Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_19Sd-146-2014.pdf
PDF · 84.09 KB
Case nature
Area
Subarea
19Sd/146/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: pplk. Ing. P. X., Y. XX, B., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta 8, Bratislava, o starobný dôchodok, samosudkyňou JUDr. Violou Takáčovou, PhD., takto
rozhodol:
Krajský súd p o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09. 04. 2014. Krajský súd nepriznáva odporkyni náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Odporkyňa rozhodnutím uvedeným vo výrokovej časti tohto rozhodnutia zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku od 30. 10. 2010 podľa § 21 ods. 1 zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zsp). Dôvodila tým, že žiadosťou z 24. 01. 2014 navrhovateľ požiadal o priznanie starobného dôchodku s použitím § 274 zsp. Podľa potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. VÚSZ-33966-NR/2014-OVZ z 21. 01.2014 bolo preukázané, že navrhovateľovi bol priznaný starobný dôchodok podľa § 132 zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok. Pre nárok na starobný dôchodok a jeho výšku mu bola zhodnotená doba civilného zamestnania od 15. 01. 1956 do 31. 10. 1957 v III. pracovnej kategórii, doba základnej vojenskej služby vo vojenskej škole od 01. 11. 1957 do 31. 08. 1960 v I. kategórii funkcií, doba služby vojaka z povolania od 01. 09. 1960 do 31. 01. 1982 v I. kategórii funkcií, doba služby vojaka z povolania od 01. 02. 1982 do 31. 12. 1985 v I. kategórii funkcií, doba civilného zamestnania od 01. 01. 1986 do 28. 02. 1991 v III. pracovnej kategórii, doba civilného zamestnania od 10. 04. 1991 do 31. 08. 1991 v III. pracovnej kategórii a doba civilného zamestnania od 01. 11. 1991 do 31. 01. 1993 v III. pracovnej kategórii. To znamená, že podmienky nároku na dôchodok s prihliadnutím na znížený dôchodkový vek podľa § 132 ods. 1 zák. č. 100/1988 Zb. posúdil a sumu dôchodku aj so zohľadnením dôb zamestnania získaných vo všeobecnom systéme už určil Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. Starobný dôchodok, ktorý sa naďalej vypláca Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia sa za výsluhový dôchodok iba považuje, naďalej je však starobným dôchodkom priznaným podľa zák. č. 100/1988 Zb., pre priznanie ktorého žiadateľ k 01. 02. 1993 splnil všetky zákonné podmienky. Pretože navrhovateľovi bol priznaný starobný dôchodok podľa § 132 a § 133 zák. č. 100/1988 Zb., Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia a na určenie sumy tohto dôchodku bolo zohľadnené zaradenie doby služby v I. kategórii funkcií a tiež boli započítané aj doby zamestnania získané vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia odporkyňa s poukazom na v odôvodnení rozhodnutia citovaného zákonné ustanovenia § 21 ods. 1, 14 ods. 4, § 132 ods. 1 a § 175 zák. č. 100/1988 Zb. a § 259 ods. 1, § 274 ods. 1 zsp žiadosť o priznanie starobného dôchodku s použitím § 274 zsp zamietla.
Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ odvolanie, v ktorom poukázal na nedostatočne zistený skutkový stav. Konštatoval, že mu bol od 01. 02. 1993 priznaný výsluhový dôchodok podľa § 132 zák. č. 100/1988 Zb. Podľa § 91 zák. č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení neskorších predpisov sa starobný dôchodok odo dňa 01. 05. 1998 považuje za výsluhový dôchodok ako aj podľa § 125 ods. 13 zák. č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa od 01. 07. 2002 považuje naďalej za výsluhový dôchodok. Konštatoval, že od 15. 01. 1956 do 31. 01. 1993 bol poistený v Sociálnej poisťovni. Od 01. 02. 1993 poberal výsluhový dôchodok. Po celú pracovnú a aktívnu dobu, t. j. 36 rokov bol stále poistený v Sociálnej poisťovni. Z toho nárok na výsluhový dôchodok v I. kategórii dosiahol po odpracovaní 20 rokov. Z uvedeného dôvodu sa odvoláva na § 21 ods. 1, písm. c/ zák. č. 100/1988 Zb., ktorý stanovuje podmienku dosiahnuť vek 55 rokov, byť zamestnaný najmenej 20 rokov v I. kategórii funkcií. Tento § neustanovuje, v ktorom systéme má byť žalobca dôchodkovo poistený najmenej 25 rokov, či vo všeobecnom, v osobitnom alebo v obidvoch súbežne. Neustanovuje podmienku, koľko rokov má pracovať vo všeobecnom systéme. Ďalej sa odvolával na § 174 ods. 1, 2, § 175 zák. č. 100/1988 Zb. a § 65 ods. 1, 2, § 274 ods. 1, 2 zsp. Pripomínal, že zamestnávatelia za vojakov do 30. 04. 1998 a za ostatných príslušníkov ozbrojených bezpečnostných a záchranných zborov do 30. 06. 2002 odvádzali odvody na dôchodkové poistenie do jednej Sociálnej poisťovne. Z toho vyplýva, že vojaci do 30. 04. 1998 a ostatní príslušníci ozbrojených bezpečnostných a záchranných zborov do 30. 06. 2002 boli poistení vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia. Pre priznanie starobného dôchodku sa odvolával na rozsudok NS SR sp. zn. 7So/138/2011 a tvrdil, že spĺňa zákonné podmienky nároku na priznanie starobného dôchodku bez zbytočných prieťahov, obštrukcií a preto v zákonnej stanovenej dobe žiadal priznať starobný dôchodok.
Navrhovateľ na pojednávaní súdu trval na podanom odvolaní. Potvrdil, že od 01. 02. 1993 mu bol priznaný starobný dôchodok, ktorý bol neskôr prehodnotený na výsluhový dôchodok. Tvrdil, že pre priznanie výsluhového dôchodku stačilo 20 rokov v I. kategórii funkcií a zvyšných 16 rokov, čo má vykázané z civilného zamestnania od roku 1986, nemá zhodnotené pre priznanie výsluhového dôchodku. Žiadal odvolaniu vyhovieť.
Odporkyňa sa k opravnému prostriedku navrhovateľa vyjadrila písomne aj ústne na pojednávaní súdu. Trvala na zákonnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia a poukázala na odôvodnenie rozhodnutia a na rozhodovaciu činnosť NS SR, konkrétne na rozsudok sp. zn. 9So/129/2010 z 24. 11. 2011 a 9So 41/2008 zo dňa 29. 09. 2008, kde súd konštatoval, že starobný dôchodok priznaný podľa zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení naďalej patrí ako starobný dôchodok a za výsluhový dôchodok sa iba považuje. Vznik nároku na starobný dôchodok a jeho výplatu podľa zák. č. 100/1988 Zb. súčasne vylučuje možnosť vzniku nároku na starobný dôchodok aj podľa § 65 zsp. Najvyšší súd SR v predmetnom rozsudku ďalej vyslovil názor, že žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku je možné považovať len za žiadosť o zvýšenie sumy už priznaného a vyplácaného starobného dôchodku príslušným útvarom sociálneho zabezpečenia.
Krajský súd preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutia odporkyne podľa § 250l a nasl. OSP dospel k záveru, že odvolaniu nemožno vyhovieť.
Podľa § 21 ods. 1 zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach, b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e), c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h), d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i) až l), alebo e) 60 rokov.
Podľa § 132 ods. 1 zákona, vojak z povolania má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií, b) 57 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu v ostatných prípadoch.
Podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, o nároku na úpravu dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu, o nárokoch na náhradu škody spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, o nároku zamestnanca z pracovného pomeru, ktoré sa uspokojovali z garančného fondu (ďalej len "peňažná náhrada") a o nároku na podporu v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy dávky, náhrady škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania alebo podpory v nezamestnanosti za obdobie pred 1. januárom 2004, aj keď o uvedenej dávke, náhrade škody, peňažnej náhrade alebo podpore v nezamestnanosti už bolo právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými.
Z vykonaného dokazovania v predmete konania, ktorým bol opravný prostriedok navrhovateľa proti rozhodnutiu, ktorým nebol navrhovateľovi priznaný starobný dôchodok na základe žiadosti z 24. 01. 2014 od 30. 10. 2010 mal súd za preukázané, že rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia v Bratislave č. 33966/11 zo dňa 14. 01. 1994 bol navrhovateľovi priznaný podľa § 132 zák. č. 100/1988 Z. z. o sociálnom zabezpečení starobný dôchodok od 01. 02. 1993 v čiastke 3.492,- Sk. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že dôchodok bol vypočítaný z najvýhodnejšieho priemerného mesačného zárobku zisteného z hrubých zárobkov za kalendárne roky 1985 - 1976, ktorý po úprave podľa § 12 ods. 6 zák. č. 100/1988 Zb. činilo 3.680,30 Sk. Pre výmeru dôchodku bola zhodnotená doba 36 rokov 8 mesiacov a 21 dní, t. j. 36 ukončených rokov, z toho v I. kategórii 24 rokov, v II. kategórii 4 roky a v III. kategórii 8 rokov. Pre zvýšenie dôchodku za ďalšie zamestnanie po vzniku nároku bola započítaná doba od 15. 01. 1993 do 31. 01. 1993 celkom 17 dní.
Žiadosťou spísanou dňa 24. 01. 2014 navrhovateľ žiadal priznať starobný dôchodok. v žiadosti uviedol, že poberá výsluhový dôchodok od VÚSZ Bratislava. Ďalej zo str. 5 žiadosti vyplýva, že za dobu poistenia SZČO od 01. 01. 1995 do 19. 04. 2000 menovanému nevznikla povinná účasť na dôchodkovom zabezpečení z dôvodu poberania výsluhového dôchodku, platil len nemocenské poistenie.
Po vykonanom dokazovaní v predmete opravného prostriedku navrhovateľa súd dospel k právnemu názoru, že odvolacím dôvodom nemožno vyhovieť. V prvom rade súd považuje za potrebné poznamenať, že v čl. 2 opravného prostriedku na str. 2 navrhovateľ nesprávne uvádza, že mu bol 01. 02. 1993 priznaný výsluhový dôchodok podľa § 132 zák. č. 100/1998 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov z dôvodu, že od 01. 02. 1993 mu bol priznaný starobný dôchodok podľa § 132 zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. V predmetnej právnej veci medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že podľa § 91 zák. č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení neskorších predpisov sa starobný dôchodok od 01. 05. 1998 považuje za výsluhový dôchodok.
Tak ako to vyplýva aj zo samotného rozhodnutia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. 33966/11 zo dňa 14. 01. 1994, pre výpočet starobného dôchodku bola menovanému zhodnotená doba 36 ukončených rokov, z toho v I. kategórii 24 rokov, v II. kategórii 4 roky a v III. kategórii 8 rokov. Pre zvýšenie dôchodku za ďalšie zamestnanie po vzniku nároku bola započítaná doba od 15. 01. 1993 do 31. 01. 1993 celkom 17 dní. To znamená, že navrhovateľ vo veku 55 rokov, ktorý dovŕšil dňa 15. 01. 1993, splnil zákonnú podmienku pre odchod do starobného dôchodku na tom základe, že podľa § 132 ods. 1, písm. a/ zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení ako vojak z povolania mal nárok na starobný dôchodok, lebo bol zamestnaný najmenej 25 rokov, dosiahol vek 55 rokov a vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií. Navrhovateľ túto zákonnú podmienku splnil, lebo bol zamestnaný 36 rokov, 8 mesiacov a 21 dní a v I. kategórii mal 24 rokov, v II. kategórii 4 roky a v III. kategórii 8 rokov.
Ak navrhovateľ tvrdí, že pre priznanie dôchodku mu v roku 1993 stačilo 20 rokov, čo bol vojak z povolania a započítala sa mu základná vojenská služba a ďalších 16 rokov v civilnom zamestnaní nemal hodnotené pre výpočet starobného dôchodku od 01. 02. 1993, tak jeho tvrdenie nemá právne opodstatnenie a to z dôvodu, že Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia mu priznal od 01. 02. 1993 starobný dôchodok, ktorý vypočítal z najvýhodnejšieho priemerného mesačného zárobku zisteného z
hrubých príjmov za kalendárne roky 1985 - 1976 a pre výmeru dôchodku mu zhodnotil všetku dobu zamestnania, t. j. 36 rokov 8 mesiacov a 21 dní.
Z vykonaného dokazovania bolo ďalej zistené, že navrhovateľ už ako poberateľ starobného dôchodku, ktorý sa od 01. 05. 1998 považuje za výsluhový dôchodok, bol od 01. 01. 1995 až do 19. 04. 2000 samostatne zárobkovo činnou osobou, ktorému ale nevznikla povinná účasť na dôchodkovom zabezpečení z dôvodu poberania výsluhového dôchodku. Keďže navrhovateľ za uvedené obdobie neplatil dôchodkové poistenie, lebo platil len nemocenské poistenie za uvedené obdobie nemá právo požiadať o zvýšenie starobného dôchodku, čo navrhovateľ ani v predmetnom konaní nežiadal.
Z vyššie uvedených dôvodov súd odvolaním napadnuté rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09. 04. 2014 ako vecne správne potvrdil podľa § 250q ods. 2 OSP.
O náhrade trov konania súd rozhodol, podľa § 246c ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP tak, že odporkyni súd náhradu trov konania nepriznal, lebo v súvislosti s týmto konaním súdu jej žiadne preukázateľné trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní, odo dňa doručenia na podpísanom súde v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nezákonný a čoho sa odvolateľ domáha.