Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12C-73-2014.pdf
PDF · 73.93 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-12C/73/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred samosudkyňou JUDr. Vierou Sandtnerovou, v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik Bratislava, a. s., Olejkárska ul. č. 1, Bratislava, IČO: 00492736, zastúpený advokátom JUDr. Vladimírom Kánom, AK Bratislava, Námestie Martina Benku č. 9 - C1, proti odporkyni: O. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom: P. XX, N., o zaplatenie 50,50 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .
Odporkyni sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Návrhom, ktorý bol súdu doručený dňa 16.07.2013 žiadal navrhovateľ zaviazať odporkyňu na zaplatenie 50,50 Eur a trov konania, lebo odporkyňa cestovala v dopravnom prostriedku navrhovateľa bez cestovného lístka.
Dňa 19.07.2013 vydal tunajší súd v predmetnom konaní platobný rozkaz, ktorý bol dňa 20.01.2014 zrušený z dôvodu nemožnosti jeho doručenia odporkyni (§ 173 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku
- ďalej len „O.s.p.“ ).
Odporkyňa sa k návrhu nevyjadrila napriek tomu, že návrh s prílohami a poučením účastníka konania o jeho procesných právach a povinnostiach jej bol riadne doručený.
Podľa § 115a ods. 2 O.s.p pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch (do 1.000,- Eur).
Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu dňa 08.07.2014.
Po oboznámení sa s obsahom spisu najmä: Hlásením o porušení tarifných a prepravných podmienok zo dňa 31.05.2011 (ďalej len „HPTPP“) bolo zistené, že dňa 31.05.2011 bola odporkyňa kontrolovaná oprávneným pracovníkom navrhovateľa v dopravnom prostriedku navrhovateľa linke MHD č. 99 a pri kontrole sa nepreukázala platným cestovným lístkom. Cenu lístka a úhradu na mieste nezaplatila a neurobila tak ani na základe zaslanej upomienky zo dňa 11.07.2011, kde jej bola poskytnutá dodatočná lehota na úhradu vzniknutej pohľadávky navrhovateľa.
Navrhovateľ je akciová spoločnosť s majetkovou účasťou Hlavného mesta SR Bratislavy, ktorá vykonáva mestskú hromadnú dopravu (električkovú, trolejbusovú a autobusovú) podľa Prepravného poriadku Mestskej hromadnej dopravy v Bratislave v súlade s dopravnými licenciami, pravidlami prevádzkovania dopravy na dráhe a so zmluvou o výkone vo verejnom záujme, ktorá stanovuje rozsah dopravy, uzatvorenou medzi navrhovateľom ako dopravcom a Hlavným mestom SR ako objednávateľom.
Podľa § 9 písm. b) a § 14 ods. 3 zákona č. 168/1996 Z. z. revízor môže uložiť cestujúcemu, ktorý sa nepreukáže platným cestovným lístkom, zaplatiť cestovné a úhradu. Úhrada je v mestskej autobusovej doprave stonásobok cestovného.
Navrhovateľ si predmetným návrhom uplatňoval nezaplatenú úhradu v zmysle cit. zákonných ustanovení splatnú dňom porušenia povinnosti odporkyne mať zakúpený lístok t.j. dňom 31.05.2011.
Podľa Čl. VIII zákona č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým bola vykonaná zmena zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa s účinnosťou od 01.05.2014, v ustanovení § 5b - „ Orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.“
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), sa právo premlčí ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 108 OZ sa práva z prepravy premlčujú za jeden rok s výnimkou práv na náhradu škody pri preprave osôb
Podľa § 122 ods. 2 OZ koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň.
V § 108 Občianskeho zákonníka je stanovená jednoročná premlčacia doba na uplatnenie práva z prepravy. Toto zákonné ustanovenie platí pre všetky práva vzniknuté z osobnej a nákladnej prepravy (§ 760 až § 773 OZ) s výnimkou práva na náhradu škody v zmysle § 764 OZ, pre ktoré platí § 106 Občianskeho zákonníka. V jednoročnej premlčacej dobe v zmysle § 108 OZ sa teda premlčuje nielen nárok dopravcu na cestovné vyplývajúci z § 760 OZ ale i jeho nárok na úhradu za nepreukázanie sa platným cestovným lístkom v zmysle zákona č. 168/1996 Z.z.. I tento nárok totiž patrí medzi práva z prepravy v zmysle § 760 OZ i keď v tomto ustanovení nie je výslovne uvedený.
Zákon č.168/1996 Z.z. je verejnoprávnym predpisom, ktorý okrem iného upravuje aj vzťahy medzi cestujúcim a dopravcom, teda občianskoprávne vzťahy. Nakoľko tento zákon neupravuje premlčanie nároku dopravcu na úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom, treba otázku premlčania tohto nároku posúdiť v zmysle § 853 OZ na základe analógie legis podľa tých ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú vzťahy obsahom a účelom najbližšie. Takýmto ustanovením OZ je práve § 108. Zákon č. 168/1996 Z.z. neupravuje začiatok plynutia premlčacej doby na uplatnenie práva na cestovné a na úhradu za nepreukázanie sa platným cestovným lístkom, preto treba použiť § 563 OZ a dlžník - cestujúci je teda povinný dlh splatiť prvého dňa po tom, ako ho veriteľ - dopravca o plnenie požiadal. Takýmto dňom teda nastáva splatnosť dlhu a týmto dňom bolo možné právo vykonať podaním žaloby na súd.
Súd s poukazom na zákonné ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa zavedené do zákona zákonom č. 102/2014 Z.z., účinné od 01.05.2014, aj bez námietky odporkyne prihliadal na premlčanie nárokov navrhovateľa a dospel k záveru, že navrhovateľovi ako poskytovateľovi prepravných služieb nie je možné uplatnené právo priznať a preto návrh v plnom rozsahu zamietol.
Právo z prepravy uplatňované v tomto konaní bolo možné uplatniť prvý raz dňa 31.05.2011. Premlčacia doba 1 roka teda uplynula dňom 31.05.2012. Nakoľko návrh na začatie konania bol doručený súdu dňa 16.07.2013 bol nepochybne podaný po uplynutí zákonnej ročnej premlčacej doby podľa ust. § 108 OZ.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Odporkyňa bola v konaní úspešná, preto by jej navrhovateľ mal nahradiť trovy konania. Odporkyni však žiadne trovy nevznikli, súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na podpísanom súde, dvojmo.
Odvolanie voči rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti:
- z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované,
- v odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha,
- odvolanie podlieha súdnemu poplatku v rovnakej výške ako sa platí súdny poplatok za návrh.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.