Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1T-120-2011.pdf
PDF · 75.26 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-1T/120/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Pavlíny Krajčírovej a prísediacich Mgr. Edity Macegovej a Ing. Mariána Kellera, v trestnej veci proti obžalovanému G. W., pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16.07.2014, takto
rozhodol:
Podľa § 166 Trestného poriadku sa
obžalovaný G. W., nar. XX.XX.XXXX v D., trvale bytom D. Č.. XXX, t.č. vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS Leopoldov
ktorý bol rozsudkom Okresného súdu Piešťany sp. zn. 1T/120/2011 zo dňa 20.02.2012, právoplatný dňa 20.02.2012, uznaný vinným zo zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b/, písm. j/ Trestného zákona (v bode 1/) a zo zločinu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona (v bode 2/, 3/ a 4/), v ktorom výrok o vine ostáva nedotknutý o d s u dz u j e :
Podľa § 208 ods. 2 Trestného zákona, § 41 ods. 2, § 36 písm. j/, písm. l/, § 37 písm. h/, § 38 ods. 3 Trestného zákona k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 11 (jedenásť) rokov a 9 (deväť) mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Piešťany sp. zn. 1T/120/2011 zo dňa 20.02.2012, právoplatný dňa 20.02.2012, bol obžalovaný G. W. uznaný vinným zo zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b/, písm. j/ Trestného zákona (v bode 1/) a zo zločinu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona (v bode 2/, 3/ a 4/), a bol mu za to uložený podľa § 208 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 41 ods. 2, § 36 písm. j/, písm. l/, § 37 písm. h/, § 38 ods. 3 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 11 rokov a 9 mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
Uznesením Okresného súdu Piešťany sp. zn. 2Nt/6/2014 zo dňa 14.05.2014, právoplatné 14.05.2014 podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku a § 400 ods. 1 veta prvá Trestného poriadku s poukazom na ustanovenie § 41b ods. 1 Zákona č. 38/1993 Z.z. v znení neskorších predpisov súd návrhu odsúdeného
G. W. na povolenie obnovy konania vyhovel a súčasne zrušil rozsudok Okresného súdu Piešťany sp. zn. 1T/120/2011 zo dňa 20.02.2012, právoplatný 20.02.2012 v časti výroku o treste. Súčasne súd podľa § 403 Trestného poriadku s poukazom na ustanovenie § 71 ods. 1 písm. b/, písm. c/ a § 77 ods. 3 Trestného poriadku zobral obžalovaného G. W. do väzby s tým, že lehota väzby začala plynúť dňom 14.05.2014 o 10:45 hod. a väzba sa bude vykonávať v Ústave na výkon väzby Leopoldov.
Súd vo veci rozhodoval o treste po povolení obnovy konania na hlavnom pojednávaní dňa 16.07.2014 oboznámením sa s obsahom spisu sp. zn. 1T/120/2011, s odpisom registra trestov obžalovaného, hodnotením Ústavu na výkonu väzby Leopoldov a vypočutím obžalovaného.
Je potrebné konštatovať, že obžalovaný G. W. bol doposiaľ 2 krát súdom trestaný, naposledy v roku 1984 avšak s účinkom zahladenia.
Ako vyplýva zo správy z Ústavu na výkon trestu a Ústavu na výkon väzby Leopoldov, obžalovaný G. W. po prijatí do väzby nemal problémy s adaptáciou na jej podmienky. jeho správanie a vystupovanie je na požadovanej úrovni. Napriek skutočnosti, že mu bola ponúknutá možnosť zaradenia do práce, túto ponuku nevyužil.
Ako vyplýva z obsahu spisu, obžalovaný G. W. pred vzatím do väzby bol zamestnaný ako robotník, z miesta bydliska nebol bližšie hodnotený, zamestnávateľ ho hodnotil ako pracovníka, ktorý sa vo vypätých situáciách občas správal prchko.
Pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmere, súd vychádzal najmä zo zásad upravených v § 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Súd v danej veci ukladal trest obžalovanému po povolení obnovy konania, pričom v takom prípade určuje primeraný trest podľa vzájomného pomeru závažnosti trestného činu ohľadne ktorého bola povolená obnova konania. Vzájomný pomer závažnosti súd hodnotí nielen z hľadiska typovej nebezpečnosti (porovnaním trestných sadzieb) ale porovnáva i konkrétny stupeň spoločenskej nebezpečnosti jednotlivých trestných činov. Pri ukladaní výšky trestu ak po povolení obnovy konania navrhnutej v prospech obžalovaného, bol zrušený právoplatný rozsudok vo výroku o treste a obvinenému je v novom konaní ukladaný úhrnný trest odňatia slobody, nie je možné zhoršiť postavenie obžalovaného a uložiť mu prísnejší trest odňatia slobody než mu bol doposiaľ uložený.
U obžalovaného G. W. súd postupoval v súlade s ustanovením § 41 ods. 2 Trestného zákona, kedy sa mu ukladal úhrnný trest odňatia slobody, pričom použil ustanovenie § 36 písm. j/, písm. l/, § 37 písm. h/, § 38 ods. 3 Trestného zákona, pričom sadzba za zločin týrania blízkej a zverenej osoby je v rozpätí od 7 do 15 rokov a po použití § 41 ods. 2 Trestného zákona sa horná trestná sadzba zvyšuje až na 20 rokov. S poukazom na tú skutočnosť, že u obžalovaného prevládajú poľahčujúce okolnosti, súd mu uložil trest odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby v trvaní 11 rokov a 9 mesiacov, pričom pre výkon tohto trestu zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, keďže v posledných 10 rokoch nebol vo výkone trestu pre úmyselný trestný čin.
S poukazom na osobou obžalovaného, závažnosť spáchaných skutkov a následkov, ktoré jeho konaním vznikli, keďže následkom jeho konania sa poškodený G. W. viackrát pokúsil o samovraždu, ďalší syn G. v roku 2009 spáchal samovraždu, súd má za to, že takto uložený trest je primeraný a splní svoj účel z hľadiska individuálnej i generálnej prevencie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave. Odvolanie má odkladný účinok (§306 odsek 2 Tr. poriadku). Oznámením
rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámenie je až doručenie rozsudku (§309 odsek 1 Tr. poriadku). Odvolanie môžu podať: prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 ods. 1 písm. a/ Tr. poriadku), a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308 ods. 1, ods. 2 Tr. poriadku). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§308 ods. 2 Tr. poriadku), obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§307 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku), a to len vo svoj prospech (§308 ods. 2 Tr. poriadku), príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priam týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 odsek 2 Tr. poriadku), zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Tr. poriadku), štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345 ods. 1 Tr. poriadku), poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku), a to v neprospech obžalovaného (§308 ods. 1 Tr. poriadku). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. poriadku), zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d/ Tr. poriadku), (§ 45 ods. 1 Tr. poriadku). Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny, alebo že chýba.