Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_12P-6-2014.pdf
PDF · 110.57 KB
No categories available
12P/6/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky sudkyňou JUDr. Evou Kovácsovou, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: D. X., nar. XX.XX.XXXX bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov: matka G. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, A. M., otec H. E., nar. XX.XX.XXXX bytom U. XXX, zastúpený advokátom JUDr. Petrom Kocianom, Miletičova 7 Bratislava o zverenie, určenie výživného, vydanie predbežného opatrenia o úprave styku otca s maloletou takto
rozhodol:
Súd z v e r u j e maloletú D. X., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú dieťa zastupovať, spravovať jej majetok a otca z a v ä z u j e prispievať na jej výživu sumou 100,- eur mesačne počnúc od 01.04.2014 vždy do 15.teho dňa toho ktorého mesiaca k rukám matky.
Zročné výživné za obdobie od 01.04.2014 do 31.07.2014 vo výške 130,- eur súd otcovi p o v o ľ u j e splácať v mesačných splátkach po 30,- eur spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania s tým, že splatnosť prvej splátky zročného výživného nastáva počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku.
Súd u p r a v u j e styk otca s maloletou D. X., nar. XX.XX.XXXX a to tak, že otec je o p r á v n e n ý stýkať sa maloletou prvé tri mesiace po právoplatnosti rozsudku každú nepárnu stredu a každú párnu sobotu v kalendárnom mesiaci v čase od 9.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky uskutočňovanom na mieste podľa dohody rodičov a v nasledujúcom období v tie isté dni a v tom istom čase bez prítomnosti matky.
Matka je p o v i n n á maloleté dieťa na styk pripraviť a v období, keď sa má styk realizovať v jej neprítomnosti, ho otcovi odovzdať v stanovenú hodinu pred svojím bytom. Otec je povinný maloleté dieťa v stanovenú hodinu po skončení styku ho matke odovzdať pred jej bytom.
Súd návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a .
Ž i a d e n z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec sa návrhom došlým súdu dňa 20.01.2014 domáhal zverenia maloletej do svojej výchovy a určenia výživného zo strany matky vo výške 70,- eur mesačne. Zároveň sa domáhal vydania predbežného opatrenia, ktorým žiadal dieťa zveriť do svojej opatery s tým, že odporkyňa sa môže s ním stretávať v jeho prítomnosti a bude zaviazaná na platenie výživného v minimálnej výške. Poukázal na to, že s matkou dieťaťa nikdy nežili v spoločnej domácnosti, dieťa pochádza z ich krátkodobej známosti. Počas jej tehotenstva sa dozvedel, že matka maloletej užíva návykové látky - pervitín, že bola v minulosti na protidrogovom liečení a nakoľko býva u svojich rodičov kde nemá vytvorené vhodné podmienky
na výchovu maloletej, on vie lepšie zabezpečiť jej starostlivosť. Uviedol, že svojej matke prispieva mesačne na náklady bývania sumou 100,- eur, za svoj internet a mobil platí mesačne 50,- eur a na cestovné do zamestnania vynaloží okolo 70,- eur. Okrem maloletej ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Súd uznesením 12P 6/2014-16 zo dňa 10.02.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť 28.02.2014 zamietol návrh otca na vydanie predbežného opatrenia. V priebehu konania otec maloletej navrhol prípadne dieťa zveriť do striedavej starostlivosti so striedaním po dvoch týždňoch. Dňa 11.06.2014 doručil do spisu v poradí druhý návrh na predbežné opatrenie o určenie jeho styku s dcérou na každý párny týždeň od piatku do nedele a každý nepárny týždeň od stredy do štvrtka. Tento návrh odôvodňoval tým, že napriek tvrdeniu matky na pojednávaní, že mu nebude brániť v styku s dcérou, situácia sa v poslednom čase zmenila, jeho posledné pokusy o styk s dcérou boli bezúspešné.
Matka maloletej v písomnom vyjadrení doručenom súdu 17.03.2014 nesúhlasila so zverením dieťaťa do starostlivosti otca, navrhovala maloletú zveriť sebe do výchovy, otca zaviazať na platenie výživného vo výške 250,- eur počnúc od 01.04.2014. Poukázala na to, že otcom uvádzané skutočnosti v návrhu sú nepravdivé, v rodinnom dome rodičov má vytvorené všetky podmienky na výchovu a starostlivosť o dieťa s tým, že ona je spôsobilá zabezpečovať jej osobnú starostlivosť, vytvoriť jej stabilné prostredie pre jej zdravý vývoj, pričom jej matka a stará matka, s ktorými býva v jednej domácnosti sú jej v tejto starostlivosti nápomocné. Ďalej uviedla, že v súčasnej dobe návykové látky neužíva, čo vyplýva aj z lekárskych správ, kde bolo skonštatované, že jej závislosť na návykové látky je v abstinencii. Poukázala na to, že v roku 2013 bola nezamestnaná, nepoberala žiadne dávky, príležitostne si brigádnicky privyrábala, toho času poberá rodičovský príspevok a rodinné prídavky na dieťa spolu v sume 226,72 eur, rodičom prispieva mesačne na režijné náklady bývania sumou 100,- eur, maloletej mesačne hradí stravu - nutrilon 75,- eur, mesačne na oblečenie pre maloletú vynaloží 90,- eur, mesačne na hygienické potreby a plienky 120,- eur, zdravotné pomôcky a lieky 20,- eur, okrem toho vynakladá na cestovné 30,- eur a služby mobilného operátora a internet 50,- eur. Nakoľko je jej príjem nižší ako mesačné náklady, finančne jej vypomáha matka.
Kolízny opatrovník vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania s prihliadnutím na vek a záujem dieťaťa ho navrhol zveriť do osobnej starostlivosti matke, otca zaviazať na platenie výživného 120,- eur mesačne a zároveň upraviť styk otca s dieťaťom na každý párny týždeň sobotu a každý nepárny týždeň v stredu v čase od 09.00 hod. do 18.00 hod. na prvé tri mesiace od právoplatnosti rozsudku za prítomnosti matky. Zároveň dal na zváženie súdu, či vzhľadom na zlú komunikáciu rodičov by nebolo potrebné nariadiť obom podrobenie sa psychologickému poradenstvu.
Súd v rámci dokazovania vypočul rodičov, svedkov U. X., O. W., oboznámil sa s listinnými dôkazmi zabezpečenými v rámci dokazovania a zistil tento skutkový a právny stav :
Maloletá D. X. nar. XX.XX.XXXX pochádza z mimomanželského vzťahu svojich rodičov. Obaja rodičia zhodne potvrdili, že v spoločnej domácnosti nikdy nežili a maloletú spoločne nikdy nevychovávali a nezabezpečovali jej starostlivosť. Zo správ o prešetrení pomerov zo dňa 29.01.2014 (v spise na čl. 14) a zo dňa 23.06.2014 (v spise na čl. 74) mal súd preukázané, že matka maloletej žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou U. X., nar. XX.XX.XXXX, starou matkou P. X., nar. XX.XX.XXXX s tým, že vlastníkmi rodinného domu, v ktorom bývajú je starý otec a prastará matka maloletej. Matka s maloletou má k dispozícii samostatnú izbu, kde má maloletá zabezpečené všetky základné životné potreby, detskú postieľku, kočík, vaničku, prebalovací pult, hygienické potreby, ošatenie a dostatočné množstvo plienok a umelej výživy. V čase týchto šetrení neboli zo strany kolízneho opatrovníka spozorované viditeľné príznaky požitia omamných alebo psychotropných látok zo strany matky. Dieťa bolo zakaždým zaopatrené, pokojné, pekne a čisto oblečené. V týchto správach bolo skonštatované, že matka maloletej má v mieste bydliska vytvorené podmienky na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa. Pediatrička MUDr. Jana Tuchyňová súdu oznámila, že zdravotný stav maloletej je dobrý, absolvovala povinné preventívne prehliadky, je očkovaná podľa platného očkovacieho kalendára, známky zanedbania či týrania u nej neboli pozorované. Zo správy o povesti na matku maloletej od Mesta Šurany mal súd preukázané, že táto má vo svojej rodine vytvorené vyhovujúce osobné, majetkové a bytové pomery a všetky predpoklady na výchovu a starostlivosť o maloleté dieťa. Pri návšteve v domácnosti bolo zistené, že dieťaťu venuje potrebnú starostlivosť, Mestu nie je známe, že by matka maloletej užívala drogy, pričom sa pravidelne podrobuje lekárskej kontrole. Psychiater MUDr. Tomáš Szép v správe zo dňa 20.02.2014 uviedol, že matka maloletej je bez vonkajších známok užitia návykových látok, bola jej odobratá vzorka moču na toxikológiu. Uvedený psychiater súdu dňa 29.04.2014 oznámil, že matka maloletej vykonáva súdom nariadenú ochrannú ambulantnú protidrogovú liečbu v primeranom režime,
jej spoluprácu hodnotí ako pozitívnu, bez známok užitia návykovej látky. OR PZ Nové Zámky dňa 19.02.2014 súdu oznámilo, že matka maloletej ako vodička motorového vozidla dňa 23.03.2013 jazdila pod vplyvom návykovej látky, bolo u nej vykonané toxikologické vyšetrenie s pozitívnym výsledkom. Bol jej uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na 24 mesiacov. Z lustrácie vykonanej súdom ohľadom otca matky maloletej vyplýva, že tento sa v súčasnosti nachádza v ústave na výkon trestu v Želiezovciach na základe rozsudku tunajšieho súdu 3T 170/13, ktorým bol uznaný za vinného pre trestný čin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Trestného zákona so začiatkom trestu 21.03.2014 a s predpokladaným ukončením trestu 21.11.2014. Matka maloletej v súčasnosti poberá rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur, okrem toho rodinné prídavky na jedno dieťa 23,52 eur, okrem maloletej inú vyživovaciu povinnosť nemá.
Zo správy o prešetrení bytových pomerov na strane otca zo dňa zo dňa 16.04.2014 (v spise na čl. 59) mal súd preukázané, že otec býva v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve jeho rodičov. V predmetnom dome má k dispozícii vlastnú izbu, ktorú užíva, okrem toho ďalšiu, ktorá je voľná a prípade zverenia dieťaťa do svojej výchovy by ju zariadil a prispôsobil potrebám maloletej. Žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorá je na dôchodku a táto by mu mohla vypomôcť so starostlivosťou o maloletú. Obec Jakubov súdu oznámila, že otec dieťaťa má v obci dobrú povesť, bezproblémové vzťahy so susedmi. Otec maloletej u svojho zamestnávateľa za posledných 12 mesiacov mal priemerný čistý mesačný zárobok vo výške 875,36 eur.
Otec maloletej uviedol, že po narodení dcéry chodil častejšie do domácnosti jej matky. Počas týchto návštev sa podieľal na jej starostlivosti, zvykol ju nakŕmiť či prebaliť. Od narodenia dcéry prispel na jej výživu takým spôsobom, že je nakupoval rôzne oblečenie, plienky, mlieko. Spolu až ku dňu posledného pojednávania to činilo spolu okolo 860,- eur. V mesiaci apríl poslal titulom výživného matke maloletej 70,- eur, ďalej poštovou poukážkou 14.05.2014 jej poslal 100,- eur a okrem toho v júni jej priamo do rúk dal 2 x 20,- eur. Mal za to, že prostredie v domácnosti matky nie je vhodné na výchovu maloletej. Poukázal na to, že v tejto domácnosti žije aj starý otec dieťaťa, ktorý požíva alkoholické nápoje. Doposiaľ úplne sám s dcérou nebol, nebol s ňou ani vo svojom bydlisku, keďže to nemal umožnené. Napriek veku maloletej mal za to, že by sa vedel o ňu postarať či už za pomoci svojej matky alebo svojej sestry. Uviedol, že každý nepárny týždeň má stredu a štvrtok voľný a každý párny týždeň má voľno od piatku až do nedele.
Zo správy z poradensko-psychologického procesu, ktorého sa zúčastnili obaja rodičia mal súd preukázané, že motivácia u otca na zverenie dieťaťa do jeho starostlivosti je skutočnosť, že podľa neho nemá dieťa vytvorené adekvátne podmienky na výchovu v rodine matky s tým, že matka maloletej preferuje nezdravý životný štýl formou návykových látok. Matka v rámci konzultácie verbalizovala odmietavý postoj k požiadavke otca dieťaťa s tým, že trvá na tom, aby maloletá zostala v jej starostlivosti. Matka snahu otca o vzájomné spolužitie odmietla s tým, že otec sa môže s dcérou neobmedzene kontaktovať, vzhľadom na rozdielnosť postojov rodičov, ich komunikácia je deštruktívna.
Matka maloletej potvrdila, že otec chodí dcéru navštevovať, zvykol jej doniesť rôzne veci či už plienky, oblečenie alebo mlieko. Ku dňu posledného pojednávania jej takto nakúpil veci maximálne v hodnote 400,- eur. Potvrdila, že otec maloletej v apríli zaplatil na jej výživu 70,- eur, v máji poslal 100,- eur. Tvrdila, že v mesiaci jún 2014 jej nedal na výživu dieťaťa žiadnu sumu. Mala za to, že otec sa s maloletou môže stretávať v jej prítomnosti v jej domácnosti dva alebo štyri krát do mesiaca a to napríklad od 9,00 hod do 18,00 hod. Nesúhlasila však s tým, aby otec maloletej u nich prespával. Na viac prejavila ochotu ísť s dcérou aj k rodičom otca a stráviť tam nejaký čas bez prenocovania. Uviedla, že otec doposiaľ sám nezabezpečoval starostlivosť o dieťa, nekúpal ju, zvykol ju nakŕmiť prípadne prebaliť. Maloletá je zdravá, nie je kojená, prespí takmer celú noc. Na otca reaguje tak, že sa na neho usmeje, majú vytvorený blízky vzťah.
Svedkyňa U. X. (stará matka maloletej) uviedla, že jej dcéra sa o maloletú dobre stará, po jej narodení otec dieťaťa často navštevoval, stalo sa, že u nich prespal. V súčasnosti chodí na návštevy na niekoľko hodín, bola názoru, že otec by sa sám o dcéru nevedel postarať. Ďalej uviedla, že otec sa k matke nepekne správa, zvykne jej nadávať.
Svedkyňa O. W. (sestra otca maloletej) uviedla, že na víkendy chodí s rodinou často do rodičovského domu, kde býva otec dieťaťa, preto by vedela poskytnúť pomoc pri starostlivosti o maloletú. Poukázala na to, že aj ich rodina sa chce podieľať na výchove a starostlivosti o maloletú a vybudovať si s ňou vzťah, pričom otec maloletej sa o ňu dokáže postarať.
Podľa § 36 odsek 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 1, 2, 3 Zák. o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 25 odsek 1, 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Súd je povinný v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami dbať a rešpektovať práva dieťaťa na rovnocennú starostlivosť oboch rodičov, ktoré sú okrem tejto zákonnej úpravy dieťaťu dané aj čl. 41 ods. 4 Ústavy SR a Dohovorom o právach dieťaťa. Preto pokiaľ rodič má záujem rovnocenne sa podieľať na výchove dieťaťa a nespráva sa spôsobom, ktorý by odôvodňoval zásah do výkonu rodičovských práv a povinností, v takom prípade je súd povinný využiť všetky zákonné prostriedky na to, aby mu jeho právo priznal a zabezpečil jeho riadnu realizáciu. Pokiaľ vznikne rozpor alebo nezhoda medzi rodičmi o výkone rodičovských práv týkajúca sa styku niektorého z rodičov a je ohrozená jeho realizácia, v takom prípade ho musí súd upraviť autoritatívnym spôsobom, čím poskytne minimálny právny rámec pre zachovanie kontaktu medzi rodičom, ktorému nie je dieťa zverené a dieťaťom. Je nepochybné, že priestor na realizáciu rodičovských práv a povinností a na výchovné pôsobenie na dieťa má rodič práve v čase styku s dieťaťom. Vzájomná radosť rodiča a dieťaťa z blízkosti toho druhého je základným prvkom rodinného života. Tieto práva ako už bolo uvedené, sú chránené aj ustanoveniami Dohovoru o právach dieťaťa kde v článku 7 je upravené právo dieťaťa poznať svojich rodičov, právo na ich starostlivosť, ďalej v článku 8 je upravené právo dieťaťa na zachovanie jeho rodinných zväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov a napokon v článku 18 bod 1 sa priznáva obom rodičom spoločná zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Právo styku a zásady jeho správneho výkonu boli premietnuté aj do viacerých rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, v ktorých sa skonštatovalo, že je v záujme dieťaťa, aby udržovalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom , aby nebolo odtrhnuté od svojich koreňov, ako aj to, že dieťa má právo dostať príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje city skutočne slobodne bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča.
Podľa § 62 ods. 1 až 4 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 75 odsek 1 Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Súd pri stanovení výšky výživného musí brať do úvahy právo dieťaťa podieľať sa na dosiahnutej životnej úrovni svojich rodičov, či už v pozitívnom alebo negatívnom zmysle (§ 62 ods. 2 Zák. o rodine), okrem toho zohľadní všeobecné hľadisko, podľa ktorého pri rozhodovaní o výživnom sa prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného (§ 75 ods. 1 Zák. o rodine). Odôvodnené potreby dieťaťa sú závislé predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti a sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Pokiaľ sú tieto obmedzené, stávajú sa odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. V opačnom prípade odôvodenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, prospešné pre jeho všestranný vývoj. Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú teda rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, ktoré sú dané nie len ich subjektívnymi vlastnosťami ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, pričom na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča súd prihliadne aj vtedy, ak sa tento vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, či majetkového prospechu, ako aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Na viac súd prihliada aj k tomu, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh na úpravu práv a povinností rodičov k maloletej je dôvodný, nakoľko títo nežili ani nežijú v spoločnej domácnosti a spoločne dieťa nevychovávajú. Rodičia mali rozdielne stanoviská ohľadom samotného zverenia, úpravy styku ako aj určenia výšky výživného. Otec žiadal dieťa zveriť do svojej výchovy prípadne ho navrhoval zveriť do striedavej osobnej starostlivosti, pre prípad opačného rozhodnutia žiadal svoj styk s maloletou upraviť na každý párny týždeň od piatka od 10.00 hod. do nedele do 17.00 hod. a výživné určiť vo výške 100,- eur. Matka maloletej nesúhlasila so zverením dieťaťa do starostlivosti otca, ani so striedavou starostlivosťou, dieťa žiadala zveriť sebe do výchovy, výživné určiť v sume 250,- eur mesačne a styk otcovi upraviť len v jej prítomnosti dva alebo štyri krát do mesiaca aj na celý deň s tým, že otec by si maloletú mohol zobrať bez jej prítomnosti aj s prespávaním do svojej domácnosti až keď bude mať dieťa 5 rokov.
Je nepochybné, že v danom prípade sa jedná o dieťa veľmi útleho veku, ktoré v čase rozhodovania malo len 6,5 mesiaca, ktoré nie je kojené, je zdravé a doposiaľ vychovávané v domácnosti matky jej osobnou starostlivosťou. Napriek tomu, že obaja rodičia majú rovnaké právo podieľať sa na výchove a starostlivosti o dieťa, majú obaja vytvorené vhodné bytové podmienky na starostlivosť o dieťa, avšak vzhľadom na vek dieťaťa, ktoré doposiaľ bez prítomnosti matky v domácnosti otca netrávilo čas, pričom otec sám doposiaľ nezabezpečoval jej starostlivosť a nakoľko na strane matky napriek tomu, že v minulosti bolo u nej zistené požívanie návykových látok, v súčasnosti sa u nej ich užívanie nepotvrdilo, je pod lekárskym dozorom a plní si nariadenú ochrannú ambulantnú protidrogovú liečbu, z týchto dôvodov neboli splnené podmienky na zmenu výchovného prostredia a zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti otca. Na viac matka maloletej je v súčasnosti na rodičovskej dovolenke, má možnosť celodenne sa o dieťa osobne starať, pričom otec ako zamestnaný človek by musel starostlivosť o dieťa vykonávať za pomoci inej dospelej osoby. Vzhľadom na uvedené súd nevidel predpoklady ani na to, aby dieťa bolo zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Z týchto dôvodov súd maloletú zveril do starostlivosti matky a otcovi upravil styk na obdobie prvých troch mesiacov po právoplatnosti rozsudku na jeden deň v týždni ráno od 9.00 do 18.00 hod a po uplynutí troch mesiacov v neprítomnosti matky čo znamená, že po uplynutí tohto obdobia, počas ktorého si osvojí všetky zručnosti potrebné na starostlivosť o dieťa si bude môcť maloletú vziať do svojej domácnosti . Čo sa týka výživného, obaja rodičia sú bez ďalšej vyživovacej povinnosti, napriek mesačným výdavkom, ktoré vyčíslila matka maloletej, vzhľadom na vek dieťaťa a jeho nevyhnutné bežné potreby súd považoval výživné zo strany otca vo výške 100,- eur za primerané s prihliadnutím na to, že okrem výživného otec aj doposiaľ dieťaťu zakupoval potrebné veci, či už plienky, ošatenie alebo mlieko mesačne najmenej vo výške 50,- až 70,- eur. U otca maloletej ďalej súd zohľadnil, že jeho bydlisko od súčasného bydliska dieťaťa je na vzdialenosť 150,6 km pričom za účelom realizácie svojho styku každý týždeň vynaloží ďalšie finančné prostriedky na cestovné. Maloletá po zaplatení výživného zo strany otca 100,- eur a pripočítaní rodinných prídavkov 23,52,- eur a započítaní výživného zo strany matky najmenej vo výške 20,- eur s tým, že výživné z jej strany je v značnej miere vykryté jej osobnou starostlivosťou, bude mať mesačne na svoju výživu sumu 143,52 eur, ktorá by mala postačovať na pokrytie všetkých jej nevyhnutných potrieb. Pri porovnaní výšky sumy životného minima stanoveného pre nezaopatrené dieťa zákonom č. 106/03 Z. z. v znení neskorších zmien vo výške 90,42 eur je potrebné mať za to, že suma 143,52 eur, ktorú bude mať maloletá mesačne na svoju výživu je primeraná. Matka maloletej navrhovala výživné určiť počnúc od 01.04.2014, pričom zo zhodného tvrdenia rodičov vyplýva, že za mesiac apríl otec na výživu maloletej zaplatil 70,- eur, za máj 100,- eur,
pričom ním uvádzané výživné za mesiac jún, ktoré údajne dával do rúk matky ničím nepreukázal, vznikla mu zaostalosť za obdobie od 01.04.2014do 31.07.2014 vo výške 130,- eur ( za mesiac apríl 30,-eur a z mesiac jún 100,-eur) ktorú zaostalosť súd otcovi povolil splácať podľa § 160 ods. 1 O.s.p. v mesačných splátkach po 30,- eur spolu s bežným výživným.
Čo sa týka predbežného opatrenia, ktoré otec žiadal vydať návrhom doručeným súdu 11.06.2014, nakoľko rozsudkom súd upravil všetky práva a povinnosť rodičov k maloletej, v rámci ktorého upravil aj styk otca s dieťaťom, návrh otca na predbežné opatrenie, ktorým žiadal o úpravu svojho styku na každý párny týždeň od piatku do nedele a nepárny týždeň od stredy do štvrtka stratilo opodstatnenie a preto ho súd zamietol.
Výchovné opatrenie, ktorého nariadenie obom rodičom dával na zváženie kolízny opatrovník, súd neuložil, vychádzajúc z doslovného znenia § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine, podľa ktorého je možné ho uložiť maloletému dieťaťu a jeho rodičom, pričom vzhľadom na vek dieťaťa by ho maloletá absolvovať nemohla. Pokiaľ by sa vychádzalo pri nariadení tohto výchovného opatrenia z toho, že napriek doslovnému zneniu uvedeného ustanovenia je možné ho uložiť len samotným rodičom a to za účelom zlepšenia ich schopností navzájom komunikovať, v danom prípade súd bol toho názoru, že pre značnú vzdialenosť bydlísk rodičov by nebolo spravodlivé otca maloletej nútiť k takémuto poradenstvu, nakoľko za účelom realizácie svojho styku s maloletou, pokiaľ ho bude využívať, mesačne precestuje 1200 km.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 odsek 1 písmeno a) Občianskeho súdneho poriadku tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal ich náhradu, pretože v danom prípade sa jedná o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa
doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre v 3
vyhotoveniach.
Podľa § 205 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Obč. súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.