Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/136/2014

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou, v právnej veci navrhovateľky: U. K., X.. D.Š., E.. X.X.XXXX, I. J. XXX, občianka SR, proti odporcovi: I. K.C., E.. X.X.XXXX, I. J. XXX, občan SR o príspevok na výživu rozvedenej manželky takto

rozhodol:

Súd návrh navrhovateľky zamieta.

Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.5.2014 domáhala súdneho výroku, v ktorom by súd v návrhu označeného odporcu zaviazal k povinnosti prispievať jej na výživu rozvedenej manželky mesačne čiastkou 70- eur.

Svoj návrh odôvodňovala tým, že Okresný súd Žilina dňa 16.9.2013 v konaní sp.zn. manželstvo navrhovateľky a odporcu rozviedol. Návrh na rozvod manželstva podala s dôvodu problémov dlhodobého charakteru, keď zo strany odporcu bola vystavovaná dlhodobému fyzickému a psychickému násiliu terčom odporcovej agresivity je aj naďalej, nakoľko s odporcom žijú v spoločnej domácnosti a jej finančná situácia jej nedovoľuje nájsť si nové bývanie. Dňa 15.12.2013 ju odporca opätovne fyzicky napadol. Nakoľko sa odporcu bojí, privolala policajnú hliadku, ktorá spísala zápisnicu a po krátkom dohovore odporcovi odišla. T.č. je evidovaná na UPSVaR Žilina ako uchádzač o zamestnanie. Nakoľko má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, podala si tiež žiadosť o priznanie invalidného dôchodku. Rozhodnutím UPSVaR jej bola určená miera funkčnej poruchy 30%. Aj z tohto dôvodu má problém nájsť si prácu, ktorá by jej zdravotný stav nezhoršila. Na základe rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 16.9.2013 sa osobne stará o ich spoločné deti. Odporca prispieva na ich výživu na základe rozhodnutia súdu v celkovej výške 170 eur mesačne, v máji 2014 syn I. dovŕši 18 rokov a nakoľko sa už nepripravuje na svoje budúce povolanie, t.č. je nezamestnaný, predpokladá, že odporca jej prestane prispievať na jeho výživu a starostlivosť. Odporca neplatí žiadne iné mimoriadne výdavky, ani neplatí nad rozsah výživného. Okrem bytu, ktorého je spoluvlastníčkou, nevlastní žiaden majetok väčšej hodnoty. Jej mesačný príjem z výživného na maloleté deti a rodinných prídavkov jej nepostačuje na úhradu jej pravidelných a nevyhnutných potrieb a výdavkov. Jej mesačný príjem tvoria prídavky na dve maloleté deti v celkovej výške 47,04 eur a výživné určené súdom v sume 170 eur mesačne. Príležitostne si privyrába nepravidelnými brigádnickými prácami, pričom priemerne sa jej príjem zvýši cca o 40 eur mesačne.

Odporca sa k podanému návrhu vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 17.6.2014, v ktorom uviedol, že uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva a na svoju obranu uvádzal svoje pravidelné mesačné platby spočívajúce v inkase 140 eur, pôžička s PSS, a.s. 69 eur, voda 30 eur, fond opráv 20eur, pôžička 51 eur ( podvodne vybratá jeho bývalou manželkou z nebankového subjektu na jeho meno ),

poistka na dcéru U. 6 eur, pôžička na strechu 36 eur, výživné na tri deti 230 eur okrem toho platí jeden krát ročne daň za byt plus vývoz komunálneho odpadu v sume cca 80 eur za rok a nedoplatky za plyn a elektrinu od 100 do 250 eur za rok. Pri týchto mesačných výdavkoch pri jeho mesačnom príjme 530 eur je v mínuse. Tvrdenie navrhovateľky, že neplatí žiadne iné mimoriadne výdavky a ani neprispieva nad rámec výživného sa nezakladajú na pravde, lebo sám zabezpečuje chod celej domácnosti od prvého dňa ich manželstva až dodnes. Navrhovateľka mu v minulosti na vyššie uvedené platby neprispievala ani jedným centom a nerobí tak ani teraz, pokojne si nažíva v byte zadarmo aj keď sú rozvedení. Za celých 18 rokov manželstva nikde nepracovala a ani v súčasnej situácii sa zrejme nemieni zamestnať. Ďalej uviedol, že v byte je len kvôli deťom, má obavy, že keby odišiel, deti by prišli aj o strechu nad hlavou. Po dlhoročných skúsenostiach s hospodárením navrhovateľky je totiž presvedčený, že exekútor by im pre dlhy na nájomnom a platbách za energie čoskoro zexekvoval byt. Navrhovateľka sa obáva, že prestane platiť výživné na syna I.. On je však ochotný aj naďalej mu platiť 30 eur mesačne tak ako ho zaviazal súd, aj keď I. už nechodí do školy a ani si nehľadá zamestnanie. Z návrhu sa dozvedel, že navrhovateľka má 30% funkčnú poruchu a podala si žiadosť o priznanie invalidného dôchodku. Dosť ho to prekvapilo. Ale ak sú jej problémy naozaj vážne je ochotný pristúpiť na dohodu o striedavej starostlivosti, aby mala navrhovateľka čas venovať sa sebe a liečiť sa. Bývajú pod jednou strechou, preto v tom nevidí problém a deťom sa venuje aj teraz. Celý návrh navrhovateľky považuje za účelový. Taktiež uviedol, že po operácii srdca si nahlásil dovolenku, lebo nemocenská dávka by nestačila na pokrytie jeho nákladov a dostali by sa ešte do väčších dlhov. Je presvedčený, že okrem výživného pokrýva náklady na bývanie a bežný chod domácnosti. Navrhovateľka si z peňazí na deti platí svoje náklady - poplatky na mobilný telefón, internet, stále nové oblečenie. Nikoho v dome nenapáda, slušne pracuje, napriek tomu mu navrhovateľka sústavne znepríjemňuje život, volá policajné hliadky pre akúkoľvek malichernosť, podobne volá policajné hliadky aj na syna a na susedov.

Na pojednávaní zotrvali účastníci na svojich písomných vyjadreniach.

Navrhovateľka bola na pojednávaní právne zastúpená na základe rozhodnutia Centra právnej pomoci sp.zn. XXXX/XXXX-Z.-D. zo dňa 4.7.2014, ktorým jej bol predbežne priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci a bola jej určená advokátka JUDr. Mária Kostolná na zastupovanie na pojednávaní dňa 16.7.2014. Právna zástupkyňa na pojednávaní poukazovala na to, že navrhovateľka je dlhodobo nezamestnaná, vedená v evidencii nezamestnaných a má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Požiadala zároveň o určenie invalidného dôchodku, nakoľko jej stav je dlhodobo nepriaznivý, nemôže vykonávať prácu, pre ktorú je kvalifikovaná - kaderníčka, zo zdravotných dôvodov, nemôže si nájsť zamestnanie a nevlastní žiaden majetok okrem bytu, ktorý má v bezpodielovom spoluvlastníctve s bývalým manželom. Je tu teda dôvod na to, aby jej bola určená primeraná výživa zo strany bývalého manžela. Jej príjmom sú jediné prídavky na deti, rodičovský príspevok a výživné, ktoré však samozrejme v prvom rade ide a v jedinom rade na jej maloleté deti. Nemá takmer žiadne príjmy. Občas má nejakú brigádu, kde priemerný priemer je 40 Eur mesačne. Zároveň sa vyjadrila k tvrdeniam odporcu v jeho vyjadrení, a to najmä čo sa týka platieb alebo výdavkov, ktoré uvádza odporca vo vyjadrení, že tieto nie sú správne. Napríklad inkaso nie je vo výške 140 Eur, ale 121 Eur posledné z tohto mesiaca. Nie je pravdou, že by platil nejaké nedoplatky na elektrine alebo plyne. Poukázala na vyúčtovanie za rok 2013 aj od plynárne a od elektrárni, kde je uvedené, že práve naopak za dané platby boli preplatky v minulom roku vo výške cca 48 Eur elektrina a 173 Eur plyn. Takže tie náklady, ktoré odporca vyčíslil vo vyjadrení nie sú v tej výške aká je reálna. Samozrejme navrhovateľka uznáva, že platí náklady na bývanie, že tieto uhrádza v plnom rozsahu, ale bývajú po rozvode aj s deťmi v spoločnej domácnosti. Taktiež predložila potvrdenie o tom, že v júni 2014 bola privolaná polícia na adresu bydliska oboch účastníkov z dôvodu vyhrážania, takže odporca je stíhaný pre priestupok. Týmto teda navrhovateľka žiada tak ako je uvedené v návrhu určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela vo výške 70 Eur a zároveň si uplatnila trovy konania za toto pojednávanie.

Odporca na pojednávaní uviedol, že s návrhom navrhovateľky nesúhlasí. Pokiaľ ide o tvrdenie navrhovateľky, že náklady spojené s užívaním bytu, inkaso sú v nižšej sume, potvrdil, že sú v nižšej sume o 20 Eur, nakoľko mali pokazený kotol, tým pádom minuli menej plynu a boli aj znížené preddavky.

Súd na základe vykonaného dokazovania, výsluchom účastníkov, oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami a to najmä : Rozsudok tunajšieho súdu č.k. -125 zo dňa 16.09.2013, Rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. -163 zo dňa 28.02.2014, Oznámenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 24.01.2014 o zaradení občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie navrhovateľky odo dňa 26.12.2013, Rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 29.01.2014 č. Y., Z. XXXX/XXXX/Mič, Potvrdenie o poberaní prídavku na deti zo dňa 28.04.2014, Rozpis mesačných výdavkov, Platobný doklad SIPO z júla 2014, Faktúra za dodávku a distribúciu elektriny, Vyúčtovanie za obdobie 15.11.2012 až 05.11.2013, Potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina zo dňa 08.07.2014, Potvrdenie OR PZ Žilina - okolie zo dňa 08.06.2014 o podaní oznámenia o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa , ktoré podala navrhovateľka, výplatnou páskou odporcu za 6/014Rozhodnutím č. 528/2014 Obce J., príjmovými dokladmi zo dňa 15.7.2014 za daň z nehnuteľnosti a vývoz odpadu a zistil nasledovný skutkový stav:

Manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu č.k. -125 zo dňa 16.9.2013. Rozsudok o rozvode nadobudol právoplatnosť dňa 9.11.2013. V časti, v ktorej súd určil výživné na mal. deti I. vo výške 30 eur mesačne, mal. U. vo výške 80 eur mesačne a na mal. C. vo výške 120 eur mesačne Krajský súd v Žiline, na odvolanie odporcu rozsudkom č.k. -163 zo dňa 28.2.2014, vyššie uvedený rozsudok v napadnutej časti týkajúcej sa výživného na mal. I. vo výške 30 eur mesačne potvrdil a v časti týkajúcej sa určenia výživného na mal. U. a mal. C. zmenil tak, že zaviazal odporcu k povinnosti prispievať na výživu mal. U. výživným vo výške 70 eur mesačne a na výživu mal. C. výživným vo výške 70 eur mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 11.4.2014.

Z odôvodnenia rozsudku o rozvode okrem iného vyplýva, že súd čo do veci samej ohľadom rozvodu manželstva skonštatoval, že vzťahy medzi účastníkmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené, takže manželstvo už nemôže plniť svoj účel a obaja sa zhodne vyjadrili, že nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Navrhovateľka poukazovala na nadmerné požívanie alkoholických nápojov u odporcu, na to, že ju psychicky a fyzicky týral a tiež maloleté deti, čo bolo nezhôd medzi účastníkmi a spôsobilo rozvrat v manželstve. Odporca uviedol, že je pravdou, že požíval alkoholické nápoje, mal tiež priateľku počas manželstva, avšak nie je pravdou, že by navrhovateľku psychicky a fyzicky týral. Súd mal preukázané, že manželia žijú v jednom byte, avšak obaja sa zhodne vyjadrili, že v ich manželstve nastal hlboký a trvalý rozvrat a nie je predpoklad obnovenia riadneho manželského spolužitia do budúcnosti.

Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu, ktorým zmenil rozhodnutie okresného súdu v časti výživného vyplýva, že navrhovateľka v roku 2012 pracovala na dohodu o vykonaní práce, s čistým príjmom za 2-4/2012 vo výške 674,15 eur, poberala rodičovský príspevok 194,70 eur mesačne a od 1.1.2013 vo výške 199,60 eur mesačne. Odporca mal podľa potvrdenia od zamestnávateľa v roku 2012 čistý mesačný priemerný príjem 572,46 eur spolu s daňovým bonusom a na ročné zúčtovanie dane za rok 2011 mu bolo jednorazovo vyplatené 144,26 eur. Za mesiace mal čistý priemerný mesačný príjem 533,70 eur spolu s daňovým bonusom a na ročné zúčtovanie dane za rok 2012 mu bolo vyplatené 534,30 eur.bol zamestnaný a jeho priemerný mesačný čistý zárobok predstavoval v roku 2013 okolo 667,- eur. Z vykonaného dokazovania pred okresným súdom vyplynulo, že odporca žije s deťmi v spoločnej domácnosti a medzi ním a odporkyňou nebolo sporné, že tento hradí všetky výdavky spojené s nákladmi na domácnosť ako aj splátky úverov, ktoré rodičia detí ako manželia si zobrali za účelom zlepšenia bytových pomerov. Celkom tieto náklady predstavujú mesačne 333 eur a takto otec pokrýva potreby mal. detí, čo sa týka ich bývania.

Po rozvode manželstva účastníkov až do súčasnosti navrhovateľka aj odporca bývajú aj s deťmi pochádzajúcimi s manželstva v spoločnom byte. Doposiaľ medzi účastníkmi nedošlo k dohodne o vyporiadaní BSM a ani jeden z účastníkov nepodal návrh na vyporiadanie BSM súdom.

Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina zo dňa 24.1.2014 mal súd za preukázané, že navrhovateľka bola odo dňa 26.12.2013 zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie.

Z Rozhodnutia Úradu práce , sociálnych vecí a rodiny zo dňa 29.1.2014 č. Y./., Z. XXXX/XXXX/Mič. mal súd za preukázané, že uvedeným rozhodnutím žiadosti navrhovateľky o vyhotovenie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím bez sprievodcu nebolo vyhovené a bola určená miera funkčnej poruchy 30%, s uvedením, že fyzická osoba nie je podľa § 2 ods. 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím a ÚPSVaR Žilina nevyhotoví navrhovateľke preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím bez sprievodcu. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že na základe lekárskeho posudku, ktorý vyhotovil posudkový lekár, bola stanovená miera jej funkčnej poruchy na 30%, preto sa nepovažuje za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Z medicínskeho hľadiska sa u klientky jedná o degeneratívne zmeny chrbtice mierneho stupňa.

Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že pokiaľ v návrhu poukazovala na predchádzajúce správanie odporcu, ktoré sa nezmenilo ani v súčasnej dobe, poukazovala to najmä preto, že v dôsledku tohto správania sa zhoršil jej zdravotný stav. Má veľmi veľa zdravotných problémov. Zo strany odporcu dochádzalo voči jej osobe k psychickému aj k fyzickému týraniu a v podstate nie je schopná v dôsledku tohto jej zdravotného stavu si ani nájsť prácu. Mala by brať aj lieky, ktoré neberie už tri roky, hrozí jej rakovina žalúdka, pretože neberie lieky. Má 7 diagnóz neurológie. Navštevuje prsníkovú poradňu , ortopéda. To sú všetko zdravotné problémy, ktoré jej vznikli aj v dôsledku správania odporcu tým, že ju fyzicky napádal, kopal ju. Na otázku súdu, či sa dlhodobo liečila v dôsledku nejakého fyzického útoku, či podala niekedy trestné oznámenie na odporcu, či to bolo riešené v nejakom priestupkovom alebo trestnom konaní uviedla, že podávala niekoľko oznámení. Podala dokonca aj trestné oznámenie vo veci týrania blízkej a zverenej osoby, avšak toto bolo potom posúdené v priestupkovom konaní. Aj v roku 2008 volala políciu na základe nebezpečného vyhrážania zabitím, kde mal ročnú podmienku pod probačným dohľadom. Dňa 15. decembra 2013 taktiež volala políciu pre fyzické napadnutie, to je stále ešte v riešení. Naposledy v mesiaci júl taktiež volala políciu pre vyhrážanie. Na otázku súdu, či túto situáciu neriešila s niektorým zákonným spôsobom, ktorý jej umožňuje jednak aj , napríklad žiadosťou o vydanie predbežného opatrenia zákazu dočasného užívania, navrhovateľka uviedla, že takýto návrh podala, ale bolo jej to zamietnuté, pretože odporca stále klame. Navrhovateľka potvrdila, že odporca platí poplatky spojené s užívaním bytu, avšak všetko ostatné, ako veci do domácnosti, drogériu, niečo do kuchyne , na deti platí ona, odporcovi na náklady spojené s užívaním bytu neprispieva žiadnou sumou. Taktiež potvrdila, že odporca určené výživné platí. Ďalej uviedla, že cez zamestnávateľské agentúry príležitostne brigáduje, buď pracuje ako pokladníčka alebo na textile vybaľuje a oceňuje tovar. Naposledy bola v v Carrefoure, začala v novembri 2013 s výnimkou mája až do mesiaca jún 2014, nebolo to nepretržite, ale podľa potrieb agentúry a v priemere za toto obdobie zarobila asi 40 eur mesačne. Potvrdila, že má mobilný telefón a mesačné výdavky sú okolo 20 eur, majú tiež internet, mesačné náklady sú 12,50 eur, internet je hlavne pre deti. Potvrdila, že mala možnosť sa zamestnať v Jednote v J., bolo jej to ponúknuté. Túto prácu nezobrala. Pani, ktorá odchádzala z tohto miesta a za ktorú mala nastúpiť jej podala nepravdivé údaje, na základe toho, že chcela odtiaľ odísť a nechceli s ňou rozviazať pracovnú zmluvu, pokiaľ si nenájde náhradu a potom dodatočne ešte zistila, že tam boli veľké manká a keďže odporca nie je ochotný sa starať o deti spoločne, maloletá C. chodila do škôlky, musí jej každý deň nosiť vlastnú stravu a v predajni by musela byť od 05:30 hod. a škôlka je otvorená až po siedmej hodine a teraz nastupuje do školy a tiež jej tam musí nosiť vlastnú stravu každé ráno.

Odporca na pojednávaní poukazoval na to, že v podstate platí všetky náklady spojené s užívaním bytu, vodu, elektriku, plyn. Platí aj pôžičky, ktoré si brali spoločne na prerábanie bytu. Taktiež platí do fondu opráv 20 Eur mesačne. Platí daň za tento byt, tá je vo výške aj s vývozom odpadu 75 Eur, lebo platí aj odvoz odpadu za všetky osoby. Pokiaľ si zráta všetky nevyhnutné výdavky, ktoré musí zaplatiť, nie pre seba, ale pre rodinu, tak mu zostáva minimálna suma pre jeho osobnú potrebu, v podstate celý príjem, ktorý dosiahne použije na potreby rodiny, a to aj napriek tomu, že sú rozvedení. Ide mu hlavne o deti. Sám sa aj stravuje, varí si. Všetko v podstate má oddelené. Výživné na v súčasnosti už plnoletého syna posiela navrhovateľke , pretože mu bolo povedané, že musí na neho platiť až do vtedy, kým sa sám nezamestná, syn už do školy nechodí. Taktiež uviedol, že navrhovateľka aj napriek tomu, že má nejakú zníženú pracovnú schopnosť 30%-tnú, môže si nájsť prácu aby aj rodine pomohla, vie o brigádach navrhovateľky v Kauflande a sem tam niekoho strihá doma.

Z platobného dokladu SIPO z 07/014 súd zistil, že náklady spojené s užívaním bytu predstavujú zálohové platby za plyn vo výške 66 eur, elektrina 50,50 eur a rozhlas a TV 4,64 eur spolu 121,14 eur.

Z rozhodnutia č. 528/2014 Obce J. mal súd za preukázané, že daň z bytov na rok 2014 bola vyrubená v sume 5,23 eur .

Z príjmových pokladničných dokladov Obce J. č. P1/1301 a P1/1301 mal súd za preukázané, že odporca dňa 15.7.2014 zaplatil celkovo 72,73 eur na daň z bytu a vývoz odpadu ( 13,50/osoba).

Z výplatnej pásky odporcu za 6/2014 súd zistil, že odporca za uvedené obdobie mal čistú mzdu vo výške 523,92 eur.

Z potvrdenia ORPZ odbor poriadkovej polície Žilina zo dňa 8.6.2014 súd zistil, že navrhovateľka vykonala ústne oznámenie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu § 49 ods. 1 písm. d) Zák.č. 372/90 Zb.

Podľa § 72 ods. 1 Zákona o rodine rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

Podľa § 72 ods. 2 Zákona o rodine ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pri tom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.

Podľa § 72 ods. 3 Zákona o rodine príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.

Podľa účastníci sú povinností označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Pri posudzovaní vyživovacej povinnosti odporcu súd skúmal, či navrhovateľka nie je schopná sama sa živiť. Zákon o rodine v § 72 ods. 1 stanovuje za základnú podmienku pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti neschopnosť niektorého z bývalých manželov samostatne sa živiť. Zároveň treba poukázať na to, že zánik manželstva ako právna skutočnosť zásadne spôsobuje zánik osobných a majetkových práv medzi manželmi, čo vo všeobecnosti znamená ukončenie vzájomnej zodpovednosti za uspokojovanie osobných potrieb a jej individuálnej znášanie, po rozvode ide o osoby bez vzájomného právneho vzťahu, s vlastnými ekonomickými, profesijnými a rodinnými záujmami a preto žiaducim stavom je ekonomická nezávislosť bývalých manželov k čomu má smerovať predovšetkým vyporiadanie ich BSM, čomu v danom prípade zatiaľ nedošlo. Ustanovenie § 72 Zákona o rodine presahuje obdobie existencie manželstva a vychádza z toho, že vzťahy založené manželstvom si zaslúžia ochranu aj po ich zániku, avšak už len v prípade odkázanosti zvyčajne vyvolanej práve manželstvom. Pri podmienke neschopnosti samostatne sa živiť je zrejmá odlišnosť od výživného medzi manželmi, keďže v tomto prípade nie je právny nárok na v zásade rovnakú životnú úroveň a vyžaduje sa kvalifikovaná miera odkázanosti. Pokiaľ má jeden z manželov aj značne nadpriemerné príjmy, resp. majetkové pomery, zatiaľ čo druhý z rozvedených manželov sa ocitol v horšej majetkovej situácii, avšak má schopnosť sám sa živiť, aj z prípadných dávok v rámci systému sociálneho zabezpečenia, nárok na príspevok mu nevzniká.

Z doterajšej súdnej praxe vyplýva, že rozvedený manžel (manželka) nie je schopný samostatne sa živiť spravidla v tých prípadoch, keď sa stará o deti do troch rokov, prípadne o deti staršie, avšak invalidné alebo vyžadujúce osobitnú starostlivosť, alebo o deti, ktoré z rôznych dôvodov nemôžu byť umiestnené

v kolektívnych zariadeniach. Uvedenú zákonnú podmienku možno považovať za splnenú aj v tých prípadoch, keď podľa lekárskeho potvrdenia alebo znaleckého posudku rozvedená manželka (manžel) nie je so zreteľom na svoj vek alebo zdravotný stav schopná zárobkovej činnosti alebo za danej situácie nemá možnosť a príležitosť zaobstarať si primerané zamestnanie. Vziať v úvahu treba samozrejme aj majetkové pomery toho ktorého z účastníkov ako aj ďalšie osobitné skutočnosti viažuce sa na ten ktorý prípad. Ďalším kritériom pre určenie rozsahu príspevku rozvedeného manžela sú schopnosti a možnosti povinného. Toto hľadisko však neovplyvňuje hornú hranicu príspevku, pretože podľa dikcie § 72 ods. 1 ZoR má povinný podľa svojich schopností a možností prispievať len na primeranú výživu oprávneného, a to aj vtedy, ak to jeho schopnosti a možnosti dovoľujú. Pokiaľ on sám nemá dostatočný príjem a ani ho nemôže získať, v tom prípade príspevok na výživu rozvedeného manžela priznať nemožno.

Na základe zisteného skutkového stavu a po zhodnotení všetkých vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je nedôvodný, nakoľko neboli splnené ani subjektívne, ani objektívne okolnosti preto, aby bol navrhovateľke priznaný príspevok na výživu rozvedeného manžela podľa ust. § 72 Zákona o rodine. Predovšetkým nebola splnená jedna zo základných podmienok pre priznanie príspevku na výživu rozvedeného manžela a to, že navrhovateľka nie je schopná sama sa živiť. To, že je navrhovateľka nezamestnaná, nemôže samo o sebe znamenať, že je aj neschopná samostatne sa živiť. Ani tú skutočnosť, že navrhovateľka má mieru funkčnej poruchy 30% súd nemohol vyhodnotiť ako skutočnosť, v dôsledku ktorej navrhovateľka stratila schopnosť samostatne sa živiť a dokonca, že by táto neschopnosť bola v priamej súvislosti s osobným stavom vyvolaným manželstvom, keď z medicínskeho hľadiska sa u navrhovateľky jedná o degeneratívne zmeny chrbtice mierneho stupňa. Navrhovateľka svoje tvrdenia, že má množstvo zdravotných problémov a chorôb, ktoré boli vyvolané odporcovým správaním a ktoré jej neumožňujú nájsť si vhodnú prácu žiadnym spôsobom nepreukázala a na preukázanie svojich tvrdení nenavrhla vykonať žiadne dokazovanie. Navrhovateľka tak v čase rozvodu manželstva ako aj po rozvode manželstva príležitostne pracovala, a to aj v činnostiach, ktoré vyžadujú určitý stupeň fyzickej námahy ( rozbaľovanie tovaru ) čo viedlo súd k záveru, že navrhovateľka je schopná nájsť si prácu a túto vykonávať, a to aj pri zníženej miere funkčnej schopnosti, ktorá jej bola určená rozhodnutím zo dňa 29.1.2014, nakoľko podľa jej samotného vyjadrenia brigádnicky pracovala aj po tomto dátume s výnimkou mája až do júna 2014, pričom vykonávala tie isté pracovné činnosti a tou istou formou ako v čase trvania manželstva, a teda má schopnosť samostatne sa živiť. Nie nezanedbateľnou je aj tá skutočnosť, že po rozvode manželstva účastníci aj naďalej bývajú aj s deťmi v spoločnom byte a všetky náklady spojené s užívaním bytu, vrátane poplatkov za komunálny odpad hradí výlučne odporca, čím pokrýva plne náklady spojené s užívaním bytu nielen sebe, ale v tejto súvislosti aj deťom, voči ktorým si plní aj vyživovaciu povinnosť stanovenú súdom, zároveň pokrýva náklady aj samotnej navrhovateľky, ktorá mu na tieto náklady neprispieva žiadnou sumou. V konaní teda nebola preukázaná podmienka odkázanosti na strane navrhovateľky . Keďže súd nemal v konaní preukázaný základ nároku navrhovateľky, nezaoberal sa ďalej jeho výškou.

Na základe vyššie uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľky zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa ust. v spojení s Odporca bol v konaní úspešný, má preto právo na náhradu trov konania, ktoré mu v konaní vznikli. Odporca si náhradu trov konania neuplatnil a súd na jeho strane ani vznik žiadnych trov konania nezistil, preto o trovách konania rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Žiline, v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom razítka a

datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( v platnom znení).