Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/273/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou Zdenkou Zamecovou v právnej veci navrhovateľa: Lawyer Partners, a.s., IČO: 35 944 471, Prievozská 37, Bratislava, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Chabadová, s.r.o., IČO 36 866 733, Pri starej prachárni č. 13, Bratislava, proti odporcovi: H. D., nar. X.X.XXXX, bytom L. XX, XXX XX M., o zaplatenie 14,27 eur (430 Sk), takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a .

Súd odporcovi n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa svojim návrhom domáhal zaplatenia sumy 14,27 eur a náhrady trov konania pozostávajúcich zo súdneho poplatku a z trov právneho zastúpenia v celkovej výške 81,80 eur. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.10.2005 mu bola postúpená pohľadávka Slovenského rozhlasu voči odporcovi vo výške 14,27 eur. S postúpením pohľadávky bol odporca oboznámený zo strany Slovenského rozhlasu oznámením o postúpení pohľadávky a zároveň bola zo strany Slovenského rozhlasu vyzvaná na úhradu nedoplatku z koncesionárskych poplatkov. Odporca na výzvu nereagovala.

Súd v predmetnej veci nariadil pojednávanie. Riadne predvolaná zástupkyňa navrhovateľa sa na pojednávanie nedostavila, svoju neúčasť ospravedlnila pracovnou vyťaženosťou a žiadala, aby súd pojednával v jej neprítomnosti. Súd vec prejednal v zmysle v neprítomnosti navrhovateľa, jeho zástupkyne. Prihliadol pritom na návrh, predložené listinné dôkazy, ako aj na ďalší obsah súdneho spisu.

Odporca žiadal návrh zamietnuť z dôvodu, že nemá žiadnu vedomosť o tom, že by navrhovateľovi dlhoval z titulu nezaplatených koncesionárskych poplatkov žalovanú sumu, nakoľko neobdržal výzvu na zaplatenie, pokiaľ by takúto výzvu obdržal, žalovanú sumu by uhradil.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľom a to výzvy Slovenského rozhlasu zo dňa 20.10.2005 podpísanej v elektronickej podobe, potvrdením Slovenského rozhlasu, ktoré je podpísané v elektronickej podobe o tom, že došlo k postúpeniu pohľadávky vo vzťahu k dlžníkovi - odporcovi a zároveň, že zo strany Slovenského rozhlasu došlo k výzve na úhradu nedoplatkov prostredníctvom Slovenskej pošty, Výpisom nedoplatkov odporcu evidenčné číslo XXXXXXXXXX a zistil nasledovný skutkový stav.

Z obsahu návrhu súd zistil, že predmetom konania je právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom vzniknutom na základe o koncesionárskych poplatkoch. V zmysle tohto právneho predpisu vzniká medzi vymedzenými fyzickými osobami či právnickými osobami a Slovenským rozhlasom právny vzťah. Obdobie, za ktoré odporca nezaplatil koncesionárske poplatky bolo v návrhu vymedzené odkazom na výpis nedoplatkov odporcu, podľa ktorého si túto povinnosť neplnil a nepremlčané koncesionárske poplatky nezaplatil spolu vo výške 14,27 eur. Súd má za nesporné, že odporca bol vlastníkom rozhlasového prijímača v rozhodnom období, teda mala byť riadnym platiteľom koncesionárskeho poplatku Slovenského rozhlasu. Nebol tvrdený a ani preukázaný zánik povinnosti platiť koncesionárske poplatky, keď skutočnosti tvoriace podmienky na oslobodenie od povinnosti platiť Slovenskému rozhlasu ako príjemcovi neboli odporcom tvrdené. Odporca bol preto povinná riadne platiť koncesionársky poplatok Slovenskému rozhlasu.

Inštitút koncesionárskych poplatkov upravuje o koncesionárskych poplatkoch a o zmene o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „ZKP“).

Podľa , , o koncesionárskych poplatkoch v znení neskorších predpisov platiteľom poplatkov je fyzická osoba, ktorá prijímač vlastní, samostatne zárobková činná osoba, ktorá prijímač eviduje v účtovníctve a právnická osoba, ktorá prijímač eviduje v účtovníctve.

Platiteľ poplatku je povinný zaplatiť poplatok za prijímač vyberateľovi poplatku vo výške ustanovenej týmto zákonom do 15-teho dňa v mesiaci.

Povinnosť zaplatiť poplatok vzniká prvým dňom mesiaca nasledujúceho potom, ako platiteľ poplatku nadobudol prijímač a skončí sa posledným dňom mesiaca v ktorom zanikla povinnosť platiť poplatok.

Podľa § 8 ods. 1, 2, 3 citovaného zákona, ak platiteľ poplatku nesplní povinnosť podľa § 3 ods. 3 a 8, alebo povinnosť podľa § 7 ods. 2 a 3, je v omeškaní so zaplatením poplatku.

Ak je platiteľ poplatku v omeškaní so zaplatením poplatku dlhšie ako jeden mesiac odo dňa splatnosti poplatku (§ 3 ods. 3 až 6), vyberateľ poplatkov, Slovenská televízia, alebo Slovenský rozhlas písomne vyzve platiteľa na splatenie povinnosti podľa tohto zákona.

Ak platiteľ poplatku nesplní povinnosť označenú vo výzve, Slovenská televízia alebo Slovenský rozhlas poplatku po uplynutí určenej lehoty uplatní právo na úhradu nedoplatku na príslušnom súde.

Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona, ak je platiteľ poplatku (§ 3) v omeškaní s platbou dlhšie ako dva mesiace, a dodržal sa postup podľa § 8, Slovenská televízia, alebo Slovenský rozhlas požiada platiteľa o zaplatenie úroku z omeškania.

V zmysle citovaných ustanovení je platiteľ koncesionárskeho poplatku povinný platiť poplatok do 15- teho dňa v tom ktorom mesiaci. Ak koncesionársky poplatok nezaplatí, tak je v zmysle ustanovenia § 8 ods. 1 v omeškaní. Na postup pri vymáhaní nezaplatených koncesionárskych poplatkov sa vzťahuje špeciálna úprava uvedená v § 8 a § 9 zákona.

Z tejto úpravy vyplýva, že ak je platiteľ poplatku v omeškaní so zaplatením poplatku dlhšie ako jeden mesiac od jeho splatnosti, je Slovenský rozhlas, resp. iný vyberateľ povinný písomne ho vyzvať na splnenie povinnosti podľa tohto zákona a zároveň mu určiť lehotu na zaplatenie nedoplatku. Až v prípade, ak platiteľ poplatku nesplní výzvu a v určenej lehote nedoplatok nezaplatí, môže Slovenský rozhlas uplatniť právo na úhradu nedoplatku na príslušnom súde.

Písomná výzva podľa , je jednostranný adresný právny úkon, s ktorým citovaný zákon spája pre platiteľa poplatku a i jeho vyberateľa presne určené právne následky. Právne následky tohto právneho úkonu spočívajú v tom, že ak adresát tohto právneho úkonu (platiteľ poplatku) neuhradí nedoplatok ani v priebehu v písomnej výzve určenej lehoty, je možné si právo na úhradu nedoplatku koncesionárskych poplatkov uplatniť na príslušnom súde. Ďalším právnym následkom označeného právneho úkonu je tá skutočnosť, že ak platiteľ poplatku poplatok neuhradí v určenej lehote, vznikne mu podľa ust. cit. zákona povinnosť platiť poplatok z omeškania. Vzhľadom na to, že sa jedná o jednostranný právny úkon, kde prejavuje vôľu Slovenský rozhlas, resp. iný vyberateľ poplatku, ktorý je zároveň adresným právnym úkonom, logickým výkladom je možné dospieť k záveru, že právne následky vyvolané týmto právnym úkonom môžu nastať iba jeho riadnym doručením platiteľovi poplatku.

V konaní navrhovateľ predložil listinný dôkaz, v podobe časti poštového hárku zo dňa 20.10.2005, na ktorom nie je pečiatka pošty, ani podpis zamestnanca pošty. Tento dôkaz nie je hodnoverným dôkazom na preukázanie doručenia výzvy odporcovi. Ide len o snahu navrhovateľa preukázať, že výzva mala byť odporcovi podaná na pošte na doručenie. Aj vzhľadom na tvrdenie odporcu, že výzvu na úhradu nedoplatkov neobdržal, súd dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal, že výzvu odporcovi doručil.

V tzv. sporovom konaní ovládanom dispozičným princípom musí mať neunesenie dôkazného bremena, na preukázanie rozhodujúcich skutočností za následok procesný neúspech toho účastníka, na koho strane problém s unesením dôkazného bremena nastal. Vzhľadom na to, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, keď nebol schopný preukázať doručenie výzvy na zaplatenie koncesionárskych poplatkov v zmysle § 8 cit. zákona, nebolo možné jeho návrhu vyhovieť a preto súd návrh zamietol.

Súd prihliadal i na to, že zánik povinnosti platiť a zaplatiť poplatok je v zákone upravené osobitne. K zániku povinnosti platiť poplatok dochádzalo priamo zo zákona, a to v prípade ak sa prijímač zničil alebo bol neopraviteľný, ak prijímač predal, daroval alebo zveril na dlhodobé používanie inej fyzickej osobe. Na zánik povinnosti platiť poplatok zákon nevyžadoval ďalší úkon platiteľa, napr. oznámenie o zániku tejto povinnosti. Ku skončeniu povinnosti zaplatiť poplatok došlo posledným dňom mesiaca, v ktorom zanikla povinnosť platiť poplatok. Iba v prípade, ak by v rámci kontroly platenia poplatkov Slovenský rozhlas vyzval fyzickú alebo právnickú osobu, ktoré neboli platiteľmi poplatkov, boli tieto osoby povinné preukázať dôvod oslobodenia od povinnosti platiť poplatok podľa § 6 alebo čestným vyhlásením preukázať skutočnosť, že nie sú vlastníkmi prijímačov alebo že nevykonávajú právo hospodárenia k prijímačom vo vlastníctve štátu. Výzva sa však musela vzťahovať na preukázanie tejto skutočnosti a nie na zaplatenie dlžného poplatku. Z uvedeného vyplýva, že ak by odporca prestal platiť koncesionárske poplatky, Slovenský rozhlas mal právo skontrolovať z akého dôvodu sa tak stalo. Mal právo vyzvať odporcu na preukázanie dôvodu oslobodenia od povinnosti platiť poplatok alebo preukázanie skutočnosti, že odporca už nie je vlastníkom prijímača. Odporcovi nevznikla automaticky povinnosť preukazovať neexistenciu povinnosti alebo zánik povinnosti platiť poplatok. Takáto povinnosť by odporcovi vznikla až na základe výzvy Slovenského rozhlasu.

Okrem výzvy na zaplatenie dlžných poplatkov nepreukázal navrhovateľ, že Slovenský rozhlas odporcu vyzval aj na preukázanie dôvodu oslobodenia od povinnosti platiť poplatok alebo preukázanie skutočnosti, že odporca už nie je (prípade nebol) vlastníkom prijímača. Keďže navrhovateľ nepreukázal súdu, že odporca mal prihlásený rozhlasový prijímač obdobie, za ktoré si uplatňuje dlh na koncesionárskych poplatkoch, teda neuniesol dôkaznú povinnosť preukázať, že odporcovi vznikla povinnosť platiť koncesionárske poplatky, súd preto druhotne z tohto dôvodu návrh zamietol.

Podľa , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle a odporcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si žiadne ani neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.

Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti:

Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.