Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/10/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu: Slovak Estate s.r.o., so sídlom Tallerova 4, 811 02, Bratislava, IČO: 50 050 907, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou VASIĽ & partners, s.r.o., so sídlom Žižkova 4D, 040 01, Košice, IČO: 47 240 482, proti žalovaným v rade 1/: A. A., B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. X, XXX XX, F., v rade 2/: G. C., nar. X.XX.XXXX, bytom H.. I. XX, XXX XX, F., v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

rozhodol:

Podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaných v rade 1/ a 2/ k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. úz. J. G. a zapísaným na LV č. XXX ako EK-N parc. č. XX o výmere 104 m2 – zastavaná plocha a nádvorie, na LV č. XXX ako CK-N parc. č. XXX o výmere 595 m2 – zastavaná plocha a nádvorie a na LV č. XX ako rodinný dom č. súp. XXX, postavený na CK-N parc. č. XXX, sa zrušuje predajom týchto nehnuteľností.

Žalobca má nárok na vyrovnávací podiel v rozsahu 35/48-ín z kúpnej ceny za predaj týchto nehnuteľností.

Žalovaná v rade 1/ má nárok na vyrovnávací podiel v rozsahu 8/48-ín z kúpnej ceny za predaj týchto nehnuteľností.

Žalovaný v rade 2/ má nárok na vyrovnávací podiel v rozsahu 5/48-ín z kúpnej ceny za predaj týchto nehnuteľností.

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

Štát – Slovenská republika, má proti žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 35/48-ín trov konania štátu.

Proti žalovanej v rade 1/ má štát právo na náhradu trov konania v rozsahu 8/48-ín celkovo vzniknutých trov konania štátu.

Proti žalovanému v rade 2/ má štát právo na náhradu trov konania v rozsahu 5/48-ín celkovo vzniknutých trov konania štátu.

O výške náhrady trov konania štátu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 2.3.2021 sa žalobca proti žalovaným v rade 1/ a 2/ domáhal zrušenia podielového spoluvlastníctva strán sporu k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. úz. obce J. G. a to k parc. reg. E č. XX o výmere 104 m2 – zastavaná plocha a nádvorie, evidovanej na LV č. XXX, k parc. reg. C č. XXX o výmere 595 m2 – zastavaná plocha a nádvorie, evidovanej na LV č. XXX a k stavbe so súpisným číslom XXX – rodinnému domu, ktorý je postavený na parc. reg. C č. XXX a ktorý rodinný dom je evidovaný na LV č. XX s tým, že by všetky tieto nehnuteľnosti boli prikázané do výlučného vlastníctva žalobcu, ktorý by bol zaviazaný vyplatiť žalovanej v rade 1/ na vyrovnanie jej spoluvlastníckeho podielu sumu 600 € a žalovanému v rade 2/ na vyrovnanie jeho spoluvlastníckeho podielu sumu 400 €.

Žalobca žalobu stručne zdôvodnil tým, že nemá záujem zotrvať v podielovom spoluvlastníctve so žalovanými, pričom žalobca sa snažil o nesporové zrušenie podielového spoluvlastníctva a listami sa obrátil na každého zo žalovaných, ktorí však adekvátne na jeho návrh nereagovali. Poukázal na tú skutočnosť, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností v rozsahu 35/48-ín, žalovaná v rade 1/ je spoluvlastníčkou v podiele 8/48-ín a žalovaný v rade 2/ je spoluvlastníkom v podiele 5/48-ín.

K žalobe žalobca pripojil výpisy z listu vlastníctva uvádzané v žalobe, ktorými podielové spoluvlastníctvo preukazoval, listy a doklady adresované žalovaným v rade 1/ a 2/ dňa 3.11.2020 na mimosúdne vysporiadanie podielového spoluvlastníctva a dôkazy o odoslaní žalovaným v rade 1/ a 2/.

Žalovaní v rade 1/ a 2/ sa prvýkrát k žalobe vyjadrili podaním, ktoré na súd došlo 3.5.2021 a z ktorého vyplynulo, že so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva súhlasia, nemajú výhrady ani k tomu, aby boli nehnuteľnosti prikázané do výlučného vlastníctva žalobcu, avšak neakceptujú odplatu za svoje podiely, ktoré im navrhol žalobca a uviedli, že túto skutočnosť oznámili žalobcovi, resp. jeho právnemu zástupcovi ešte listom z 25.11.2020, v ktorom uviedli, že cena za ich vyrovnávací podiel sa im zdá neprimerane nízka. Uviedli, že podľa ich názoru hodnota nehnuteľností predstavuje aspoň 30.000 € a potom požadujú, pokiaľ ide o žalovanú v rade 1/, odplatu vo výške 5.000 € a v prípade žalovaného v rade 2/ odplatu vo výške 3.125 €. K svoju vyjadreniu žalovaní pripojili list, ktorý adresovali právnemu zástupcovi žalobcu, doklad o jeho odoslaní a internetové ponuky obdobných nehnuteľností v kat. úz. J. G..

Žalobca reagoval replikou z 21.5.2021, v ktorej tvrdil, že žalovaní sa snažia účelovo zvýšiť hodnotu nehnuteľností tak, aby dosiahli čo najvyššiu možnú náhradu a výška náhrady za spoluvlastnícke podiely žalovaných je v podstate jedinou spornou skutočnosťou v tejto veci. Žalobca preto do spisu pripojil fotodokumentáciu z interiéru a z exteriéru rodinného domu a v podstate zotrval na svojej pôvodnej ponuke odplaty za spoluvlastnícke podiely žalovaných.

Po nariadení prvého pojednávania vo veci samej žalobca zaslal súdu podanie zo dňa 16.7.2021, ku ktorému pripojil znalecký posudok vypracovaný Ing. Petrom Bátorym, znalcom z odboru stavebníctva – odhad hodnoty nehnuteľností č. 105/2021, ktorý sa venoval stanoveniu všeobecnej hodnoty predmetných nehnuteľností a vychádzajúc z tohto znaleckého posudku ponúkol za spoluvlastnícky podiel žalovanej v rade 1/ sumu 1.684,97 € a za spoluvlastnícky podiel žalovaného v rade 2/ sumu 1.053,10 €. Podľa znaleckého posudku totiž všeobecná hodnota nehnuteľností predstavovala sumu 10.100 €.

Na pojednávaní dňa 11.8.2021 súd vykonal dokazovanie čítaním listín pripojených do súdneho spisu a vypočul si stanoviská strán sporu, pričom obaja žalovaní prítomní na pojednávaní súdu avizovali, že posledné podanie žalobcu a znalecký posudok dostali len krátko pred pojednávaním a nemali časový priestor na podrobné oboznámenie sa s jeho obsahom. Súčasne však tlmočili súdu, že nemajú výhrady k zrušeniu podielového spoluvlastníctva a prikázaniu nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalobcovi, žiadajú však vyššiu odplatu.

Následne podaním z 18.8.2021 žalovaní rozporovali znalecký posudok č. 105/2021 a žiadali, aby si súd z katastra nehnuteľností vyžiadal kópie zmlúv, na základe ktorých žalobca nadobudol vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti a navrhli, aby súd vykonal znalecké dokazovanie znalcom z odboru stavebníctvo, ktorého sám ustanoví.

Súd následne ustanovil K. I. L., znalkyňu z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností, ktorá vo veci podala znalecký posudok č. 9/2022. Týmto znaleckým posudkom bola určená všeobecná hodnota nehnuteľnosti na celkovú sumu 26.600 €. Po zaslaní znaleckého posudku stranám sporu žalovaní v rade 1/ a 2/ nemali k tomuto posudku námietky. Žalobca však reagoval podaním z 20.9.2022, ktorým svoj postoj k spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán sporu zásadne zmenil a navrhol iný spôsob jeho vyporiadania. V tomto podaní žalobca súdu oznámil, že vzhľadom na závery znaleckého posudku č. 9/2022 vypracovaného K. I. L. oznamuje súdu, že predmetné nehnuteľnosti v sume 26.600 € určenej znalkyňou, sú z jeho pohľadu značne nadhodnotené. Keďže však predpokladá, že súd bude z tohto znaleckého posudku vychádzať, navrhol, aby sa podielové spoluvlastníctvo medzi stranami sporu zrušilo predajom s tým, že strany sporu by z kúpnej ceny získali odplatu vo veľkosti svojho spoluvlastníckeho podielu.

S takýmto riešením nakoniec strany sporu, pokiaľ šlo o žalovaných, súhlasili aj na pojednávaní dňa 22.2.2023, kde z výpovedí žalovaných vyplynulo, že majú záujem na zrušení podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, avšak nemajú záujem nehnuteľnosť nadobudnúť do svojho výlučného vlastníctva, resp. do podielového spoluvlastníctva výlučne žalovaných, nakoľko nemajú dostatok finančných prostriedkov na vyplatenie žalobcu podľa ceny určenej znaleckým posudkom.

Vykonaným dokazovaním mal súd zistené, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností uvedených vo výrokovej časti tohto rozsudku v podiele 35/48-ín, žalovaná v rade 1/ je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 8/48-ín a žalovaný v rade 2/ je podielovým spoluvlastníkom v podiele 5/48-ín. Súhlasným vyjadrením všetkých strán sporu bolo zistené, že strany sporu majú záujem o zrušenie podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, avšak vzhľadom na zistenú všeobecnú hodnotu nehnuteľností podľa znaleckého posudku K. I. L. vo výške 26.600 € spolu, ani jedna zo strán sporu nemá záujem o nadobudnutie týchto nehnuteľností do výlučného vlastníctva a nakoniec všetky strany sporu súhlasili s predajom nehnuteľností.

Nároky strán sporu súd posudzoval podľa príslušných ustanovení Obč. zákonníka (), ktoré upravujú podielové spoluvlastníctvo.

Podľa ust. § 137 ods. 1 Obč. zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

Podľa ust. § 141 ods. 1 Obč. zákonníka spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

Podľa ust. § 142 ods. 1 Obč. zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému, alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Vychádzajúc zo situácie, ktorá medzi stranami sporu nastala, keď ani jeden zo spoluvlastníkov nechcel na jednej strane zotrvať v spoluvlastníctve s ďalšími stranami sporu a na druhej strane ani jeden zo spoluvlastníkov nechcel veci nadobudnúť do výlučného vlastníctva, súd nariadil zrušenie podielového spoluvlastníctva predmetných nehnuteľností predajom s tým, že určil podiely jednotlivých spoluvlastníkov na budúcej kúpnej cene v súlade s ich spoluvlastníckymi podielmi.

Pokiaľ šlo o nároky strán sporu, na náhradu trov konania voči sebe, súd dospel k presvedčeniu, že najspravodlivejším riešením tejto otázky bude rozhodnutie o trovách konania v zmysle ust. a to tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania vo vzťahu k druhej strane. Je nutné totiž konštatovať, že vzhľadom na stanoviská strán sporu, ktoré boli súdu tlmočené, či už žalobou, alebo v jednotlivých vyjadreniach strán sporu, v spore nebolo rozhodnuté tak, ako strany pôvodne zamýšľali. Medzi stranami nebola sporná ich vôľa podielové spoluvlastníctvo zrušiť, mali však rozdielne názory na spôsob vyporiadania a na hodnotu nehnuteľností. Hodnota nehnuteľností sa nakoniec znaleckým dokazovaním, ktoré na návrh žalovaných nariadil súd, ukázala byť bližšia stanovisku žalovaných v rade 1/ a 2/ ako pôvodným návrhom žalobcu. Na druhej strane žalobca už nebol ochotný za takúto cenu nehnuteľností nadobudnúť do výlučného vlastníctva. Situácia tak nakoniec aj po vyhlásenom rozsudku zostala medzi stranami sporu nezmenená a totiž, že až do predaja nehnuteľností strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti a následne získajú z jej predaja odplatu rovnajúcu sa výške ich spoluvlastníckych podielov. Teda ani po súdnom konaní nedošlo nakoniec medzi stranami sporu takému výsledku, ktorý by znamenal väčší úspech jednej zo strán oproti tej druhej a preto súd rozhodol tak, že ani jedna zo strán nemá právo voči tej druhej, či ďalším, na náhradu trov konania.

Pokiaľ ide o trovy štátu, ktoré tu vznikli tým, že súd zo štátnych prostriedkov vyrovnal odmenu znalca, ktorá prevyšovala zložené preddavky na znalecké dokazovanie, súd vychádzajúc z pomeru strán k veci a výšky spoluvlastníckych podielov, rozhodol o povinnosti žalovaných a žalobcu nahradiť trovy konania, ktoré štátu dokazovaním vznikli. Znaleckým dokazovaním nakoniec bola ustálená v čase rozhodovania súdu všeobecná hodnota nehnuteľností, z ktorej strany sporu môžu vychádzať pri stanovení kúpnej ceny za nehnuteľnosť a preto vychádzajúc z vyššie citovaného ust. § 137 ods. 1 Obč. zákonníka je odôvodnené, aby sa na trovách, ktoré dokazovaním vznikli tretej osobe, čiže štátu, podieľali podieloví spoluvlastníci podľa výšky svojich spoluvlastníckych podielov. Štát si uplatnil nárok na náhradu trov konania v súlade s ust. .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.