Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26P-179-2022.pdf
PDF · 76.17 KB
Case nature
Subarea
26P/179/2022
Uznesenie
Okresný súd Trenčín vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa X. N. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, dieťa rodičov: matky X. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. Y., toho času bytom P. X., XX T. N., V., Veľká Británia a otca K. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXX/XX, Y., toho času bytom W. L. N. XXXX/X, L., Česká republika o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu takto
rozhodol:
I. V y h l a s u j e s a, že Okresný súd Trenčín n e m á právomoc konať v konaní o zvýšenie vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu X. N. H., nar. XX.XX.XXXX.
II. Konanie s a z a s t a v u j e .
III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka dieťaťa svojím návrhom žiadala, aby súd rozhodol o zvýšení vyživovacej povinnosti otca k maloletému X. N. na sumu 360,-Eur mesačne. V návrhu matka uviedla, že s maloletým žije vo Veľkej Británii a maloletý bol zverený do jej osobnej starostlivosti.
2. Otec dieťaťa sa k návrhu matky vyjadril tak, že namieta právomoc slovenských súdov o tejto veci konať a žiadal konanie zastaviť. Maloletý podľa otca žije od narodenia vo Veľkej Británii, kde aj navštevuje školu, má tam svojho pediatra, zdravotné poistenie ako aj svojich kamarátov. Na Slovensko takmer vôbec nechodí. Domnieva sa preto, že obvyklý pobyt maloletého je vo Veľkej Británii. Ďalej otec uviedol, že ani na jeho strane nie sú splnené podmienky na založenie právomoci slovenského súdu. Od októbra 2014 doposiaľ sa nepretržite zdržuje v Českej republike, kde mu bolo udelené povolenie na pobyt, má tam svojho všeobecného lekára, pracovnú zmluvu uzavretú na dobu neurčitú, ako aj zdravotné a sociálne poistenie.
3. Podľa § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
4. Podľa § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
5. Jednou z podmienok konania, ktorú súd musí vždy skúmať, je i právomoc súdov Slovenskej republiky. Súdna právomoc je procesná podmienka a jej splnenie súd skúma z úradnej povinnosti v každom štádiu konania a na každom stupni, pričom jej nedostatok je neodstrániteľný, resp. je odstrániteľný len novou zákonnou úpravou, a preto záver o nedostatku právomoci zásadne vedie k zastaveniu konania. V prípade výskytu cudzieho prvku v konaní sa právomoc súdov Slovenskej republiky ako členského štátu
Európskej únie spravuje predovšetkým úniovým právom. Pokiaľ nie je možné v konaní s cudzím prvkom aplikovať právne akty Európskej únie, súd ďalej skúma existenciu medzinárodnej zmluvy (dvojstrannej/ mnohostrannej), ktorá by upravovala vzájomnú právomoc zmluvných štátov. V prípade neexistencie medzinárodnej zmluvy súd postupuje podľa kolíznych noriem zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práce procesnom a súkromnom (ďalej „ZMPS“).
6. V prejednávanej veci ide o konanie o zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k mal. X. N.. Ide o súkromný občianskoprávny vzťah s cudzím prvkom, pretože v čase podania návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti sa matka spolu s maloletým zdržiavali vo Veľkej Británii a otec dieťaťa v Českej republike, čo predstavuje dostatočne relevantnú skutočnosť pre skúmanie právomoci tunajšieho súdu. Nakoľko je Slovenská republika členským štátom Európskej únie, súd v prvom rade aplikoval úniové právo, a to napriek skutočnosti, že Veľká Británia nie je členským štátom Európskej únie. Slovenský súd však pri posudzovaní svojej právomoci skúma, či má založenú svoju vlastnú právomoc bez ohľadu na prípadnú právomoc iného justičného orgánu v cudzine. Otázka členstva v Európskej únii druhého štátu, ktorého sa vec týka, nie je preto pre posúdenie vlastnej právomoci slovenského súdu relevantná. Uvedené pramení z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci Owusu, podľa ktorého medzinárodný prvok, ktorý je potrebný na aplikáciu nariadení v oblasti európskeho medzinárodného práva súkromného, nemusí byť intrakomunitárny, ale môže sa týkať i nečlenského štátu. Z uvedených dôvodov súd skúmal svoju právomoc podľa prednostne aplikovateľného Nariadenia Rady (ES) číslo 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti (ďalej Nariadenie o výživnom), ktoré je súčasťou sekundárneho komunitárneho práva s priamou aplikovateľnosťou.
7. Podľa kapitoly II, článku 3, písmeno a) až d) Nariadenia o výživnom, v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná: a) súdu podľa miesta obvyklého pobytu odporcu, alebo b) súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného, alebo c) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o osobnom stave, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov, alebo d) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.
8. Nakoľko sa v danej veci nejedná o prípad uvedený v kapitole II. čl. 3 písm. c), resp. písm. d) Nariadenia o výživnom, keďže konanie o zvýšenie vyživovacej povinnosti k mal. X. N. nie je spojené ani s konaním o osobnom stave ani s konaním o rodičovských právach a povinnostiach k mal. dieťaťu, súd tak v prvom rade zisťoval obvyklý pobyt odporcu - otca mal. dieťaťa na určenie, či má tunajší súd právomoc konať podľa čl. 3 písm. a) Nariadenia o výživnom aj s poukazom na to, že otec maloletého namietal nedostatok právomoci slovenských súdov. Otec sa k výzve na preukázanie obvyklého pobytu vyjadril tak, že sa na Slovensku nezdržuje, obvyklý pobyt má v Českej republike, kde pracuje od roku 2014 doposiaľ. Pracovnú zmluvu má na dobu neurčitú. K svojmu podaniu priložil pracovnú zmluvu, v ktorej je uvedený prechodný pobyt povinného v L.. Ďalej otec dieťaťa predložil nájomnú zmluvu o nájme bytu v L. a to od roku 2014 doposiaľ ako aj potvrdenie Ministerstva vnitra Českej republiky o povolení k trvalému pobytu cudzinca na území Českej republiky od 29.01.2018. Z predložených listín súd zistil, že otec dieťaťa ako odporca v zmysle čl. 3 písm. a) Nariadenia o výživnom mal v čase podania návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti k mal. dieťaťu obvyklý pobyt na území Českej republiky.
9. Následne súd z obsahu návrhu matky dieťaťa a z ďalších pripojených spisov zistil, že maloletý sa narodil v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska, nepretržite tam spolu s matkou žije, navštevuje tam školské zariadenie, čím maloletý nadobudol svoj obvyklý pobyt vo Veľkej Británi (kapitola II. čl. 3 písm. b) Nariadenia o výživnom). Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. 34P/89/2018 súd ďalej zistil, že podľa vyjadrenia matky o úprave rodičovských práv a povinností k mal. X. N. naposledy rozhodol súd Veľkej Británie, keď mal. X. N. zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorého kópiu rozhodnutia matka v tomto konaní súdu tiež predložila.
10. Vzhľadom na takto zistené skutočnosti dospel súd k záveru, že v danej veci nie je založená právomoc slovenského súdu vo veci konať a rozhodnúť, keď odporca v zmysle čl. 3 písm. a) Nariadenia o výživnom
má obvyklý pobyt v Českej republike a maloleté dieťa ako oprávnený na vyživovaciu povinnosť v zmysle čl. 3 písm. b) Nariadenia o výživnom má obvyklý pobyt vo Veľkej Británii.
11. Nakoľko súdy Slovenskej republiky nemajú právomoc vo veci konať a nedostatok právomoci je prekážkou neodstrániteľnou, súd v konaní nemôže ďalej pokračovať, a preto konanie v zmysle § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku zastavil.
12. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 127 Civilného sporového poriadku, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.