Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-59-2014.pdf
PDF · 99.38 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-5C/59/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dolný Kubín samosudcom JUDr. Petrom Bebejom v právnej veci žalobcu: ZH Kredit, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie 8/A, IČO: 36049581, zastúpená JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie 8/A, proti žalovanému: F. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. T. XXX, zastúpený JUDr. Petrom Machajom, advokátom so sídlom v Dolnom Kubíne, Radlinského 47, v konaní o zaplatenie sumy 220,87 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Súd priznáva žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 357,75 eura, ktorú je žalobca povinný zaplatiť zástupcovi žalovaného do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou doručenou na tunajší súd 20.05.2014 sa žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 220,87 eura a poplatku z omeškania 0,2 % denne zo sumy 220,87 eura za obdobie od 09.09.1998 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.
Odôvodnil ju tým, že žalovaný si nesplnil svoju zákonnú povinnosť a do dnešného dňa neuhradil dlžné poistné na zdravotné poistenie v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 273/1994 Z. z. v príslušnom znení (ďalej len „ZoZP“). Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou dlžného poistného na zdravotné poistenie, v zmysle ustanovenia § 23 ods. 2 ZoZP je zároveň povinný zaplatiť poplatok z omeškania vo výške 0,2 % z dlžnej sumy poistného za každý kalendárny deň omeškania. Rozpis dlžných súm poistného a poplatku z omeškania jednoznačne preukazuje existenciu poistného vzťahu, výšku poistného a tiež obdobia, za ktoré poistné nebolo uhradené. Žalobca ako postupník uzavrel so správcom konkurznej podstaty pôvodného veriteľa - úpadcu PERSPEKTÍVA DRUŽSTEVNÁ ZDRAVOTNÁ POISŤOVŇA v konkurze, IČO: 31629962 (ďalej len „poisťovňa“) ako postupcom Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 07.07.2005, na základe ktorej žalobca nadobudol pohľadávku voči žalovanému, ktorá je predmetom žaloby, spolu s príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými. Oznámením o postúpení pohľadávky bolo postúpenie pohľadávky oznámené žalovanému zo strany poisťovne (ako postupcu). V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obo 210/01 z 11.06.2003, je vyššie uvedeným spôsobom preukázaná aktívna vecná legitimácia žalobcu ako postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky s príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. V danej súvislosti poukázal tiež na ustanovenie § 526 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), v zmysle ktorého ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. V zmysle rozhodovacej činnosti krajských súdov (napríklad uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 5 Co 180/2011 z 29.07.2011) a najmä s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 102/01 je daná právomoc okresných súdov na rozhodovanie o žalobcom uplatňovanom nároku. Žalobca totiž nie je oprávnený podať návrh na začatie konania podľa správnych predpisov, t.j. žalobcovi je potrebné poskytnúť ochranu jeho legitímne nadobudnutých práv súdom, aby nedošlo k odňatiu spravodlivosti a porušeniu čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. V zmysle vyššie uvedeného všeobecné súdy poskytli v konaniach s obdobným predmetom konania ochranu legitímne nadobudnutým právam žalobcu a priznali mu uplatňovaný nárok (napríklad právoplatný rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 12C/119/2011, ktorý bol vyjadrením pre Okresný súd Nitra právne záväzného názoru Krajského súdu v Nitre).
K žalobe pripojil list - oznámenie postupcu - veriteľa o postúpení pohľadávok, vyhotovený správcom konkurznej podstaty úpadcu PERSPEKTÍVA DRUŽSTEVNÁ ZDRAVOTNÁ POISŤOVŇA v konkurze dňa 30.06.2006 a adresovaný žalovanému (č. l. 31 - 32), podľa ktorého všetky pohľadávky, ktoré voči nemu registrujú ako dlžníkovi na neuhradenom poistnom v sume 6.654,- Sk a poplatku z omeškania vo výške 18.058,- Sk, spolu vo výške 24.712,- Sk boli postúpené na žalobcu, a to Zmluvou o postúpení pohľadávok zo 07.07.2005, ktorú taktiež pripojil k žalobe (č. l. 9 - 13). Podľa čl. II uvedenej zmluvy vymedzujúceho jeho predmet, jednotliví dlžníci, výška dlžnej istiny, jej vyčíslené príslušenstvo a aktuálny stav vymáhania dlžnej čiastky sú presne špecifikovaní v prílohe zmluvy, ktorá má 1888 strán formátu A4 a ide o prílohu znaleckého posudku. Poukázal aj na piaty odsek čl. II danej zmluvy, podľa ktorého s postúpenými pohľadávkami prešlo na postupníka všetko príslušenstvo a práva s pohľadávkami spojenými. K žalobe tiež pripojil rozpis dlžných súm poistného a poplatku z omeškania z 21.10.1999 vo forme výstupu z počítačového programu (č. l. 33), kde je uvedený ako platiteľ žalovaný, a to za obdobie od 02/97 do 08/98 (vyjmúc mesiac 10/97). Z uvedeného výtlačku vyplýva, že výška poistného v mesiacoch 02/97 až 05/97, 07/97, 08/97 a 12/97 bola v sume 370,- Sk mesačne, v mesiaci 06/97 v sume 197,- Sk a 160,- Sk, v mesiaci 09/97 v sume 222,- Sk, v mesiaci 11/97 v sume 197,- Sk, v mesiacoch 01/98 až 08/98 v sume 411,- Sk. Všetko vyššie uvedené poistné je evidované ako nezaplatené, ktorého celková výška je uvedená sumou 6.654,- Sk (požadované poplatky 0,- Sk, dlžná suma poplatkov 0,- Sk), čo v prepočte na euro predstavuje 220,87 eura).
Žalovaný prostredníctvom svojho zástupcu podaním zo 04.07.2014 vzniesol námietku premlčania a žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Poukázal na to, že z výpisu z OR na žalobcu nevyplýva, že by sa jednalo o organizáciu, ktorá je zmocnená zákonom byť postupníkom pohľadávok PERSPEKTÍVY DRUŽSTEVNEJ ZDRAVOTNEJ POISŤOVNE, ako to má na mysle ust. § 34 ods. 3 tretia veta ZoZP. Pohľadávky poisťovne voči zdravotníckym zariadeniam, pohľadávky na poistnom a poplatky z omeškania prechádzajú na všeobecnú poisťovňu alebo na inú poisťovňu, ktorá prevzala poistencov, a to pomerne podľa počtu prevzatých poistencov. Záväzky a pohľadávky zrušenej poisťovne sa vedú na osobitnom účte. Vydanie rozhodnutia o zrušení rezortnej poisťovne podľa ods. 1 a 2 oznámi ministerstvo zdravotníctva ministerstvu financií do 15 dní od vydania takého rozhodnutia. Takáto právna úprava prechodu práv z uvedených dôvodov bola nutná, aby sa predišlo špekuláciám ak nastanú skutočnosti uvedené v § 34 ods. 1, 2 ZoZP a treba riešiť zdravotné poistenie takto „opustených“ poistencov a prípadne riešiť aj ich nedoplatky na zdravotnom poistení. Ak bol vytvorený model uplatnenia nedoplatkov tak, že konkrétny správny orgán môže rozhodovať o týchto vzniknutých pohľadávkach, tento model sa nedá rušiť aj bez dôslednej aplikácie platnej právnej úpravy. Aj keď sa rozhodnutia súdov rôznych stupňov pri riešení zrušenia a zániku rezortných poisťovní rôznia, v podstate všetky uznávajú, že pohľadávky na poistnom a poplatky z omeškania prechádzajú na všeobecnú poisťovňu alebo na inú poisťovňu, ktorá prevzala poistencov, a to pomerne podľa počtu prevzatých poistencov. Tieto pohľadávky preto nie sú súčasťou konkurznej podstaty zrušenej zdravotnej poisťovne. V zmysle § 84 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov, prešli najneskôr 1. októbra 2005 všetky neskončené konania o určenie výšky poistného a súvisiacich nárokov zo všetkých existujúcich poisťovní na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. V dôsledku zrušenia povolenia na zriadenie zdravotnej poisťovne (ktoré nadobudlo právoplatnosť 17. júla 1999) sa „poisťovňa“ zo zákona dostala do likvidácie (§ 34 ods. 4 ZoZP). Následne rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave z 20. apríla 2001 sp. zn. 7 K 70/2001 bol podľa zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov na majetok poisťovne vyhlásený konkurz. Správca konkurznej podstaty úpadcu v priebehu konkurzného konania postúpil pohľadávky, ktoré neboli súčasťou konkurznej podstaty zrušenej zdravotnej poisťovne, v prospech žalobcu. Pohľadávka, ktorá je predmetom tohto sporu, nepatrila k pohľadávkam, o ktorých už bolo začaté konanie a preto ich postúpenie zákonným spôsobom na všeobecnú poisťovňu alebo na inú poisťovňu, ktorá prevzala poistencov, a to pomerne podľa počtu prevzatých poistencov, bolo predpokladom na to, aby tieto poisťovne mohli bez problémov začať o nich správne konanie o určenie výšky poistného.
Žalobca predložil ako dôkaz rozhodnutia súdov, ktoré majú presvedčiť súd o oprávnenosti a dôvodnosti žaloby. Tieto nie sú zákonné, pretože nerešpektovali platnú právnu úpravu. Aj keď k žalobe nebolo pripojené uznesenie z 02.06.2011 12C/119/2011, ktorým súd zastavil konanie a vec chcel po právoplatnosti predložiť na rozhodnutie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou so sídlom v Bratislave, možno s týmto postupom vysloviť súhlas aj keď mohol v tomto prípade rozhodnúť aj tak, že žalobu zamietne. V čase podávania žaloby bola známa aj zdravotná poisťovňa, u ktorej sa táto pohľadávka nachádza - teda existoval aj zákonný žalobca (poisťovňa) a aj správny orgán, ktorý vydáva takéto rozhodnutia zo zákona, teda o určení výšky poistného, nemôže sa takéto rozhodnutie nahradiť rozhodnutím súdu. Pri rozhodovaní 5Co/180/2011 Krajský súd Nitra nezobral do úvahy tieto podstatné skutočnosti a rozhodol nezákonne. V uvedenom konaní bola vec oslobodená od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov... O takýto spor nejde, lebo nejde o zdravotné poistenie..., ale o celkom obyčajný spor o zaplatenie finančnej čiastky, lebo pohľadávka z práva verejného sa stala pohľadávkou z práva súkromného, a to „preklopením“ aj keď nezákonným, jej postúpením. Postúpenie takejto pohľadávky zo sféry verejnej do súkromnej je špekuláciou. Predložil potvrdenie z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín z 30.06.2014 a zápočtové listy, ktoré jednoznačne preukazujú, že žalované čiastky boli poukázané „poisťovňa“ v zákonných lehotách.
Súd konal a rozhodol s poukazom na ust. § 101 ods. 2 O. s. p. v neprítomnosti žalobcu (jeho zástupcu), ktorý svoju neúčasť na pojednávaní nariadenom na deň 16.07.2014 ospravedlnil, súhlasiac s prejednaním veci, ako aj s vyhlásením rozsudku v jeho neprítomnosti.
Žalovaný na uvedenom pojednávaní pridržiavajúc sa svojho písomného vyjadrenia učineného prostredníctvom jeho zástupcu vypovedal, že nie si je vedomý žiadneho dlhu voči poisťovni Perspektíva DZP a bol veľmi prekvapený, keď mu takéto niečo prišlo. V období, za ktoré žalobca od neho požaduje zaplatenie poistného, bol buď riadne zamestnaný alebo bol vedený na úrade práce. Tieto skutočnosti dokladoval zápočtovými listami a potvrdeniami z úradu práce, takže nevie, ako mu mohol vzniknúť nedoplatok na poistnom.
Na základe vykonaného dokazovania pozostávajúceho okrem výsluchu žalovaného z oboznámenia podstatného obsahu listinných dokladov tvoriacich obsah spisu predložených žalobcom, dospel súd k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne preukázania existencie poistného vzťahu medzi žalovaným a poisťovňou Perspektíva, ako aj ohľadne existencie žalovaného dlhu.
Jediné, čím žalobca preukazoval existenciu poistného vzťahu a žalovaného dlhu bol rozpis dlžných súm poistného a poplatku z omeškania, ktorý je výstupom z počítačového programu, resp. niečím čo ho pripomína a podľa názoru súdu sám o sebe nepreukazuje ani existenciu poistného vzťahu, ani existenciu dlhu. Nie je zrejmé, kto uvedený rozpis dlžných súm vystavil, kto zodpovedá za správnosť údajov, keďže je zo dňa 21.10.1999, pričom súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známe, že dňa 17.07.1999 nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie o zrušení povolenia na zriadenie zdravotnej poisťovne Perspektíva. Týmto dňom došlo k zrušeniu uvedenej poisťovne s poukazom na ust. § 34 ods. 1 písm. c) ZoZP. Konkurz na majetok poisťovne Perspektíva bol vyhlásený dňa 20.04.2001 (rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave z 20.04.2001 č. k. 7 K 70/2001-30). Uvedený rozpis bol teda vyhotovený po zrušení uvedenej poisťovne a pred vyhlásením konkurzu na jej majetok. Vykonané dokazovanie teda nepreukázalo ani to, že by vôbec existovala žalovaná pohľadávka postupcu, keď nedoplatok na poistnom ani nebol predpísaný platobným výmerom. Žalovaný nárok (jeho základ a o to viac ani jeho výšku) teda nie je spôsobilý preukázať predložený rozpis dlžných súm poistného a poplatku z omeškania. ZoZP predpokladá predpísanie dlžného poistného platobným výmerom (§ 18 ods. 8 uvedeného zákona v znení účinnom od 01.01.1997). Rovnako aj pokiaľ ide o žalovaný poplatok z omeškania vo výške 0,2 % denne z dlžnej sumy poistného, uvedený zákon v ust. § 23 ods. 2 v znení účinnom od 01.01.1995 hovorí o tom, že ho poisťovňa predpíše. Preto už len z dôvodu, že žalobca nepreukázal existenciu žalovanej pohľadávky, je žaloba nedôvodná.
Dôvodnosť žalovanej pohľadávky ako takej je vylúčená (minimálne v jej prevažnej časti) aj s poukazom na doklady predložené žalovaným, z ktorých vyplýva, že žalovaný bol zo žalovaného obdobia nezamestnaným, vedeným v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 07.04.1997 do 18.09.1997 a od 01.12.1997 do 30.04.1998. V období od 01.11.1996 do 17.03.1997 bol žalovaný zamestnaný u firmy Houdek, Praha 1, od 19.09.1997 do 14.11.1997 bol zamestnaný u Františka Zemenčíka ZEM-KOVO Oravský Podzámok, od 13.05.1998 až do 02.01.2002 bol zamestnaný v spoločnosti STROJSROS, s.r.o. Dolný Kubín. Podľa ust. § 10 ods. 6 písm. d) ZoZP v znení účinnom od 01.11.1995 do 31.12.2003 štát je platiteľom poistného za osoby vedené v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nepoberajúce hmotné zabezpečenie. Podľa § 134 prvej vety zákona č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti, kde sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch používa "hmotné zabezpečenie uchádzača o zamestnanie", rozumie sa tým "podpora v nezamestnanosti". V prípade, že v danom období (jeho určitej časti) žalovaný poberal podporu v nezamestnanosti, platiteľom poistného bol podľa ust. § 10 ods. 7 ZoZP v znení účinnom v danom období Fond zamestnanosti, resp. Národný úrad práce. Z uvedeného potom vyplýva, za obdobie nezamestnanosti žalovaného platil za neho poistné buď štát alebo Fond zamestnanosti, resp. Národný úrad práce a žalovaný túto povinnosť nemal. Pokiaľ ide o tú časť žalovaného obdobia, v ktorom bol žalovaný zamestnaný na území Slovenskej republiky, bol povinný s poukazom na § 16 ods. 1 ZoZP vypočítať a odvádzať poistné za žalovaného jeho zamestnávateľ (tú časť, ktorú bol povinný platiť zamestnanec), pričom zvyšnú časť poistného bol povinný platiť priamo zamestnávateľ žalovaného (§ 10 ods. 1 písm. a) a c) a § 12 ods. 1 až 4 ZoZP).
Napokon žalobou uplatnený nárok je však nedôvodný v celom rozsahu aj z nasledovného dôvodu:
Žalobca nadobudol žalovanú pohľadávku od správcu konkurznej podstaty poisťovne Perspektíva na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, avšak v skutočnosti k postúpeniu pohľadávky a jej nadobudnutiu žalobcom dôjsť nemohlo, pretože takýto druh pohľadávky sa nemohol stať súčasťou konkurznej podstaty, nakoľko pohľadávky zrušenej zdravotnej poisťovne na poistnom a poplatku z omeškania v zmysle ust. § 34 ods. 3 ZoZP (zákona č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení v znení účinnom od 01.07.1999 do 30.06.2001) prešli na Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, prípadne na inú zdravotnú poisťovňu, ktorá prevzala poistencov, keďže podľa tretej vety uvedeného ustanovenia pohľadávky poisťovne voči zdravotníckym zariadeniam, pohľadávky na poistnom a poplatky z omeškania prechádzajú na všeobecnú poisťovňu alebo na inú poisťovňu, ktorá prevzala poistencov, a to pomerne podľa počtu prevzatých poistencov. Tento fakt konštatuje i Najvyšší súd SR vo svojom uznesení sp. zn. 5 Cdo 109/2010 zo dňa 13.09.2010.
Ak sa teda takýto druh pohľadávok nestal (ani nemohol stať s ohľadom na existujúcu právnu úpravu) súčasťou konkurznej podstaty, zo strany správcu tejto podstaty nemohlo dôjsť k platnému a účinnému postúpeniu takýchto pohľadávok, čiže žalobca ich ani nemohol spôsobom ním uvádzaným nadobudnúť. Nie je teda ohľadne žalobou v tomto konaní uplatnenej pohľadávky a jej príslušenstva aktívne vecne legitimovaný. Na tieto skutočnosti napokon (dôvodne) poukázal aj žalovaný prostredníctvom svojho zástupcu.
Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody (nepreukázanie existencie poistného vzťahu medzi žalovaným a poisťovňou Perspektíva, nepreukázanie existencie dlhu a nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu), z ktorých každý samostatne vedie k nedôvodnosti žaloby v celom jej rozsahu, súd nemal dôvod zaoberať sa námietkou premlčania vznesenej žalovaným prostredníctvom jeho zástupcu. Povinnosť súdu skúmať dôvodnosť žalovaným vznesenej námietky premlčania totiž predpokladá, že žalovaná pohľadávka existuje a že účastníci konania sú ohľadne nej vecne legitimovaní.
Preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol pre jej nedôvodnosť.
O trovách konania súd rozhodol za použitia § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že priznal žalovanému majúcemu plný úspech vo veci, proti žalobcovi právo na ich náhradu. Žalovanému priznané trovy vo výške dôvodne vzniknutých a súčasne uplatnených trov pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 357,75 eura, predstavujúcich odmenu za 3 úkony právnej služby 1/ príprava a prevzatie veci z 28.06.2014, 2/ písomné podanie (vyjadrenie k žalobe) zo 04.07.2014 a 3/ účasť na pojednávaní 16.07.2014 (l úkon á 111,21 eura + režijný paušál k úkonom vo výške 8,04 eura). Pri ich vyčíslení súd postupoval podľa § 18 ods. 1 v spojení s § 9, § 10 ods. 1, 2 (vychádzajúc z toho istého základu zahŕňajúceho aj uplatnený poplatok z omeškania, z akého si vyčíslil trovy právneho zastúpenia aj zástupca žalobcu v podanej žalobe), § 13a ods. 1 písm. a), c) a d), § 15 a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. v aktuálne účinnom znení. Žalovanému priznané trovy je žalobca povinný zaplatiť s poukazom na § 149 ods. 1 O. s. p. zástupcovi žalovaného.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín (§ 204 ods. 1 O. s. p.), písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O. s. p.).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien (§ 251 ods. 1 O. s. p.).