Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_6Co-198-2014.pdf
PDF · 72.73 KB
Case nature
Subarea
6Co/198/2014
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobkyne: O. G., I. Š.K. X, I. I., proti žalovanému: AMVOS s.r.o., Trenčianska 58, Bratislava, zast. JUDr. Miroslavom Pekárom, advokátom, Krížna 44, Bratislava, o zaplatenie 1.425 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 12. novembra 2013, č. k. 32Ro/3971/2013-39, pomerom hlasov 3:0, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa odmietol odpor žalovaného proti platobnému rozkazu súdu prvého stupňa č. k. 32Ro/3971/2013-22 zo dňa 4.10.2013 ako oneskorene podaný.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že platobný rozkaz bol žalovanému doručený dňa 21.10.2013. Žalovaný podal odpor proti platobnému rozkazu podaním osobne doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 4.11.2013 a tento bol miestne príslušnému súdu, t. j. Okresnému súdu Bratislava II, doručený dňa 7.11.2013. Súd prvého stupňa tiež uviedol, že lehota na podanie odporu začala plynúť dňa 22.10.2013 a skončila dňom 5.11.2013. Na základe uvedeného mal za to, že miestne príslušný súd obdržal odpor až po uplynutí zákonnej 15 dňovej lehoty. Poukázal na skutočnosť, že miestna príslušnosť súdu bola podľa ustanovenia § 11 ods. 1 O.s.p. založená vydaním platobného rozkazu na Okresnom súde Bratislava II a trvá až do skončenia konania. Preto mal žalovaný odpor adresovať miestne príslušnému súdu. Súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí vychádzal z judikátu R 23/1986, v zmysle ktorého ak účastník občianskeho súdneho konania urobil podanie proti rozsudku súdu prvého stupňa na nepríslušnom okresnom súde inak než do zápisnice (§ 218 ods. 2 O.s.p.), toto podanie nemá účinky riadne a včas podaného odporu, pokiaľ v lehote podľa § 172 ods. 1 O.s.p. nebol týmto nepríslušným súdom odovzdaný príslušnému súdu alebo orgánu, ktorý má povinnosť podanie doručiť v zmysle ustanovenia § 57 ods. 3 O.a.p. (napr. pošte). Podľa názoru súdu prvého stupňa v danej veci bolo nesporné, že žalovaný podal odpor proti platobnému rozkazu v zákonnej lehote, ale na nepríslušnom súde. Tento ho bez meškania postúpil príslušnému súdu. Príslušný súd však prijal odpor až po uplynutí zákonnej 15 dňovej lehoty. V tejto súvislosti súd prvého stupňa poukázal na judikát č. 49/2000 a ustanovenie § 172 ods. 1 druhá veta O.s.p., podľa ktorého súdom, na ktorý sa má odpor doručiť s účinkami podľa § 174 ods. 2 O.s.p., je súd, ktorý platobný rozkaz vydal. Poznamenal, že v dôsledku márneho uplynutia lehoty na podanie odporu proti platobnému rozkazu tento nadobudol právoplatnosť v zmysle § 174 ods. 1 O.s.p. Z týchto dôvodov súd prvého stupňa odpor odmietol s poukazom na ust. § 174 ods. 3 písm. a/ O.s.p. ako oneskorený.
Proti tomuto rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd jeho odvolaniu vyhovel, prípadne, aby odpustil zmeškanie lehoty na podanie odvolania. Výklad súdu prvého stupňa vychádzajúci z rozhodnutia R 23/1986 považoval za značne zužujúci a v rozpore s ustanovením § 42 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého podanie možno urobiť viacerými rovnocennými
prostriedkami (písomne, ústne do zápisnice, elektronickými prostriedkami alebo telefaxom). Žalovaný zastával názor, že je zjavným porušením práv účastníka na prístup k súdu, pokiaľ v ustanovení § 42 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 2 O.s.p. zákon hovorí, že účinky podania na nepríslušnom súde má len podanie vykonané do zápisnice. Podanie do zápisnice totiž nemá väčšiu právnu váhu, prípadne formu ako podanie písomné. Z týchto dôvodov mal za to, že tak písomné podanie ako aj podanie do zápisnice, ktoré je spravené včas, aj keď na nepríslušnom súde, má a musí mať účinky ako keby bolo podané na súde príslušnom. Podotkol tiež, že z hľadiska zachovania lehoty je potrebné preskúmať, kedy bol odpor zo strany Okresného súdu Bratislava I daný poštovému doručovateľovi na odoslanie, keďže táto skutočnosť nie je uvedená v napadnutom rozhodnutí. Pre prípad, ak by súd dospel k záveru, že odpor bol podaný oneskorene, žalovaný s poukazom na ustanovenie § 58 ods. 1 O.s.p. požiadal o odpustenie zmeškania lehoty a súčasne s podaným odvolaním opätovne podal aj odpor (zmeškaný úkon) so správnym označením súdu. Zdôraznil, že dôvodom, pre ktorý bolo podanie urobené na nepríslušnom súde, bol omyl právneho zástupcu žalovaného spôsobený jeho zdravotným stavom. Poukázal na skutočnosť, že jeho právny zástupca je osobou ťažko zdravotne postihnutou - zrakovo postihnutou, prakticky nevidiacou. V rozhodnom čase, odo dňa prevzatia veci ako aj ku dňu spísania odporu, podľa žalovaného trpel na recidivujúci zápal rohovky s defektom epitelu, pre ktorý došlo k značnému zhoršeniu už beztak zhoršeného videnia. V dôsledku týchto skutočností právny zástupca žalovaného omylom adresoval odpor namiesto príslušného Okresného súdu Bratislava II na nepríslušný Okresný súd Bratislava I. Podľa žalovaného ide pritom o ospravedlniteľné skutočnosti, v dôsledku ktorých bol vylúčený z úkonu a zmeškal lehotu. Dodal, že o zmeškaní lehoty sa jeho právny zástupca dozvedel až z napadnutého uznesenia. K odvolaniu zároveň pripojil kópie zdravotných záznamov svojho právneho zástupcu.
Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Podľa § 172 ods. 1 druhá veta O.s.p. súd v platobnom rozkaze uloží žalovanému, aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil žalobcovi uplatnenú pohľadávku a trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal odpor na súde, ktorý platobný rozkaz vydal.
Z citovaného ustanovenia vyplýva, že žalovaný môže podať odpor proti platobnému rozkazu v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že predmetný platobný rozkaz súdu prvého stupňa zo dňa 4.10.2013, č. k. 32Ro/3971/2013-22, bol žalovanému doručený dňa 21.10.2013 (doručenka na č. l. 22). Keďže deň, kedy došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, sa do plynutia lehoty nezapočítava (§ 57 ods. 1 O.s.p.), lehota na podanie odporu začala žalovanému plynúť odo dňa 22.10.2013 a jej posledným dňom bol deň 5.11.2013 (utorok). Žalovaný podal odpor proti platobnému rozkazu osobne dňa 4.11.2013, t. j. v zákonnej 15-dňovej lehote, ale na Okresnom súde Bratislava I. V zmysle § 172 ods. 1 druhá veta O.s.p. sa pritom odpor podáva na súde, ktorý platobný rozkaz vydal, t.j. v danej veci Okresný súd Bratislava II.
Uvedená problematika je v súdnej praxi riešená v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 19.11.1999 sp. zn. 3Obo 189/99 (R 49/2000), pričom analogicky možno aplikovať aj rozhodnutie R 23/1986, z ktorého správne vychádzal aj súd prvého stupňa. Vychádzajúc z tejto judikatúry odpor proti platobnému rozkazu podaný na nepríslušnom súde, ktorý ho postúpil príslušnému súdu až po uplynutí lehoty na jeho podanie, je podaný oneskorene a súd ho uznesením zamietne (R 49/2000), resp. v zmysle § 174 ods. 3 O.s.p. v platnom znení odmietne.
Ako vyplýva z vyššie uvedeného v prejednávanej veci nebolo sporné, že žalovaný podal odpor proti platobnému rozkazu v zákonnej lehote, ale podal ho na nepríslušnom súde (Okresný súd Bratislava I). Okresný súd Bratislava I odpor žalovaného postúpil Okresnému súdu Bratislava II ako súdu, ktorý vydal platobný rozkaz, až dňa 7.11.2013, teda po uplynutí zákonnej lehoty na podanie odporu, ktorá skončila dňa 5.11.2013. Súd prvého stupňa preto podľa názoru odvolacieho súdu postupoval správne, keď napadnutým uznesením odpor žalovaného odmietol podľa § 174 ods. 3 písm. a/ O.s.p. ako oneskorene podaný.
Odvolací súd nepovažoval za správny názor žalovaného, že tak písomné podanie ako aj podanie do zápisnice, ktoré je urobené včas, aj keď na nepríslušnom súde, má a musí mať účinky ako keby bolo podané na súde príslušnom. Z ustanovenia § 42 ods. 2 O.s.p. totiž vyplýva, že tie isté účinky, ako keby sa stalo priamo na príslušnom súde, má iba podanie do zápisnice spísané na ktoromkoľvek okresnom súde, ktorý je povinný postúpiť takéto podanie príslušnému súdu bez prieťahu. To znamená, že lehota na podanie odporu by bola zachovaná len v prípade, ak by žalovaný podal odpor na nepríslušnom okresnom súde ústne do zápisnice. Keďže v prejednávanej veci podal odpor na nepríslušnom súde osobne do podateľne vo forme písomného podania, nedošlo k účinkom predpokladaným § 42 ods. 2 O.s.p. a na zachovanie lehoty na podanie odporu bolo preto potrebné, aby odpor bol odstúpený príslušnému súdu v zákonnej lehote na jeho podanie, čo však v predmetnej veci nebolo splnené. K odvolacej námietke žalovaného, že je zjavným porušením práv účastníka na prístup k súdu, pokiaľ v ustanovení § 42 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 2 O.s.p. zákon hovorí, že účinky podania na nepríslušnom súde má len podanie vykonané do zápisnice, odvolací súd uvádza, že pri svojom rozhodovaní je povinný postupovať podľa platných právnych predpisov. Pokiaľ zákonodarca v ustanovení § 42 ods. 2 O.s.p. výslovne priznáva rovnaké účinky, ako keby bolo podanie urobené na príslušnom súde, len podaniu spísanému do zápisnice na ktoromkoľvek okresnom súde, súd prvého stupňa a ani odvolací súd nemohol rozšíriť toto ustanovenie aj na iné formy podania. V nadväznosti na uvedené pre zachovanie lehoty na podanie odporu proti platobnému rozkazu nestačí, aby bol podaný v zákonnej lehote na ktoromkoľvek súde, ale musí byť podaný na príslušnom súde, ktorý platobný rozkaz vydal, prípadne musí ísť o odpor spísaný nepríslušným okresným súdom do zápisnice.
Keďže však žalovaný v podanom odvolaní zároveň požiadal o odpustenie zmeškania lehoty na podanie odporu proti predmetnému platobnému rozkazu súdu prvého stupňa, odvolaciemu súdu nezostalo iné, než napriek uvedeným záverom napadnuté uznesenie zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a podľa ods. 2 tohto ustanovenia vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude súd prvého stupňa musieť v prvom rade v zmysle § 58 ods. 1 O.s.p. rozhodnúť o návrhu žalovaného na odpustenie zmeškania lehoty na podanie odporu proti predmetnému platobnému rozkazu. V prípade, ak súd prvého stupňa návrhu žalovaného na odpustenie zmeškania lehoty vyhovie, bude musieť pokračovať v konaní v súlade s § 174 ods. 2 a 4 O.s.p. a nariadiť vo veci pojednávanie. V opačnom prípade odpor žalovaného opätovne odmietne ako oneskorene podaný.