Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5To/145/2022

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Nováka, LL.M. a sudcov JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD. a Mgr. Jána Bednára, v trestnej veci obžalovaného bývalého ppráp. W. B., nar. XX.XX.XXXX, stíhaného pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa , s poukazom na , na neverejnom zasadnutí dňa 21. februára 2023 o sťažnosti okresného prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Revúca sp. zn. zo dňa 07.09.2022, takto

rozhodol:

Podľa sťažnosť okresného prokurátora z a m i e t a.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením sp. zn. zo dňa 07.09.2022 samosudca Okresného súdu Revúca podľa postúpil Okresnému úradu v Rimavskej Sobote, ako orgánu príslušnému na prejednanie a rozhodnutie o priestupku, trestnú vec obžalovaného býv. ppráp. W. B., stíhaného pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa , s poukazom na , ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

od presne nezisteného času mesiaca december 2011 do presne nezisteného času mesiaca november 2018 na rôznych miestach v katastrálnom území okresu W., opakovane aj pod vplyvom alkoholu spôsoboval svojej v tom čase družke a neskôr aj matke ich spoločného dieťaťa, R. U., nar. XX.XX.XXXX, fyzické a psychické utrpenie tým, že najprv v byte na adrese T. č. XXXX/XX v W., sa k nej neprimerane správal tým spôsobom, že počas hádok týkajúcich sa jeho komunikácie s cudzími ženami ako aj nadmernému holdovaniu alkoholu a chodeniu von s kamarátmi jej vulgárne nadával, že je kurva, štetka, zároveň ju aj fyzicky napádal a to tak, že ju búchal, udieral do oblastí rúk, následkom ktorým mala po tele modriny, pričom vzniknuté zranenia si nevyžiadali lekárske ošetrenie ani liečenie, pričom na Silvestra v roku XXXX po tom, čo nesúhlasila, aby šiel von s kamarátmi, nakoľko bol pod vplyvom alkoholu, začal do nej strkať, sácať, pretože chcel ísť aj napriek jej nesúhlasu von, a nakoniec jej vykĺbil palec na pravej ruke a to tak, že ju držal za ruku a palec jej vyvrtol smerom dozadu, so zranením ktorým bola aj na lekárskom ošetrení, kde toto jeho neprimerané správanie voči R. U. sa po pôrode ich dcéry mal. E. U. nar. XX.XX.XXXX stupňovalo a pokračoval tým, že ju počas hádok súvisiacich s jeho komunikáciou s inými ženami, ponižoval, slovne napádal, nepáčilo sa mu, ako vyzerá, urážal ju za jej vzhľad, že sa nevie dať po pôrode dokopy, že nevyzerá tak, ako pred pôrodom, že má široké boky, veľký zadok, nepáčili sa mu jej strie, ktoré má po pôrode, že vyzerá ako tiger, na čo R. U. reagovala plakaním, z čoho sa jej vysmieval, že je príliš precitlivená, vulgárne jej nadával, že je kurva, štetka, pričom počas tejto doby jej dvakrát povedal, že keby nemali dieťa, tak ju zabije, zároveň dochádzalo aj k incidentom, pri ktorých po nej hodil tanier s jedlom z toho dôvodu, že nevie variť, že mu to nechutí a pri tom ju stále urážal, ako vyzerá, taktiež ju izoloval od jej rodiny tým, že jej nahovoril, že nie sú dobrí rodičia, že nemajú o ňu taký záujem, ako to hrajú, taktiež ju izoloval od priateľov tým, že ich spoločnú domácnosť mohla opustiť len s jeho súhlasom, nakoľko má dieťa a má sa starať o dieťa a následne po ich presťahovaní sa do ich

spoločného domu v W., Q. č. XXX/XX, od presne nezisteného času od jesene 2015 do novembra 2018, sa jeho správanie a konanie voči R. U. stupňovalo a pokračovalo, vždy, keď bol pod vplyvom alkoholu, čo bolo v prvom roku bývania v ich spoločnom dome raz za dva týždne a cca. po roku bývania na tejto adrese stále, keď mal voľno, tým, že ju počas hádok súvisiacich s jeho komunikáciou s inými ženami, fyzicky napádal a to tak, že ju udieral päsťami do jej rúk, sácal do nej, následkom čoho spadla na zem, kde do nej búchal päsťou a kopal nohou v dôsledku čoho mala po tele modriny, zranenia ktoré si nevyžiadali lekárske ošetrenie, ako aj vulgárne urážal, že je kurva, štetka, ponižoval ju tým, že je fyzicky nedokonalá, vykrikoval jej, že nie je zo „zazobanej“ rodiny, že ničím ani ona ani jej rodičia neprispeli na nadobudnutie ich spoločného majetku, a v tomto období, t. j. v presne nezistenom čase v dobe od 15.09.2018 do 03.10.2018 na presne nezistenom mieste v Taliansku na brigáde ju ponižoval, vulgárne nadával a fyzicky napádal a dňa 03.10.2018 cestou z Talianska na Slovensko na presne nezistenom mieste ju v aute, v ktorom sa nachádzali len oni dvaja, fyzicky napadol tým spôsobom, že ju udrel päsťou do tváre, pričom R. U. nevyhľadala lekárske ošetrenie, čím takýmto správaním a konaním spôsoboval R. U. fyzické a psychické utrpenie, následkom ktorého bola menovaná nútená opustiť v novembri 2018 ich spoločnú domácnosť, pričom v priamej príčinnej súvislosti s konaním obžalovaného došlo u poškodenej k rozvoju prechodnej duševnej poruchy - Adaptačnej poruchy s úzkostne depresívnym syndrómom.

Podstatným pre záver samosudcu bolo, že na hlavnom pojednávaní neboli vykonané dôkazy, ktoré by jednotlivo alebo v ich vzájomnom súhrne usvedčovali obžalovaného zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.

Proti tomuto uzneseniu zahlásil okresný prokurátor do zápisnice o hlavnom pojednávaní sťažnosť, ktorú písomne odôvodnil podaním doručeným súdu dňa 10.11.2022. V sťažnosti uviedol, že rozhodnutie okresného súdu považuje za nesprávne a rozporoval dôvody uvedené v odôvodnení napadnutého uznesenia. Poukázal najmä na znalecké posudky psychologičky K.. I. k osobe obžalovaného i poškodenej a na závery z nich vyplývajúce, keď zdôraznil, že obžalovaný sa nezvykne cítiť pokojne, voči druhým má tendenciu byť zvýšene kritický, menej tolerantný, hlavne v stave zníženej kortikálnej kontroly (pod vplyvom alkoholu alebo vyčerpania) môže reagovať nadmerne impulzívne až agresívne, hlavne v situáciách, ktoré vníma ako vlastné ohrozenie, ako stratu vlastného bezpečia, istoty (závislá povaha). Má zvýšenú tendenciu javiť sa v lepšom svetle, sklon k ospravedlňovaniu svojho konania, pričom vidí vinu hlavne u tých druhých. Tieto skutočnosti znižujú špecifickú vierohodnosť jeho výpovedí. Ďalej, že pri svojej labilnej emotivite a závislej povahe nie je vylúčené, že obvinený mohol byť pri svojej výpovedi ovplyvnený inou osobou a vzhľadom k odpovedi na predchádzajúcu otázku nemožno vylúčiť, že skutočnosti, ktoré vo výpovedi uviedol, boli upravené v jeho prospech. Pokiaľ ide o poškodenú, pri vybavovaní si prežitých udalostí u nej dochádza pravdepodobne k vytesňovaniu negatívnych stresujúcich podnetov a situácií z pamäte, pretože je pre ňu problematické presnejšie formulovať a popísať skutočnosti, ktoré prežila. Emočné zážitky boli pre ňu príliš zraňujúce a emočný náboj v nich bol dominantný, pričom racionálne spracovanie zostáva v pozadí. Nemá tendenciu skresľovať prežité udalosti pri ich reprodukovaní, určité ťažkosti sú s vybavovaním si bolestných zážitkov a ich formulovaním. U poškodenej R. U. sa nepreukázali sklony ku konfabuláciám, možno potvrdiť všeobecnú vierohodnosť. Jej výpovede majú logickú štruktúru, sú konzistentné, podávané autenticky. Výsledky psychologického vyšetrenia svedčia o skutočnosti, že popisované udalosti aj prežila. Nie je pravdepodobné, že by skutočnosti, ktoré uviedla, boli upravené, prípadne, že by sa nechala ovplyvniť inou osobou. Prokurátor ďalej poukázal na to, že psychologička po účasti na výsluchu poškodenej dňa 25.10.2019 zmenila svoje odborné závery, kedy upravila konečnú diagnózu z posttraumatickej stresovej poruchy spôsobenej chronickým stresom v partnerskom vzťahu na adaptačnú poruchu. Keď mala širší rozsah informácií, viac pochopila zmýšľanie a prežívanie poškodenej, a teda skôr sa prikláňala k tomu, že u poškodenej bola zistená adaptačná porucha, pričom táto mohla byť spôsobená aj z dôvodu ako sú rozpad vzťahu, neistá budúcnosť po rozpade vzťahu, životné otázky, nový partner, neistota s bývaním, uspokojovanie základných životných potrieb. V tejto súvislosti prokurátor zdôraznil, že tak posttraumatická stresová porucha ako aj adaptačná porucha sú duševné poruchy, preto záver o ich existencii môže prijať len znalec - psychiater. Znalec z odvetvia psychiatrie, MUDr. U., pri tom v záveroch svojho znaleckého posudku výslovne uviedol, že u poškodenej došlo v priamej príčinnej súvislosti s konaním obžalovaného W. B. k rozvoju duševnej poruchy: adaptačná porucha s úzkostne depresívnym syndrómom, a to už približne pol roka pred ukončením spolužitia s obžalovaným. Príčinná súvislosť je preukázateľná na podklade vzniku prejavov pri vystupňovaní negatívneho správania obžalovaného, vymiznutie prejavov po izolácii od neho a podľa charakteru jej prejavov.

V uvedenom kontexte dal prokurátor do pozornosti, že skutočnosť, že bola zistená duševná porucha u poškodenej, odráža intenzitu a následok konania obžalovaného voči poškodenej, avšak skutočnosť, že bola zistená „len“ ľahšia forma duševnej poruchy u poškodenej a nie závažnejšia (posttraumatická stresová porucha), nemá vplyv na prijatie záveru, že konaním obžalovaného došlo k poruche (duševného) zdravia poškodenej a závažnosť následku môže mať skôr vplyv na výšku a druh ukladaného trestu a prípadnú úpravu právnej kvalifikácie v prípade, že by jeho intenzita dosahovala charakter ťažkej ujmy na zdraví a pod. V nasledujúcej časti sťažnostných dôvodov prokurátor poukazoval na jednotlivé výpovede svedkov a skutočnosti z nich vyplývajúce, zároveň spochybnil dôvody, ktoré obžalovaného viedli k vytvoreniu videonahrávky s poškodenou. Správanie obete domáceho násilia v iných oblastiach života, akými sú napríklad pracovné prostredie alebo okruh priateľov, sa môže výrazne líšiť tým spôsobom, že sa prejavuje ako úspešná a sebestačná postava, pričom nezapadá do spoločnosťou vytvorenej predstavy týranej osoby, z ktorého dôvodu jednotliví svedkovia nemuseli vedieť o skutočných domácich pomeroch medzi partnermi. Vo vzťahu k tvrdenej agresivite obžalovaného prokurátor poukázal na závery psychologického znaleckého posudku Mgr. I. a dal do pozornosti, že obžalovaný je vcelku snaživý, cieľavedomý, presadzuje svoje predstavy, navonok pôsobí sebaisto, bežnú záťaž dokáže primerane zvládať, sústreďuje sa hlavne na materiálnu stránku života. Labilná, nezrelá emotivita s egocentrickým zameraním a celkovo zvýšená intrapsychická tenzia komplikujú riešenie zložitejších situácií a nadmernej záťaže. Nezvykne sa cítiť pokojne, voči druhým má tendenciu byť zvýšene kritický, menej tolerantný, hlavne v stave zníženej kortikálnej kontroly (pod vplyvom alkoholu alebo vyčerpania) môže reagovať nadmerne impulzívne až agresívne, hlavne v situáciách, ktoré vníma ako vlastné ohrozenie, ako stratu vlastného bezpečia, istoty (závislá povaha). Má zvýšenú tendenciu javiť sa v lepšom svetle, sklon k ospravedlňovaniu svojho konania, pričom vidí vinu hlavne u tých druhých. Záverom prokurátor uviedol, že pokiaľ mala byť poškodená dňa 11.01.2019 napadnutá obžalovaným na OO PZ Jelšava, treba vziať do úvahy aj podané vysvetlenie príslušníka PZ T. D., z obsahu ktorého vyplynulo, že obžalovaný udrel poškodenú ľavou rukou do oblasti tváre a to tak silno, že bolo počuť zvuk, ako keby ju udrel päsťou do oblasti tváre. Určite nešlo o facku ale pravdepodobne o úder päsťou. Išlo o úder silnou razanciou. Poškodená preto lekárovi neklamala, že bola napadnutá obžalovaným na OO PZ Jelšava a skutočnosť, že vyhľadala lekára z časovým odstupom 6 dní je z pohľadu vyhodnocovania jej vierohodnosti, či už všeobecnej alebo špecifickej, v tomto konaní irelevantné. Uvedené však potvrdzuje agresívne konanie obžalovaného voči poškodenej, a teda, že obžalovaný nemal problém napadnúť poškodenú aj fyzicky. Na základe uvedeného prokurátor navrhol, aby krajský súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako nadriadený orgán v konaní o sťažnosti ešte pred postupom podľa skúmal, či predložené sťažnosti boli podané včas, či ich podali oprávnené osoby a či nedošlo k vzdaniu sa, resp. späťvzatiu sťažnosti. V tejto súvislosti zistil, že sťažnosť prokurátora bola podaná včas a osobou, ktorá je na takýto postup oprávnená.

Podľa , pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Po postupe v zmysle uvedeného ustanovenia dospel krajský súd k záveru, že sťažnosť okresného prokurátora nebola dôvodne podaná, pretože v danom prípade boli splnené zákonné podmienky na postúpenie veci podľa .

Po preskúmaní predloženého trestného spisu sa krajský súd stotožnil s právnym názorom okresného súdu, keď tento konštatoval, že výsledky vykonaného dokazovania jednoznačne nepreukázali, že by konanie obžalovaného naplnilo zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa , s poukazom na , a to z dôvodov, ako ich v uznesení uviedol sudca okresného súdu.

Z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní ku skutku obžalobou právne kvalifikovanému ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa , s poukazom na totiž vyplynulo, že na jednej strane, znalecké skúmanie osobnosti obžalovaného svedčí skôr v jeho neprospech, na strane druhej je ale

potrebné konštatovať, že výpoveď poškodenej v súhrne s ďalšími vykonanými dôkazmi nemožno vyhodnotiť ako absolútnu pravdu, a to najmä po zmene vzorcov jej správania na hlavnom pojednávaní predovšetkým pri jej výsluchu, kedy bola konfrontovaná otázkami ohľadne skutku, pričom na niektoré otázky odpovedala neurčitým spôsobom, prípadne po dlhších pauzách, na základe čoho aj znalkyňa skúmajúca osobnosť poškodenej prehodnotila jej pôvodné závery uvedené v znaleckom posudku. Dokazovaním na hlavnom pojednávaní bolo ďalej preukázané, že svedkovia D. U., otec poškodenej, K. U., matka poškodenej, K. J., terajší druh matky poškodenej a PhDr. S. Varga, terajší druh poškodenej neboli priamo svedkami žiadnych zo skutočností uvedených v obžalobe, všetky informácie mali iba sprostredkovane od poškodenej, ktorá sa im zverila o konaní obžalovaného, a to až po septembri 2018, teda po návrate z brigády v Taliansku, kedy im povedala o konaní obžalovaného, uvedeného v obžalobe, pričom poškodená aj na otázku matky, či jej obžalovaný okrem urážania aj inak ubližuje, teda či ju fyzicky alebo psychicky týral, poškodená tvrdila, že nie, takýmto spôsobom jej neubližuje. Je potrebné akcentovať, že žiadny z ďalších svedkov, a to vrátane svedkov, ktorí boli spolupracovníkmi obžalovaného a poškodenej počas brigády v Taliansku, priamo nepočuli či nevideli a ani sa im poškodená nezdôverila, že by sa k nej obžalovaný správal spôsobom uvedeným v obžalobe, prípadne, že by sa obžalovaný vyjadroval ohľadom poškodenej pred inými osobami hanlivo či neúctivo. Spolupracovníci poškodenej a obžalovaného počuli ich vzájomné hádky, či už to bolo v ich dome, resp. na izbe v Taliansku pri zbere jabĺk, ale v hádkach si mali byť obžalovaný s poškodenou rovnocenní, pričom nadávky či hádky boli vždy vzájomné, teda tak zo strany obžalovaného ako aj zo strany poškodenej, čo v konečnom dôsledku potvrdila aj samotná poškodená pri svojom výsluchu, keď uviedla, že medzi nimi vulgarizmy padali z oboch strán. Rovnako i ďalší svedkovia vypovedali, že poškodená je temperamentnej povahy a doma mala hlavné slovo ona, pričom v prípade, ak by jej obžalovaný vytýkal nejaké skutočnosti ohľadne jej výzoru alebo správania sa, určite by si to nenechala a vedela by sa voči tomuto ubrániť. Z vykonaného dokazovania zároveň nevyplynulo bez dôvodných pochybností, že by obžalovaný zakazoval poškodenej chodiť von s priateľmi či stýkať sa s rodinou alebo poškodenú iným spôsobom obmedzoval v intenzite napĺňajúcej objektívnu stránku skutkovej podstaty zločinu podľa . Súčasne, zo znaleckého skúmania bolo evidentné, že medzi poškodenou a obžalovaným dochádzalo k bežným a obojstranným partnerským nezhodám s miestami výbušnejším vystupovaním práve poškodenej, ktoré partnerské nezhody mali byť práve dôvodom, pre ktorý sa u poškodenej vyvinula dočasná adaptačná porucha, ktorá pominula po vzájomnej izolácii poškodenej a obžalovaného.

Dokazovaním realizovaným v konaní pred súdom bola preukázaná len časť skutku spočívajúca vo fyzickom napadnutí poškodenej obžalovaným v aute na ceste z brigády v Taliansku dňa 03.10.2018, kedy poškodená mala opuchnutú tvár a na nej i na tričku prítomnú krv, čo videla matka poškodenej po jej vysadení z auta.

Ku skutku obžalobou právne kvalifikovanému ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa , s poukazom na krajský súd uvádza, že objektívnu stránku tohto trestného činu naplní ten, kto blízkej osobe alebo osobe, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobí fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie alebo obmedzuje jej bezpečnosť a taký čin spácha závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas, pričom konanie obžalovaného, označené v skutkovej vete obžaloby, nebolo v konaní pred okresným súdom bez rozumných pochybností preukázané. Vykonaným dokazovaním pred prvostupňovým súdom nebolo bez dôvodných pochybností preukázané konanie obžalovaného, popísané v podanej obžalobe. Za preukázanú možno považovať len časť skutku, spočívajúcu vo fyzickom napadnutí poškodenej obžalovaným v aute na ceste z brigády v Taliansku dňa 03.10.2018, pričom vzhľadom k spôsobu spáchania tohto skutku, spôsobenému následku, rozsahu zranenia poškodenej a ďalším okolnostiam prípadu nemožno toto konanie obžalovaného kvalifikovať ako trestný čin.

Sťažnostný súd považoval za potrebné pre úplnosť dodať, že ak prokurátor v sťažnosti proti napadnutému uzneseniu poukazoval aj na to, že konanie opísané vo výrokovej časti obžaloby možno zaradiť pod pojem tzv. domáceho násilia, ktoré vo väčšine prípadov ostáva skryté pred okolím, pričom o tomto mnohokrát netušia ani najbližší poškodenej osoby, keďže sa odohráva v súkromnom teritóriu mimo dosahu verejnej kontroly a zároveň skutočnosť, že bola zistená duševná porucha u poškodenej odráža intenzitu a následok konania obžalovaného voči poškodenej, pričom skutočnosť, že bola zistená

„len“ ľahšia forma duševnej poruchy u poškodenej a nie závažnejšia (posttraumatická stresová porucha), nemá vplyv na prijatie záveru, že konaním obžalovaného došlo k poruche (duševného) zdravia poškodenej a závažnosť následku môže mať skôr vplyv na výšku a druh ukladaného trestu a prípadnú úpravu právnej kvalifikácie v prípade, že by jeho intenzita dosahovala charakter ťažkej ujmy na zdraví, možno týmto tvrdeniam prokurátora však len čiastočne prisvedčiť. Na druhej strane je ale nevyhnutné zdôrazniť, že pokiaľ by súd prijal závery prokurátora bez ďalšieho, nastolil by sa právny stav, kedy by bolo možné trestne stíhať osobu a uznať ju vinnou pre trestný čin podľa len na základe výpovede osoby domnelo poškodenej údajným trestným činom bez ohľadu na to, či jej výpoveď by bola verifikovaná a verifikovateľná aj ďalšími vo veci vykonanými dôkazmi, ktorý postup nie je v právnom štáte možný. Na základe uvedeného by sa teda akákoľvek fyzická osoba mohla stať potenciálnym páchateľom zločinu podľa a jej trestnú zodpovednosť by tak bolo možné vyvodiť a priori len na základe jednej výpovede inej osoby. Ilustrovaný postup nie je možný nielen z hľadiska trestnoprocesnej teórie, ale ani konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva či Ústavného súdu Slovenskej republiky. Na uvedenom nič nemení ani zistená adaptačná porucha u poškodenej, ktorá mala iba prechodný charakter a ustála v prípade izolácie poškodenej a obžalovaného. Vzhľadom na dokazovaním ozrejmené dlhodobé partnerské nezhody obžalovaného a poškodenej a tenzné správanie sa poškodenej voči obžalovanému, možno tvrdiť, že táto prechodná porucha sa u poškodenej vyvinula práve v dôsledku partnerských nezhôd a pretrvávala súbežne s ich trvaním, kedy následne odznela. Iste, za určitých okolností by adaptačná porucha mohla byť spôsobená dlhodobým agresívnym či násilným alebo ponižujúcim fyzickým alebo psychickým konaním obžalovaného voči poškodenej, takýto záver však v prejednávanej veci preukázaný nebol, nemožno preto vznik adaptačnej poruchy pričítať obžalovanému na ťarchu. Výrok odsudzujúceho rozsudku o vine môže byť založený len na takých zákonných dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania alebo pochybnosť, že ho spáchal obžalovaný, a to o to viac, ak vierohodnosť jediného priameho dôkazu (alebo skupiny nepriamych dôkazov) bola v konaní spochybnená.

Krajský súd na základe ustáleného dôkazného stavu nemal pochybnosti o tom, že nastali faktické okolnosti, ktoré protiprávne konanie obžalovaného čiastočne skutkovo vymedzujú. Pokiaľ však ide o právnu kvalifikáciu skutku, krajský súd zdôrazňuje, že výsledky vykonaného dokazovania nepreukázali, že by protiprávne konanie obžalovaného naplnilo všetky formálne zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby tak, ako sú tieto právne kvalifikované v sťažnosťou napadnutom uznesení i v podanej obžalobe. V prejednávanom prípade absentovali obligatórne znaky objektívnej stránky uvedeného trestného činu, ktorými sú fyzické alebo psychické utrpenie spôsobované poškodenej po dlhší čas bitím, údermi, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu a iným správaním, ktoré by ohrozovalo fyzické a psychické zdravie poškodenej. Je potrebné si uvedomiť, že trestné právo je prostriedkom ultima ratio, teda má byť použité len ako najkrajnejší prostriedok a len pri najzávažnejších porušeniach spoločenských noriem.

Okresný súd dôsledne objasnil skutkový stav a ozrejmil povahu konania obžalovaného, preto krajský súd v podrobnostiach odkazuje na presvedčivé a zákonu zodpovedajúce zdôvodnenie napadnutého uznesenia, v ktorom sa okresný súd náležitým spôsobom vysporiadal so všetkými zadováženými dôkazmi, svedčiacimi v prospech obžalovaného, ale i proti nemu.

Za takejto dôkaznej situácie preto prichádza do úvahy aplikácia zásady „v pochybnostiach v prospech obvineného“, keďže vykonané dôkazy nepostačujú na preukázanie všetkých zákonných znakov skutkovej podstaty žalovaného zločinu, pre ktorý bol býv. ppráp. W. B. obžalovaný a nie je možné vykonať ďalšie dôkazy s cieľom vyvrátiť dôvodné pochybnosti, či už vo vzťahu k skutkovému stavu veci, alebo vo vzťahu k posúdeniu, či skutok, pre ktorý je obžalovaný trestne stíhaný, je trestným činom.

J. obžalovaného však na druhej strane mohlo naplniť znaky priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa , Zákona o priestupkoch, preto okresný súd správne postúpil vec podľa orgánu príslušnému na prejednanie tohto priestupku, teda Okresnému úradu v Rimavskej Sobote.

Trestným činom môže byť totiž len taký čin, ktorý je protiprávny a ktorého znaky sú uvedené v skutkovej podstate toho-ktorého trestného činu, uvedeného v osobitnej časti .

Priestupkom je naproti tomu zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v Zákone o priestupkoch alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.

Podľa nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto senát Krajského súdu v Banskej Bystrici v súlade s ustanovením zamietol sťažnosť okresného prokurátora ako nedôvodnú.

Uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.