Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/373/2014

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, zast. Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingova 4, Bratislava, proti žalovanej: Slovenská republika, zast. Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné nám. 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 3. marca 2014, č. k. -51, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava V zo dňa 3. marca 2014, č. k. -51, v napadnutej časti, p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania, do právoplatného skončenia konania, vedeného na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd. Súčasne súd prvého stupňa zamietol aj návrh žalovanej na spojenie vecí vedených na súde prvého stupňa v súdnom oddelení 50C s totožnými účastníkmi konania a predmetom konania sp. zn. , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , a .

V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že žalobca svoj návrh na prerušenie konania podľa a odôvodnil tým, že podal podľa SR na Ústavný súd Slovenskej republiky v predmetnej veci ústavnú sťažnosť, v ktorej namieta porušenie svojich základných práv vyplývajúcich z Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave, ktorým nevylúčil všetkých sudcov Okresného súdu Bratislava V z konania a rozhodovania v predmetnej právnej veci. V prebiehajúcom konaní na Ústavnom súde Slovenskej republiky sa podľa žalobcu riešia viaceré nastolené otázky, ktoré budú mať význam pre konanie, rozhodovanie a konečné rozhodnutie súdu vo veci samej. Po právnej stránke súd prvého stupňa odôvodnil svoje rozhodnutie ustanoveniami a , , , , , , a SR a vecne tým, že skutočnosť, že žalobca podal ústavné sťažnosti proti právoplatným uzneseniam Krajského súdu v Bratislave nie je dôvodom na prerušenie konania podľa ani podľa Mal za to, že Ústavný súd Slovenskej republiky nemožno považovať za taký súdny orgán, ktorému môže byť vec postúpená podľa Tam, kde to zákonodarca považoval za vhodné a účelné, vzťah všeobecných súdov a ústavného súdu jednoznačne upravil ( ). Poukázal na skutočnosť, že podmienkou pre prerušenie konania podľa druhá veta je, že k záveru o rozpore všeobecné záväzného právneho predpisu,

ktorý sa týka veci, s , zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je SR viazaná, dospel súd a nie niektorý z účastníkov konania. Vzhľadom na nepreukázanie splnenia podmienok prerušenia konania stanovených v - súd prvého stupňa nebol povinný prerušiť konanie na návrh účastníka. Podľa názoru súdu prvého stupňa podanie ústavnej sťažnosti jedného z účastníkov sporového konania nie je zákonnou prekážkou postupu konania. Ustanovenia až taxatívne vymedzujúce prekážky postupu konania neobsahujú právnu normu umožňujúcu všeobecnému súdu nekonať a nerozhodovať vo veci. Prerušením konania by preto podľa súdu prvého stupňa mohlo dôjsť k zásahu do práv druhého účastníka konania zaručených a SR. Z týchto dôvodov súd prvého stupňa návrh žalobcu ako nedôvodný zamietol a po právoplatnosti napadnutého uznesenia bude pokračovať v konaní.

Pokiaľ ide o návrh žalovanej na spojenie vecí vedených na súde prvého stupňa pod sp. zn. 50C, v ktorých sú totožní účastníci ako aj predmet konania, súd prvého stupňa v tejto časti poukázal na ustanovenie a a ani tomuto návrhu nevyhovel, nakoľko sa mu spojenie vecí nejavilo ako vhodné. Dôvodil tým, že pri spojení väčšieho množstva súdnych konaní sa stáva konanie neprehľadné a zbytočne komplikované z pohľadu vedenia konania.

Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca a a napadol ním výrok, ktorým súd prvého stupňa zamietol jeho návrh na prerušenie konania. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a vec mu v tomto rozsahu vrátil na opätovné prejednanie. Vytýkal súdu prvého stupňa, že napadnuté uznesenie je nepreskúmateľné, nakoľko v ňom vôbec nekonkretizuje svoj záver o nesplnení podmienok pre prerušenie konania, a teda porušuje aj právo žalobcu na súdnu ochranu. Uviedol, že súd musí posudzovať procesné návrhy účastníkov podľa ich obsahu a nie podľa času, kedy boli na súde uplatnené (skôr či neskôr pred pojednávaním). Žalobca nesúhlasil s tvrdením súdu prvého stupňa, že svoj návrh na prerušenie konania nepodporil žiadnymi listinami, nakoľko návrh na zrušenie pojednávania podal elektronicky spolu s prílohou - ústavnou sťažnosťou. Mal za to, že riadne a včas požiadal o prerušenie konania, uviedol dôležité dôvody a predložil s nimi spájané listiny. Poukázal na svoje podanie (obsiahnuté v texte žaloby), ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená systémom súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, podľa žalobcu nič nemení na tom, že v očiach žalobcu a objektívne aj v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného, a to okrem iného aj z dôvodu, že rozhodnutie krajského súdu je v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou iných krajských súdov v skutkovo a právne totožných veciach. V tejto súvislosti žalobca upozornil na právny názor Krajského súdu v Trnave v právne a skutkovo zhodnej veci v rozhodnutí zo dňa 17. 10. 2012, č. k. -24, ako aj v ďalších 50 veciach a tiež na právne názory Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Prešove. Rovnako je rozhodnutie krajského súdu v rozpore aj s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva v oblasti zachovávania práva na nestranný súd. Za týchto okolností a s vedomím, že žalobca podal ústavnú sťažnosť pre porušovanie jeho práva na nestranný súd, ktorej výsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu, podľa jeho názoru nebolo a nie je prípustné, aby konanie pokračovalo a aby sa naďalej vykonávali úkony a rozhodoval vylúčený sudca. Konanie malo byť prerušené až do rozhodnutia ústavného súdu o otázke nestrannosti súdu a osoby sudcu tak, ako žiadal.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie podľa bez nariadenia pojednávania, preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa v prejednávanej veci domáha voči žalovanej náhrady majetkovej škody vo výške 125,- eur a nemajetkovej ujmy vo výške 275,- eur v zmysle o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava V. Žalobca v konaní podaním zo dňa 5. 12. 2013 navrhol zrušiť nariadené pojednávanie z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu a zároveň s poukazom na a navrhol prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti. Predmetom tejto sťažnosti bolo rozhodnutie

o porušení práva žalobcu na súdnu ochranu podľa SR, práva na zákonného sudcu podľa SR a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19. 10. 2012, sp. zn. . Krajský súd v Bratislave uvedeným uznesením rozhodol, že sudkyňa Okresného súdu Bratislava V JUDr. Eva Meszárosová nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci sp. zn. vedenej na súde prvého stupňa.

Podľa súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s , zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.

Podľa pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.

Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že v danej veci neboli splnené podmienky pre prerušenie konania tak podľa (obligatórne prerušenie konania), ako ani podľa (fakultatívne prerušenie konania). Odvolací súd v prvom rade prihliadol na skutočnosť, že z internetového portálu Ústavného súdu Slovenskej republiky zistil, že už v čase rozhodovania súdu prvého stupňa o žiadosti žalobcu na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti žalobcu na Ústavnom súde Slovenskej republiky žiadne konanie o predmetnej ústavnej sťažnosti žalobcu neprebiehalo. Ústavný súd Slovenskej republiky totiž okrem iných aj túto sťažnosť žalobcu uznesením zo dňa 10. septembra 2013, č. k. -11, odmietol pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie. Za tejto situácie preto nebolo možné konanie v prejednávanej veci prerušiť do právoplatného skončenia konania na Ústavnom súde Slovenskej republiky, keďže v čase rozhodovania súdu prvého stupňa toto už bolo skončené. V nadväznosti na uvedené tak ani odvolacie námietky žalobcu nemohli privodiť zmenu uznesenia súdu prvého stupňa v napadnutej časti o neprerušení konania.

Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že podmienky pre prerušenie konania do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky podľa neexistovali ani z dôvodu, že otázku, či vo veci rozhodoval vylúčený sudca, môže preskúmať len súd vyššieho stupňa v riadnom inštančnom postupe na základe riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov a nepreskúmava ju ústavný súd v konaní o sťažnosti žalobcu namietajúceho porušenie svojich základných práv. Rozhodnutie súdu prvého stupňa v danej veci preto nezávisí od otázky, ktorú by bol oprávnený riešiť Ústavný súd Slovenskej republiky v konaní o ústavnej sťažnosti. Taktiež neprebiehalo žiadne konanie, v ktorom by sa riešila otázka v zmysle majúca význam pre rozhodnutie súdu v danej veci. Predmet konania o uplatnenej námietke zaujatosti konajúceho sudcu totiž nemožno stotožňovať s predmetom konania, v ktorom dotknutý sudca koná a rozhoduje.

Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správne podľa potvrdil.

Výrok, ktorým súd prvého stupňa zamietol návrh žalovanej na spojenie vecí, nadobudol právoplatnosť, keďže voči nemu odvolanie ani nebolo prípustné ( ).

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí ( ).

Toto rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.