Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Co-163-2013.pdf
PDF · 145.48 KB
Case nature
Area
Subarea
15Co/163/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu Europa Business Center, a. s., so sídlom v Banskej Bystrici, Na Troskách 26, IČO: 36 634 611, zastúpeného advokátskou kanceláriou HMG and partners, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 12, IČO: 35 885 459, proti žalovanému Banskobystrickému samosprávnemu kraju, so sídlom Banská Bystrica, Námestie SNP 23, IČO: 37 828 100, o zaplatenie 1.263.772,63 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 20. 03. 2013, č. k. 12C/161/2010-774, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým návrh zamietol ako aj o povinnosti žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 16.596,50 €, p o t v r d z u j e .
Rozsudok vo výroku, ktorým súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, zrušuje.
Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh žalobcu zamietol. Zároveň rozhodol o trovách konania tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania predstavujúce trovy zaplateného súdneho poplatku vo výške 16.596,50 € do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.
V rozhodnutí uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia 1.263.772,63 € s 9 % úrokom z omeškania ročne od 06. 01. 2010. Žalovaný žiadal návrh zamietnuť. Predmetom uplatneného nároku bolo zaplatenie kúpnej ceny na základe uzavretej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným dňa 22. 12. 2009, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva ku stavbe „stavebný objekt 003.1 rekonštrukcia križovatky“ pod krajským úradom, stavby „Europa Shopping Center Banská Bystrica - Trosky“ za kúpnu cenu vyššie uvedenú. Kúpna cena bola splatná do 14 dní odo dňa podpisu tejto zmluvy, t. j. do 05. 01. 2010. Pretože žalovaný si povinnosť zaplatiť kúpnu cenu nesplnil, žalobca sa svojho nároku musel domáhať súdnou cestou.
Vo veci súd rozhodol platobným rozkazom, voči ktorému žalovaný podal odpor. V odpore sa žalovaný bránil s poukazom na to, že dňa 08. 10. 2009 schválilo zastupiteľstvo BBSK kúpu vyššie uvedeného objektu, ale s podmienkou úhrady kúpnej ceny až po zabezpečení majetkoprávneho vysporiadania pozemkov zo strany predávajúceho v prospech kupujúceho pod stavbou, pričom k splneniu tohto
zmluvného záväzku nedošlo, preto od zmluvy odstúpil, čím podľa § 48 ods. 2 OZ došlo týmto k zániku zmluvy od jej počiatku.
Okrem toho sa žalovaný bránil s poukazom na to, že od 01. 07. 2009 patrila vlastnícky žalobcovi stavba podľa kolaudačného rozhodnutia vydaného dňa 13. 08. 2007, a nie žalovanému, ako to predpokladá zákon č. 66/2009 Z. z. Pretože k majetkoprávnemu vysporiadaniu pozemkov pod stavbou v zmysle vyššie uvedeného zákona nedošlo, zmluva v bode IV. bod č. 4.2 je absolútne neplatná v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Okrem iného žalovaný poukázal na § 19 ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestného zákona), v zmysle ktorého bol žalobca povinný zabezpečiť na vlastné náklady stavbu novej komunikácie (vyvolané náklady). Preto vyššie uvedená zmluva je absolútne neplatná, pretože bola uzavretá v rozpore s týmto ustanovením.
Okresný súd po vykonanom dokazovaní zhrnul základné štyri námietky žalovaného, a to
neplatnosť zmluvy pre jej neurčitosť predmetu plnenia, pre obchádzanie zákona č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole, z dôvodu, že uznesenie zastupiteľstva z 08. 10. 2009, ktorým bola schválená kúpa tejto stavby, bolo zrušené uznesením zastupiteľstva zo dňa 19. 08. 2010 a z dôvodu rozporu zmluvy s ust. § 19 ods. 1 Cestného zákona a § 18 ods. 9 Cestného zákona.
Okresný súd aplikoval ust. § 37 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom k 1. bodu tvrdenej neplatnosti uviedol, že predmet zmluvy bol dostatočne určito identifikovaný. K bodu 2. vo vzťahu k porušeniu finančnej disciplíny uviedol, že porušenie týchto predpisov nemôže mať za následok neplatnosť kúpnej zmluvy. Vo vzťahu k bude 3. konštatoval, že ani zrušenie uznesenia, ktorým bola pred uzavretím kúpnej zmluvy schválená kúpa stavby zastupiteľstvom, nemôže byť dôvodom pre absolútnu neplatnosť zmluvy.
Pokiaľ sa týka bodu 4, dospel k záveru, že zmluva bola uzavretá v rozpore so znením § 18 ods. 9 a § 19 ods. 1 Cestného zákona, preto je neplatná pre rozpor so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka.
Ako základnú otázku riešil, či stavba - rekonštrukcia križovatky, tzv. veľkého kruhového objazdu, je stavbou vyvolanou žalobcom, keď podľa konateľa žalobcu sa jednalo o stavbu navrhnutú mestom v rámci zmeny územného plánu potrebnej pre stavbu Europa Shopping Center, ktorú však táto stavba nevyžadovala. Súd poukázal na súhrnnú technickú správu, z ktorej vyplýva, že veľký kruhový objazd zabezpečuje distribúciu a obsluhu navrhovaného centra z južnej strany, pričom zo žiadosti o vydanie stavebného povolenia žalobcu je zrejmé, že novovybudované centrum bude napojené na mestský dopravný systém novým riešením, ktoré skvalitní zvýšenú intenzitu dopravy v dôležitom komunikačnom uzle mesta a zároveň sprístupní novú výstavbu objektov. Pri rozhodnutí vychádzal z pripojených stanovísk príslušných orgánov vo vzťahu k stavebnému povoleniu, a to Slovenskej správy ciest v Bratislave, Regionálnej správy ciest Banská Bystrica, pričom z ich vyjadrení je zrejmé, že sa upúšťa od nájomného za podmienky bezplatného prevodu zhodnotenej nehnuteľnosti na žalovaného. Je nepochybné, že výstavba nákupného centra si vyžiadala úpravu existujúcej komunikačnej siete výstavbou dvoch kruhových objazdov.
Prihliadol na uzavretú nájomnú zmluvu medzi Regionálnou správou ciest Banská Bystrica a Europa SC a. s., kde bolo dohodnuté, že sa prenajíma časť cesty o výmere 9 000 m2 pre účely prestavby a rekonštrukcie križovatky cesty za podmienky bezodplatného prevodu zhodnoteného majetku. Z bodu V. bod 4. vyplývalo, že nájomca sa zaviazal po zhodnotení nehnuteľnosti, t. j. po ukončení prác, písomnou zmluvou bezodplatne odovzdať prenajímateľovi časť cesty.
Súd mal za preukázané, že stavba Europa Shopping Center bola vybudovaná na náklade projektovej dokumentácie, ktorá v sebe obsahovala aj dopravné riešenie v súvislosti s touto stavbou, pričom veľký kruhový objazd bol vybudovaný na mieste pôvodnej stavby cesty, pričom sa jednalo o nové dopravné riešenie zabezpečujúce napojenie stavby Centra na dopravu v súvislosti aj so zásobovaním tohto
Centra. V danej lokalite bolo potrebné aj vykonať prekládky inžinierskych sietí v súvislosti s touto stavbou. Projektová dokumentácia , zmena územného plánu, stavebné povolenie, všetky úkony boli vykonané na základe požiadavky žalobcu v súvislosti s prípravou stavby. Tvrdenie žalobcu, že išlo predovšetkým o záujem mesta riešiť dopravnú situáciu a že sa nejednalo o vyvolanú investíciu, súd neakceptoval.
Keďže išlo o vyvolanú investíciu, investície v súvislosti s touto stavbou mal vykonať žalobca na vlastné náklady, preto kúpnu zmluvu považoval za neplatnú v dôsledku jej absolútnej neplatnosti.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p.
Proti rozsudku sa odvolal žalobca. Rozsudok okresného súdu žiadal zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Namietal, že súd neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, rozhodnutie súdu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Opakovane tvrdil, že stavba, ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy, nemala charakter vyvolanej investície tak, ako je to definované v § 18 ods. 9 a v § 19 ods. 1 Cestného zákona, pretože tento presne špecifikuje, kedy je možné považovať stavbu za vyvolanú investíciu, pričom môže ísť o dva prípady, a to prípad, keď sa má na mieste, kde sa nachádza cesta, uskutočniť iná investičná výstavba, než je komunikácia, ako je napr. budova, parkovisko, a pod., v dôsledku ktorej sa cesta zruší a postaví sa náhradná cesta. Pretože zákonodarca použil pojem iná investičná výstavba, na mieste, kde je cesta, by musela byť postavená iná stavba, nie komunikácia. Základným predpokladom použitia tohto ustanovenia je zrušenie cesty v dôsledku inej investičnej výstavby, čo znamená, že na mieste, kde sa nachádza cesta, cesta nebude a bude tam postavené niečo iné, ako napr. budova. V danom prípade stavba EBC, ani stavba Europa SC sa nerealizovala na mieste, kde sa nachádzala cesta, čo znamená, že v tomto prípade nedošlo k zrušeniu cesty v dôsledku inej investičnej výstavby, preto ustanovenie tohto paragrafu nemožno použiť. Pre záver súdu, že ide o vyvolanú investíciu, nebol v konaní vykonaný žiadny dôkaz, ktorý by takýto záver súdu podporoval.
O druhý prípad ide vtedy, keď pri veľkých stavbách stavebno - technické vybavenie pozemnej komunikácie nezodpovedá požadovanej premávke na tejto komunikácii. V tomto prípade je rozhodujúca stavebnotechnická nedostatočnosť existujúcej komunikácie, nie prípadná dopravná nedostatočnosť. V tomto prípade bola existujúca komunikácia stavebnotechnicky postačujúca, preto nie je možné aplikovať § 19 ods. 1 Cestného zákona. V tejto súvislosti poukázal aj na odpoveď Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR č. 28602/2011/OVP-69929 zo dňa 30. 12. 2011, v ktorej sa uvádza, že stavebnotechnickým stavom diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie sa rozumie ich kvalita, stupeň opotrebenia a povrch, pozdĺžne alebo priečne vlny, hojné výtlky, ktoré nemožno odstrániť bežnou údržbou, nosnosť vozovky, mostov, atď. Podľa citovanej vykonávacej vyhlášky 55/1984 Z. z. k Cestnému zákonu sa pod stavebnotechnickým stavom nerozumie ani kapacita dopravy, ani intenzita zaťaženia dopravy, pričom nebol vykonaný žiadny dôkaz, z ktorého by súd mohol preukázať, že by stavebnotechnické vybavenie pôvodnej existujúcej komunikácie nezodpovedalo požadovanej premávke na tejto komunikácii.
Namietal, že zo žiadnych dôkazov nevyplýva, že by predmet kúpnej zmluvy bol vyvolanou investíciou tak, ako vyvolanú investíciu definuje Cestný zákon. Preto súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Dôkazy, na ktoré sa odvoláva, žiadnym spôsobom nepreukazujú, že by predmet kúpnej zmluvy mal charakter vyvolanej investície. V týchto dôkazoch sa nikde neuvádza, že by sa stavba Europa Shopping Center mala uskutočniť na mieste pôvodnej komunikácie, a že v dôsledku tejto investičnej výstavby
by sa mala zrušiť existujúca komunikácia a ani sa neuvádza, že by pôvodná komunikácia bola stavebnotechnicky nedostatočná.
Tvrdiac, že verejnoprospešná stavba nemôže byť zároveň vyvolanou investíciou, Mesto navrhlo zmenu dopravnej situácie v tejto lokalite, keďže v tej dobe križovatka, ktorá sa nachádzala na danom mieste, nevyhovovala a v dopravných špičkách bývala zápcha. Samotná stavba Europa Shopping Center nevyžadovala potrebu stavby komunikácie, ktorá je predmetom kúpnej zmluvy.
Záver súdu o tom, že veľký kruhový objazd zabezpečuje distribúciu a obsluhu navrhovaného Centra z južnej strany nepreukazuje, že by išlo o vyvolanú investíciu. Aby o ňu išlo, musela by sa stavba Europa Shopping Center uskutočniť na existujúcej komunikácii, v dôsledku čoho by sa táto komunikácia musela zrušiť alebo by musela byť stavebnotechnicky nedostatočná.
Pokiaľ ide o vydanie stavebného povolenia, intenzita dopravy nemá vplyv na posúdenie, či stavba je vyvolanou investíciou v zmysle citovaného zákona. Realizácia stavby - predmetu kúpnej zmluvy nebola uskutočnená v dôsledku zabezpečenia prístupu do objektu ESC, ani EBC. Prístup do týchto objektov riešil malý kruhový objazd. Poukázal na to, že pôvodná komunikácia už v minulosti pred výstavbou EBC bola nepostačujúca vo vzťahu ku kapacite a intenzite dopravy v tomto úseku.
K zmene územného plánu ako aj navrhnutiu nového dopravného riešenia nedošlo na základe požiadavky žalobcu, ale požiadavky Mesta Banská Bystrica. Stavba, ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy, mala podľa územného plánu charakter verejnoprospešnej stavby. Takáto stavba potom nemôže byť vyvolanou potrebou investora. Pokiaľ žalobca chcel realizovať stavbu, musel postupovať v súlade so stavebným zákonom, podať žiadosť o vydanie stavebného povolenia, súčasťou ktorého je aj projektová dokumentácia. V nej ku každej stavbe je aj dopravné riešenie, pričom stavba musí byť navrhnutá tak, aby bola v súlade s územným plánom. Keďže došlo k zmene územného plánu v otázke dopravného riešenia územia, stavebník nemal inú možnosť, ako postupovať v súlade s územným plánom. Súd sa nezaoberal otázkou, či pôvodná existujúca komunikácia bola zrušená v dôsledku toho, že na jej mieste sa mala postaviť stavba - Europa Shopping Center, alebo či pôvodná existujúca komunikácia bola stavebnotechnicky postačujúca.
Dôvody, prečo sa určitá stavba považuje za vyvolanú investíciu, sú presne vymedzené v Cestnom zákone a súd nemôže svojvoľne vykladať, čo je vyvolaná investícia. Či je niečo vyvolaná investícia alebo nie, nie je otázkou názoru, je právne irelevantné, aký názor majú napr. Regionálna správa ciest, Slovenská správa ciest alebo žalovaný. Skutočnosť, či je stavba vyvolanou investíciou alebo nie, je objektívna, nezávislá od vôle a názoru strán. Tvrdenie, že ide o vyvolanú investíciu, je tvrdenie žalovaného. V danom prípade bolo potrebné riešiť odborné otázky, pričom žalobca aj žalovaný navrhli znalecké dokazovanie a súd tieto dôkazy nevykonal. Navrhované dôkazy smerovali k zisteniu a posúdeniu, či stavebnotechnické vybavenie pôvodnej komunikácie zodpovedalo požadovanej premávke alebo či stavba Europa Shopping Center sa nachádzala na mieste, kde bola pôvodná komunikácia. Len na základe posúdenia týchto odborných otázok môže súd posúdiť, či predmet kúpnej zmluvy bol vyvolanou investíciou alebo nie.
Namietal, že súd neuviedol, či kúpna zmluva má byť v rozpore so zákonom alebo zákon obchádza. Taktiež namietal teologický výklad aplikovaný súdom. Poukázal na rozpor v tvrdení súdu, keď na jednej strane uvádza, že nebol daný žiaden právny základ na uzatvorenie kúpnej zmluvy, avšak v inom tvrdení pripúšťa, že ak by chcel žalovaný hradiť čo i len čiastočné náklady spojené s touto stavbou, nič nebránilo tomu, aby po vyhotovení projektovej dokumentácie už v roku 2005 na základe rozpočtu stavby bola uzavretá dohoda o nahradení týchto nákladov. Ak súd tvrdí zároveň, že bolo možné uzatvoriť dohodu o náhrade nákladov pred realizáciou stavby, tak potom popiera všetky svoje závery vyjadrené v rozhodnutí o vyvolanej investícii. Tieto dva závery popri sebe neobstoja. K tvrdeniu súdu, že k stavbe nedošlo na základe zmluvného dojednania medzi účastníkmi, ale na základe stavebného povolenia uviedol, že stavebník realizoval stavbu na základe stavebného povolenia, ako to vyžaduje stavebný zákon. Bez právoplatného stavebného povolenia by nemohol realizovať stavbu. Vlastníkom
novovybudovanej pozemnej komunikácie sa stal investor - stavebník, teda žalobca. Vysporiadanie vzťahov k novovybudovanej pozemnej komunikácii patrí medzi základné zákonné povinnosti žalovaného podľa zák. č. 135/1961 Zb. Nakoľko bolo potrebné a účelné, aby vlastníkom týchto objektov bol vlastník pôvodnej pozemnej komunikácie, t. j. žalovaný, bolo potrebné, aby mu tieto objekty žalobca odplatne previedol do vlastníctva samostatnou kúpnou zmluvou.
Pokiaľ ide o závery súdu k ostatným bodom, s tými sa stotožňuje v celom rozsahu.
K odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný. Rozsudok okresného súdu žiadal ako vecne správny potvrdiť. Konštatoval, že žalobca sa v odvolaní obmedzuje iba na opakovanie a rozvíjanie tvrdení, ktoré už zazneli a boli prejednané v prvostupňovom konaní, a s ktorými sa prvostupňový súd zaoberal.
Za nesprávny považoval nadmieru extenzívny výklad ustanovenia § 18 ods. 9 zák. č. 135/1961 Zb. Cestného zákona, podľa ktorého „keďže zákonodarca použil pojem iná investičná výstavba, na mieste, kde je cesta, by musela byť postavená iná stavba, nie komunikácia“. Zo znenia tohto ustanovenia nevyplýva, že na mieste cesty sa musí postaviť iná nehnuteľnosť. Zákonodarca iba uvádza požiadavku, že ak sa má cesta zrušiť v dôsledku inej investičnej výstavby, však nehovorí o tom, že táto iná výstavba má stáť priamo a výlučne na mieste pôvodnej cesty, ktorá má byť zrušená. Zákonodarca iba požaduje zrušenie cesty, ku ktorému má dôjsť v dôsledku investičnej výstavby, avšak nešpecifikuje a neprikazuje, kde presne sa má táto investičná výstavba nachádzať. V súvislosti s tým sú preto zavádzajúce tvrdenia žalobcu, keď uvádza, že súd sa nezaoberal otázkou, či pôvodná komunikácia bola zrušená v dôsledku toho, že na mieste sa mala postaviť stavba Europa Shopping Center, alebo či pôvodná existujúca komunikácia bola stavebnotechnicky postačujúca. Ako vyplýva zo znenia § 18 ods. 9 Cestného zákona, investičná stavba nemusí byť postavená priamo na mieste zrušenej cesty, čo je aj logicky odôvodnené tým, že dotknuté ustanovenie sa vzťahuje výlučne na pozemné komunikácie (diaľnice, cesty a miestne komunikácie), pričom sa zdá málo pravdepodobné, ba až absurdné, že zákonodarca mal na zreteli práve prípady, kedy by uprostred diaľnice, či cesty došlo k zrušeniu jej úseku v dôsledku toho, že by malo byť uprostred tejto diaľnice priemyselné centrum alebo iná investičná výstavba. Zároveň dodal, že na zrušenom úseku cesty, ako aj na časti okolitých susediacich pozemkov nepatriacich do vlastníctva žalovaného, bol vybudovaný kruhový objazd, ktorý mal zabezpečiť riadnu obslužnosť a prístup k obchodno-zábavnému centu ESC, a teda k zrušeniu dotknutého úseku cesty a zastavaniu susedných pozemkov došlo práve v dôsledku investičnej výstavby ESC.
Zdôraznil, že žalobca opomína fakt, že základnými atribútmi pre možnosť aplikácie § 18 ods. 9 Cestného zákona je zrušenie cesty a iná investičná výstavba, ktoré v danom prípade boli naplnené. Iná investičná výstavba pritom nemusí stáť na mieste zrušenej cesty tak, ako to mylne interpretuje žalobca, pretože zákon túto podmienku nestanovuje.
K označovaniu žalobcom kruhového objazdu za verejnoprospešnú stavbu uviedol, že zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách takýto pojem vôbec nepozná a nezavádza vo vzťahu k cestám a ich križovatkám a vôbec nedáva žiadny právny základ pre možnosť považovať cestu alebo jej úsek (okružnú križovatku) za verejnoprospešnú stavbu, ani pre možnosť označenia takejto stavby za verejnoprospešnú.
Nesúhlasil ani s tvrdením žalobcu, ktorým poukazuje na to, že z vyjadrenia Regionálnej správy ciest BB, ani z nájomnej zmluvy nie je možné vyvodiť záver, že stavba, ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy, by mala mať charakter vyvolanej investície. Práve naopak, z vyjadrenia Regionálnej správy ciest zo dňa 17. 07. 2004 vyplýva, že si výstavba nákupného centra vyžiada úpravu existujúcej komunikačnej siete, výstavbu dvoch kruhových objazdov s napojeniami a úpravu cesty medzi nimi. Taktiež je uvedené, že v štádiu prípravy stavby zo strany stavebníka je nutné uzatvoriť s vlastníkom stavby zmluvu o uzatvorení budúcej nájomnej zmluvy, v ktorej sa upúšťa od nájomného za podmienky bezodplatného prevodu zhodnotenej nehnuteľnosti na BBSK. Vypracovanie zmluvy predpokladá určenie vlastníckych vzťahov predbežným geometrickým plánom.
Z výpovede svedka Ing. T. vyplynulo, že v obdobných prípadoch považovali takúto investíciu vyvolanú nie potrebou Regionálnej správy ciest, a preto sa vyjadrovali v stavebnom konaní tak, ako sa vyjadrovali aj vo vzťahu k stavebnému konaniu žalobcu. Z výpovede svedka vyplynulo aj to, že zdroj dopravy sa menil stavbou výškovej budovy Europa a menila sa aj dopravná situácia na tejto križovatke, pretože pokiaľ niekto vybuduje takúto stavbu, musí si byť vedomý toho, že si musí prispôsobiť dopravnú situáciu tak, že výstavbou sa táto dopravná situácia zmení.
Svedok R.. B. uviedol, že táto otázka sa rieši už v územnom konaní, kde sú prizvané všetky dotknuté osoby, ako aj investor, kde sa povedia podmienky takejto stavby a v prípadoch ciest, ktorých sú oni správcami, sa takáto skutočnosť zapracuje priamo do nájomnej zmluvy za symbolickú hodnotu, kde sa potom rieši aj to, akým spôsobom dôjde následne k bezodplatnému prevodu stavby.
Opätovne zdôraznil, že dňa 28. 06. 2005 zastupiteľstvo BBSK schválilo uznesením č. 867/2005 prenájom nehnuteľnosti - úsek cesty III./066 24 za odplatu 1,-Sk v prospech nájomcu, ktorým bol žalobcov predchodca, za účelom prestavby a rekonštrukcie križovatky tejto cesty za podmienky bezodplatného prevodu zhodnoteného majetku žalovaného. Preto bola uzavretá nájomná zmluva, kde sa zmluvné strany dohodli, že žalobca je povinný po zhodnotení nehnuteľnosti, teda po ukončení prác, písomnou zmluvou bezodplatne odovzdať žalovanému časti cesty III./066 24. Preto uzavretá kúpna zmluva je v rozpore nielen s touto nájomnou zmluvou, ale aj s uznesením zastupiteľstva č. 867/2005. Bezodplatné vysporiadanie vlastníckych vzťahov k týmto nehnuteľnostiam bol aj dôvod, prečo žalovaný súhlasil s podpisom nájomnej zmluvy za symbolickú sumu 1,-Sk a tým umožnil žalobcovi vydanie stavebného povolenia na realizáciu okružnej križovatky. V konaní bolo dostatočne preukázané výsluchom svedkov, vyjadreniami dotknutých orgánov, ako aj listinnými dôkazmi, že dotknutá križovatka spadá pod režim vyvolaných investícií.
V tejto súvislosti poukázal na prepis článku publikovaného v časopise ASB architektúra, stavebníctvo, biznis, pod názvom „Peter Valach: Staviame to, čo v meste chýba“, autorky p. W. I., ktorý bol zverejnený v marcovom čísle 03/2013, ročník 20, na str. 14-17, a ktorý bol v predaji od 27. 03. 2013, a v ktorom autorka robí rozhovor s bývalým štatutárnym zástupcom žalobcu. V rozhovore označuje výstavbu dotknutého kruhového objazdu za vyvolanú investíciu, pričom citoval z daného článku:
„Verejnosť neustále volá po zodpovednejšom prístupe investorov k okoliu ich stavieb. Aký máte názor na spoločenskú zodpovednosť investorov?“
„Možno to vyznie ako samochvála, ale keď sme pripravovali výstavbu nákupného centra a výškovej budovy, naše vyvolané investície boli v hodnote okolo 200 mil. Sk. Išlo napr. o dva kruhové objazdy, prekládky sietí, nové asfaltové koberce, výstavbu nových nad dimenzovaných sietí.“
Z tohto článku vyplýva, že samotný štatutárny zástupca považoval dotknutú okružnú križovatku za vyvolanú investíciu.
Pokiaľ žalobca namieta, že nebol v konaní vykonaný žiaden dôkaz pre záver súdu, že ide o vyvolanú investíciu, nie je zrejmé, aký ďalší dôkaz by žalobca ešte v konaní potreboval vykonať, keďže sám ďalšie nové dôkazy nenavrhol. Súd vykonal dokazovanie viacerými spôsobmi, výsluchom svedkov, účastníkov, listinnými dôkazmi. Zároveň zdôraznil. že posúdenie, či ide o vyvolanú investíciu, predstavuje predovšetkým právnu otázku a nie skutkovú, a je teda na odbornom zvážení konajúceho súdu, aby prejednal a rozhodol spornú otázku. Vzhľadom na vyčerpávajúce dokazovanie nie je zrejmý žiaden ďalší dôkazný prostriedok odlišný od už vykonaných.
Pokiaľ žalobca namietal, že obidvaja účastníci navrhli znalecké dokazovanie, zdôraznil, že súd nemá povinnosť vykonať navrhnuté dôkazy, pokiaľ to nepovažuje za účelné. Zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 09. 03. 2012 uviedol na otázku sudkyne, či trvá na vykonaní znaleckého dokazovania podľa znaleckých otázok, ktoré navrhol, zástupca žalobcu uviedol, že v prípade, ak by súd mal potrebu nariadiť znalecké dokazovanie, má za to, že toto znalecké dokazovanie by malo byť len na takúto otázku, ktorú
formuloval v tomto podaní pod bodom 2. Vo vzťahu k bodu 1. doložil stanovisko Ministerstva dopravy a výstavby a regionálneho rozvoja SR zo dňa 30. 12. 2011, ktoré vyjadrenie sa týka bodu 3. jeho vyjadrenia zo dňa 15. 12. 2011. Z toho vyplýva, že žalobca netrval bezpodmienečne na navrhnutom znaleckom dokazovaní a toto ponechal na uvážení súdu. Znalecké dokazovanie navrhol predovšetkým žalovaný, k čomu sa však žalobca vyjadril odmietavo, keď uviedol, že nie je dôvod, aby sa k otázkam žalovaného vyjadroval znalec, pretože ide o otázku právnu. Preto je irelevantné, že žalobca namieta práve skutočnosť, že súd nenariadil znalecké dokazovanie, pretože sám na ňom netrval, a keď sa stotožnil s názorom, že ide predovšetkým o otázku právnu.
Pre spochybnenie vyjadrení Regionálnej správy ciest, Slovenskej správy ciest alebo výpovedí svedkov uviedol, že toto spochybňovanie nie je na mieste, lebo ide o orgány plniace úlohy a kompetencie práve na úseku správy pozemných komunikácií. Nie je zrejmé, ktorý orgán by bol podľa názoru žalobcu kompetentnejší na vyjadrenie sa k danej problematike ako práve tieto orgány, ktoré sú splnomocnené na výkon svojich činností Cestným zákonom, a ktoré pri správe ciest vykonávajú úlohy vyplývajúce z prejednávaného a týmto konaním dotknutého Cestného zákona v mene na účet samotných vlastníkov ciest (Slovenskej republiky a Banskobystrického samosprávneho kraja).
Pre posúdenie otázky vyvolaných investícií podľa § 18 ods. 9 Cestného zákona je rozhodujúce, že cesta sa má zrušiť v dôsledku inej investičnej výstavby, pričom v danom prípade bola takouto výstavbou výstavba obchodno-zábavného centra Europa Shoppiing Center. Poukázal na aplikáciu § 18 ods. 9 zák. č. 135/1961 Zb., ktorý sa aplikuje v prípadoch, keď dôjde k zrušeniu cesty v dôsledku inej investičnej výstavby. Investor je v tomto prípade povinný na vlastné náklady a v mene budúceho vlastníka zabezpečiť výstavbu náhradnej cesty. Dovtedajšia križovatka bola postačujúca, pričom k jej zrušeniu došlo práve v dôsledku investícií vyvolaných žalobcom, ktorý potreboval vybudovať viacstranný prístup k svojmu objektu. Samotný žalobca v konaní deklaroval, že príčinou vybudovania novej komunikácie nebola stavebnotechnická nedostatočnosť doterajšej komunikácie. Týmto sám žalobca potvrdzuje, že dovtedajšia úprava komunikácie bola dostatočná, pričom k vybudovaniu kruhového objazdu jednoznačne došlo z iných príčin, a to z dôvodov investícií vyvolaných žalobcom.
Je logické, že výstavba obchodno - zábavného centra Europa Shoppin Center ovplyvnila aj dopravu na danom úseku komunikácie, čo predpokladalo aj samotné Mesto Banská Bystrica, ktoré do územného plánu v súvislosti s plánovanou výstavbou tohto centra zapracovalo požiadavku riešenia dopravnej situácie. Toto vyplýva zo Všeobecne záväzného nariadenia Mesta Banská Bystrica č. 136/2004, schváleného dňa 21. 04. 2004, ktorým sa vyhlasujú záväzné časti k schválenému územnému plánu centrálnej mestskej zóny Banská Bystrica - zmeny časť Trosky. Zo znenia tohto nariadenia vyplýva potreba riešiť dopravné napojenie tohto centra a riešenie dopravnej situácie bolo základnou potrebou pre možnosť obslužnosti a funkčnej využiteľnosti plánovaného centra. Preto potreba riešiť dopravnú situáciu nebola potrebou žalovaného, nakoľko vychádzala z územného plánu Mesta Banská Bystrica. Taktiež to potvrdzuje to, že vybudovanie obchodno - zábavného centra by malo priamy vplyv na zhoršenie stavebnotechnickej dostatočnosti pôvodnej komunikácie, vzhľadom na očakávaný nápor premávky v časti Trosky v nadväznosti na § 19 ods. 1 Cestného zákona. Bez splnenia záväznej požiadavky územného plánu by investor nezískal stavebné povolenie na vybudovanie obchodno - kultúrneho centra, čo jednoznačne potvrdzuje, že ide o vyvolanú investíciu.
Záujem na výstavbe kruhového objazdu mal žalobca ako investor veľkej stavby, ktorá si vyžiadala úpravu dovtedajšej stykovej križovatky a celkového dopravného napojenia za účelom docielenia bezproblémového prístupu k centru. Náklady na vybudovanie križovatky by mal znášať ten, kto potrebu vyvolal, pričom nepriamo na to poukazuje aj § 81b Stavebného zákona, kde kolaudačné rozhodnutie sa nevydá, ak nie je zaistený bezpečný prístup a príchod k stavbám alebo nie sú splnené podmienky stavebného povolenia na nevyhnutnú komlexnosť výstavby, pod ktorou treba rozumieť dopravné zaťaženie a obsluhu objektu EBS.
Pokiaľ žalobca v odvolaní spája výklad § 19 ods. 1 Cestného zákona s vyhláškou č. 35/1984 Z. z., citované ustanovenie používa pojem „stavebno - technické vybavenie pozemnej komunikácie“, pričom uvedená vyhláška obsahuje iba výklad pojmov „stavebný stav komunikácie a dopravno - technický stav
komunikácie“. Tieto pojmy nie sú totožné s pojmom používaným § 19 ods. 1 Cestného zákona, preto nie je prípustné si ich samovoľne zamieňať a stotožňovať. § 13 vyhlášky upravuje pojmy „stavebný stav a dopravno technický stav cesty“ vo vzťahu k § 9a Cestného zákona, čo je výslovne vo vyhláške uvedené. § 13 vyhlášky sa vôbec nevzťahuje na § 18 ods. 9, ani na § 19 ods. 1 Cestného zákona a nemožno ho aplikovať na vyvolané investície. Záverom konštatoval, že žalobca v odvolaní neuvádza, akému ustanoveniu hmotnoprávneho predpisu by malo napadnuté rozhodnutie súdu odporovať vzhľadom na jeho tvrdenú nesprávnosť.
Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1, 2 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., napadnutý rozsudok vo veci samej potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. Zrušil výrok o trovách konania v zmysle § 221 ods. 1 písm. i) O. s. p., ktorým žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že prvostupňový súd vo veci vykonal potrebné dokazovanie, dostatočne zistil skutkový stav a následne vo veci aj správne rozhodol, keď správne aplikoval rozhodujúce právne normy, ktorú sú relevantné pre právne posúdenie danej veci.
Žalobca nenamietal právne posúdenie, ani právne závery prvostupňového súdu vo vzťahu k prvým trom bodom, ktorými prvostupňový súd na str. 10 svojho rozsudku vymedzil základné právne problémy. Jeho námietky sa vzťahovali k právnemu posúdeniu tzv. vyvolaných investícií, ktoré v konaní zostali spornými, resp. rozhodujúcimi pre posúdenie danej veci. Žalobca v odvolaní uvádzal skutočnosti, ktoré uviedol aj počas konania, a s ktorými sa prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí vysporiadal. Ani odvolací súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu na danú vec, keď zužujúco vykladá svoju povinnosť hradiť vyvolané investície, pričom ich výslovne zužuje len na časť stavby, to znamená priamo na budovu Europa Shopping Center, pričom opomína fakt, že v danom prípade za stavbu treba považovať investíciu ako takú v zmysle projektovej dokumentácie, teda aj vybudovanie kruhových objazdov, teda aj veľkého kruhového objazdu.
Odvolací súd sa stotožňuje s právnou argumentáciou žalovaného, ktorú uviedol vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu, ktorou dostatočne vyvracia námietky žalobcu. Žalobca opakovane v rôznych častiach svojho odvolania poukazuje na základnú otázku, ktorou je, či išlo o tzv. vyvolanú investíciu alebo nie, ktorú hodnotí z rôznych pohľadov a z hľadiska rôznych výkladov a vo vzťahu k záverom prvostupňového súdu, pričom zľahčuje dôkaznú silu tých dôkazov, ktoré sú dôležité pre rozhodnutie veci, a na základe ktorých súd založil aj svoje rozhodnutie. Naopak, nesprávnym výkladom príslušných ustanovení Cestného zákona a vykonávacej vyhlášky spochybňuje závery prvostupňového súdu tak po skutkovej stránke, ako aj právnej.
Z rozhodnutia prvostupňového súdu je zrejmé, že vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo ako a vo vzájomných súvislostiach v zmysle ust. § 132 Občianskeho súdneho poriadku. Je nepochybné, že tieto dôkazy vyhodnotil správne a pri vyhodnotení skutkového stavu vychádzal z jednotlivých skutkových zistení, ktoré boli rozhodujúce pre danú vec. Pri odôvodnení rozhodnutia neuviedol prvostupňový súd iné zistenie, ako to, ktoré vyplynulo z vykonaného dokazovania a ani nedospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Odvolací súd tak považuje zistený skutkový stav za postačujúci. Žalobca namietal nedostatočne zistený skutkový stav iba vo vzťahu k nevykonaniu dôkazu, a to znaleckého dokazovania vo vzťahu, či ide o vyvolanú investíciu alebo nie. Prvostupňový súd správne dospel k záveru, že v danom prípade nejde o otázku skutkovú, ale o otázku právnu. V konaní totiž nebolo pochybné, že pri výstavbe došlo k zrušeniu pôvodnej miestnej komunikácie, na mieste ktorej došlo k výstavbe okružnej križovatky aj za použitia ďalších priľahlých pozemkov. Táto skutočnosť nebola v konaní sporná. Sporné bolo to, že žalobca danú stavbu zužuje vo vzťahu ku konkrétnej budove, nie v zmysle projektovej dokumentácie a stavebného a kolaudačného rozhodnutia, teda z tejto stavby vyníma stavbu kruhového objazdu, pričom podľa jeho názoru by išlo o vyvolanú investíciu iba vtedy, pokiaľ by samotná stavba Europa Shopping Center bola postavená priamo na mieste doterajšej stykovej križovatky. S týmto názorom sa odvolací súd nestotožňuje. Okresný súd dostatočne, zrozumiteľne poukázal na to, prečo považuje stavbu kruhového objazdu za vyvolanú investíciu práve v súvislosti na stavebné konanie, uzavretú nájomnú zmluvu o nájme pozemkov, pretože treba zdôrazniť, že žalobca nestaval na svojom, a aby
mohol vôbec realizovať danú stavbu, bolo potrebné právne ošetriť túto možnosť, a to tak, že došlo k uzavretiu nájomnej zmluvy, avšak s podmienkou bezodplatného prevodu, čomu však žalobca neprikladá žiadnu vážnosť ani dôležitosť, pričom ide o rozhodujúci argument v danej veci.
Správne poukazuje žalovaný aj na skutočnosť, že nebyť výstavby obchodno - zábavného centra, nebolo potrebnú zrušiť doterajšiu komunikáciu. Odvolací súd dodáva, že pokiaľ Mesto Banská Bystrica konštatovalo, že doterajšia križovatka je zaťažená a bude treba danú situáciu riešiť, toto konštatovanie odvolací súd akceptuje, nakoniec ho ani nikto nenamietal, pretože išlo o pravdivý záver, to však neznamená, že by bolo potrebné okamžite danú dopravnú situáciu riešiť a vybudovať kruhový objazd, pretože daná stavba na základe projektovej dokumentácie bola riešená v dôsledku požiadavky výstavby obchodno - zábavného centra žalobcom, preto bolo potrebné zmeniť aj územný plán, keďže súčasťou projektovej dokumentácie je aj zabezpečenie dopravnej obslužnosti takejto stavby, ktorá má podstatný význam pre dopravu v meste a pre zaťaženosť danej cesty vo vzťahu k možnosti pripojiť prístupové cesty k obchodno - zábavnému centru. Daná potreba nepochybne vyplynula z požiadavky žalobcu, ktorý musel zabezpečiť pripojenie obchodno - zábavného centra k existujúcej dopravnej sieti a daná situácia bola vyriešená v projektovej dokumentácii. Nepochybne bolo preukázané aj to, že danou stavbou zabezpečoval žalobca svoju obslužnosť z južnej strany, teda nielen prístup na vrchné parkovisko. Mimochodom, odvolací súd poukazuje na to, že pokiaľ žalobca poukazuje na to, že prístup k obchodno - zábavnému centru bol zabezpečený malým kruhovým objazdom, jeho tvrdenie nie je úplne dostatočné, pretože aj prístup na tento malý kruhový objazd je zabezpečovaný z veľkého kruhového objazdu. Je nepochybné, že pokiaľ by dané dopravné napojenie nebolo zabezpečené, mohla by nastať situácia, že žalobcovi by nebolo vydané stavebné povolenie. Záležalo pritom na vyjadrení orgánov, ktorých vyjadrenia namieta žalobca, pretože vykonávajú správu v danej oblasti.
Žalobca opomína aj dôležitý fakt, že výstavbou obchodno - zábavného centra došlo k podstatnému nárastu zaťaženia ciest, pretože množstvo dopravných prostriedkov smerujúcich do obchodno - zábavného centra nie je zanedbateľné, treba však mať na pamäti, že aj v tomto prípade ide o biznis. Netreba opomínať ani fakt, že dobrá dopravná prístupnosť obchodno - zábavného centra predstavuje základný predpoklad pre úspešné podnikanie a vytváranie zisku. Preto tvrdenie žalobcu, že veľký kruhový objazd žalobca nepotreboval, je neakceptovateľné.
Pokiaľ žalobca namietal, že prvostupňový súd dostatočne neodôvodnil, či kúpna zmluva má byť v rozpore so zákonom alebo zákon obchádza, odvolací súd danú námietku nemôže akceptovať, pretože prvostupňový súd aplikoval ust. § 39 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého neplatný je právny úkon, ktorý svojímm obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Z odôvodnenia rozsudku na str. 11 druhý odsek nepochybne vyplýva, že súd uzavrel, že kúpna zmluva je neplatná z dôvodu, že bola v rozpore so zákonom. Je preto nepochybné, že v zmysle doslovného znenia citovaného paragrafu dôvod neplatnosti je založený na tom, že kúpna zmluva odporuje zákonu. Z odôvodnenia rozhodnutia nikde nevyplýva, že by súd skúmal obchádzanie zákona.
Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že v čase príprav realizácie danej výstavby sa žalobca správal v súlade so zákonom, jeho vôľa smerovala k uzavretiu nájomnej zmluvy, pretože si bol vedomý, že nemôže postaviť kruhový objazd, ktorý je potrebný pre zabezpečenie prístupu k jeho stavbe bez súhlasu vlastníka, resp. správcu. Uzavretie nájomnej zmluvy bolo podmienené bezodplatným prevodom, čo bolo v súlade so zákonom. Pokiaľ následne došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, tento postup nekorešponduje ani s vôľou žalobcu, ktorú navonok prejavil v dovtedajšom konaní, pričom ani z hľadiska žalovaného neexistoval žiaden dôvod, aby pristúpil k uzavretiu danej zmluvy, pričom však pri jej uzatváraní v bode 4.1 mal pochybnosti, pretože zaplatenie kúpnej ceny podmieňoval majetkovoprávnym vysporiadaním pozemkov pod stavbou žalobcom.
V zmysle § 18 ods. 9 Cestného zákona je nepochybné, že pokiaľ sa má miestna komunikácia zrušiť, ktorou v danom prípade bola styková doterajšia križovatka, v dôsledku inej investičnej výstavby, je investor tejto výstavby povinný na svoje náklady a v mene budúceho vlastníka alebo správcu tejto komunikácie (vyvolanej investície) zabezpečiť výstavbu náhradnej miestnej komunikácie zodpovedajúcej dopravným potrebám. Bolo nepochybne v konaní preukázané, že pokiaľ by nedošlo
k výstavbe obchodno - zábavného centra, nebolo potrebné komunikáciu zrušiť, pretože dopravnú situáciu nebolo potrebné okamžite riešiť, naviac, spôsob dopravnej situácie bez nákupného centra by mohol byť odlišný, pretože by vychádzal z iných predpokladov. Doterajšia styková križovatka preto v súlade s územným plánom musela byť nahradená kruhovým objazdom, a to práve v dôsledku investičnej výstavby, preto žalobca bol povinný na svoje náklady zabezpečiť výstavbu náhradnej miestnej komunikácie, pretože došlo k zrušeniu doterajšej stykovej križovatky, pričom netreba opomínať fakt, že túto výstavbu je povinný zabezpečiť v mene budúceho vlastníka alebo správu tejto komunikácie, pričom musí prihliadať na zodpovedajúce dopravné potreby. Tieto nakoniec boli riešené územným plánom a boli zohľadňované pri vydaní stavebného povolenia. Ak žalobca tvrdí, že stavba Europa Shopping Center nevyžadovala potrebu stavby komunikácie, ktorá je predmetom zmluvy, nie je úplne zrejmé, ako mienil žalobca dosiahnuť napojenie tejto stavby z doterajšej cestnej siete, keď nepochybne daná stavba vyvolala potrebu zmeny riešenia dopravnej situácie práve v dôsledku investičných aktivít žalobcu. Pod pojem „investičnej výstavby“ preto nemožno zahrnúť len výstavbu samotných budov, ale celkovej stavby v zmysle stavebného povolenia. Nepochybne v súvislosti s vyššie uvedeným treba akceptovať zákon č. 258/2009 Z. z., ktorým bol doplnený zákon č. 446/2001 Z. z. a jeho ustanovenie 3b a 5c, na základe ktorých prešli od 01. 07. 2009 z majetku štátu pozemky pod stavbami vo vlastníctva vyššieho územného celku.
Pokiaľ žalobca poukazuje na to, že išlo o záujem mesta, pričom označuje kruhový objazd za verejnoprospešnú stavbu, odvolací súd konštatuje, že zákon č. 135/1961 Zb. s týmto pojmom nepracuje a ani ho nepozná, a už vôbec ho nepoužíva vo vzťahu k cestám a ich križovatkám.
Odvolací súd preto dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je správne vo veci samej, a preto ho aj potvrdil.
Zrušil však výrok rozsudku prvostupňového súdu vo vzťahu k výroku, ktorým rozhodol, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.
V zmysle § 140 ods. 1 O. s. p. každý účastník si platí trovy konania, ako aj trovy svojho zástupcu osobne. Až na základe výsledku sporu a úspechu v tomto konaní potom zákon v zmysle ust. § 142 a nasl. O. s. p. priznáva účastníkovi právo na náhradu trov konania, prípadne na pomer týchto trov podľa výsledku sporu. Priznanie náhrady trov konania vychádza zo zásady, že len úspešný účastník má právo na náhradu trov konania, teda súd v takomto prípade rozhoduje o trovách konania len vo vzťahu k úspešnému účastníkovi, teda vo vzťahu k tomu, ktorému vzniká právo na ich náhradu. Vo vzťahu k účastníkovi, ktorému právo na náhradu trov konania nevzniklo nerozhoduje, pretože použitím dvoch výrokov vo vzťahu k uplatneným trovám konania sa takéto rozhodnutie stáva nezrozumiteľným.
Ustanovenie § 151 ods. 1 O. s. p. nepredstavuje samostatný návrh, o ktorom je potrebné rozhodnúť, ale predstavuje základnú podmienku pre priznanie nároku na náhradu trov konania, pretože pokiaľ si úspešný účastník konania neuplatní tieto trovy konania, teda nenavrhne ich priznanie, súd z úradnej povinnosti nemôže uložiť neúspešnému účastníkovi povinnosť na ich náhradu. Teda predpokladaný nárok na náhradu trov konania úspešného účastníka je podmienený podaním návrhu na priznanie takýchto trov. Pokiaľ by takýto návrh nebol podaný, súd by úspešnému účastníkovi nemohol priznať náhradu trov konania, hoci by na ne mal právny nárok.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p. a § 151 O. s. p., keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, návrh na náhradu trov konania v odvolacom konaní nepodal, preto mu súd náhradu trov konania v odvolacom konaní nepriznal.
Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.