Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-16Cb/26/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Čadca samosudkyňou Mgr. Alenou Jančulovou v právnej veci navrhovateľa Ředitelství silnic a dálnic ČR, so sídlom Praha 4, Nusle, Na Pankráci 546/56, IČ: 65 993 390, ČR, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, proti odporcovi Petrovi Zajacovi, IČO: 33 916 942, Podvysoká č. 245, o zaplatenie 26,82 € s prísl., takto

rozhodol:

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 26,82 € s 7 % úrokom z omeškania ročne od 27.2.2012 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 74,66 € pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku 16,50 € a trov právneho zastúpenia 58,16 € na účet právneho zástupcu navrhovateľa číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ podal dňa 20.12.2012 návrh na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4 ods.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, pričom žiadal od odporcu zaplatenie sumy 26,82 € so 7 % úrokom z omeškania ročne od 27.2.2012 do zaplatenia, pričom svoj návrh odôvodnil tým, že odporca užíval spoplatnené pozemné komunikácie cestným motorovým vozidlom s registračnou značkou U. XXX G..

Vzhľadom k tomu, že išlo o vozidlo, ktorého najvyššia povolená hmotnosť činila najmenej 12 tón podieľalo toto vozidlo v súlade s ustanovením § 22 Zákona č. 13/1997 o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len ZPK) k úhrade mýtneho. Odporcovi tak na základe tohto vznikla momentom, kedy sa dobrovoľne rozhodol využívať na prejazd po území ČR spoplatnenú časť pozemnej komunikácie a prešiel s motorovým vozidlom mýtnym bodom na spoplatnenej pozemnej komunikácii, povinnosť zaplatiť mýtne.

Poukázal na to, že medzi účastníkmi ide o vzťah vykazujúci znaky rovnosti, pretože navrhovateľ nemohol jednoznačne nanútiť odporcovi povinnosť úhrady mýta, inak povedané nemohol mu nanútiť, aby tento využil na prejazd územím ČR spoplatnenú časť pozemnej komunikácie a prešiel s motorovým vozidlom mýtnym bodom. Použitie pozemnej komunikácie nebolo pre žalovaného povinné a výlučne. Navrhovateľ nemohol jednoznačne nanútiť odporcovi určité práva a povinnosti. Povinnosť odporcu nevznikla ako dôsledok rozhodnutia vyjadrujúceho suverenitu štátu, ale ako dôsledok jeho vlastného rozhodnutia použiť spoplatnenú časť pozemnej komunikácie. Základom právnych vzťahov sú v súkromnom práve právne úkony, zatiaľ čo vo verejnom práve správne akty. Povinnosť odporcu nemá svoj pôvod v správnom akte, alebo v prejave jeho vôle (právnom úkone). Smerujúcom najmä k vzniku povinností,

ktorú právny predpis (ZPK) spája s takýmto prejavom (platba mýta). Uviedol, že predmetný nárok na úhradu platby je nutné chápať ako nárok súkromnoprávneho vzťahu súvisiaceho s výkonom verejnej moci, pretože nejde o aplikácie práva vykonaný pri výkone štátnej či verejnej správy, ale ide o rozhodnutie majetkové.

Odporca sa dobrovoľne rozhodol pre použitie spoplatnenej pozemnej komunikácie v ČR a to k situácii, keď mal na výber medzi nespoplatnenými vedľajšími cestami a spoplatnenými hlavnými cestami, čím sa sám dobrovoľne rozhodol, že vstúpi do právneho vzťahu so žalobcom, a preto ide v okolnostiach prípadu o súkromnoprávny vzťah. Odporca svoju povinnosť úhrady počnúc dňom 9.10.2008 a končiac dňom 4.12.2008 niekoľkokrát porušil, keď na základe vlastnej vôle a slobodného rozhodnutia prešiel niekoľkými mýtnymi bodmi bez toho, aby mýtne uhradil. Navrhovateľ uskutočňujúci prevádzku systému elektronického mýtneho a inkaso mýta, vyzval doporučeným listom zo dňa 26.1.2012 odporcu k zaplateniu dlžného mýtneho, pričom výšku dlhu vyčíslil sumou 26,82 € v súlade s rozpisom nedoplatkov a stanovil mu za účelom zaplatenia náhradnú lehotu do 26.2.2012, ktorú však odporca napriek výzve neuhradil a to ani čiastočne.

Z ustanovenia § 22 e) ZPK vyplýva, že pokiaľ prevádzkovateľ motorového vozidla v systéme elektronického mýta nezaplatí dlžné mýto ani na základe výzvy prevádzkovateľa systému elektronického mýta, v ktorej bude stanovená primeraná lehota k úhrade, je prevádzkovateľ systému elektronického mýta oprávnený domáhať sa svojho práva na súde vrátane zaplatenia úrokov z omeškania určených predpismi občianskeho práva. Vzhľadom k tomu, že prevádzkovateľ systému elektronického mýtneho je právnickou osobou registrovanou v ČR, domáha sa zaplatenia úrokov z omeškania podľa českého súdneho poriadku, podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka a § 1 Nařízeni vlády č. 142/1999 SB v platnom znení. V danom prípade si navrhovateľ uplatnil svoju pohľadávku prostredníctvom vzorového tlačiva A podľa čl. 4 ods.1 Nariadenia parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu.

Podľa článku 4 bod 1 Nariadenia, navrhovateľ začne Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu vyplnením vzorového tlačiva A, ako je uvedené v prílohe 1 a jeho podaním na príslušný súd alebo tribunál osobne, poštou alebo akýmkoľvek iným komunikačným prostriedkom, ako je fax alebo elektronická pošta, ktorý je prijateľný pre členský štát, v ktorom sa konanie začína. Tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky obsahuje opis dôkazov, ktoré podporujú pohľadávku, a prípadne sa k nemu pripoja akékoľvek príslušné podporné dokumenty.

Podľa článku 5 bod 2 Nariadenia, po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky súd alebo tribunál vyplní časť 1 vzorového tlačiva cena odpoveď, ako je uvedené v prílohe 3. Kópia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a v prípade potreby podporných dokumentov spolu s vyplneným tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s čl. 13. Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky.

Podľa článku 5 bod 3 Nariadenia odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť 1 vzorového tlačiva C na odpoveď, pričom v prípade potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty, a zašle ho späť súdu alebo tribunálu, alebo akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.

Podľa článku 7 bod 3 Nariadenia, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v lehote ustanovenej v článku 5 ods.3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo protipohľadávke.

Súd v súlade s článkom 5 bod 2 Nariadenia zaslal odporcovi návrh navrhovateľa spolu s prílohami ako aj tlačivom C - tlačivom na odpoveď. Odporca si predmetnú zásielku prevzal prostredníctvom polície dňa 30.4.2014, avšak do 30 dní po doručení tlačiva súdu neodpovedal ani sa nijakým iným spôsobom nevyjadril. S poukazom na uvedené súd postupoval v zmysle čl. 7 bod 3 Nariadenia.

Podľa článku 19 Nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, ktorou sa konanie vedie.

Na základe Novely O.s.p. Zákona č. 335/2012 Z.z. účinnej od 1.1.2013, v zmysle § 115 a), ods.2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 200 e), a), ods.1 O.s.p. v znení účinnom od 1.1.2013, ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000,-€, od tohto okamihu ide o drobný spor.

Vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade výška pohľadávky je do 1.000,-€, kde nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, súd rozhodol bez nariadenia pojednávania po oznámení miesta a času verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli dňa 4.7.2014.

Súd z obsahu spisu zistil, že odporca v období od 9.10.2008 a končiac dňom 4.12.2008 motorovým vozidlom so štátnou poznávacou značkou CA 336 BG opakovane porušil na prejazd ČR spoplatnené pozemné komunikácie, za prejazd ktorý mu vzniká povinnosť zaplatiť mýtne. Odporca svoju povinnosť úhrady niekoľkokrát porušil, keď na základe vlastnej vôle a slobodného rozhodnutia prešiel niekoľkými mýtnymi bodmi bez toho, aby mýtne uhradil. Navrhovateľ vyzval odporcu k zaplateniu dlžného mýtneho vo výške 26,82 €. Odporca však aj napriek výzve svoj dlh neplnil. Odporca sa k návrhu navrhovateľa a jeho prílohám písomne nevyjadril, aj keď mu bol súdom riadne doručený návrh dňa 30.4.2014.

Vzhľadom na to, že navrhovateľ je právnická osoba so sídlom v ČR a odporca je právnická osoba so sídlom v SR bolo potrebné ustáliť právnym poriadkom, ktorého štátu sa bude spravovať daný spor.

Podľa článku 1 bod 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 z 11.7.2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (ďalej len nariadenie II) sa toto nariadenie uplatní na mimozmluvné záväzky v občianskych a obchodných veciach v situáciách, v ktorých dochádza k stretu rôznych právnych poriadkov. Neuplatní sa najmä na daňové, colné alebo správne veci, ani na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone verejnej moci (ACTA IURE IMPERII).

Podľa článku 4 bod 1 Nariadenia II. pokiaľ je v tomto nariadení ustanovené inak spravuje sa mimozmluvný záväzok vyplývajúci z civilného deliktu, právnym poriadkom krajiny, na území ktorej vznikla škoda, bez ohľadu na to, na území ktorej krajiny došlo ku skutočnosti, ktorá spôsobila škodu, a bez ohľadu na to, na území ktorej krajiny a krajín nastali nepriame následky tejto skutočnosti.

Nakoľko k vzniku škody došlo na území ČR, je potrebné postupovať podľa Českého právneho poriadku.

Podľa § 22 ods.1 Zákona č. 13/1997 Sb. o pozemných komunikáciách (ďalej len ZPK) „užití spoplatněné pozemní komunikace silničním motorovým vozidlom najmeně se štyřmi koly, jehoš nejväčší povolená hmotnosť činí najmeně 12 tun, nebo jizdí súpravou, jejiž nejväčší povolená hmotnosť činí nejmeně 12 tun (dále jen „vozidlo v systému elektronického mýtneho“), podlého úhradě mýtneho“.

Podľa § 22 ods.2 ZPK „výše mýtneho sa zisťuje pomoci systému elektronického mytného, jehož současti je elektronické palubní zařízení schválené podle zvláštního zákona 11J), kterým musí být vybaveno vozidlo v systému elektronického mýtného (dále len elektronické zařízení). Elektronické zařízení je nepřenositelné a jeho užití je vazáno na konkrétní vozidlo zaevidované v systému elektronického mýtného. Výše mýtného sa stanoví součinem sadzby mýtného a ujeté vzdálenosti po spoplatnené pozemní komunikaci.

Podľa § 22 ods.4 ZPK, výši sadzeb mýtného stanoví provádeci právny prědpis.

Podľa § 22 a), ods.1 ZPK „provoz systému elektronického mýtného a výběr mýtného zajištuje Ministerstvo dopravy. Ministerstvo dopravy muže pověřit provozem systému elektronického mýtného a výběrem mýtného organizace zřízenou Ministerstvem dopravy (dále jen provozovatel systému elektronického mýtného) na základe souhlasu vlády.

Podľa § 22 b), ods.1, písm.d) ZPK „provozovatel systému elektronického mýtného je povinen zaistiť výběr mýtného od provozovatele vozidla v systému elektronického mýtného, nebol im zmocnené osoby.

Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že odporca v období od 9.10.2008do 14.12.2008 motorovým vozidlom ŠPZ: U. XXX G. využil na prejazd spoplatnené pozemné komunikácie na území ČR, za prejazd ktorých mu vznikla zákonná povinnosť zaplatiť mýtne. Navrhovateľ vyzval odporcu k zaplateniu dlžného mýtneho vo výške 26,82 €, odporca však na jeho výzvu nereagoval a dlžnú sumu do dňa podania návrhu na začatie konania navrhovateľovi nezaplatil. Odporca rovnako nereagoval ani na súdom doručené tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky a vyplnené tlačivo C nezaslal súdu späť. Odporca svojou pasivitou teda nepreukázal opak tvrdený navrhovateľom a nespochybnil dôvodnosť návrhu. Keďže odporca si nesplnil svoju dôkaznú povinnosť, súd pri rozhodovaní vychádzal s navrhovateľom predložených dôkazov, o ktorých hodnovernosti nemal pochybnosti.

Podľa § 365 Obchodního zákonníka, dlužník je v prodlení, jestli, že neplní řádně a včas svůj závazek, a to až do doby poskytnutí řádného plnění nebo do doby, kdy závazek zanikne jiným spusoběm. Dlžník však není v prodlení pokut nemůže svůj závazek v dusledku prodlení nemůže splnit svůj závazek v dusledku prodlení veritelě.

Podľa § 569 ods.1 Obchodního zákonníka, jeli dlužník v prodlení se splněním peněžního závazku nebo jeho časti a není smlouvena sadzba úroku z prodlení, je dlužník povinen platit nezaplatene částky úroky z prodlení určené ve smlouvě, inak určené předpisy práva občanského.

Podľa § 1 Nařízení vlády č. 142/1994 Sb., kterým se stanoví výše úroku z prodlení a poplatku z prodlení podle občanského zákoníku (dále len nařízení vlády) účinného od 1.7.2010, výše úroku z prodlení odpovídá ročně výší repo sadzby stanovenej Českou národní bankou pro poslední den kalendářního pololetí, které prěchádzí kalendářnímu pololetí, v němž došlo k prodlení, zvýšené o 7 % bodu.

Súd mal za preukázané, že odporca dlžné mýtne vo výške 26.82 € nezaplatil navrhovateľovi riadne a včas. Navrhovateľ ho listom zo dňa 26.1.2012 vyzval k zaplateniu dlžného mýta a určil náhradnú lehotu splatnosti do 26.2.2012, z ktorého dôvodu nasledujúci deň sa tento záväzok stal splatným. Odporca sa teda dostal do omeškania so zaplatením tejto čiastky od 27.2.2012. Z týchto dôvodov súd potom odporcu v zmysle § 369 ods.1 Obchodného zákonníka uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 7 % zo sumy 26,82 € od 27.2.2012 až do zaplatenia.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p. a navrhovateľovi ako procesne úspešnému účastníkovi konania priznal náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 16,50 € a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 58,16 € za dva úkony právnej služby (2 x 19,92 €) vrátane DPH + 2 x režijný paušál za rok 2012 (2 x 9,16 €) vrátane DPH.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa

jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované, je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. (sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, bol odvolacím súdom schválený zmier)

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné

rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa

osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na

súdny výkon rozhodnutia.