Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_36C-58-2014.pdf
PDF · 96.29 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-36C/58/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II, samosudcom JUDr. Rastislavom Pellom, v právnej veci žalobcu: BL Telecom debt, s. r. o., sídlo: Šoltésovej č. 14, Bratislava, IČO: 45 535 108, zastúpený advokátskou kanceláriou: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., sídlo: Šoltésovej č. 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanému: O. N., narodený: X.X.XXXX, naposledy bytom: S. W. Č.. XXX/X, G., zastúpený opatrovníkom: M.. A. W., zamestnanec Okresného súdu Košice - okolie, za účasti vedľajšieho účastníka: Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS", sídlo: Námestie legionárov č. 5, Prešov, IČO: 42 343 828, zastúpený advokátkou: JUDr. Monika Marjanovič, sídlo: Urbánkova č. 1562/6, Košice, v konaní o zaplatenie 913,58 eur s príslušenstvom,
rozhodol:
I. Žaloba sa v plnom rozsahu zamieta.
II. Žalobca nemá právo na nahradenie trov konania
III. Vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 19.7.2012 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 913,58 eur titulom nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty. V rámci príslušenstva si žalobca uplatnil nárok na úrok z omeškania vo výške 14,25% z dlžnej sumy ročne od 19.7.2008 do zaplatenia. Žalobca uviedol, že predmetný nárok voči žalovanému získal ako postupník a to na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 6.12.2011, ktorú uzavrel so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. ako postupcom. Žalobca žiadal priznať aj náhradu trov konania.
Neskôr žalobca svojim podaním zo dňa 15.5.2014 uviedol, že pokiaľ by súd považoval žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v danej výške za neoprávnený, potom žiada, aby súd zohľadnil skutočnosť, že právnemu predchodcovi žalobcu vznikla skutočná škoda vo výške 442,73 eur (hodnota „dotácie“ právneho predchodcu žalobcu na PC s LCD, DSL Ethernet modem a koncové zariadenie Panasonic KK - TG8120, ktoré žalovanému predal), a preto požaduje žalobcovi priznať nárok na uplatnenú zmluvnú pokutu minimálne do výšky spôsobenej škody.
Žalovanému bol z dôvodu, že jeho pobyt nebol súdu známy, Uznesením Okresného súdu Košice II č. 36 C 58/2014 zo dňa 23.6.2014 v zmysle § 29 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ustanovený opatrovník. Opatrovník v rámci obrany žalovaného z opatrnosti vzniesol námietku premlčania uplatnenej pohľadávky žalobcu.
Konania sa z vlastného podnetu zúčastnil vedľajší účastník, ktorý navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a žalobcu zaviazať na nahradenie trov konania. Toto svoje stanovisko odôvodnil tak, že podľa jeho názoru sú neprijateľné a teda absolútne neplatné dojednania o zmluvnej pokute, na základe ktorých si žalobca uplatňuje svoje nároky.
Spoločnosť Slovak Telekom, a.s. poskytovala žalovanému telekomunikačné služby podľa Zmluvy o pripojení zo dňa 24.1.2007. V záverečných ustanoveniach tejto zmluvy sa nachádzajú ustanovenia o povinnosti žalovaného zaplatiť zmluvné pokuty za porušenie jeho zmluvných povinností. Okrem iných ustanovení tam boli dohody o zmluvnej pokute za porušenie 24 mesačnej doby viazanosti vo výške po 17.010,00 Sk a 1.100,- Sk, 1.600,- Sk, 5.300,- Sk a 6.200,- Sk. V zmluve sa nenachádza žiadne ustanovenie o povinnosti spoločnosti Slovak Telekom, a.s. zaplatiť žalovanému zmluvnú pokutu v prípade, že dodávateľ poruší niektorú svoju zmluvnú povinnosť. Tieto skutočnosti súd zistil zo žalobného návrhu a tiež z citovanej zmluvy o pripojení.
Spoločnosť Slovak Telekom, a.s. poskytovala žalovanému telekomunikačné služby tiež podľa Zmluvy o pripojení zo dňa 4.1.2008. V článku 8 tejto zmluvy sa nachádza ustanovenie o povinností žalovaného zaplatiť zmluvnú pokutu za porušenie jeho zmluvných povinností. Okrem iných ustanovení tam bola dohoda o zmluvnej pokute za porušenie doby viazanosti vo výške po 2.200,00 Sk. V zmluve sa nenachádza žiadne ustanovenie o povinnosti spoločnosti Slovak Telekom, a.s. zaplatiť žalovanému zmluvnú pokutu v prípade, že dodávateľ poruší niektorú svoju zmluvnú povinnosť. Tieto skutočnosti súd zistil zo žalobného návrhu a tiež z citovanej zmluvy o pripojení.
Dňa 4.1.2008 uzavreli spoločnosť Slovak Telekom, a.s. a žalovaný Dodatok ku Zmluve o pripojení zo dňa 4.1.2008, predmetom ktorého bol predaj koncového zariadenia Panasonic KX-TG8120 za dohodnutú kúpnu cenu vo výške 890,- Sk. V tomto dodatku sa nachádza ustanovenie o povinnosti žalovaného zaplatiť zmluvnú pokutu za porušenie jeho zmluvných povinností vo výške 2.000,- Sk. V tomto dodatku sa nenachádza žiadne ustanovenie o povinnosti spoločnosti Slovak Telekom, a.s. zaplatiť žalovanému zmluvnú pokutu v prípade, že dodávateľ poruší niektorú svoju zmluvnú povinnosť. Tieto skutočnosti súd zistil zo žalobného návrhu a tiež z citovaného dodatku zmluvy o pripojení.
Spoločnosť Slovak Telekom, a.s. dňa 4.7.2008 svojou faktúrou č. 8889839140, splatnou dňa 18.7.2008 vyúčtovala žalovanému pohľadávku vo výške 913,58 eur a to titulom nároku na zaplatenie zmluvných pokút (pokuta Internet MAXI 24 m 5.174,40 Sk, pokuta PC akcia PC+LCD monitor 17.010,- Sk, pokuta PCakcia DSL Ethernet modem 1.100,- Sk, pokuta Panasonic KX-TG8120 2.000,- Sk a pokuta Vianoce 2007 Uni40 2.200,- Sk). Tieto skutočnosti súd zistil zo žalobného návrhu a tiež z citovanej faktúry.
Žalobca ako postupník a spoločnosť Slovak Telekom, a.s. ako postupca dňa 6.12.2011 uzavreli Zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bolo aj postúpenie pohľadávky žalobcu uplatnenej v tomto konaní. Tieto skutočnosti súd zistil z citovanej zmluvy o postúpení pohľadávok.
Podľa § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
Podľa § 43 ods. 1 Zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách sa zmluvou o pripojení podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej
sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 42 ods. 4 písm. b) Zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách je účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní,
Podľa § 544 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“): „Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.“
Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka: „Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.“
Podľa § 545a Občianskeho zákonníka: „Neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.“
S účinnosťou od 1.1.2008 je podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.“
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka: „Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.“
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka: „Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.“
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka: „Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.“
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.“
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka: „Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.“
Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.“
Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. a žalovaným vznikol občiansko - právny záväzkový vzťah podľa § 51
Občianskeho zákonníka (tzv. nepomenovaná zmluva), na základe ktorého vznikla tejto spoločnosti povinnosť poskytovať žalovanému verejné telekomunikačné služby a žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť za to dohodnutú odplatu. Na základe tohto zmluvného vzťahu si spoločnosť Slovak Telekom, a.s. uplatnila voči žalovanému nárok na zmluvnú pokutu, ktorý neskôr podľa § 524 Občianskeho zákonníka prešiel na žalobcu a to postúpením tejto pohľadávky.
Z vyššie citovaných zákonných ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách vyplýva, že predmetný zmluvný vzťah je zároveň tzv. spotrebiteľskou zmluvou, pretože spoločnosť Slovak Telekom a.s., ktorá zmluvu uzavrela v rámci svojej podnikateľskej činnosti v nej vystupuje ako dodávateľ a žalovaný, ktorý v čase uzavretia zmluvy nebol podnikateľom, vystupuje ako spotrebiteľ.
Nárok žalobcu na uplatnené zmluvné pokuty v celkovej výške 913,58 eur súd vyhodnotil ako neoprávnený, pretože takto dohodnuté zmluvné pokuty sú neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľskej zmluve podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a teda je neplatná podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Neprijateľnosť tejto podmienky vyplýva zo skutočnosti, že spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa. K tomuto záveru súd dospel s ohľadom na skutočnosť, že predmetná zmluva a jej všeobecné podmienky obsahujú nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty jednostranne iba v neprospech žalovaného (spotrebiteľa) pre prípad porušenia jeho zmluvných povinností, pričom pre prípad porušenia zmluvných povinností dodávateľa neexistuje v zmluve žiadna sankcia v podobe zmluvnej pokuty v prospech žalovaného. Z uvedených dôvodov súd nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty 913,58 eur ako nedôvodný zamietol.
Žalobca svojim podaním zo dňa 6.2.2013 uviedol, že pokiaľ by súd považoval žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v danej výške za neoprávnený, potom žiada, aby súd zohľadnil skutočnosť, že právnemu predchodcovi žalobcu vznikla skutočná škoda vo výške 131,41 eur. T.j žalobca poukázal na možnosť tzv. moderácie zmluvnej pokuty možnej podľa § 545a Občianskeho zákonníka. Takáto moderácia (zníženie) zmluvnej pokuty neprichádza do úvahy, pretože predmetná dohoda o zmluvnej pokute je neplatná. Neplatnosť časti právneho úkonu v podstate znamená, že takéto zmluvné ustanovenie po právnej stránke neexistuje a preto nie je možné ho zmeniť (znížiť zmluvnú pokutu).
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.“
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka: „Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.“
Žalovaný na pojednávaní dňa 15.7.2014 vzniesol na svoju obranu námietku premlčania. Uplatnené nároky žalobcu sa stali splatné dňa 18.7.2008 a žaloba bola podaná až dňa 19.7.2012. Zákonná 3 ročná premlčacia lehota podľa § 101 Občianskeho zákonníka uplynula dňom 18.7.2011, t.j. uplatnené záväzky sa premlčali pred podaním žaloby, preto súd podľa znenia § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka s ohľadom na vznesenú námietku premlčania musel žalobu zamietnuť a to bez ohľadu na vyššie uvedenú neplatnosť dohôd o zmluvných pokutách.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi súdneho konania, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku: „O povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.“
Žalobcovi nevzniklo právo na nahradenie jeho trov konania podľa vyššie citovaného ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, pretože nemal vo veci plný úspech.
O trovách konania žalovaného súd nerozhodoval, pretože podľa vyššie citovaného ustanovenia § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku sa o trovách konania rozhoduje iba na návrh, pričom žalovaný v tomto smere nepredniesol žiadny svoj návrh.
Podľa § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku: „Ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.“
O trovách konania súd rozhodol podľa § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a vedľajšiemu účastníkovi nepriznal právo na ich nahradenie, hoci by vedľajšiemu účastníkovi konania, ktorý vystupoval na strane žalovaného, podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku vo všeobecnosti mal vzniknúť nárok na ich nahradenie.
Za dôvod hodný osobitného zreteľa v tomto prípade súd považoval skutočnosť, že zastúpenie tohto vedľajšieho účastníka advokátom nepovažoval súd za účelné, pretože vedľajší účastník ako subjekt zriadený na ochranu práv spotrebiteľa v zmysle Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa musí a má byť sám dostatočne spôsobilý na svoje zastupovanie v tomto konaní.
Súd nespochybňuje zákonné oprávnenie vedľajšieho účastníka nechať sa v konaní zastúpiť. S poukazom na skutočnosť, že vedľajší účastník sa vo väčšom množstve obdobných prípadov nechal zastúpiť advokátom, pričom problematika sporu je takmer totožná (tieto skutočnosti sú súdu známe z jeho rozhodovacej činnosti), konajúci súd prijal záver, že takéto zastúpenie vedľajšieho účastníka je neúčelné a v konečnom dôsledku má za následok neprimerané zvyšovanie trov občianskeho súdneho konania.
V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Ďalšie dokazovanie nebolo vykonané z dôvodu, že ho žiadny z účastníkov konania nenavrhol a taktiež aj z dôvodu, že súd považoval zistený skutkový stav veci za dostatočný na vydanie tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie musí popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) obsahovať údaje o tom, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť iba nasledovnými skutočnosťami: 1, v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. ( 1 ) O.s.p., 2, konanie má inú vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, 3, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, 4, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, 5, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré neboli doteraz uplatnené ( § 205a O.s.p. ), 6, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní svoju povinnosť uvedenú vo výrokovej časti tohto rozsudku, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.