Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8C-97-2014.pdf
PDF · 124.13 KB
Case nature
Subarea
8C/97/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Žiline v konaní vedenom samosudcom Mgr. Dušanom Chamulom v právnej veci žalobcu: Sociálna poisťovňa, Bratislava, so sídlom Bratislava, 29. augusta 8, týka sa Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina, so sídlom Žilina, A. Bernoláka 53, proti žalovanému: EKOMIL s.r.o., so sídlom Mojš 54, 010 01 Žilina, IČO: 36372277, právne zastúpeného Mgr. Rastislavom Otrubom, advokátom so sídlom Kvačalova 1227/55, Žilina, v konaní o neúčinnosť právneho úkonu, takto
rozhodol:
Súd u r č u j e , že kúpno - predajná zmluva uzavretá dňa 14.1.2013 medzi predávajúcim Agromil, s.r.o., so sídlom Mojš 54, 010 01 Žilina, IČO 44 117 540 a kupujúcim Ekomil, s.r.o., so sídlom Mojš 54, 010 01 Žilina, IČO 36 372 277, predmetom ktorej bol predaj hnuteľných vecí za kúpnu cenu 3.000,- Eur, a to
- nákladný príves za traktor zn. METAL - FACH, farba červená, obchodný názov T 703, výrobné číslo 703111100103, spájacie zariadenie - trieda S-Q. XX MM, značka N.-W., typ U-XXXXX, schvaľovacia značka eXX*XX/XX*XXXX*XX, D. L osvedčenie o evidencii vozidla TA XXXXXX
- poľnohospodársky kolesový traktor za traktor zn. FERRARI, obchodný názov FERRARI VIPAR 40 RS, verzia 400L/F40L, kategória T2, VIN G číslo typového schválenia eX*XXXX/X*XXXX*XX, identifikačné číslo motora X zdvihový objem 1371 m2, EČV L osvedčenie o evidencii vozidla TA XXXXXX,
je voči žalobcovi neúčinná.
Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobou zo dňa 13.3.2014 doručenou tunajšiemu súdu dňa 14.3.2014 sa žalobca domáhal neúčinnosti právneho úkonu - kúpno - predajnej zmluvy zo dňa 14.1.2013 podľa výrokovej časti tohto rozsudku.
L. odôvodnil tým, že obchodná spoločnosť Agramil, s.r.o., so sídlom Mojš 54, Žilina, IČO: 44 117 540, bola v čase od 1.9.2010 do 30.4.2013 prihlásená do Sociálnej poisťovne ako platiteľ poistného, do dňa podania žaloby neuhradila poistné za obdobie 9/2012 až 4/2013 a penále za omeškanie s platením poistného za obdobie 1/2012 až 12/2012, ktoré spolu predstavujú sumu 2.976,95 Eur. Žalobca poukazuje na konkrétne rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina, ktorými bolo predpísané poistné na sociálne poistenie a exekučné konania, v ktorých sú jednotlivé rozhodnutia vymáhané. Dňa 5.2.2014 sa žalobca dozvedel, že hoci mu dlžník jeho pohľadávky neuhradil, uzatvoril dňa 14.1.2013 so žalovaným predmetnú kúpno-predajnú zmluvu, na základe ktorej predal žalovanému hnuteľné veci za kúpnu cenu 3.000,- Eur podľa výrokovej časti tohto rozsudku. Do 13.1.2014 bol konateľom predávajúceho (dlžníka žalobcu) Juraj Milo, nar. XX.X.XXXX, ktorý je od 3.3.2010 zároveň jediným konateľom kupujúceho. Kúpno-predajnú zmluvu za predávajúceho aj kupujúceho podpísal menovaný
Z. S., resp. F.. Z. S.. Žalobca je presvedčený, že dlžník túto zmluvu uzatvoril v úmysle ukrátiť žalobcu ako veriteľa.
Žalovaný sa vyjadril podaním svojho právneho zástupcu s elektronickým zaručeným podpisom zo dňa 14.5.2014 tak, že žalobu vo veci samej navrhuje zamietnuť. Kúpna cena na základe predmetnej zmluvy bola riadne a včas uhradená, zároveň bola dohodnutá primerane vzhľadom na stav, povahu veci a dopyt na trhu. Prevodom vlastníckeho práva k predmetu kúpnej zmluvy sa majetok dlžníka nezmenšil, a to z dôvodu, že samotný predaj za ekvivalentnú cenu nie je zmenšením majetku, ale len zmenou štruktúry majetku dlžníka, keď namiesto hmotného majetku získa majetok finančný. Zároveň žalobca ako veriteľ v čase vykonania napádaného úkonu evidoval len pohľadávku vo výške 672,39 Eur, ktorá vyplývala z rozhodnutí zo dňa 8.11.2013 vo výške 332,91 Eur a zo dňa 10.12.2012 vo výške 339,48 Eur, ktoré však boli následne dňa 6.2.2013 uhradené, čím predmetné pohľadávky zanikli. Dlžník tým uhradil poistné za obdobie 09/2012 a 10/2012, preto nie je možné ani len predpokladať úmysel dlžníka ukrátiť uspokojenie žalobcu ako veriteľa. Nasledujúce rozhodnutia uvádzané v žalobe, a to dlžné poistné za obdobie 11/2012, 12/2012, 01/2013, 04/2013, nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť až po vykonaní napádaného právneho úkonu, preto z uvedeného tiež nie je možné predpokladať úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa. Okrem toho aj po vykonaní napádaného úkonu ostalo v majetku dlžníka dostatok majetku, z ktorého bolo možné uspokojiť i nasledujúce pohľadávky.
Na pojednávaní konanom dňa 16.7.2014 sa žalobca nezúčastnil, aj keď bol na pojednávanie riadne predvolaný.
Na pojednávaní konanom dňa 16.7.2014 sa právne zastúpený žalovaný pridržiaval obrany v tomto sporovom konaní a predložil faktúru o zaplatení kúpnej ceny z predmetnej zmluvy napadnutej odporovateľnosťou v tomto konaní, výtlačky z elektronického portálu www.bazos.sk, týkajúce sa ponúk traktorov a argumentačne poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 21Cdo/549/2001, podľa ktorého v takomto prípade, keď došlo k prevodu vlastníckeho práva za adekvátnu cenu, jedná sa o tzv. ekvivalentný právny úkon, ktorý neukracuje veriteľa, ako aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30Cdo/2435/2006, z ktorého vyplýva, že dôkazné bremeno tvrdenia o tom, že dlžníkove právne úkony ukracujú uspokojenie jeho pohľadávok, nesie výlučne veriteľ.
Súd vykonal dokazovanie jednotlivými listinnými dôkazmi.
Z rozhodnutí organizačnej zložky žalobcu Sociálna poisťovňa - pobočka Žilina (č.l. 3 - 16 spisu), súd zistil, že tento orgán voči jeho dlžníkovi Agramil, s.r.o., IČO: 44 117 540, titulom poistného na sociálne poistenie, resp. titulom penále, rozhodol:
Pohľadávky žalobcu podľa vyššie oboznámených rozhodnutí organizačnej zložky žalobcu Sociálna poisťovňa - pobočka Žilina boli exekučnými titulmi v exekučných konanich vedených exekútorskými úradmi: Mgr. Juraj Gallo, Martin, č.k. EX 495/2013, JUDr. Jaromír Pavlík, Ružomberok, č.k. EX 380/2013, JUDr. Jaromír Pavlík, Ružomberok, č.k. EX 632/2013, JUDr. Jaromír Pavlík, Ružomberok, č.k. EX 1254/2013 (č.l. 17 až 24, resp. č.l. 29 spisu).
Kúpno-predajnou zmluvou zo dňa 14.1.2013 (predmetná v tomto súdnom konaní - č.l. 25 až 27 spisu - pozn. súdu) predávajúci Agramil, s.r.o., IČO: 44 117 540, predal tunajšiemu žalovanému EKOMIL, s.r.o., IČO: 36 372 277, ako kupujúcemu, predmet podľa výrokovej časti tohto rozsudku za kúpnu cenu vo výške 3.000,- Eur, zmluva bola podpísaná výhradne F.. Z. S., označeným zároveň ako konateľ predávajúceho aj kupujúceho.
Prevzatie predmetu kúpnej ceny bolo potvrdené preberacím protokolom tiež zo dňa 14.1.2013 (č.l. 28 spisu - pozn. súdu) podpísaným výhradne F.. Z. S., označeným zároveň ako konateľ odovzdávajúceho aj preberajúceho.
Z výpisov z obchodného registra (č.l. 39 - 41 spisu) súd zistil, že jediným spoločníkom aj konateľom dlžníka žalobcu Agramil, s.r.o., IČO: 44 117 540, (od 14.5.2008) bol v čase vykonania napadnutého právneho úkonu 14.1.2013 Z. S., adr. S. XX, L..
Zároveň menšinovým spoločníkom vzhľadom na výšku splateného vkladu v spoločnosti EKOMIL, s.r.o., IČO: 36 372 277, (od 3.3.2010 výška vkladu spoločníka Ivan Bakič 3.376.618,19 Eur, Juraj Milo 68.910,58 Eur) bol v čase vykonania napadnutého právneho úkonu 14.1.2013 Juraj Milo, adr. Mojš 54, Žilina, ktorý zároveň ku dňu 14.1.2013 (od 3.3.2010) bol jediným konateľom obchodnej spoločnosti. Obchodný podiel Juraja Mila predstavoval (3.376.618,19 + 68.910,58 = 3.445.528,77; 68.910,58 : 3.445.528,77 = 0,02) 2%.
Z faktúry a príjmového pokladničného dokladu (č.l. 61 až 64 spisu) súd zistil, že kúpna cena medzi dodávateľom Agramil, s.r.o. a odberateľom EKOMIL, s.r.o. vo výške 3.000,- Eur bola fakturovaná a zaplatená dňa 14.1.2013 do pokladne úkonom zaúčtovaným F.. Z. S., konateľom predávajúceho aj kupujúceho.
Z výtlačkov elektronických ponúk na portáli www.bazos.sk súd zistil, že bola uverejnená jedna ponuka vlečky za traktor v cene 350,- Eur a ponuky traktorov sa pohybovali s DPH od 3.852 do 4.225,- Eur (súčet cien predmetov spolu 4.202 - 4.575,- Eur - pozn. súdu).
Podľa § 42a zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení nesk. predpisov (ďalej OZ)
1) Veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.
2) Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi ( § 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.
3) Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a
a) osobou jemu blízkou ( § 116 a 117),
b) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) majetkovú účasť aspoň 10% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
c) právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,
d) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c) majetkovú účasť aspoň 34% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.
4) Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom, ktorý je právnickou osobou, a
a) členom jeho štatutárneho orgánu, jeho prokuristom, likvidátorom alebo spoločníkom,
b) osobou blízkou ( § 116 a 117) osobe uvedenej v písmene a),
c) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmenách a) a b) majetkovú účasť aspoň 10% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
d) právnickou osobou, v ktorej je osoba uvedená v písmenách a) a b) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,
e) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene d) majetkovú účasť aspoň 34% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c), d) alebo e); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.
5) Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch, na ktorého základe prevzal záväzok bez primeraného protiplnenia, a to najmenej vo výške určenej znaleckým posudkom alebo odborným odhadom, a ktorý
a) spôsobil, že dlžník sa stal vo vzťahu k ďalším veriteľom platobne neschopným, 2c) alebo
b) bol uskutočnený s úmyslom neodôvodnene odložiť alebo zmariť platbu veriteľovi, alebo
c) bol uskutočnený s úmyslom prevziať dlh, ktorý dlžník nebude schopný splniť v čase jeho splatnosti.
Podľa § 42b ods. 1, 2, 3 a 4) OZ
1) Právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou.
2) Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.
3) Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom; proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich predchodcovi.
4) Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.
Súd určil neúčinnosť právneho úkonu podľa výroku tohto rozsudku, lebo zistil, že na toto určenie sú dané meritórne zákonné dôvody podľa cit. ust. § 42a ods. 1 OZ, a to s jeho systematickým zákonným odkazom na cit. ust. § 42a ods. 4 písm. d) OZ. Žalobca sa domáha neúčinnosti právneho úkonu v 3
- ročnej lehote od vykonania predmetného právneho úkonu napadnutého odporovateľnosťou - kúpnej zmluvy zo dňa 14.1.2013.
Súd neuznal obranu žalovaného prednášanú v tomto konaní, prednostne pokiaľ ide o požiadavku prieskumu vôle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa vzhľadom na procesný stav rozhodnutí o pohľadávkach žalobcu voči jeho dlžníkovi. Žalobca preukázal svoje postavenie veriteľa voči vkladateľovi predmetných nehnuteľností vyššie oboznámenými rozhodnutiami organizačnej zložky žalobcu Sociálna poisťovňa
- pobočka Žilina. Vo všeobecnosti nie je povinnosťou žalobcu ako veriteľa od začiatku konania o odporovateľnosť právneho úkonu disponovať vykonateľným rozhodnutím súdu v procesnom zmysle slova, lebo vo vzťahu k hmotno - právnemu inštitútu odporovateľnosti vymáhateľnou pohľadávkou východiskovo podľa § 42a ods. 1 OZ je aj pohľadávka, ktorú je treba najprv uplatniť v sporovom konaní, ak sa nejedná o tzv. naturálny záväzok, z ktorého by sa vôbec nebolo možné domáhať plnenia na súde. Podľa názoru súdu túto aktívnu vecnú legitimáciu spĺňa aj žalobca ako veriteľ z pohľadávky, ktorá bola predmetom rozhodovania v rámci právomoci iného orgánu, než je súd v sporovom konaní, v tomto prípade pobočka Sociálnej poisťovne, keďže aj v takomto prípade sa výkon rozhodnutia realizuje v exekučnom konaní, v ktorom potenciálne má zmysel postihnúť aj majetok nadobúdateľa majetku dlžníka v prípade úspešnej odporovateľnosti zo strany veriteľa. V čase napadnutého právneho úkonu
- kúpnej zmluvy zo dňa 14.1.2013, žalobca takúto pohľadávku voči jeho dlžníkovi Agromil, s.r.o. mal a na tomto konštatovaní nič nemení ani to, že konkrétne poistné za mesiac 09/2012 vo výške 332,91 Eur, resp. poistné za mesiac 10/2012 vo výške 339,48 Eur podľa vyššie oboznámených rozhodnutí Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina, mal dlžník žalobcu dňa 6.2.2013, teda pred časom rozhodovania tunajšieho súdu, už zaplatiť. Povaha právneho úkonu napadnutého odporovateľnosťou sa nemení dodatočným správaním dlžníka, ktorý mal následne podľa tvrdenia predneseného v tomto konaní túto časť svojho dlhu neskôr zaplatiť. Na uvedenom nič nemení ani to, že ďalšie vyššie oboznámené rozhodnutia Sociálnej poisťovne - pobočka Žilina počnúc rozhodnutím týkajúcim sa poistného za obdobia počnúc obdobím 11/2012 právoplatným a vykonateľným dňa 29.1.2013 - pozn. súdu, ešte v čase vykonania napadnutého právneho úkonu nenadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť, čo má byť podľa obrany žalovaného argumentom, podľa ktorého nebolo úmyslom dlžníka ukrátiť veriteľa. K tomuto sudca prakticky v čase rozhodnutia tohto sporu poznamenáva, že nesporne minimálne titulom poistného za obdobie 11/2012 a 12/2012, bez ohľadu na procesný stav rozhodnutia o takejto pohľadávke, žalobca preukázal, že je veriteľom svojho dlžníka. Navyše podľa názoru súdu je spravodlivé prihliadnuť na viacero pohľadávok toho istého veriteľa proti tomu istému dlžníkovi, čiže aj keď došlo k zániku niektorej z týchto pohľadávok, takýto veriteľ má právo odporovať právnemu úkonu svojho dlžníka titulom svojho postavenia veriteľa z ďalšej jeho pohľadávky.
Osobitne čo sa týka argumentu žalovaného opretého o rozsudok Najvyššieho súdu ČR 21Cdo/549/2001 (č.l. 76 a nasl. tunajšieho spisu) sudca poznamenáva, že aj podľa názoru Najvyššieho súdu ČR konštatuje, že na to, aby bol žalujúci veriteľ vecne legitimovaný k žalobe o odporovateľnosť, aby jeho pohľadávka voči dlžníkovi bola vymáhateľnou aspoň v dobe rozhodnutia súdu o ním podanej odporovacej žalobe (text výtlačku rozhodnutia v závere str. 79 tunajšieho spisu). Pokiaľ teda tamojší súd zamietol dovolanie (čím potvrdil zamietavý rozsudok Krajského súdu Hradec Králové o odporovateľnosť právneho úkonu - pozn. tunajšieho súdu), tak túto skutočnosť odôvodnil dátumom uzatvorenia darovanej zmluvy 19.12.1994, zatiaľ čo pohľadávka tamojšieho žalobcu vznikla až v rokoch 1996 a 1997 (č.l. 80 tunajšieho spisu). V tomto sa líši tamojší skutkový stav oproti rozhodnutiu v tunajšej veci, ako tunajší súd poukázal pri vyporiadaní sa s obranou žalovaného spočívajúcou toho času ešte v nenadobudnutí právoplatnosti konkrétnych rozhodnutí.
Súd neuznal obranu žalovaného prednášanú v tomto konaní, ani pokiaľ ide o nedostatok úmyslu predávajúceho ukrátiť žalobcu ako jeho veriteľa. Napadnutý právny úkon bol vykonaný medzi dvomi obchodnými spoločnosťami, z ktorých predávajúci nákladného prívesu a traktora bol dlžníkom žalobcu, jeho jediným spoločníkom bol Juraj Milo, Mojš 54, Žilina, a kupujúcim bola obchodná spoločnosť, v ktorej bol štatutárnym orgánom, a to jediným konateľom zhodne Juraj Milo, Mojš 54, Žilina, príznačne podľa § 42a ods. 4 písm. d) OZ (už aj bez ohľadu na menšinové postavenie tohto konateľa ako spoločníka iba v podiele 2% podľa § 42a ods. 4 písm. e) OZ - pozn. súdu). Ako východisková podmienka pri uplatnení tohto zákonného ustanovenia je výhradne to, že „Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený ...“, teda akoby bez ohľadu na úmysel dlžníka, príznačne na rozdiel o všeobecnej podmienky uplatnenia odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 42a ods. 2 OZ „Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa ...“.
Napriek tomu aj cit. ust. § 42a ods. 4 písm. d) OZ zakotvuje v ďalšom texte podmienku týkajúcu sa zhodne ods. 4 písm. a), b), c), d) alebo e) tak, že „to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa“. Tento právny stav podľa názoru súdu sprísňuje kritériá kladené na „osobitného“ nadobúdateľa prevádzanej, napríklad nadobúdateľa podľa cit. ust. § 42a ods. 4 písm. d) OZ, a to s náležitou starostlivosťou zistiť skutočný stav veci. Preto prakticky tunajší súd interpretuje túto podmienku tak, že: „to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať ukrátenie veriteľa dlžníka týmto úkonom“. V tomto prípade, keď na oboch stranách, teda za odovzdávajúceho aj preberajúceho konala pri napadnutom právnom úkone, konala tá istá osoba, podľa názoru súdu žalovaný ako nadobúdateľ nemôže preukázať, že mu skutočný stav veci znamenajúci ukrátenie veriteľa dlžníka týmto úkonom nebol známy, ak veriteľ bol napadnutým právnym úkonom ukrátený.
Ďalej osobitne čo sa týka argumentu rozsudkom Najvyššieho súdu ČR 30Cdo/2435/2006, tak tunajší sudca si je vedomý v závere tohto rozsudku formulovania dvoch podmienok odporovateľnosti, ktorými má byť „1. Majetok dlžníka má v dôsledku odporovateľného právneho úkonu objektívne menšiu hodnotu v porovnaní so stavom pred týmto úkonom a 2. Zmenšenie majetku dlžníka má za následok, že veriteľ sa z tohto majetku nemôže uspokojiť, aj keď nebyť odporovateľného právneho úkonu, bol by sa uspokojil“, v nadväznosti na čo Najvyšší súd ČR konštatuje, že „z uvedeného vyplýva, že odporovateľnými nemôžu byť nikdy tzv. ekvivalentné právne úkony“. Je príznačné, že tento rozsudok je zrušujúci a bol spojený s požiadavkou na doplnenie dokazovania, čiže nebol definitívnym rozhodnutím o právach a povinnostiach účastníkov právnych vzťahov. Tu sa však tunajší súd nestotožňuje s názorom, že by odporovateľným právnym úkonom nemohol byť nikdy ekvivalentný právny úkon, ktorým by sa formálne iba zmenila štruktúra majetku dlžníka vzhľadom na to, že formálne ide o predaj za určitú kúpnu cenu, aj keby podľa tohto údaja kúpna cena zodpovedala kúpnym cenám obdobných predmetov na trhu. Podľa názoru tunajšieho súdu je treba prihliadnuť na účel konania o odporovateľnosť právneho úkonu, ktorým je dosiahnutie pozitívneho rozsudku, ktorý by v spojení s ďalším rozhodnutím smerujúcim proti dlžníkovi veriteľa, ktorý by bol meritórnym exekučným titulom identifikujúcim a pozitívne priznávajúcim pohľadávku veriteľa, bolo možné dohromady postihnúť aj konkrétny majetok vo vlastníctve jeho nadobúdateľa, ktorý ušiel z majetku veriteľa. Racionálne je tak právne aprobovaným záujmom veriteľa dosiahnuť možnosť konkrétneho spôsobu výkonu exekúcie postihujúci konkrétny majetok jeho nadobúdateľa, ktorý ušiel z majetku dlžníka. Preto podľa názoru tunajšieho súdu dôkazné bremeno veriteľa preukázať, že bol napadnutým právnym úkonom ukrátený, je prakticky obmedzené iba na preukázanie vlastného postavenia veriteľa a na preukázanie takej povahy napadnutého právneho úkonu, ktorý potenciálne umožní výkon rozhodnutia postihnutím konkrétneho predmetu. To, či pri formálne ekvivalentnom právnom úkone došlo k ukráteniu veriteľa vzhľadom na „štruktúru majetku“ dlžníka, spravodlivo vyplynie z povahy veci v tom, či sa bude môcť pohľadávka daného veriteľa uspokojiť z peňažných prostriedkov dlžníka, alebo nie. K tomuto je vhodné prakticky poukázať na to, že veriteľovi v tomto konaní spravodlivo ide o potenciálne postihnutie konkrétneho predmetu pri výkone rozhodnutia, zatiaľ čo peniaze sú podľa ich povahy hromadná vec a ako také sú ľahšie ďalej prevoditeľné. Ilustračne je príznačné, že odporovateľnosti toho istého právneho úkonu sa procesne môžu domáhať rôzni veritelia aj nezávisle popri sebe, prípadne aj správca konkurznej podstaty dlžníka, vzhľadom na konkrétnosť ich záujmu dosiahnuť výkon rozhodnutia konkrétnym spôsobom v prospech seba alebo v prospech prihlásených veriteľov, pričom ich poradie je vecou iných právnych vzťahov. Úspech veriteľa v konaní o odporovateľnosť právneho úkonu spravodlivo postihuje nadobúdateľov veci od dlžníka, s potenciálne spravodlivým dopadom na zníženú bonitu regresného práva nadobúdateľa veci proti dlžníkovi v prípade skutočnej následnej realizácie výkonu rozhodnutia postihnutím konkrétneho majetku nadobúdateľa, kvôli tomu, že takýto nadobúdateľ vstúpil do daného právneho vzťahu s dlžníkom či už preto, že vo všeobecnosti mu bol úmysel veriteľa známy (§ 42a OZ), alebo preto, že ide o osobitného nadobúdateľa veci od dlžníka (napr. podľa § 42a ods. 4 písm. d) OZ).
Osobitne sa tunajší súd nestotožňuje s ďalším právnym názorom Najvyššieho súdu ČR vyjadreným v závere odôvodnenia rozsudku 30Cdo/2435/2006 (č.l. 74 tunajšieho spisu), podľa ktorého: „dlžník, ktorý nie je schopný platiť svoje splatné záväzky, môže zmariť celkom alebo sčasti uspokojenie pohľadávky svojho veriteľa aj tým, že svojim právnym úkonom (jednostranným alebo dvojstranným) zvýhodní iného veriteľa. Taký postup je protiprávny (§ 256a Tr. zák.). Právnym následkom takého právneho úkonu však
nie je jeho odporovateľnosť v zmysle ustanovení § 42a Obč. zák. Pretože ide o právny úkon, ktorý je v rozpore so zákonom, nastáva jeho neplatnosť § 39 Obč. zák.“ V tejto súvislosti podľa názoru tunajšieho súdu veriteľ musí mať jeden jasný právny nástroj ochrany jeho práv, ktorým je žaloba o odporovateľnosť právneho úkonu. Podľa názoru tunajšieho súdu úspech veriteľa v konaní o odporovateľnosť právneho úkonu nemôže závisieť od ďalšieho vnútorného postoja jeho dlžníka k napadnutému právnemu úkonu v navonok obdobných prípadoch, v dôsledku čoho by prípadná neplatnosť právneho úkonu mala byť dôvodom neúspechu veriteľa v konaní o odporovateľnosť právneho úkonu, tobôž keď dlžník, o ktorého vôľu ide, nie je účastníkom daného konania. Lenže v tomto prípade žalovaný pri svojej obrane ani len netvrdí, že bolo úmyslom dlžníka zvýhodniť niektorého iného veriteľa.
Pre dosiaľ uvedené by podľa názoru tunajšieho súdu nebolo ani len potenciálne relevantné a teda by bolo procesne nehospodárne skúmať v konaní o odporovateľnosť právneho úkonu reálnosť ceny, za ktorú podľa dostupného údaja mal konkrétny predmet ujsť z majetku dlžníka, tobôž nie vzhľadom na stav konkrétnej veci. Každopádne ale súd oboznámil všetky predložené dôkazy a iné neboli ani len navrhnuté, príznačne v spojení s dispozičnou právomocou ktorejkoľvek zo sporových strán. Pokiaľ v tejto súvislosti predložil konkrétne dokazovanie na ekvivalenciu napadnutého právneho úkonu žalovaný, tak je namieste konštatovať, že cena traktora s vlečkou v napadnutom právnom úkone spolu vo výške 3.000,- Eur pri oboznámenom súčte cien ponúkaných na internetovom bazáre traktora a vlečky spolu 4.202 - 4.575,- Eur predstavuje iba čiastočnú ekvivalenciu v miere 71% - 65,5% u obdobných cien. Súd zdôrazňuje, že podľa jeho názoru žalobca preukázal, že bol napadnutým právnym úkonom vykonaným voči osobitnému nadobúdateľovi podľa § 42a ods. 4 OZ ukrátený, vzhľadom na konkrétny záujem žalobcu potenciálne postihnúť výkonom rozhodnutia tento predmet, ktorý ušiel z majetku dlžníka. Na spravodlivosti takto preukázaného skutkového stavu by nič nezmenilo ani to, keby sa malo hypoteticky ukázať, že konkrétny traktor s vlečkou je pri výkone rozhodnutia predajný dokonca iba za nižšiu cenu, než je 3.000,- Eur uvedených v napadnutom právnom úkone.
Následkom vykonania vyššie uvedeného odporovateľného právneho úkonu podľa cit. ust. na § 42a ods. 4 písm. d) OZ je ukrátenie žalobcu ako veriteľa darujúceho. Objektívnym následkom vykonania uvedeného odporovateľného úkonu podľa cit. ust. § 42a 1 OZ je jeho neúčinnosť voči žalobcovi. Konkrétne následky nastávajú podľa cit. ust. § 42b OZ. Znamená to, že nie je dôvod zvrátiť účinky napadnutého prevodu nehnuteľností a dosiahnuť zápis predchádzajúceho vlastníka, ale nastala neúčinnosť tohto úkonu voči žalobcovi, teda v prípade potreby práve v spojení s týmto rozsudkom by sa žalobca mohol domôcť výkonu rozhodnutia postihnutím konkrétneho predmetu, ktorý ušiel z majetku jeho dlžníka.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § l42 ods. l zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení nesk. predpisov (ďalej OSP), keď žalobca mal vo veci plný úspech proti žalovanému, ale žalobca bol od platenia súdnych poplatkov oslobodený a každopádne náhradu trov konania si neuplatnil, preto súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP, tak aj ďalej), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).