Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2T-27-2014.pdf
PDF · 84.88 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/27/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Viliam Hlaváč, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16.7.2014, v trestnej veci obžalovaného Z. X. takto
rozhodol:
Obžalovaný Z. X. M. K. Š. M. J. N. H. Ý. : J.. XX.X.XXXX I. V., Y. G. V., Z. XXX/XX, N. L. Č. Q.,
j e v i n n ý ,
že ako konateľ obchodnej spoločnosti G. v čase od mesiaca február roku 2012 do mesiaca február roku 2013 v Rožňave vykonával finančné operácie spojené s obchodnou činnosťou spoločnosti Bekast s.r.o. Rožňava prostredníctvom účtu inej osoby, nakoľko účty spoločnosti G. vedené v Slovenskej sporiteľni, a.s. Bratislava, VÚB a.s. Bratislava a UniCredit Bank Slovakia a.s. Bratislava boli blokované exekútorom, pričom v rámci svojej pracovnej činnosti v tom čase prijímal platby od iných obchodných spoločností a tak znemožnil uspokojenie svojich veriteľov z finančných prostriedkov, s ktorými reálne v tom čase disponoval, čím Daňovému úradu Košice, Pobočka Rožňava spôsobil škodu vovýške najmenej 70.777,06 €, firme G. Z. - A. N., X. XXX škodu vo výške najmenej 21.160,- € a Exekútorskému úradu Z.. V. Y. Rožňava škodu vo výške najmenej 1.283,01 €,
t e d a
zmaril uspokojenie svojho veriteľa tým, že zatajil časť svojho majetku a spôsobil tak značnú škodu,
č í m s p á c h a l
prečin poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. l písm. a, ods. 4 Tr. zák. č. 300/2005 Z.z., v znení novely č. 334/2012 Z.z. a za to ho
o d s u d z u j e :
Podľa § 239 ods. 4 Tr. zák., s použitím § 56 ods. l, 2 Tr. zák., § 38 ods. 2, 3 Tr. zák., s prihliadnutím na ustanovenie § 36 písm. j, l Tr. zák. na peňažný trest vo výmere 2.000,- (dvetisíc) €.
Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, mu ustanovuje náhradný trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 287 ods. l Tr. por. ukladá obžalovanému Z. X. povinnosť uhradiť poškodeným:
· Daňovému úradu Košice - pobočka Rožňava, Zeleného stromu 1822/10, 048 17 Rožňava, IČO: 42499500, škodu vo výške 69.977,06 €, ·. Z.. V. Y., D. Ú., Č. O. XX, XXX XX V., F.: XXXXXXXX, škodu vo výške 783,01 €.
Podľa § 288 ods. l Tr. por. poškodeného - P. Z. G. - A. N., X. Č.. XXX, F.: XXXXXXXX, s nárokmi na náhradu škody odkazuje na občiansko-súdne konanie.
odôvodnenie:
Okresný prokurátor v Rožňave podal dňa 25.6.2014 obžalobu na Z. X. pre skutok kvalifikovaný ako prečin poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. l písm. a, ods. 4 Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je to opísané vo výroku obžaloby.
Dokazovaním na hlavnom pojednávaní, vyhlásením obžalovaného a prečítaním listinných dôkazov bol skutkový stav preukázaný.
Obžalovaný po tom, ako okresný prokurátor neprejavil záujem na konanie o uzavretí dohody o vine a treste, po zákonnom poučení v zmysle § 257 ods. l písm. a, b, c Tr. por. a po poučení aj podľa § 257 ods. 2, 3 Tr. por., aj v rozsahu odsekov 5 a 8 Tr. por. o následkoch vyhlásenia, že súdom prijaté vyhlásenie o vine, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním, ani dovolaním, okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c Tr. por. zhodne prehlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Potvrdil, že porozumel čo tvorí podstatu skutku kladeného mu za vinu. Ako obvinený bol poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, bola mu daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu, s ktorým sa mohol radiť o spôsobe obhajoby. Obžalovaný v rámci vyhlásenia potvrdil, že porozumel aj právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu tak, ako je to kvalifikované podľa § 239 ods. l písm. a, ods. 4 Tr. zák. a bol oboznámený aj s trestnou sadzbou, ktorú zákon ustanovuje za trestný čin kladený mu za vinu. V konečnom dôsledku dal vyhlásenie aj o tom, že sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe okresného prokurátora kvalifikuje ako určitý trestný čin.
V zmysle § 257 ods. 6 Tr. por. pred rozhodnutím súdu o prijatí vyhlásenia obžalovaného k tejto právnej otázke zaujal pozitívne stanovisko aj prokurátor.
Na základe uvedených prehlásení súd u obžalovaného v súlade s ustanovením § 257 ods. 7 Tr. por. prijal vyhlásenie a zároveň podľa § 257 ods. 8 Tr. por. rozhodol o tom, že dokazovanie v rozsahu, v akom sa obžalovaný priznal k spáchaniu skutku sa nevykoná a vykoná dôkazy len v súvislosti s výrokom o treste, ochrannom opatrení a náhrade škody.
Vina obžalovaného nepochybne vyplýva z vyhlásenia obžalovaného na hlavnom pojednávaní, z výpovedí svedkov v prípravnom konaní, ale aj objektívnych listinných dôkazov.
Prokurátor v obžalobe vyššie popísaný skutok kvalifikoval ako prečin poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. l písm. a, ods. 4 Tr. zák.. Na základe týchto dôkazov je možné vyvodiť záver, že obžalovaný Z. X. ako konateľ obchodnej spoločnosti G. N..V..Q.. V., v čase od mesiaca február roku 2012 do mesiaca február roku 2013 v Rožňave vykonával finančné operácie spojené s obchodnou činnosťou spoločnosti Bekast s.r.o. Rožňava prostredníctvom účtu inej osoby, nakoľko účty spoločnosti Bekast s.r.o. Rožňava, vedené v Slovenskej sporiteľni, a.s. Bratislava, VÚB a.s. Bratislava a UniCredit Bank Slovakia a.s. Bratislava boli blokované exekútorom, pričom v rámci svojej pracovnej činnosti v tom čase prijímal platby od iných obchodných spoločností a tak znemožnil uspokojenie svojich veriteľov z finančných prostriedkov, s ktorými reálne v tom čase disponoval, čím Daňovému úradu Košice, Pobočka Rožňava spôsobil škodu vovýške najmenej 70.777,06 €, firme G. Z. - A. N., X. XXX škodu vo výške najmenej 21.160,- € a Exekútorskému úradu JUDr. V.a škodu vo výške najmenej 1.283,01 €.
Záver o zavinení páchateľa je založený na skutkových zisteniach súdu, ktoré vyplynuli z dokazovania, pričom je potrebné vychádzať zo všetkých konkrétnych skutočností, za ktorých bol trestný čin spáchaný,
vykonaných dôkazov, vrátane priznania sa obžalovaného na hlavnom pojednávaní. Po právnej stránke súd kvalifikoval konanie obžalovaného ako prečin poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. l písm. a, ods. 4 Tr. zák., keď zmaril uspokojenie veriteľa spôsobom popísaným v skutku rozsudku tým, že zatajil časť svojho majetku a spôsobil tak značnú škodu. Ako trestne zodpovedný subjekt konal v priamom úmysle podľa § l5 písm. a Tr. zák., keď chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť, alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom. Objektom tohto trestného činu je právo veriteľa na uspokojenie svojej pohľadávky voči páchateľovi, pričom bola splnená aj objektívna stránka tohto trestného činu zahrňujúca konanie obžalovaného ako trestne zodpovedného subjektu, vzniklý následok, ale aj príčinný vzťah medzi konaním obžalovaného a následkom spôsobením značnej škody.
Konanie obžalovaného je nebezpečné pre spoločnosť, keď ním porušil záujem spoločnosti na ochrane majetku iných subjektov.
Obžalovaný je v mieste bydliska hodnotený všeobecne. Žije v spoločnej domácnosti s manželkou. Z ich manželstva pochádzajú dva dospelé deti. Doteraz súdne trestaný nebol. K osobe obžalovaného na hlavnom pojednávaní súd zistil, že od roku l99l podniká v stavebnej činnosti. Až do žalovaného obdobia okrem zabezpečovania príjmu pre rodinu z podnikateľskej činnosti si plnil všetky odvodové povinnosti. Jeho insolventnosť nastala potom, keď ako subdodávateľ v dôsledku druhotnej platobnej neschopnosti firmy pre ktorú pracoval, mu neboli vyplatené finančné prostriedky vo veľkom objeme, a to za jemu vykonané práce.
Hodnotiac vyššie uvedené skutočnosti v zmysle zásad pri ukladaní trestu, v súlade s ustanovením § 34 ods. l Tr. zák., keď trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestnej činnosti; trest zároveň vyjadruje aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy.
V zmysle vyššie citovaných kritérií dospel súd k záveru, že vzhľadom na osobu obžalovaného, jeho doterajšiu beztrestnosť na zabezpečenie účelu trestu a prevýchovu obžalovaného, ale aj na naplnenie generálnej prevencie bude postačujúce uloženie samostatného peňažného trestu vo výmere 2.000,- €, s ustanoveným náhradným trestom odňatia slobody v trvaní 5 mesiacov pre príprad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený. Takto uložený peňažný trest je v súlade aj s ustanovením § 34 ods. 6 Tr. zák..
Peňažný trest súd uložil aj s prihliadnutím k ustanoveniu § 38 ods. 2, 3 Tr. zák., ustanoveniu § 36 písm. j, l Tr. zák., keď zistil poľahčujúce okolnosti v tom, že obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, na hlavnom pojednávaní sa k spáchaniu trestného činu priznal a čin úprimne oľutoval. Súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť.
Konajúcemu súdu neboli zistené ani žiadne prekážky pre uloženie tohto druhu trestu z hľadiska jeho výkonu. Pre tento záver svedčí skutočnosť, že obžalovaný naďalej podniká. Má teda príjem zo svojej zárobkovej činnosti. Naviac v mesiaci január a február 2014 z príjmu, ktorý dosiahol, uhradil daňovému úradu v dvoch splátkach sumu l4.514,36 € ako dlh za zdaňovacie obdobie za rok 2010 a na hlavnom pojednávaní predložil doklady aj o úhrade, hoci menšej čiastky splátok v súvislosti so súdeným skutkom.
Z hľadiska všeobecného charakteru peňažného trestu, uloženého aj v tomto prípade obžalovanému, je potrebné uviesť, že ide o trest, ktorý svojim obsahom zasahuje majetok obžalovaného, pretože výška peňažného trestu, ktorú v rámci zákonného rozpätia určil súd, sa zmenšuje jeho majetok. Práve majetková podstata peňažného trestu z neho robí prostriedok na dosiahnutie účelu trestu v konkrétnom prípade, keď sa obžalovaný dopustil trestného činu majetkovej povahy, či už motivovaného snahou o neoprávnený majetkový prospech, alebo jeho negatívnym vzťahom k ochrane a nedotknuteľnosti cudzieho majetku, alebo majetkových práv iných subjektov.
Splnomocnení zástupcovia poškodených si včas a riadne uplatnili svoje nároky na náhradu škody. Preto súd uložil obžalovanému pre Daňový úrad Košice, pobočka Rožňava a Exekútorský úrad Z.. V. Y. V. povinnosť škodu uhradiť v rozsahu, v akom to ustálil súd vo výroku a to po odpočte konkrétnych výšok splátok uhradených obžalovaným pred hlavným pojednávaním.
Poškodenú firmu Z. G. - A. N. X. s nárokmi na náhradu škody súd odkázal na občianskoprávne konanie. Obžalovaný tejto spoločnosti uhradil totiž istinu v celom rozsahu a suma 21.160,42 € predstavuje úroky z omeškania. Podľa vyjadrenia štatutárneho zástupcu Z. G. na hlavnom pojednávaní, v rámci náhrady škody týkajúcej sa týchto úrokov, pripustil možnosť samostatnej dohody s obžalovaným, aj o možnosti zníženia týchto úrokov a preto súd rozhodol tak, že túto spoločnosť odkázal s nárokmi na občiansko- súdne konanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Rožňave do l5 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2). Odvolanie môžu podať: · prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a), a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2). · obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b), a to len vo svoj prospech (§ 308/2) · príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2) · zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2) · štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech, aj proti jeho vôli (§ 345/1) · poškodený, ktorý uplatnil nároku na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68) · zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.