Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_6P-52-2014.pdf
PDF · 99.36 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-6P/52/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica samosudcom JUDr. Ivanom Šimekom vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: K. T., nar. XX.XX.XXXX, A. T., nar. XX.XX.XXXX, A. T., nar. XX.XX.XXXX, J. T., nar. XX.XX.XXXX, všetky t.č. Detský domov G., X. B. X, XXX XX G., deti zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici, deti rodičov: matka A. I., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytomHhHHhhjkk I. XXX/X, XXX XX G., prechodne bytom ul. Z. XXX, K. P. a otec K. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. o nariadenie starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, takto
rozhodol:
Súd n a r i a ď u j e nad mal. deťmi K., A., A. W. J. ústavnú starostlivosť s tým, že maloleté deti sa umiestňujú do Detského domova G., X. B. X, XXX XX G., právoplatnosťou tohto rozsudku.
Matka je p o v i n n á prispievať na výživu mal. detí K., A.X., A. W. J. na každé dieťa zvlášť sumou mesačne vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa stanovenú podľa osobitného zákona, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred Detskému domovu G., X. B. X, XXX XX G., právoplatnosťou tohto rozsudku.
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. detí K., A., A. W. J. na každé dieťa zvlášť sumou mesačne vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa stanovenú podľa osobitného zákona, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred Detskému domovu G.Č., X. B. X, XXX XX G., právoplatnosťou tohto rozsudku.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka mal. detí podala dňa 30.09.2013 na tunajšom súde návrh na vydanie predbežného opatrenia na dočasné zverenie maloletých detí do ústavnej starostlivosti do Detského domova. Matka svoj návrh odôvodnila predovšetkým tým, že nezvláda starostlivosť o maloleté deti, je na tom veľmi zle finančne a v podstate nemá z čoho deťom ani navariť. Deťom nemôže dať to čo potrebujú. Žiada aby súd umiestnil deti do detského domova, aby si mohla nájsť zamestnanie a mohla tak zabezpečiť v prvom rade bývanie a všetko čo deti potrebujú.
Okresný súd Skalica uznesením (predbežným opatrením) č.k. 6P/197/2013-24 zo dňa 10.10.2013 dočasne zveril maloleté deti do starostlivosti Detského domova G.. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.11.2013.
Okresný súd Skalica uznesením č.k. 6P/197/2013-38 zo dňa 27.02.2014 začal konanie bez návrhu o nariadenie ústavnej starostlivosti nad mal. deťmi.
Matka ani otec sa na pojednávanie nedostavili, doručenie predvolania im bolo vykázané riadne a včas, svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili, nepožiadali o odročenie pojednávania. Keďže boli splnené podmienky dané v § 101 ods. 2 O.s.p., súd vec prejednal v ich neprítomnosti, prihliadol pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Kolízny opatrovník navrhol súdu nariadiť ústavnú starostlivosť nad mal. deťmi, nakoľko matka ani otec neprejavili záujem o riadne poskytovanie starostlivosti o maloleté deti. Matka nejaví skutočný záujem o deti. Doposiaľ nepožiadala o vrátenie detí z detského domova.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom zástupcu kolízneho opatrovníka, rodnými listami, obsahom pripojených spisov sp. zn. 6P/197/2013 a sp. zn. 2P/40/2011, správami z prešetrenia pomerov, správami ÚPSVaR a Sociálnej poisťovne, správou Detského domova G. a zistil tento skutkový stav:
Uznesením (predbežným opatrením) č.k. č.k. 6P/197/2013-24 zo dňa 10.10.2013 boli mal. deti dočasne zverené do starostlivosti Detského domova G.. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.11.2013. Súd v danom konaní mal za to, že bola osvedčená naliehavá potreba predbežnej úpravy starostlivosti o maloleté deti, nakoľko matka odmietala zabezpečovať starostlivosť o mal. deti, ich výchovu nezvládala, nemala finančné prostriedky. Otec sa o mal. deti nezaujímal, výživné neplatil.
Rozsudkom Okresného súdu Skalica č.k. 2P/40/2011-42 zo dňa 20.10.2011 súd zrušil ústavnú starostlivosť nad mal. deťmi, zveril ich do starostlivosti matky a otcovi určil výživné na každé mal. dieťa vo výške 30% zo sumy životného minima. Ústavná starostlivosť bola nad mal. deťmi nariadená z dôvodu, že matka nemala vytvorené vhodné podmienky na zabezpečenie starostlivosti o mal. deti a nevykonávala riadne starostlivosť o mal. deti. Matka sa návrhom domáhala zrušenia ústavnej starostlivosti. Súd mal preukázané, že zanikli dôvody, pre ktoré bola ústavná starostlivosť nariadená, matka mala vytvorené podmienky pre starostlivosť o mal. deti.
Z výsluchu zástupcu kolízneho opatrovníka mal súd preukázané, že otec sa o mal. deti dlhodobo nezaujíma. O otcovi nemajú žiadne informácie. Väčšinou sa potuluje, žije ako bezdomovec. Počas predchádzajúcich súdnych konaní nejavil žiadny záujem o mal. deti. Matka si podala sama návrh na vydanie predbežného opatrenia, aby deti boli umiestnené do detského domova. Matka žije momentálne so svojím manželom a mal. X. v unimobunke vo dvore svojej svokry. Podmienky na bývanie majú stiesnené. V tejto unimobunke by sa ani nedalo žiť so všetkými deťmi. Matka prejavila do budúcnosti snahu nájsť si nejaký prenájom. Momentálne však matka nedoručila žiadnu žiadosť o to, aby jej boli deti vrátené. Nedostavila sa ani na pojednávanie teda o deti neprejavuje záujem. Deti už boli v minulosti umiestnené do ústavnej starostlivosti. Matka nemá stále bydlisko. Zo strany matky neboli zaznamenané nijaké výrazné nedostatky v starostlivosti o deti, ktoré by ju diskvalifikovali. Problém je v tom, že matka sa o deti starať nechce. Taktiež má finančné problémy.
Zo správy Detského domova G. zo dňa 16.06.2014 mal súd preukázané, že mal. deti boli prijaté v detskom domove dňa 21.10.2013. Na prostredie detského domova sa dobre adaptovali. Deti sa medzi sebou hádajú, provokujú a bijú. Mal. A. a J. svojvoľne opustili zariadenie. Matka navštevuje mal. deti jedenkrát do mesiaca, starý otec K. G. je s nimi v telefonickom kontakte a bráva si ich na pobyty mimo DeD. Deti navštevujú základnú školu. Ich zdravotný stav je dobrý. Matka nemá v súčasnosti potrebné zabezpečenie na pobyt detí v jej domácnosti. Matka si vyživovaciu povinnosť neplní, požiadala o splátkový kalendár, splácanie dlhu zatiaľ nezaznamenali. Na mal. deti pôsobia negatívne pretrvávajúce spory medzi matkou a jej otcom (starým otcom mal. detí). Mal. A. a J. sa väčšinou vyjadrujú, že nechcú ísť k starému otcovi a mal. A. často odmieta aj telefonický kontakt so starým otcom.
Zo správy ÚPSVaR Senica mal súd preukázané, že maloleté deti sú v starostlivosti Detského domova G.. Na prostredie detského domova sa dobre adaptovali. Deti sa medzi sebou hádajú a provokujú, zúčastňujú sa pravidelných konzultácií na elimináciu týchto prejavov. Matka žije spolu so svojím manželom a mal. X., ktorý pochádza z ich manželstva. Rodina žije v unimobunke vo dvore manželovej matky. Podmienky na bývanie sú stiesnené, chýba kuchyňa, sociálne zariadenie, ktoré užívajú v rodinnom dome svokry. Matka, manžel aj svokra sú nezamestnaní, poberajú dávky v hmotnej núdzi vo výške 160,40 eur mesačne. Matka navštevuje deti raz mesačne. Matka nemá vytvorené vhodné podmienky na návrat mal. detí. Matka si vyživovaciu povinnosť neplní. Otec sa o mal. deti žiadnym spôsobom nezaujíma, jeho pobyt nie je známy.
Zo správ ÚPSVaR Senica mal súd preukázané, že matka je evidovaná ako uchádzač o zamestnanie. Matka s jej manželom poberajú dávky v hmotnej núdzi vo výške 116,10 eur mesačne. Matka poberá prídavok na dieťa vo výške 23,52 eur mesačne. Otec nepoberá žiadnu dávku alebo príspevok. Otec nie je evidovaná ako uchádzač o zamestnanie.
Zo správy Sociálnej poisťovne mal súd preukázané, že matka za obdobie posledných 12 mesiacov nepoberala žiadne dávky vyplácané Sociálnou poisťovňou.
Podľa § 54 ods. 1 Zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o rodine“) náhradná osobná starostlivosť alebo pestúnska starostlivosť má prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti.
Podľa § 54 ods. 2 Zákona o rodine súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych dôvodov a maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa.
Podľa § 54 ods. 3 Zákona o rodine ak súd nerozhodol podľa § 39 ods. 2 a 3 alebo podľa § 56, sú rodičia maloletého dieťaťa naďalej jeho zákonnými zástupcami a spravujú jeho majetok.
Podľa § 54 ods. 4 Zákona o rodine súd môže výnimočne nariadiť ústavnú starostlivosť aj vtedy, ak jej nariadeniu nepredchádzali iné výchovné opatrenia. Výnimočnosť prípadu a neúčelnosť iného výchovného opatrenia musí byť preukázaná.
Podľa § 54 ods. 5 Zákona o rodine súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o nariadení ústavnej starostlivosti súd vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na citové väzby maloletého dieťaťa k súrodencom a na ich zachovanie.
Podľa § 81 ods. 1 Zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné.
Podľa § 81 ods. 2 Zákona o rodine, súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, súčasne uloží rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať dieťaťu výživné povinnosť, aby výživné poukazovali zariadeniu, do ktorého má byť dieťa umiestnené.
Podľa § 62 ods. l Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. l Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. l Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. l Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa
Podľa § 155 ods. 3 O.s.p., výrok rozsudku o plnení v peniazoch sa môže vyjadriť aj iným nezameniteľným spôsobom než vyčíslením, najmä s odkazom na presný spôsob určenia vyplývajúci z osobitného predpisu.
Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že je potrebné nariadiť ústavnú starostlivosť nad maloletými deťmi. V konaní bolo preukázané, že maloleté deti boli na základe predbežného opatrenia dočasne zverené do starostlivosti detského domova, nakoľko matka odmietala zabezpečovať starostlivosť o mal. deti, ich výchovu nezvládala, nemala finančné prostriedky. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že skutočnosti, ktoré boli dôvodom na nariadenie predbežného opatrenia sa vykonaným dokazovaním vo veci samej preukázali a vedú k záverom súdu o potrebe nariadenia ústavnej starostlivosti nad maloletými deťmi. Deti už boli v minulosti umiestnené do ústavnej starostlivosti. Matka nemá stále bydlisko. Matka nemá vytvorené vhodné podmienky na návrat mal. detí a nejaví skutočný záujem o deti. Doposiaľ nepožiadala o vrátenie detí z detského domova. Z uvedených skutočností je evidentné, že výchova mal. detí bola vážne ohrozená. Súdu nie sú známe iné osoby, ktorým by mohli byť maloleté deti zverené do náhradnej osobnej starostlivosti za účelom zabezpečenia ich potrieb alebo do pestúnskej starostlivosti. Súd nariadil ústavnú starostlivosť, pretože výchova maloletých detí je vážne ohrozená. V súvislosti s nariadenou ústavnou starostlivosťou je potrebné uviesť, že nariadenie ústavnej starostlivosti je len krajným a výnimočným opatrením, avšak súd je presvedčený, že nariadenie tohto opatrenia je v záujme maloletých detí, ich ďalšieho riadneho vývinu a vývoja ich osobnosti, na zabezpečenie ich riadneho výchovného prostredia nevyhnutné a nutné. V súlade s ustanovením § 54 ods. 5 Zákona o rodine súd v tomto rozsudku označil zariadenie, do ktorého
ma byť maloletá umiestnená, a to Detský domov G., X. B. X, XXX XX G., v ktorom sa už maloleté deti aj fakticky od 21.10.2013 nachádzajú na základe nariadeného predbežného opatrenia.
Súd v zmysle ust. § 81 ods. 1, 2 Zákona o rodine rozhodol o uložení povinnosti matky a otca poskytovať maloletým deťom výživné, s tým, aby určené výživné poukazovali zariadeniu, do ktorého majú byť maloleté deti umiestnený, t.j. Detskému domovu G.. Pri určovaní výživného matky a otca k maloletým deťom súd prihliadol na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinných, t.j. matky a otca a dospel k záveru, že vzhľadom na pomery na strane matky a otca, keď príjem matky pozostáva len z dávky a príspevku v hmotnej núdzi a prídavku na dieťa a vzhľadom na to, že príjem otca sa súde nepodarilo zistiť súd určil matke a otcovi povinnosť platiť na maloleté deti výživné v zákonom stanovenom minimálnom rozsahu v zmysle ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine, podľa ktorého je každý rodič (bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery) povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Týmto osobitným zákonom je zákon č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v spojitosti s opatrením, ktorým sa každoročne upravujú sumy životného minima. Určené výživné sú matka aj otec povinní v zmysle § 81 ods. 2 Zákona o rodine poukazovať vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred Detskému domovu G., X. B. X, XXX XX G., t.j. zariadeniu, do ktorého boli maloleté deti umiestnené. Súčasne je potrebné uviesť, že bude povinnosťou matky aj otca každoročne sledovať výšku aktuálneho životného minima ustanoveného uvedeným právnym predpisom. Súd k tomuto poznamenáva, že v zmysle § 5 ods. 1 zákona č. 601/2003 Z.z., sumy uvedené v § 2 (t.j. sumy životného minima) sa upravia vždy k 1. júlu bežného kalendárneho roka.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, vzhľadom k tomu, že konanie sa mohlo začať i bez návrhu.
Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.)