Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Csp-49-2022.pdf
PDF · 87.55 KB
Case nature
Area
Subarea
24Csp/49/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Zuzanou Keresztényi vo veci žalobcu: 365.bank, a.s., so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie 4, IČO: 31 340 890, zastúpeného: Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie 8/A, IČO: 47 232 471 proti žalovanej: A. B., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom v C. D., C. – B. E., o zaplatenie sumy 1.885,87 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1.858,87 EUR, kapitalizované zmluvné úroky vo výške 558,41 EUR, kapitalizovaný zákonný úrok z omeškania vo výške 6,61 EUR, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 27 EUR a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.858,87 EUR od 21.7.2029 až do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 19.11.2021 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie peňažného plnenia, špecifikovaného v prvom výroku tohto rozsudku, titulom dlhu zo zmluvy o úvere, uzavretej dňa 27.11.2018.
2. Žalobu odôvodnil skutočnosťami, že na základe zmluvy o úvere poskytol žalovanej úver vo výške 2.000 EUR, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť spolu s dojednaným úrokom a poplatkami formou pravidelných mesačných splátok. Žalovaná svoj záväzok splácať úver riadne a včas porušila, preto žalobca využil svoje oprávnenie a vyhlásil predčasnú splatnosť úveru.
3. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dokladov, predložených žalobcom.
5. Z písomnej zmluvy o úvere č. 1815266546 súd zistil, že žalobca ako veriteľ (s pôvodným obchodným názvom Poštová banka, a.s.) a žalovaná ako dlžník uzavreli dňa 27.11.2018 zmluvu, na základe ktorej veriteľ poskytol žalovanej úver vo výške 2.000 EUR. Žalovaná sa zaviazala úver vrátiť formou 96 pravidelných mesačných splátok vo výške 31,11 EUR, vždy do 15.dňa príslušného mesiaca, so splatnosťou prvej splátky dňa 15.12.2018 a splatnosťou poslednej splátky dňa 15.11.2026. Mesačná splátka zahŕňa mesačnú anuitnú splátku vo výške 28,71 EUR a mesačné poistné vo výške 2,40 EUR. Úroková sadzba bola dojednaná ako fixná vo výške 8,5 % ročne. RPMN bola určená vo výške 11,40 %. Celková čiastka, ktorú sa žalovaný zaviazal vrátiť, bola určená sumou 2.986,12 EUR. Splátkový kalendár s presným rozpisom splatnosti jednotlivých splátok a ich započítania na istinu, úroky, poistenie a poplatky, s uvedením zostatku úverovej istiny pri riadnom splácaní úveru, tvorí súčasť textu zmluvy (článok 2.3).
6. Z článku 4.5. zmluvy vyplýva, že veriteľ je oprávnený vyhlásiť úver za predčasne splatný v prípade, ak je dlžník v omeškaní s platením čo len jednej splátky viac ako tri mesiace a veriteľ upozornil dlžníka na uplatnenie tohto práva v lehote nie kratšej ako 15 dní.
7. Z výpisu z úverového účtu súd zistil, že žalovaná zaplatila riadne a včas len prvých 6 splátok (december 2018 až máj 2019). Splátky za mesiac jún, júl a august 2019 nezaplatila. Následne splácala úver nepravidelne, pričom poslednú úhradu vykonala dňa 3.2.2020 vo výške 102,83 EUR. Do zosplatnenia úveru (20.7.2020) mala zaplatiť 20 splátok spolu vo výške 622,20 EUR, pričom zaplatila len sumu 360,04 EUR, zodpovedajúcu necelým 12 splátkam úverovej istiny a 9 splátkam poistného. Zostatok úverovej istiny ku dňu zosplatnenia úveru činil 1.699,20 EUR.
8. Z listu zo dňa 22.6.2020 súd zistil, že žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie dlžných splátok úveru a upozornil ju na podstatné porušenie podmienok zmluvy a možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru v prípade, že žalovaná v lehote 15 dní dlh nevyrovná. Z pripojeného podacieho hárku súd zistil, že uvedený list žalobca zasielal žalovanej poštou, formou doporučenej zásielky, podanej dňa 23.6.2020. Žalobca potvrdením pošty preukázal, že žalovanej bola výzva doručená dňa 25.6.2020.
9. V konaní nebolo sporné, že žalovaná v stanovenej lehote dlh nezaplatila. Z listu zo dňa 20.7.2020 súd zistil, že žalobca k uvedenému dňu vyhlásil predčasnú splatnosť úveru a vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej úverovej istiny vo výške 1.858,87 EUR, úroku vo výške 76,09 EUR a poplatkov za upomienky vo výške 27 EUR. Z doručenky súd zistil, že žalovanej bol uvedený list doručený do vlastných rúk dňa 23.7.2020.
10. Podľa ust. § 1 ods.1 zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v čase vzniku právneho vzťahu, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
11. Podľa ustanovenia § 1 ods.2 citovaného zákona, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
12. Podľa ust. § 9 ods.1 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
13. Podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
14. Podľa ust. § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
15. Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca a žalovaná uzavreli zmluvu, ktorá je svojim charakterom spotrebiteľským úverom a ktorú súd z hľadiska obsahových náležitostí vyžadovaných vyššie citovaným zákonom vyhodnotil ako platnú. Po právnej stránke súd predmetný záväzkovo-právny vzťah posúdil podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v čase vzniku daného právneho vzťahu. Súd zmluvu podrobil kontrole z hľadiska princípov ochrany spotrebiteľa a dospel k záveru, že zmluva neobsahuje žiadne neprijateľné zmluvné podmienky. Zmluva jasne a zreteľne vymedzuje zmluvné povinnosti žalovanej tak, že táto musela mať vedomosť o tých najdôležitejších zmluvných podmienkach – výške splátky, ich počte, splatnosti jednotlivých splátok, vrátane prvej a poslednej. Súd nezistil žiadne dôvody, ktoré by viedli k uplatneniu sankcie v podobe bezúročnosti alebo bezpoplatkovosti úveru. Úroková sadzba dojednaná v zmluve, zodpovedá zákonom stanoveným limitom a je v súlade s dobrými mravmi; dohodnuté úroky nepresahujú mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy. Splátkový kalendár ja zahrnutý priamo v texte zmluvy, pričom jasne a zrozumiteľne stanovuje, v akom rozsahu sa mesačná splátka zarátava na úverovú istinu a na úrok a ako sa výška zostatku dlhu postupne znižuje v prípade pravidelného splácania úveru.
16. V konaní nebolo sporné, že na základe tejto zmluvy žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 2.000 EUR. Základnou povinnosťou žalovanej zo zmluvy bolo splácať úver v dojednaných 96 mesačných splátkach vo výške 31,11 EUR, so splatnosťou vždy do 15. dňa mesiaca, so splatnosťou prvej splátky dňa 15.12.2018. Z prehľadu splácania úveru je zrejmé, že žalovaná porušila platobnú disciplínu a v priebehu trvania záväzkovo-právneho vzťahu sa dostala do omeškania s riadnym a včasným splácaním dlhu. Žalovaná mala do zosplatnenia úveru (20.7.2020) zaplatiť 20 splátok, čo predstavuje sumu 622,20 EUR. Žalovaná zaplatila len sumu 360,04 EUR, pričom poslednú úhradu vykonala dňa 3.2.2020. Súd preto konštatoval, že žalobca ako veriteľ dôvodne využil svoje právo zosplatniť celý úver, zakotvené v ust. § 565 v spojení s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a zmluvnými dojednaniami, podľa ktorých môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky v prípade, že sa dlžník omešká so zaplatením jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace. Žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť ku dňu 20.7.2020, kedy bola žalovaná v omeškaní so zaplatením splátky splatnej v januári 2020 po dobu dlhšiu ako tri mesiace, pričom predchádzajúcim listom zo dňa 22.6.2020 vyzval žalovanú na zaplatenie dlžných splátok a upozornil ju na uplatnenie tohto práva v lehote nie kratšej ako 15 dní.
17. Zhrnúc vyššie uvedené súd konštatoval, že žalobca sa dôvodne domáha zaplatenia dlhu z úverovej zmluvy.
18. Z podrobného výpisu z úverového účtu mal súd za nesporne preukázanú aj výšku uplatneného nároku. Z úhrad žalovanej sa na úverovú istinu započítala suma 141,13 EUR. Zostatok dlhu na úverovej istine preto predstavuje 1.858,87 EUR. Na úroky sa z úhrad žalovanej započítala suma 197,31 EUR. Na poistné sa z úhrad žalovanej započítala suma 21,60 EUR. Ďalej je nesporné, že žalobca má zo zmluvy o úvere nárok aj na zaplatenie zmluvných úrokov, ktoré sú súčasťou peňažného záväzku dlžníka vrátiť poskytnutý úver a to v dojednanej výške 8,5 % ročne z nesplatenej istiny úveru až do zaplatenia. Dôvodný je preto aj nárok žalobcu na zaplatenie kapitalizovaných úrokov z úveru, vyčíslených od poskytnutia úveru do momentu zosplatnenia úveru t.j. do 20.7.2020 vo výške 558,41 EUR.
19. Dôvodný je aj nárok žalobcu na zaplatenie sumy 27 EUR titulom poplatkov, ktoré sú riadne špecifikované priamo v obsahu zmluvy o úvere a ktoré predstavujú náklady spojené s uplatnením pohľadávky ( 3 upomienky za omeškanie á 9 EUR) v zmysle ust. § 121 ods.3 Občianskeho zákonníka.
20. Zhrnúc vyššie uvedené, súd konštatoval, že žalovaná je povinná žalobcovi zaplatiť vyššie uvedené peňažné plnenia.
21. Žalobca sa domáhal aj zaplatenia úroku z omeškania z nesplatenej istiny úveru vo výške 5 % ročne, jednak v kapitalizovanej výške 6,61 EUR za obdobie od momentu poskytnutia úveru do momentu zosplatnenia úveru t.j. do 20.7.2020, ako aj za obdobie odo dňa, nasledujúceho po zosplatnení úveru (21.7.2020) až do zaplatenia.
22. Podľa ust. § 517 ods.1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
23. Podľa ust. § 3 citovaného nariadenia, v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
24. Žalovaná sa dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu, preto žalobcovi ako veriteľovi prislúcha aj nárok na úroky z omeškania, ktoré predstavujú zákonnú sankciu za omeškanie. Začiatok omeškania sa spája so splatnosťou dlhu. Splatnosť celého úveru v danej veci nastala dňa 20.7.2020. Žalovaná sa teda do omeškania so zaplatením dlhu (úverovej istiny) dostala nasledujúcim dňom –
21.7.2020. Žalobca si preto dôvodne uplatnil úroky z omeškania uplatnil za obdobie od momentu poskytnutia úveru až do zosplatnenia úveru, ako aj za obdobie odo dňa, nasledujúceho po zosplatnení úveru až do zaplatenia. Súd preto žalobe aj v tejto časti vyhovel.
25. Výšku úrokov z omeškania súd určil podľa ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., v znení účinnom od 1.2.2013. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením dlhu bola vo výške 0 % ročne a po zvýšení o 5 perc.bodov jej výška činí 5 % ročne. Žalobca si úroky z omeškania uplatnil v rozsahu, ktorý dovoľuje právny predpis, preto súd žalobe vyhovel.
26. Podľa ust. § 262 ods.1 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
27. Podľa ust. § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
28. O nároku na náhradu trov súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní v zmysle ust. § 255 ods.1 CSP. Žalobca mal v konaní plný úspech, preto súd rozhodol, že mu priznáva nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 100 %.
29. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. (§ 48 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku).