Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2P-200-2013.pdf
PDF · 102.19 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-2P/200/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno, sudcom JUDr. Jozefom Zlochom, v právnej veci starostlivosti o maloleté deti X., G., nar. XX.XX.XXXX a J., nar. X.X.XXXX, bytom ako rodičia, v zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Brezne, deti X. X., nar. X.X.XXXX, bytom U., Q. XXXX/XX, právne zastúpenej JUDr. Miroslavom Medveďom, advokátom so sídlom AK Čierny Balog, Medveďovo 1441 a W. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., Q. XXXX/XX, právne zastúpeného JUDr. Renátou Matejovou, advokátkou so sídlom AK Banská Bystrica, ČSA 25, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, takto
rozhodol:
I. Súd návrh matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom v plnom rozsahu z a m i e t a.
II. Súd u k l a d á rodičom povinnosť podrobiť sa výchovnému opatreniu a to odbornému psychologickému poradenstvu u psychológa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno, za účelom predchádzania a odstránenia partnerských problémov, v trvaní dvoch rokov od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Otec maloletých detí je p o v i n n ý nahradiť súdu trovy štátu spočívajúce v znalečnom vo výške 274,10 Eur, do 15-tich dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Matka maloletých detí návrhom doručeným súdu dňa 15.10.2013 žiadala, aby súd maloleté deti zveril do jej výchovy a otca zaviazal povinnosťou prispievať na výživu maloletej G. sumou 120 Eur mesačne a na výživu maloletého J. sumou 80 Eur mesačne. V návrhu vo veci samej matka poukázala na to, že otec maloletých detí opustil spoločnú domácnosť dňa 13.9.2013 a zdržiava sa prevažne u svojich rodičov. Od opustenia spoločnej domácnosti otec bol maloleté deti navštíviť, avšak iným spôsobom sa o ne nestaral, neprispieval na ich výživu a ani na hospodárenie domácnosti. Otec maloletých detí mal pritom nečakané zmeny nálad a výbuchy hnevu, počas ktorých sa agresívne správal k matke ako aj k maloletým deťom. Kvôli takémuto správaniu sa otca sa začala otcovej prítomnosti strániť aj maloleté dcéra a reaguje na neho odmietavo. Matka v návrhu poukázala na výdavky spojené so starostlivosťou o maloleté deti a zároveň na skutočnosť, že ona s maloletými deťmi žije v byte, ktorý patrí otcovi maloletých detí; náklady súvisiace s užívaním bytu hradí otec maloletých detí, zariadenie bytu obstarala matka maloletých.
Otec maloletých detí v písomnom vyjadrení k návrhu zdôraznil, že spoločnú domácnosť opustil z dôvodu stresových situácii spôsobených matkou maloletých, ktorá ho viackrát fyzicky napadla a takýmto spôsobom je ohrozený psychický vývoj maloletých, ktoré boli neraz svedkami, ako ho matka maloletých
kopala, škriabala a udierala rôznymi predmetmi. On mal o vzťahu predstavu, že s matkou maloletých budú spolu žiť a spolu vychovávať maloleté deti; on aj v súčasnosti má záujem spoločne vychovávať a starať sa o maloleté deti, čo však v rámci spolužitia s matkou maloletých možné nie je. Je pravdou, že sa on sám niekedy neovládol, ale do štádia agresivity sa dostal na základe predchádzajúcich prejavov hystérie zo strany matky maloletých, ktorá nezvážila slová, ktoré mu adresovala, neovládala sa a provokovala ho. On sám pod vplyvom takéhoto spolužitia navštívil aj psychológa, nakoľko sa obával o svoje zdravie. Zdôraznil, že on sám nebol nikdy svedkom toho, že by matka maloletých útočila na maloleté deti, o tieto sa vie plnohodnotne postarať. Problém vyvstáva vtedy, keď nastane situácia, ktorá nie je podľa jej predstáv, tieto situácie nezvláda a ihneď verbálne a fyzicky útočí. S prihliadnutím na uvedené poukázal na to, že v súčasnosti nie je schopný posúdiť vhodnosť zverenia maloletých detí do starostlivosti matky, navrhol, aby bola odborne posúdená spôsobilosť matky zabezpečovať starostlivosť o maloleté deti bez ohrozenia ich vývoja.
Kolízny opatrovník v správe zo sociálneho zisťovania navrhol maloleté deti zveriť do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazať plnením vyživovacej povinnosti v primeranej výške podľa jeho možností a schopností. Poukázal na to, že styk otca s maloletými deťmi nie je potrebné upraviť, nakoľko sa bude realizovať dohodou rodičov. Matka pred kolíznym opatrovníkom hodnotila spolužitie s otcom maloletých detí ako neusporiadané, nedokážu sa dohodnúť na financovaní potrieb rodiny a majú problémy v partnerskom spolužití. Otec maloletých detí matku vyhadzuje z bytu, správa sa k nej agresívne, matka má podozrenie, že otec maloletých detí užíva i návykové látky. Otec maloletých detí pred kolíznym opatrovníkom súhlasil so zverením maloletých detí do starostlivosti matky, výživné navrhol na sumu 80 Eur na maloletú G. a 50 Eur na maloletého Michala.
Vo veci samej súd nariadil pojednávanie na dni 22.11.2013 a 16.7.2014, vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, týmto uložil povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu, nariadil znalecké dokazovanie, vyslúchol znalca a oboznámil listiny obsiahnuté v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav:
Rodičia maloletých detí v priebehu konania popísali spôsob svojho partnerského spolužitia. Matka maloletých detí na pojednávaní už dňa 22.11.2013 uviedla, že ona pripúšťa obnovenie spolužitia s otcom maloletých ale len za podmienky, že tento svoje správanie zmení najmä v tom, že nebude požívať omamné látky, nebude agresívny a zlepší sa ich vzájomná komunikácia. Zdôraznila, že viackrát v domácnosti našla v byte podozrivé látky alebo pomôcky pre výrobu a použitie omamnej látky, otec maloletých jej užívanie návykových látok poprel. Pokiaľ ide o jeho starostlivosť o maloleté deti uviedla, že on dokáže byť s maloletými, dokáže pre nich urobiť to čo je potrebné, nachovať, prebaliť, ísť s nimi von. Otec vie zabezpečovať starostlivosť o deti, čo v skutočnosti aj niekedy realizuje keď ona ide do roboty, avšak podľa jej názoru nie je schopný zabezpečovať starostlivosť o maloleté deti dlhodobo, najmä ak by bol pod vplyvom omamných látok. Ak by mal starostlivosť zabezpečovať dlhodobejšie, zrejme by vyhľadal pomoc svojich rodičov. Ona ale vzťah otca k deťom považuje za dobrý, ako k dcére tak ku synovi, v poslednom čase na neho dcéra reagovala aj negatívne. Deti na otca naviazané nie sú.
Otec maloletých na uvedenom pojednávaní zdôraznil, že by chcel nápravu svojho vzťahu s matkou maloletých. Nechce, aby konflikty medzi nimi pokračovali, najmä nie pred maloletými deťmi. S matkou maloletých detí by chcel viesť spoločný život, o manželstve nepremýšľal, ale chce aby ich vzťah pretrval navždy. Chce sa starať o svoju rodinu, za ktorú považuje spoločné dve deti a partnerku, chce napraviť veci, ktoré sa v minulosti stali. Uviedol, že je pravdou, že v minulosti požíval omamné látky, vyjadril súhlas s tým, že sa podrobí testu na prítomnosť omamných látok v organizme. Snaží sa vo vzťahu ovládať ale chce, aby sa aj jeho partnerka ovládala. Nemá námietky voči jej starostlivosti o maloleté deti, o deti je vždy riadne postarané, matka maloleté deti vychováva dobre, o domácnosť je postarané. Matke maloletých on vyčíta, že niekedy je hysterická a neprimerane reaguje. Medzi ňou a matkou maloletých je napätie, vzájomné urážky a to z dôvodu, že mu vyčíta jeho kamarátov.
V nadväznosti na skutočnosť, že medzi rodičmi nedošlo k dohode vo vzťahu k úprave výkonu rodičovských práv a povinností ako aj skutočnosť, že rodičia maloletých pripustili obnovenie svojho spolužitia, súd im uložil povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu a nariadil znalecké dokazovanie.
Súd ustanovil znalca, J.. A. Q. z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých, ktorý podal znalecký posudok č.6/2014, v záveroch ktorého zodpovedal otázky súdu vo vzťahu k vzájomnému vzťahu rodičov a maloletých detí, osobnostné predpoklady rodičov týkajúce sa výchovy a starostlivosti o maloleté deti, schopnosti rodičov zabezpečovať náležitú výchovu a starostlivosť o maloleté deti, možnosť prípadnej striedavej starostlivosti a otázku vo vzťahu k možnému psychickému ochoreniu alebo psychickej poruchy niektorého z rodičov.
K záverom znaleckého posudku súd znalca vyslúchol na pojednávaní dňa 16.7.2014; doplnil dokazovanie výsluchom rodičov maloletého. Doplneným dokazovaním súd zistil, že rodičia maloletých detí vedú spoločnú domácnosť, podľa názoru súdu rodičia maloletých detí spoločne hospodária a spoločne zabezpečujú starostlivosť o maloleté deti.
Matka maloletých popísala spolužitie so svojim partnerom tak, že v súčasnosti žijú v spoločnej domácnosti, ako partneri ale spolu nežijú a rozprávajú sa len o nevyhnutných veciach. Podľa jej názoru hospodária samostatne, otec platí náklady spojené s užívaním domácnosti (úver, poplatky spojené s užívaním bytu, elektrinu, plyn, telefón a internet), ona zabezpečuje stravu pre maloleté deti a platí poistky sebe a deťom. Zabezpečuje aj starostlivosť o maloleté deti nakoľko otec maloletých chodí do roboty. Otec maloletých jej s deťmi pomáha keď je to nevyhnutné, dcéra ho niekedy odmieta. Svoj vzťah s otcom maloletých charakterizovala tak, že nikdy sa nejako nevedeli zhodnúť, vznikali medzi nimi hádky, malo by sa to už nejako uzavrieť a mala by byť medzi nimi nejaká dohoda. Ide hlavne o to, aby sa otec maloletých s ňou vedel dohodnúť, vedel s ňou komunikovať, miesto neho to za neho riešia často jeho rodičia. Ona by mala byť informovaná aj o financiách; deti majú spoločné i spoločnú domácnosť. Naďalej v súčasnosti žijú spoločne, ona má zato, že hospodária oddelene a o deti sa starajú spoločne.
Otec maloletých v rámci doplnenia dokazovania uviedol, že s matkou maloletých žijú v spoločnej domácnosti, stravujú sa spoločne, o deti sa starajú tak, ako to vyjde. On sa snaží po príchode z práce využiť čas na starostlivosť o deti, z matkou maloletých žijú ako partneri. Domácnosť po finančnej zabezpečuje on, chod domácnosti zabezpečuje finančne matka. Deťom sa chce aj viac venovať ale jeho názor je, že niekedy mu matka v tom bráni, jeho predstavy o trávení času s deťmi sú niekedy iné ako sú predstavy matky. Uviedol, že medzi ním a matkou maloletých by podľa jeho názoru malo byť viac kompromisov, nakoľko pri nezhodách medzi nimi vznikajú útoky, slovné ataky a hádky.
Podľa § 36 ods.1 zákona č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Zákon o rodine), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
V súdenej veci súd rozhodoval podľa citovaného ustanovenia zákona o rodine. Súd výkon rodičovských práv a povinností upraví v prípade, ak rodičia spolu nežijú a zároveň, ak sa o úprave výkonu rodičovských práv a povinností nedohodnú. V prejednávanej veci súd ale dospel k záveru, že niet zákonného dôvodu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom a to z dôvodu, že rodičia maloletých detí spolu žijú, spoločne hospodária, spoločne znášajú náklady spojené so spoločnou domácnosťou a spoločne zabezpečujú starostlivosť o maloleté deti. Obaja rodičia zároveň prejavili záujem svoj pomerne problematický vzťah udržať a prejavili záujem nedostatky v partnerskom vzťahu odstrániť.
V konaní bolo preukázané že rodičia maloletých detí spolu s maloletými deťmi žijú v byte, ktorého vlastníkom je otec maloletých detí a ktorý znáša všetky náklady spojené s domácnosťou spočívajúce v splátkach úveru, poplatkoch spojených s užívaním bytu, platbami elektriny, plynu, koncesionárskych poplatkov a poplatkov za internet. Uvedené platby otec maloletých uhrádza zo svojho príjmu. Matka maloletých naproti tomu znáša ostatné náklady spojené s bežným chodom domácnosti a starostlivosťou o maloleté deti. Takýto spôsob hospodárenia javí prvky ako oddeleného tak aj spoločného hospodárenia podľa uhlu pohľadu každého z rodičov. Uvedený uhol pohľadu vyplýva z ich rozdielneho chápania, čo spoločné hospodárenie predstavuje. Aj keď rodičia spoločný účet nemajú a nevytvárajú spoločné
finančné prostriedky, z ktorých by spoločne uhrádzali jednotlivé pravidelné a každodenné náklady, panuje medzi nimi neformálna dohoda, ktorý z nich ktoré náklady uhrádza. Nie je ale pravidlom, že by niektorý z nich neuhradil jemu pripadajúce finančné plnenia spočívajúce napríklad v tom, že by matka maloletých nezabezpečila zo svojho príjmu stravu pre členov spoločnej domácnosti alebo napríklad v tom, že by otec maloletých omeškal platenie poplatkov spojených s užívaním bytu, prípadne splátky úveru. Obaja rodičia úhradou takýchto nákladov, ktoré sú spoločné, nielenže preukazujú spoločné hospodárenie ale aj plnia vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom. Pokiaľ otec maloletých detí finančne neprispieva napríklad na stravu a oblečenie maloletých detí, svoju vyživovaciu povinnosť plní tým, že z dôvodu jeho finančných plnení má rodina zabezpečené riadne bývanie.
Obdobné konštatovania platí aj vo vzťahu k starostlivosti o maloleté deti. Je prirodzené, že matka maloletých detí, ktorá je na rodičovskej dovolenke, poskytuje maloletým deťom osobnú starostlivosť vo väčšom rozsahu ako je to u ich otca. Je to pochopiteľné a prirodzené vzhľadom k skutočnosti, že otec maloletých detí je zárobkovo činný a svoju zárobkovú činnosť vykonáva mimo spoločného bývania. Otec maloletých detí starostlivosť matky o maloleté deti nijakým spôsobom nespochybnil, podľa jeho názoru starostlivosť o maloleté deti je na dobrej úrovni. Matka maloletých detí rovnako uviedla, že otec maloletých detí dokáže maloletým deťom poskytnúť bežnú starostlivosť, ktorú ale otec maloletých detí vykonáva prevažne za neprítomnosti matky v domácnosti. Matka maloletých detí spochybnila len spôsobilosť otca zabezpečovať maloletým deťom dlhodobú starostlivosť.
V tomto smere súd účastníkmi konania popisované nezhody považuje len za rozpor názorov na spôsob partnerského spolužitia, rozpor názorov na spoločné hospodárenie a spoločnú starostlivosť o maloleté deti. Rodičia maloletých deti vo svojom partnerskom vzťahu žijú akoby popri sebe a nie spoločne, ich partnerský vzťah neprerástol do vzájomného akceptovania názorov a stanovísk druhého partnera, vzájomného rešpektovania takýchto názorov a prispôsobenia sa partnerovi pri sporných otázkach. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že obaja rodičia presadzujú vo vzťahu tvrdohlavo predovšetkým svoje vlastné názory a stanoviská na spôsob partnerského spolužitia. Toto konštatovanie však nie je v rozpore s vyššie uvedeným stanoviskom súdu, že niet zákonného dôvodu na úpravu výkonu rodičovských práv k maloletým deťom, rodičia maloletých v čase vyhlásenia rozhodnutia spolu žijú, vedú spoločnú domácnosť, spoločne hospodária a spoločne zabezpečujú starostlivosť o maloleté deti. Súd dospel k presvedčeniu, že úprava výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletým deťom v súčasnosti nie je potrebná. Z uvedeného dôvodu súd návrh matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností v celom rozsahu zamietol.
Podľa § 37 ods.1 Zákona o rodine, nevhodné správanie sa detí, ako aj porušovanie povinností rodičov, vyplývajúcich z ich rodičovských práv a povinností, alebo zneužívanie ich práv môže každý oznámiť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obci alebo súdu. Rovnako môže každý oznámiť tomuto orgánu, obci alebo súdu skutočnosť, že rodičia nemôžu plniť povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností.
Podľa § 37 ods.2 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení:
a) vhodným spôsobom napomenie maloleté dieťa, jeho rodičov a iné fyzické osoby, ktoré svojím správaním ohrozujú alebo narušujú jeho riadnu výchovu,
b) určí nad výchovou maloletého dieťaťa dohľad; dohľad vykonáva najmä za súčinnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obce, školy, neštátnych subjektov a zariadenia, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené,
c) uloží maloletému dieťaťu obmedzenie v rozsahu potrebnom na predchádzanie a zabraňovanie škodlivým vplyvom, ktoré môžu ohroziť alebo narušiť jeho priaznivý vývoj; dodržiavanie uloženého obmedzenia sleduje najmä za súčinnosti obce,
d) uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo odbornému poradenstvu v špecializovaných zariadeniach.
Podľa § 37 ods.6 Zákona o rodine, súd hodnotí účinnosť výchovného opatrenia po uplynutí obdobia, ktoré uviedol v rozhodnutí o jeho uložení. Výchovné opatrenie súd zruší, ak splnilo svoj účel. Súd môže rozhodnúť o uložení iného vhodného výchovného opatrenia, ak je to v záujme maloletého dieťaťa.
S prihliadnutím na vyššie uvedené zákonné ustanovenia a zistený skutkový stav súd uložil rodičom maloletých detí povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu za účelom odstránenia rozporov medzi nimi na spôsob partnerského spolužitia, získania potrebných postupov pre predchádzanie partnerských rozporov a ich riešení. Obaja rodičia prejavili v priebehu súdneho konania snahu o zachovanie partnerského spolužitia, nie sú však schopní samostatne a ani spoločne nachádzať pri partnerských konfliktoch potrebné riešenia. Súd dospel k záveru, že odborná pomoc tretej osoby môže rodičom maloletých detí pomôcť pri hľadaní prijateľných riešení nie len pre nich ale zároveň aj pre maloleté deti. V danej veci súd ako najlepší záujem maloletých detí vidí zachovanie spoločnej domácnosti rodičov, spoločnú výchovu maloletých detí, vzájomné dopĺňanie sa rodičov pri starostlivosti o domácnosť a o maloleté deti. Uvedené konštatovania budú ale výrazne spochybnené, pokiaľ otec maloletých detí bude naďalej požívať omamné látky a svojim správaním bude podozrenie matky z požívania omamných látok vyvolávať. Bude namieste, aby sa otec maloletých detí dobrovoľne a pravidelne podrobil lekárskym vyšetreniam, ktoré jeho požívanie omamných látok vylúčia, čím matku maloletých nesporne presvedčí, že svoje tvrdenia o snahe zmeniť svoje správanie myslí úprimne. Povinnosťou rodičov bude podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu smerovanému predchádzaniu partnerských konfliktov a to v trvaní dvoch rokov. Ak výchovné opatrenie splní svoj účel, súd výchovné opatrenie zruší aj pred uplynutím uvedenej lehoty.
Vo veci samej súd nariadil znalecké dokazovanie, znalec vypracoval znalecký posudok a ako znalec vypovedal na pojednávaní dňa 16.7.2014. Znalečné mu bolo priznané uzneseniami 2P/200/3013-83 zo dňa 31.3.2014 a to vo výške 384,24 Eur a 2P/200/2013-163 zo dňa 4.8.2014 vo výške 39,86 Eur. Celkom priznané znalečné predstavuje sumu 424,10 Eur. Otec maloletých detí zložil preddavok na trovy znaleckého dokazovania vo výške 150 Eur; z rozpočtových prostriedkov súdu bolo, resp. bude znalcovi vyplatená suma 274,10 Eur.
Podľa § 148 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku, štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.
Aj keď sa znalecké dokazovanie v konečnom dôsledku ukázalo ako nadbytočné, nakoľko súd návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností zamietol, štát má podľa vyššie citovaného ustanovenia nárok na náhradu trov konania, ktoré platil. Časť súdom priznaného znalečného bola uhradená znalcovi z preddavku na trovy znalečného, ktoré uhradil otec maloletých detí (vo výške 150 Eur). Vo zvyšnej časti súd na náhradu trov štátu vo výške 274,10 Eur zaviazal otca maloletých detí z dôvodu, že návrh matky na úpravu výkonu rodičovských práv sa spočiatku v priebehu konania javil ako dôvodný, otec prostredníctvom právnej zástupkyne znalecké dokazovanie navrhol, znalecké dokazovanie preukázalo existujúce problémy na strane otca spočívajúce vo vtedajšom požívaní omamných látok a zároveň otec maloletých detí je zárobkovo činný, pričom matka maloletých detí stály príjem nemá.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
Právo podať odvolanie n e m a j ú tí účastníci, ktorí sa ho účinne vzdali.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, alebo že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný nesplní dobrovoľne, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený m ô ž e podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.