Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_12P-4-2013.pdf
PDF · 84.81 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/4/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno vo veci starostlivosti o dieťa Y. A., nar. XX.X.XXXX v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno, dieťa rodičov: T. A., nar. X.X.XXXX, bytom J., E. Z. Ú.W.. XX/A XXXX I. Y. W. a Y. T., nar. X.X.XXXX, bytom U. X. , S. XXXX o zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa sudkyňou JUDr. Adrianou Konkolovskou takto
rozhodol:
Súd z v y š u j e vyživovaciu povinnosť otca na mal. Y. A., nar. XX.X.XXXX zo sumy 1500,- Sk na 75,- eur mesačne počnúc odo dňa vyhlásenia rozsudku.
Výživné je z r o č n é vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky mal. dieťaťa.
Týmto sa mení rozsudok tunajšieho súdu XXP/XXX/XXXX zo dňa 21.8.2007 v časti o bežnom výživnom.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka mal. dieťaťa sa svojím písomne podaným návrhom domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca a to zo sumy 50,- eur na sumu 75, eur od rozhodnutia súdu. Poukázala na to, že naposledy súd o vyživovacej povinnosti otca rozhodol rozsudkom OS KN 13P/137/2007 dňa 21.8.2007 a to sumou 1500,- Sk. Matka mal. dieťaťa zmenu pomerov videla v tom, že výdavky na mal. dieťa sa od posledného rozhodnutia zvýšili . Mal. Y. od 9/2014 bude navštevovať 9. ročník ZŠ. Tiež poukázala na to, že zvýšené výdavky sa ešte navýšia v 9. ročníku , pretože sa budú týkať rozlúčky so školou, banketu a platby za tablo.
Otec s návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasil. Uviedol, že jeho fin. situácia mu nedovoľuje platiť zvýšené výživné. Finančne mu podľa jeho vyjadrenia pomáha matka priateľky , ktorá je dôchodkyňa . Uvádza, že je živnostník už 4-5 rokov a pracuje ako klampiar. V priebehu konania uvádzal, že žiadnu prácu nemá, avšak na pojednávaní dňa 15.7.2014 uviedol, že vykonával klampiarske práce na stavbe Y. a bola mu vystavená faktúra na sumu 800,- eur, pričom uviedol, že z toho hradí odvody vo výške 250,- eur.
Kolízna opatrovníčka s poukazom na to, že posledná úprava výživného bola v roku 2007 navrhla zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca na 75,- eur mesačne.
Súd vo veci vykonal dokazovanie a to výsluchom účastníkov konania , oboznámením sa s RL mal. dieťaťa, spisom OS KN 13P/137/2007 a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil tento skutkový a právny záver:
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Komárno 13P/137/2007 zo dňa 21.8.2007 bola určená vyživovacia povinnosť otca na mal. dieťa vo výške 1500,- Sk. V čase rozhodovania bol otec mal. dieťaťa živnostníkom v odbore klampiar a to od februára 2007. Z uvedeného spisu vyplýva, že otec nevedel povedať aký je jeho čistý príjem a že sa pohybuje okolo 30000,- Sk z čoho platí odvody a nakupuje si materiál. V tom čase okrem syna a mal. Y. nemal inú vyživovaciu povinnosť. V súčasnej dobe otec naďalej vykonáva klampiarske práce na základe živnostenského oprávnenia . V priebehu konania otec uvádzal, že napriek tejto živnosti prácu nemá a požičiava si peniaze od svojich rodičov. V súčasnej dobe žije u priateľky v MR , ktorá je nezamestnaná a poberá podporu cca 100,- eur. Bývajú v podnájme v 1,5 izbovom byte a mesačne platia prenájom 70000,- Ft a za réžiu bytu 20000-30000,- Ft. Tiež uviedol, že fin. im pomáha matka priateľky, ktorá je dôchodkyňa. Okrem mal. Y. má ďalšiu vyživovaciu povinnosť M. A. , nar. v roku 2007. S mal. Y. otec neudržiava kontakt. Predložil súdu daňové priznanie za rok 2013 z ktorého súd zistil , že základ dane predstavuje 74,70 eur. Matka mal. dieťaťa bola v čase posledného určovania výživného na MD . Jej manžel v tom čase zarábal 12000-13000,- Sk a mal. Y. bola pred nástupom do 2. ročníka ZŠ. V súčasnej dobe je matka mal. dieťaťa zamestnaná v Továrni na výrobu obuvi v U. X.. Jej čistý mesačný príjem spolu s daňovým bonusom predstavuje 320,- eur.- Stále je evidovaná ako nezamestnaná. Prácu vykonáva na základe dohody , ktorú má uzatvorenú do novembra 2014. Iný príjem nemá a žije sama s mal. dcérou na ktorú poberá PND. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť T. T. na ktorú otec platí 25,- eur a ktorá žije s nimi v spol. domácnosti. Mal. Y. od septembra 2014 bude navštevovať 9. ročník ZŠ. Mimoriadne výdavky s dieťaťom nemá. Mal . rada kreslí , korčuľuje sa. V čase škol. roka sa stravuje doma. Bývajú v 2,5 izbovom byte , kde platí matka nájomné vo výške 75,- eur, 40,- eur za elektriku , 40,- eur za plyn a 25,- eur za vodné stočné.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 62 ods.2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods.3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti a možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené , neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods.4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť je zmena pomerov. Preto je potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. okolnosťami na strane oprávneného, alebo objektívne vývojom životných nákladov. Na strane povinného môže byť
takouto zmenou strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov a podobne. Na strane oprávneného sú takýmito okolnosťami napríklad nadobudnutie čiastočnej, alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb - už školopovinných detí zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky, zmena majetkových pomerov a pod.. Ustanovenie § 78 ods. 3 Zákona o rodine umožňuje súdu, aby v prípade ak rozhoduje o zmene pomerov, zohľadnil aj zmenu výšky životných nákladov. Výška životných nákladov je zrejmá napr. z cien spotrebného koša, z miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Vývoj životných nákladov je objektívna okolnosť.
V danom prípade súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného je dôvodný. Súd mal za preukázané , že k významnej zmene pomerov došlo na strane mal. dieťaťa ako aj na strane rodičov. V čase poslednej úpravy výživného mal. dieťa bolo pred nástupom do 2. ročníka ZŠ t. z. , že od tohto obdobia uplynulo 7 rokov v priebehu ktorých z malého dieťaťa vyrástla slečna. Je nepochybné, že výdavky bežného charakteru sa v priebehu uvedeného obdobia zvýšili a to nielen na stravovanie , ale aj na ošatenie, hygienu a kozmetiku a taktiež aj výdavky v škole. Súd mal za preukázané, že v priebehu 7 rokov došlo k takej významnej zmene pomerov na strane mal. dieťaťa práve v súvislosti s uplynutím času a v súvislosti s nárastom cien v spoločnosti , ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného. Na strane otca došlo taktiež k zmene pomerov , ktorá spočívala v tom, že v priebehu konania tvrdil, že prácu nemá , napriek tomu však vyčíslil súdu výdavky , ktoré súvisia s bývaním a ktoré by otec uhradiť nemohol ak by príjem nemal. Jeho tvrdenia súd o neschopnosti nájsť si prácu považoval za účelové , nakoľko jeho priateľka je nezamestnaná s podporou vo výške 100,- eur a ak by otec mal. dieťaťa bol bez príjmu ako to uvádzal, neboli by schopní zo 100,- eur zaplatiť nájomné a réžiu bytu. V uvedenej sume ešte nie sú zahrnuté výdavky na stravu a iné nevyhnutné náklady. V konaní otec nepreukázal, že by si požičiaval peniaze od svojich rodičov, alebo že by dostával peniaze od matky priateľky, ktorá je dôchodkyňa. Tieto tvrdenia súd tiež považoval za účelové, nakoľko otec uviedol, že jeho otec síce pracuje, ale ani on nemá prácu a jeho matka je chorá a nedostáva žiadne fin. prostriedky, pričom matka jeho priateľky je zasa dôchodkyňa. V súčasnej dobe podľa vyjadrenia otca ako živnostník vykonáva klampiarske práce a bola mu vystavená faktúra dňa 30.6.2014 na sumu 800,- eur , pričom z tejto sumy platí odvody vo výške 250,- eur. Matka mal. dieťaťa bola v čase posledného rozhodovania o výživnom na MD. V súčasnej dobe je zamestnaná s príjmom 320,- eur a žije sama s dvoma mal. deťmi . Inak je evidovaná ako nezamestnaná a pracuje na dohodu. Príjem matky sa nástupom do práce zvýšil oproti príjmu z materského príspevku. Súd bol toho názoru, že návrh matky na zvýšenie výživného zo sumy 1500,- Sk na sumu 75,- eur mesačne je dôvodný. Takáto výška výživného neohrozí životnú úroveň otca ani jeho rodiny a bude na prospech mal. dieťaťa, ktorého výdavky sa neustále zvyšujú. Samotná skutočnosť, že posledná úprava výživného bola pred 7 rokmi svedčí o tom, že životné náklady na mal. dieťa nevyhnutne vzrástli a preto súd návrhu matky v plnom rozsahu vyhovel.
Rozhodnutie o trovách konania sa zakladá na ust. § 146 ods.1 písm. a) O.s.p. v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie písomne v troch
vyhotoveniach do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Nitre
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku/uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a )
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.