Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18CoP/17/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mariany Muránskej v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého N. F., nar. X.XX.XXXX, bytom B., XX.N. XX, zastúpeného opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, pochádzajúceho z rodičov V. V., nar. X.XX.XXXX, bytom B., XX.N. XX a V. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q., W. XXX, H. T., o úpravu práv a povinností k mal. dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. -64 z 16.4.2014 jednohlasne takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok okrem výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zveril mal. N. F. do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná ho zastupovať a spravovať jeho majetok. Otca zaviazal s prispievaním na výživu mal. N. sumou 80 eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky vždy do 15.dňa v mesiaci vopred počnúc dňom 17.6.2013 opakovane do budúcna. Dlžné výživné za obdobie od 17.6.2013do 30.4.2014 pre mal. N. vo výške 837,33 eur povolil súd otcovi splácať v splátkach po 30 eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok až do úplného vyrovnania dlhu. V prevyšujúcej časti návrh matky zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 17.4.2012 bol otec vzatý do väzby v H. republike a odvtedy rodičia mal. dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti. V máji 2013 sa presťahovala matka s mal. dieťaťom na Slovensko a žije v spoločnej domácnosti so svojou mamou. Pokiaľ išlo o starostlivosť o mal. dieťa neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti, preto bol mal. N. zverený do jej osobnej starostlivosti s oprávnením a povinnosťou zastupovať a spravovať majetok dieťaťa. Pokiaľ ide o výživné vychádzal súd prvého stupňa z potrieb mal. dieťaťa a tiež okolnosti, kto v akej miere sa o dieťa osobne stará. Osobnú starostlivosť súd založil na zistení, že matka aj doteraz túto zabezpečovala v celom rozsahu a dobre. Pokiaľ išlo o jej zárobkové možnosti nepracuje, po ukončení materskej dovolenky sa zaevidovala na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, pričom nárok na dávku v hmotnej núdzi jej nevznikol vzhľadom k tomu, že bola spoluposudzovaná ako v jednej domácnosti so svojou matkou. Mesačne si dokázala privyrobiť 40 eur ako brigádnička v ostatnom je odkázaná na pomoc a finančný príspevok od matka a sesternice. Otec bol zamestnaný do 31.8.2013, kde jeho mesačný príjem činil 11 743, Kč. Pracovný pomer ukončil u tohto zamestnávateľa sám výpoveďou. Neskôr pracoval v novom zamestnaní, kde jeho čistý mesačný príjem mal po uplynutí skúšobnej doby byť 18 000,- Kč. V súčasnej dobe pracuje od apríla 2014 vo firme KARSIT LISOVNY, s.r.o. Q. s mesačným príjmom 10 133,- Kč. Žije v spoločnej

domácnosti s priateľkou, ktorej príjem je cca 10 000,- Kč, ktorá v súčasnej dobe je práceneschopná v dôsledku rizikového tehotenstva.

Sumu 80 eur mesačne, ktorú určil otcovi ako výživné na mal. dieťa s ohľadom na všetky tieto okolnosti považoval za primeranú potrebám dieťaťa a pomerom na strane oboch rodičov. Pokiaľ išlo o určenie obdobia, od ktorého je otec povinný platiť výživné na dieťa, súd určil výživné počnúc 17.6.2013, t.j. dňom podania návrhu na súd a vychádzal z toho, že aj keď matka uvádzala, že nežili v spoločnej domácnosti s otcom a tento neprispieval na výživu mal. dieťaťa, od 17.9.2012 nepredložila žiaden závažný dôvod a dôkaz o tom, že nepodala návrh na určenie výživného už od tohto obdobia, ale návrh podala po viac ako jednom roku. Z týchto dôvodov obdobie od 17.4.2012 až do 17.6.2013 považoval súd prvého stupňa za nepreukázané obdobie, kedy je potrebné určiť výživné a v tejto časti návrh zamietol. Dlžné výživné vypočítal za obdobie od 17.6.2013 do 30.4.2014 v sume 80 eur mesačne, pričom išlo o 10 mesiacov x 80 eur = 800 eur a 14 dní v mesiaci jún 2013, t.j. 80 eur: 14 = 2,66 eur na 1 deň, čo je spolu 37,33 eur. Toto dlžné výživné povolil otcovi splácať spolu s bežným výživným po 30 eur mesačne po stratou výhody splátok.

O trovách konania rozhodol podľa

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec mal. dieťaťa. V tomto odvolaní uviedol, že matka voľne disponovala všetkým majetkom, vybavením bytu, oblečením, topánkami, elektronikou po tom, čo bol vzatý do väzby a všetky tieto veci predala. Dostala tiež finančný obnos 90 000,- Kč za predaj automobilu Mazda 6, striebornej farby, ktorej bol vlastníkom. Automobil bol oficiálne vedený na jej švagra W. K. a ten jej peniaze odovzdal. Od septembra 2013 do 2.4.2014 bol vedený na Úrade práce a nepoberal žiadnu finančnú podporu. Nemal žiadne finančné prostriedky. Až 3.4.2014 sa zamestnal ako strojárenský robotník spoločnosti KARSIT LISOVNY, s.r.o. Q., a preto žiada, aby bolo výživné stavené až od tohto obdobia a z príjmu, ktorý tam dosahuje.

Matka maloletého a opatrovník mal. dieťaťa sa k odvolaniu dieťaťa nevyjadrili.

Odvolací súd prejednal rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade s ust. § , , bez nariadenia pojednávania podľa a zistil, že odvolanie otca nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa dostatočným spôsobom zistil skutkový stav a na základe týchto zistení dospel aj k správnemu právnemu záveru. Na týchto skutkových a právnych zisteniach sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania a v tomto smere odvolací súd v celom rozsahu na ne poukazuje.

Podľa ust. 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%

zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa ust. § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa ust. § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

V konaní bolo nesporne zistené, že rodičia mal. dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti. Dieťa pochádza z ich družského pomeru tým, že v súčasnej dobe je vo veku predškolskej výchovy a od 1.9.2014 začne navštevovať predškolské zariadenie. V čase, kedy súd prvého stupňa rozhodoval vo veci obaja rodičia mali vyživovaciu povinnosť len k mal. N.. Dieťa je zdravé, osobne sa o dieťaťa stará matka a má predpoklady aj do budúcna, ktorá žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou. Matka maloletého nie je zamestnaná. Je vedená na úrade práce sociálnych vecí a rodiny a pracuje len brigádnicky, kde dosahuje príjem zruba 40 eur mesačne. Samostatnú dávku v hmotnej núdzi nepoberá vzhľadom k tomu, že bola posudzovaná spolu so svojou matkou, keďže nemala ešte 25 rokov. Otec mal. dieťaťa pracoval vo firme TC - Inter - Informatic, a.s. W. X, kde zarábal zhruba 11 700,- Kč. Neskôr v auguste 2013 dal výpoveď na vlastnú žiadosť. Žije v spoločne domácnosti s družkou, ktorá je tehotná a jej príjem je zhruba 10 000,- Kč , aj keď je toho času práceneschopná z dôvodu rizikového tehotenstva. Následne otec pracoval aj ako obchodný zástupca pre firmu PRO BONUSY TRADING, s.r.o. od 30.1.2014 a od apríla 2014 pracuje v spoločnosti KARSIT LISOVNY, s.r.o. Q..

Vo vzťahu k rozhodnutiu súdu prvého stupňa je nutné konštatovať, že tento sa držal všetkých zásad stavených v Zákone o rodine pre úpravu práv a povinností rodičom voči mal. dieťaťu. Pri svojom rozhodovaní prihliadal na vek dieťaťa na to, kto sa o dieťaťa celodenne stará a aké sú potreby dieťaťa vzhľadom na jeho vek, majetkové a zárobkové možnosti oboch rodičov.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že otec 30.8.2013 dal v zamestnaní, kde pracoval ako údržbár s pravidelným mesačným príjmom výpoveď. Táto výpoveď bola doručená zamestnávateľovi, ktorý ju akceptoval bez udania dôvodu.

Táto okolnosť bezo sporu predstavuje potrebu prijatia záveru, že otec bez dôvodu sa vzdal zamestnania, kde mal pravidelný mesačný príjem. Takto svoje rozhodnutie odôvodnil aj súd prvého stupňa, a preto neobstojí odvolací dôvod otca, ktorý poukazoval na to, že až do apríla 2014 bol nezamestnaný, a preto nebolo možné vychádzať z príjmu, ktorý dosahoval u posledného zamestnávateľa.

Potreby dieťaťa boli rovnako právne zistené vzťahom na jeho vek, zdravotný stav a okolnosť, že bude navštevovať predškolské zariadenie, pričom úprava práv a povinností rodičov voči maloletému, hlavne vo vzťahu k výživnému, bola upravovaná od rozhodnutia súdu do budúcna, a preto bolo potrebné zohľadniť širšie okolnosti veci. V konečnom dôsledku to, že otec poukázal na majetkové nezrovnalosti medzi ním a jeho družkou, teda matkou maloletého v čase, keď bol vzatý do väzby, resp. na svoje povinnosti, ktoré vyplývajú z exekučného konania alebo tej okolnosti, že nemal príjem medzi výpoveďou predošlého zamestnávateľa až do nástupu do zamestnania od apríla 2014, nemôžu byť tými okolnosťami, ktoré by mali vplyv na rozhodnutie o výške výživného. Všetky tieto okolnosti sú oproti prvoradej vyživovacej povinnosti otca voči mal. dieťaťu až druhoradé. Z toho dôvodu možno

hodnotiť rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne s tým, že výšku výživného určoval podľa príjmu, ktorý otec dosahoval u posledného zamestnávateľa, kde dal výpoveď bez uvedenia dôvodu, vzdal sa tak zamestnania a teda aj pravidelného mesačného príjmu. V konečnom dôsledku aj v ďalšom zamestnaní, do ktorého nastúpil v apríly 2014 dosahuje zhruba ten istý príjem vzhľadom na takéto pracovné zaradenie otca sa dá predpokladať, že mohol tento príjem dosahovať aj naďalej ak by nebol doručil zamestnávateľovi výpoveď.

Preto súd v rozsahu odvolaniu otca, t.z. určení výšky výživného a dlžného výživného rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

Ostatné výroky, ktoré neboli napadnuté odvolaním ako také nadobudli právoplatnosť podľa .

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa a .

Vzhľadom na to, že išlo o konanie, ktoré je možné začať aj bez návrhu vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.