Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_51Cb-70-2018.pdf
PDF · 162.08 KB
Case nature
Area
Subarea
51Cb/70/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudcom Mgr. Radoslavom Prutkayom v právnej veci žalobcu: MARINA LIPTOV, a. s., so sídlom Bobrovník 140, IČO: 35 686 553, zastúpený: Advokátska kancelária JURIKA & KELTOŠ, s.r.o., so sídlom Mickiewiczova 2, Bratislava, IČO: 35 951 087, proti žalovanému: Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, so sídlom Mlynské nivy 44/a, Bratislava, IČO: 00 686 832, o zaplatenie 522.156,43 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .
II. Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu, o výške náhrady trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa svojou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 522.156,43 Eur s príslušenstvom.
2. Žalobca vo svojej žalobe uviedol, že dňa 22.07.2013 žalovaný v zastúpení sprostredkovateľským orgánom: Slovenskou agentúrou pre cestovný ruch (SACR), vydal Rozhodnutie o schválení žiadosti žalobcu (s pôvodným obchodným názvom Castoria, a.s.) o nenávratný finančný príspevok v sume 799.998,81 Eur. Na podklade predmetného Rozhodnutia dňa 25.09.2013 žalobca ako prijímateľ uzatvoril so žalovaným ako poskytovateľom, zastúpeným SACR, Zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. SP1101/127/2013 v znení dodatkov č. 1-5 (ďalej len „Zmluva o NFP“). V zmysle bodu 3.1 písm. b) Zmluvy o NFP sa žalobca so žalovaným dohodli, že žalovaný poskytne žalobcovi nenávratný finančný príspevok do výšky 799.998,81 Eur, čo predstavuje 50% z celkových oprávnených výdavkov na realizáciu projektu: „Marina Liptov“ a to na podklade žiadostí o platbu, ktoré boli v zmysle bodu 5.1 Zmluvy o NFP predkladané žalobcom žalovanému priebežne počas doby fyzickej realizácie projektu. V zmysle čl. 16 ods. 2 Všeobecných zmluvných podmienok k zmluve o NFP („VZP“) sa žalovaný zaviazal zabezpečiť poskytnutie platby systémom refundácie na základe žiadosti o platbu predloženej žalobcom. Podľa čl. 16 ods. 8 VZP, ak žalobcovi vznikol nárok na vyplatenie platby, žalovaný zabezpečí vyplatenie NFP, resp. jeho časti na účet žalobcu v lehote určenej v Systéme finančného riadenia do 4 kalendárnych dní, ktorá sa počíta od dňa, kedy bola žalovanému doručená úplná a správna žiadosť.
3. Dňa 15.10.2015 v súlade so Zmluvou o NFP zaslal žalobca žalovanému čiastkovú žiadosť o platbu na poskytnutie nenávratného finančného príspevku vo výške 50% z celkových oprávnených výdavkov na realizáciu projektu vo výške 375.436,89 Eur, čo predstavuje NFP vo výške 187.718,44 Eur, ktorú platbu žalovaný 21.12.2015 v dvoch splátkach riadne uhradil. Dňa 29.01.2016 v súlade so Zmluvou o NFP zaslal žalobca žalovanému záverečnú žiadosť o platbu (doplnenú podaním z 31.03.2016) na poskytnutie nenávratného finančného príspevku vo výške 50% z celkových oprávnených výdavkov na
realizáciu projektu vo výške 1.044.312,86 Eur, čo predstavuje NFP vo výške: 522.156,43 Eur. Žalovaný však v rozpore s rozhodnutím a v rozpore so Zmluvou o NFP predmetnú platbu nenávratného finančného príspevku žalobcovi neuhradil. Následne žalobca v podaní zo dňa 14.09.2018, doručenom súdu dňa 14.11.2018, namietol, že právny úkon odstúpenia od zmluvy o poskytnutí NFP bol podpísaný treťou osobou, ktorá tento list podpísala ako zástupca generálnej riaditeľky SIEA P.. Q. U. s označením „VZ“ bez doloženia substitučného plnomocenstva k tomuto právnemu úkonu a bez preukázania oprávnenosti substitučného splnomocnenia predchádzajúcim súhlasom žalovaného ako riadiaceho orgánu. Keďže právny úkon odstúpenia od zmluvy o poskytnutí NFP nebol vykonaný oprávnenou osobou - štatutárnym zástupcom SIEA, je preto neplatný.
4. Žalovaný v písomnom podaní zo dňa 29.06.2018 (replika) uviedol, že sa nestotožňuje so žalobou a považuje ju za nedôvodnú a žiada, aby súd žalobu zamietol. Slovenská inovačná a energetická agentúra (ďalej len „SIEA“), ktorá v zmluvnom vzťahu so žalobcom konala ako zástupca žalovaného, platne odstúpila od Zmluvy o poskytnutí NFP listom č. 2017/EŠIF/908 zo dňa 25. januára 2017. Vzhľadom na to, že SIEA odstúpila od Zmluvy o poskytnutí NFP, Slovenská republika - Ministerstvo hospodárstva SR sa v konaní vedenom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš domáhala zaplatenia sumy 187.718,44 Eur s príslušenstvom, teda sumy, ktorú žalovaný na základe Zmluvy o poskytnutí NFP vyplatil žalobcovi a ktorú bol žalobca povinný vrátiť v dôsledku odstúpenia od Zmluvy o poskytnutí NFP. Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom č.k.: 20Cb/47/2017-277 zo dňa 02.05.2018 rozhodol tak, že spol. MARINA LIPTOV a.s. je povinná zaplatiť Slovenskej republike - Ministerstvu hospodárstva SR žalovanú sumu 187.718,44 Eur s príslušenstvom. Okresný súd Liptovský Mikuláš jednoznačne konštatoval, že odstúpenie od Zmluvy o poskytnutí NFP je platné a zákonné.
5. Žalovaný ďalej namietal, že nie je pasívne vecne legitimovaným v tomto konaní. V zmysle § 15 zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 528/2008 Z. z.“) je zmluva o poskytnutí nenávratného finančného príspevku uzatváraná medzi prijímateľom príspevku a riadiacim orgánom. Riadiacim orgánom je ústredný orgán štátnej správy určený vládou na realizáciu operačného programu (v § 7 zákona č. 528/2008 Z. z.). V danom prípade je týmto ústredným orgánom štátnej správy Ministerstvo hospodárstva SR, ktoré bolo na to určené v zmysle uznesenia vlády SR č. 832 zo dňa 08.10.2006. Na uzatvorenie Zmluvy o poskytnutí NFP bolo teda zákonom splnomocnené Ministerstvo hospodárstva SR. NFP, ktorý sa v zmysle Zmluvy o poskytnutí NFP poskytuje na financovanie projektov schválených v zmysle príslušnej výzvy a schémy pomoci, je prostriedkom vyplateným čiastočne zo zdrojov Slovenskej republiky a čiastočne zo zdrojov Európskej únie. Všetky tieto prostriedky sa však vedú ako výdavky štátneho rozpočtu SR v zmysle zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rozpočtových pravidlách“). Pokiaľ ide o zdroje Slovenskej republiky, v tomto prípade je potrebné jednoznačne vychádzať z úpravy správy majetku štátu v zmysle zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správe majetku štátu“), ktorý pre účely tohto zákona považuje za majetok štátu „veci vo vlastníctve Slovenskej republiky vrátane finančných prostriedkov, ako aj pohľadávky a iné majetkové práva Slovenskej republiky“. Na toto vymedzenie majetku štátu nadväzuje aj výslovná právna úprava pasívnej vecnej legitimácie v konaniach pred súdmi a inými orgánmi, ktoré sa týkajú majetku štátu. Na nakladanie s pridelenými finančnými zdrojmi z rozpočtu EÚ je tak oprávnený v zmysle Nariadenia Rady (ES) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách a Nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde členský štát, t.j. Slovenská republika, ktorý následne určí v zmysle zákona o pomoci a podpore z fondov EÚ riadiaci orgán pre konkrétny operačný program. Na túto úpravu nadväzuje aj úprava zákona o rozpočtových pravidlách. Pasívne vecne legitimovaným subjektom v tomto konaní by tak v súlade so zákonom o správe majetku štátu musela byť Slovenská republika, v mene ktorej pred súdom koná Ministerstvo hospodárstva SR. Nakoľko štát ako právna konštrukcia nie je spôsobilý tvoriť sám o sebe svoju vlastnú vôľu, úkony štátu ako účastníka občianskoprávnych vzťahov preto musia robiť orgány, do pôsobnosti ktorých patrí rozhodovanie o skupine určitých práv.
6. Žalovaný uviedol aj to, že žalobca ako zmluvná strana Zmluvy o poskytnutí NFP musel vedieť, že nárok na vyplatenie NFP nevzniká predložením žiadosti o platbu. SIEA v spolupráci so žalovaným v súlade s uvedenými ustanoveniami VZP vykonala Administratívnu kontrolu a následne Kontrolu na mieste. V nadväznosti na vykonané kontroly bola vyhotovená správa z Kontroly na mieste a záznam z
administratívnej kontroly zo dňa 16.12.2016. Zo záveru Správy z Kontroly na mieste (str. 10) vyplýva: „Na základe uvedených skutočností (zistení a porušení) zamieta SIEA uvedenú ŽoP s kódom ITMS 25130120127602 v plnej výške, t.j. v sume 1 044 312,86 Eur.“. Žalobcovi tak nemohol vzniknúť nárok, ako si ho uplatňuje v žalobe, nakoľko podľa vykonanej administratívnej kontroly a následne Kontroly na mieste bola jeho žiadosť o platbu zamietnutá. V správe sú konštatované viaceré závažné nedostatky na projekte, ktorý realizoval žalobca. Následkom týchto nedostatkov bolo nielenže zamietnutie preplatenia žiadosti o platbu, ktorú žalobca považuje za právny základ tejto žaloby, ale navyše tieto nedostatky viedli k tomu, že SIEA musela využiť inštitút odstúpenia od Zmluvy o poskytnutí NFP. Z uvedených zistení, vrátane fotodokumentácie, ktorá je súčasťou Správy, tak nepochybne vyplynul záver, že žiadosť o platbu nemohla byť žalobcovi preplatená. V správe je konštatované viacnásobné porušenie Zmluvy o poskytnutí NFP. Správa bola žalobcovi doručená dňa 22.12.2016. Podľa Správy bol žalobca v prípade nesúhlasu so závermi uvedenými v tejto správe oprávnený podať písomné námietky k zisteným nedostatkom na adresu SIEA v lehote 7 kalendárnych dní od prijatia Správy. Námietky k Správe v uvedenom termíne žalobca nepodal. Žalobca adresoval list na SIEA až dňa 11.01.2017 a tento list bol doručený na SIEA dňa 12.01.2017. Žalobca nevyužil svoje oprávnenie podľa § 24i ods. 4 zákona č. 528/2008 Z. z. a k Správe nepodal námietky v lehote určenej mu na podanie námietok. Nakoľko žalobca si v určenej lehote neuplatnil námietky platí, že nedostatky konštatované v Správe akceptoval.
7. Žalovaný ďalej v písomnom podaní doručenom súdu dňa 11.12.2018 uviedol, že v otázke podpisovania sa v celom rozsahu nestotožňuje s tvrdením žalobcu. Žalobca uvádza, že právny úkon odstúpenia od Zmluvy o poskytnutí NFP (list č. 2017/EŠIF/908 zo dňa 25. januára 2017), ktorý za SIEA podpísala tretia osoba ako zástupca generálnej riaditeľky SIEA P.. Q. U. s označením „v.z.“ bez doloženia substitučného splnomocnenia, spôsobil neplatnosť odstúpenia od Zmluvy o poskytnutí NFP č. SP1101/127/2013, ku ktorej boli uzatvorené dodatky č. 1 až 5. Žalobca ďalej uvádza, že SIEA nie je oprávnená bez predchádzajúceho súhlasu žalovaného využívať k plneniu výkonu právomoci podľa Splnomocnenia služby tretích osôb. Pokiaľ ide o konanie osoby za SIEA, ktorá podpisovala odstúpenie od Zmluvy o poskytnutí NFP, je absurdné tvrdenie, že odstúpenie bolo podpísané neoprávnenou osobou. Konanie za právnickú osobu a rovnako tak konanie za splnomocnenú právnickú osobu je upravené v druhej a tretej hlave prvej časti Občianskeho zákonníka. Zo žiadneho ustanovenia Občianskeho zákonníka pritom nevyplýva, že konať za právnickú osobu môže výlučne iba štatutárny orgán. Podľa § 20 ods. 2 Občianskeho zákonníka za právnickú osobu môžu robiť právne úkony aj iní jej pracovníci alebo členovia, pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby alebo je to vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé. Odstúpenie od Zmluvy o poskytnutí NFP podpísal za SIEA D.. F. X., riaditeľ kancelárie generálnej riaditeľky SIEA. Oprávnenie D.. X. ako aj vzor jeho podpisu vyplýva z poverenia generálnej riaditeľky SIEA č. 2013/KGR/6122 zo dňa 29.7.2013. Oprávnenie D.. X. na podpis odstúpenia od Zmluvy o poskytnutí NFP vyplýva takisto zo Smernice SIEA č. 12/2012 „Podpisový poriadok Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry“ v znení dodatkov č. 1 až 8. Žalovaný mal za to, že aj samotný žalobca ako prijímateľ nenávratného finančného príspevku podpisové oprávnenie D.. F. X. nikdy nespochybňoval a nikdy nenamietal, a to ani v rámci svojho vyjadrenia k odstúpeniu od Zmluvy o poskytnutí NFP zo dňa 22.3.2017. Zároveň aj dodatok č. 2 a dodatok č. 4 k Zmluve o poskytnutí NFP podpisoval za SIEA D.. X., riaditeľ kancelárie generálnej riaditeľky SIEA, a to rovnakým spôsobom, ako podpísal aj odstúpenie od Zmluvy o poskytnutí NFP. Žalobca takéto podpisové oprávnenie jednoznačne akceptoval, keďže dodatkom č. 2 k Zmluve o poskytnutí NFP sa mu okrem iného predĺžilo obdobie na dorealizovanie aktivít, a preto postráda akúkoľvek logiku konštatovanie, keď pri právnom úkone, ktorý vyhovuje žalobcovi, nespochybňuje podpisové oprávnenie D.. X., ale pri právnom úkone, ktorý žalobcovi nevyhovuje, spochybňuje podpisové oprávnenie D.. X.. Ešte absurdnejšie sa javí námietka žalobcu, že „v zmysle bodu 30 Dodatku č. 5 k Splnomocneniu SIEA ako sprostredkovateľského orgánu (SORO) zo strany žalovaného ako riadiaceho orgánu (RO), SORO nie je oprávnený bez predchádzajúceho súhlasu RO využívať k plneniu výkonu právomocí podľa Splnomocnenia služby tretích osôb.“ Splnomocnenie RO je dané SORO ako právnickej osobe a z takéhoto Splnomocnenia nevyplýva, že za SORO môže konať iba generálna riaditeľka SIEA. Žalobca zjavne nerozlíšil splnomocnenie pre právnickú osobu od oprávnenia v rámci splnomocnenej právnickej osoby za právnickú osobu konať. Ako vyplýva z poverenia pre D.. X., generálna riaditeľka SIEA ho poverila konať v celom rozsahu práv a povinností generálnej riaditeľky za SIEA. Poverenie sa teda vzťahuje na agendu SIEA a nie na konanie generálnej riaditeľky ako súkromnej osoby.
8. Súd vo veci vydal dňa 06.02.2019 rozsudok, ktorým žalobu žalobcu zamietol. V odôvodnení tohto rozsudku súd konštatoval, že neprihliadol na prostriedky procesného útoku žalobcu a na jeho návrhy
na doplnenie dokazovania prezentované v písomnom podaní doručenom súdu dňa 6.2.2019 a to s poukazom na § 153 ods. 2 C.s.p.. Súd mal za to, že žalobca mal dostatok času a možností, aby predložil súdu vyjadrenie spolu s návrhmi na doplnenie dokazovania včas. Z rovnakého dôvodu súd už dňa 14.11.2018 odročil predbežné prejednanie sporu, nakoľko žalobca v tento deň doručil obsiahle vyjadrenie a súd musel najmä vzhľadom na jeho obsah predbežné prejedanie sporu odročiť a nariadiť nové pojednávanie. Tým, že žalobca včas nepredložil svoje vyjadrenie spolu s návrhom na vykonanie dôkazov, porušil povinnosť riadneho vedenia sporu zakotvenú v čl. 8 C.s.p. Súd mal ďalej za to, že žalobca bol povinný všetky uvedené dôkazy predložiť už spolu so žalobou, kedy mu bola známa procesná obrana žalovaného a jeho skutkové tvrdenia, ktoré žalobca (ako žalovaný) uplatnil už v konaní vedenom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš, kde si Ministerstvo hospodárstva SR v postavení žalobcu uplatnilo nárok na vrátenie finančných prostriedkov vyplatených spol. MARINA LIPTOV, a. s. na základe Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, pričom už v tomto konaní súd ako predbežnú otázku riešil otázku platnosti odstúpenia od Zmluvy o poskytnutí NFP. Súd skonštatoval, že ak by takémuto návrhu žalobcu vyhovel, vyžadovalo by si to opätovné odročenie pojednávania a nariadenie ďalšieho, resp. ďalších pojednávaní a vykonanie ďalších procesných úkonov, pričom by takýto postup bol v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, s ktorou nie je v súlade, aby strana sporu predkladala dôkazné návrhy priamo na pojednávaní (resp. ich doručovala súdu jeden deň pred pojednávaním) za stavu, kedy od posledného pojednávania/predbežného prejednania sporu uplynuli takmer 3 mesiace a kedy všetky skutkové tvrdenia spolu s navrhovanými dôkazmi mohol žalobca uviesť priamo v žalobe, resp. najneskôr v jeho podaní doručenom súdu na predbežnom prejednaní sporu dňa 14.11.2018. Súd v tejto súvislosti poukázal na to, že z obsahu vyjadrení žalovaného nevyplynuli žiadne skutočnosti, ktoré by v rámci procesnej obrany neuplatnil už v konaní vedenom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš sp.zn. 20Cb/47/2017. Napriek tomu žalobca až do 5.2.2019, nepredložil súdu (opakovane) svoje vyjadrenie a ani súd nepožiadal o predĺženie lehoty na podanie vyjadrenia. Preto súd postupujúc podľa čl. 8 v spojení s § 153 ods. 2 C.s.p. na tieto návrhy žalobcu neprihliadal. Ako ďalej súd prvej inštancie konštatoval, tvrdením, že umožní stranám sporu predložiť dôkazy do prvého pojednávania, jednoznačne nemal na mysli opakovaný postup žalobcu spočívajúci v predkladaní vyjadrení a dôkazov v deň predbežného prejednania sporu (14.11.2018), resp. deň pred nariadeným termínom pojednávania 6.2.2019. Žalobca podal vyjadrenie k podaniu žalovaného takmer dva mesiace po uplynutí lehoty, ktorá uplynula dňa 17.8.2018 (vyjadrenie s dátumom 14.9.2018 doručil súdu na predbežnom prejednaní sporu dňa 14.11.2018). Súd vzhľadom na jeho obsah a závažnosť v ňom uvedených tvrdení neuplatnil vo vzťahu k týmto novým skutočnostiam koncentračnú zásadu. Žalobca tak nerešpektoval upozornenie súdu na dodržiavanie lehôt na podávanie vyjadrení a aplikáciu koncentračnej zásady a zneužil odpustenie zmeškanej lehoty na podanie vyjadrenia spolu s dôkazmi v rozsahu 115 strán až v deň pojednávania. Súd prvej inštancie postupujúc v súlade s čl. 5 C.s.p., aplikáciou koncentračnej zásady v zmysle § 153 C.s.p. odmietol takéto správanie žalobcu a sankcionoval jeho procesný postup, nakoľko tento celkom zjavne slúži na zneužitie práva a vedie k nedôvodným prieťahom v konaní.
9. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, e/, f/, g/ a h/ C.s.p.. V odvolaní žalobca okrem iného namietal, že dôkazy na preukázanie naplnenia Cieľa projektu podľa zmluvy o NFP predložil riadne a včas, a to konkrétne odborné stanovisko L.. G. Q., konzultanta v oblasti turizmu a destinačného manažmentu, ako aj fotodokumentáciu, kolaudačné rozhodnutie stavby čestným vyhlásením stavbyvedúceho D.. T. U., čestným vyhlásením D.. P. Q., konateľa zhotoviteľa stavby: SLOVUNION spol. s r.o., a čestným vyhlásením autora projektu F.. F. X. a skutočnosť, že polyfunkčný objekt strediska s príslušenstvom bol pred termínom 31.12.2015 riadne vybudovaný preukázal aj Znaleckým posudkom č. 053/2015 zo dňa 10.10.2015. Napriek tomu súd prvej inštancie uvedené dôkazy nevykonal ani na ne neprihliadal s odôvodnením, že žalobca nepredložil súdu prostriedky procesného útoku a návrhy na doplnenie dokazovania včas. Žalobca namietal, že postupoval podľa výslovného upozornenia súdu na predbežnom prejednaní sporu, ktorý uviedol do zápisnice, že „všetky listiny a tvrdenia, ako aj dôkazy musia predložiť súdu najneskôr do skončenia 1. pojednávania“. Prvé pojednávanie po predbežnom prejednaní sporu bolo odročené na deň 6.2.2019 a žalobca mal za to, že najneskôr do uvedeného dátumu musí predložiť súdu všetky listiny a tvrdenia. Dodal, že s poukazom na skutočnosť, že súd citované upozornenie strán sporu konštatoval v závere predbežného prejednania sporu, bezprostredne po tom, ako žalobcovi odpustil zmeškanie lehoty a súčasne pred tým, ako uznesením stanovil termín prvého pojednávania vo veci, v danom kontexte nemohlo mať upozornenie súdu žiaden iný logický význam ako ten, že dôkazy musia strany sporu doložiť najneskôr do skončenia 1. pojednávania. Tvrdenie súdu prvej inštancie že nemal na
mysli opakovaný postup žalobcu spočívajúci v predkladaní vyjadrení a dôkazov v deň predbežného prejednania sporu (14.11.2018), resp. deň pred nariadeným termínom pojednávania 6.2.2019 je podľa žalobcu rozporuplné, nakoľko ak žalobcovi na predbežnom prejednaní sporu dňa 14.11.2018 odpustil zmeškanie lehoty, súčasne uznesením uložil žalovanému lehotu 30 dní na vyjadrenie, pričom žiadnu inú lehotu na vyjadrenie sa k vyjadreniu žalovaného ako lehotu uvedenú v upozornení (teda do skončenia prvého pojednávania) súd žalobcovi neurčil, je zrejmý rozpor medzi vonkajším prejavom vo forme citovaného upozornenia a sledovaným zámerom súdu, v dôsledku ktorého bol žalobca vo svojich procesných právach a povinnostiach jednoznačne uvedený do omylu. Takýto postup považuje žalobca za porušenie práva na spravodlivý súdny proces. Na základe poukazu súdu na iné právoplatne neukončené súdne konanie vedené medzi inými účastníkmi, v ktorom procesnú obranu ako žalovaný uplatňoval žalobca v tomto konaní, pričom skutkové tvrdenia strán, právna argumentácia a ani navrhnuté dôkazy neboli vôbec identické, nie je možné objektívne zhodnotiť, že žalobcovi bola vopred známa procesná obrana žalovaného v tomto konaní. Záver súdu, že „všetky listiny mal žalobca k dispozícii ku dňu podania žaloby“ je nepravdivý, nakoľko žalobcom predložené čestné vyhlásenia sú zo dňa 17.12.2018, 28.1.2019 a 4.2.2019 a nikým nepodpísané Smernice SIEA spolu s prílohami boli zo strany žalovaného predložené až spolu s vyjadrením žalovaného doručeným žalobcovi dňa 4.1.2019.
10. Žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako nezákonný a súčasne ústavne nesúladný v celom rozsahu zrušil a aby vec vrátil súdu prvej inštancie za účelom vykonania riadneho dokazovania a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%.
11. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý mal za to, že odstúpenie od Zmluvy o poskytnutí NFP podpísal za SIEA D.. F. X., v súlade s poverením generálnej riaditeľky SIEA č. 2013/KGR/6122 zo dňa 29.7.2013 a so Smernicou SIEA č. 12/2012 „Podpisový poriadok Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry“ v znení dodatkov. Samotný žalobca ako prijímateľ nenávratného finančného príspevku počas trvania zmluvného vzťahu podpisové oprávnenie D.. F. X. nikdy nespochybňoval, a to ani v prípadoch, keď za žalovaného voči žalobcovi konal (t.j. podpisoval) D.. F. X..
12. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací prejednal vec na základe odvolania žalobcu podľa § 379
- 380 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a uznesením č.k. 1Cob/146/2019-826 zo dňa 22.04.2021 rozhodnutie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
13. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 06.02.2019 upozornil strany sporu, že „na podanie žalobcu, ktoré bolo doručené 06.02.2019 aplikujúc koncentračnú zásadu nebude prihliadať“. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia konajúci súd uviedol, že „neprihliadol na prostriedky procesného útoku žalobcu a na jeho návrhy na doplnenie dokazovania prezentované v písomnom podaní doručenom súdu dňa 06.02.2019 a to s poukazom na § 153 ods. 2 C.s.p.. Súd mal za to, že žalobca mal dostatok času a možností, aby predložil súdu vyjadrenie spolu s návrhmi na doplnenie dokazovania včas. Z rovnakého dôvodu súd už dňa 14.11.2018 odročil predbežné prejednanie sporu, nakoľko žalobca v tento deň doručil obsiahle vyjadrenie a súd musel najmä vzhľadom na jeho obsah predbežné prejedanie sporu odročiť a nariadiť nové pojednávanie. Tým, že žalobca včas nepredložil svoje vyjadrenie spolu s návrhom na vykonanie dôkazov, porušil povinnosť riadneho vedenia sporu zakotvenú v čl. 8 C.s.p.. Súd mal ďalej za to, že žalobca bol povinný všetky uvedené dôkazy predložiť už spolu so žalobou, kedy mu bola známa procesná obrana žalovaného a jeho skutkové tvrdenia, ktoré žalobca (ako žalovaný) uplatnil už v konaní vedenom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš, kde si Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky v postavení žalobcu uplatnilo nárok na vrátenie finančných prostriedkov vyplatených spol. MARINA LIPTOV, a. s. na základe Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, pričom už v tomto konaní súd ako predbežnú otázku riešil otázku platnosti odstúpenia od Zmluvy o poskytnutí NFP. Prvoinštančný súd skonštatoval, že ak by takémuto návrhu žalobcu vyhovel, vyžadovalo by si to opätovné odročenie pojednávania a nariadenie ďalšieho, resp. ďalších pojednávaní a vykonanie ďalších procesných úkonov, pričom by takýto postup bol v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, s ktorou nie je v súlade, aby strana sporu predkladala dôkazné návrhy priamo na pojednávaní (resp. ich doručovala súdu jeden deň pred pojednávaním) za stavu, kedy od posledného pojednávania/predbežného prejednania sporu uplynuli takmer 3 mesiace a kedy všetky skutkové tvrdenia spolu s navrhovanými dôkazmi mohol žalobca uviesť priamo v žalobe, resp. najneskôr v jeho podaní doručenom súdu na predbežnom prejednaní sporu dňa 14.11.2018. Súd v
tejto súvislosti poukázal na to, že z obsahu vyjadrení žalovaného nevyplynuli žiadne skutočnosti, ktoré by v rámci procesnej obrany neuplatnil už v konaní vedenom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš sp.zn. 20Cb/47/2017. Napriek tomu žalobca až do 5.2.2019, nepredložil súdu (opakovane) svoje vyjadrenie a ani súd nepožiadal o predĺženie lehoty na podanie vyjadrenia. Preto súd postupujúc podľa čl. 8 v spojení s § 153 ods. 2 C.s.p. na tieto návrhy žalobcu neprihliadal.
14. V súvislosti s uplatňovaním koncentračnej zásady odvolací súd konštatoval, že súd prvej inštancie nepostupoval správne a svoje konanie zaťažil vadou, ktorá mala za následok porušenie procesných práv žalobcu. Prvoinštančný súd na pojednávaní o predbežnom prejednaní sporu konanom dňa 14.11.2018 upozornil strany sporu, že „všetky listiny a tvrdenia, ako aj dôkazy musia predložiť súdu najneskôr do skončenia prvého pojednávania“. Zo spisu vyplýva, že právny zástupca žalobcu doručil súdu elektronické podanie dňa 06.02.2019 o 6.07 hod. a následne o 9.37 hod. Z uvedeného vyplýva, že samotný súd prvej inštancie určil lehotu na predloženie listín a dôkazov najneskôr do skončenia prvého pojednávania, čo právny zástupca žalobcu aj dodržal, keď tieto predložil ako prílohu svojho podania dňa 06.02.2019 a riadil sa pokynmi konajúceho súdu. Tvrdenie súdu prvej inštancie, že uvedeným upozornením v závere predbežného prejednania sporu nemal na mysli opakovaný postup žalobcu spočívajúci v predkladaní vyjadrení a dôkazov v deň predbežného prejednania sporu, resp. deň pred nariadeným termínom pojednávania, sa odvolaciemu súdu javí ako zmätočné. Odvolací súd zdôrazňuje, že strany sporu si nemôžu „domýšľať“ zámer súdu. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie uvedeným procesným postupom, kedy neprihliadol a ani nevykonal vyššie uvedené dôkazy, porušil právo strany sporu (žalobcu) na spravodlivý súdny proces, pričom vzhľadom na závažnosť tejto vady konania ju nemožno napraviť v odvolacom konaní.
15. So zreteľom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. mu vec vrátil na ďalšie konanie. Súdu prvej inštancie zároveň uložil opätovne vec prejednať, vyhodnotiť dôkazy predloženými žalobcom v konaní dňa 06.02.2019 a meritórne rozhodnúť.
16. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
17. Z Rozhodnutia o schválení nenávratného finančného príspevku zo dňa 22.07.2013 súd zistil, že žalovaný v zastúpení sprostredkovateľským orgánom: Slovenskou agentúrou pre cestovný ruch (SACR), schválil žiadosť žalobcu (s pôvodným obchodným názvom Castoria, a.s.), kód žiadosti N:1125130120635, kód výzvy: KaHR-31SP-1101, o nenávratný finančný príspevok v sume 799.998,81 Eur.
18. Zo Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku súd zistil, že dňa 25.09.2013 žalobca ako prijímateľ uzatvoril so žalovaným ako poskytovateľom zastúpeným SACR zmluvu, ktorej predmetom bola úprava práv a povinností medzi poskytovateľom a prijímateľom pri poskytnutí NFP zo strany poskytovateľa prijímateľovi na realizáciu projektu, ktorý bol predmetom schválenej žiadosti o NFP. Podľa bodu 3.1 písm. b) zmluvy sa žalobca so žalovaným dohodli, že žalovaný poskytne žalobcovi nenávratný finančný príspevok do výšky pôvodne 799.998,81 Eur (zmenené Dodatkom č. 5 na sumu 709 874,87 Eur), čo predstavuje 50% z celkových oprávnených výdavkov na realizáciu projektu: „Marina Liptov“ ,na podklade žiadosti o platbu. Podľa bodu 6.3 písm. a) zmluvy, prijímateľ je povinný bezodkladne požiadať o zmenu zmluvy a to najmä v prípade, ak sa dostal do omeškania s ukončením doby fyzickej realizácie projektu v zmysle článku 2 ods. 2.4. zmluvy alebo možno rozumne predpokladať, že k takémuto omeškaniu dôjde. Dohodou možno predĺžiť dobu fyzickej realizácie projektu najviac o 18 mesiacov oproti pôvodne dohodnutému termínu ukončenia doby fyzickej realizácie Projektu, nie však dlhšie ako je stanovené obdobie oprávnenosti podľa právnych aktov EÚ, t. j. do 31. decembra 2015. Podľa bodu 6.3 písm. c) zmluvy prijímateľ je povinný bezodkladne požiadať o zmenu Zmluvy o poskytnutí NFP, a to najmä v prípade akejkoľvek odchýlky v rozpočte týkajúcej sa oprávnených a/alebo neoprávnených výdavkov; to neplatí, ak ide o zníženie schválenej výšky oprávnených výdavkov alebo neoprávnených výdavkov a takéto zníženie nemá vplyv na dosiahnutie účelu projektu definovaného v článku 2, ods. 2.2. tejto zmluvy. Podľa článku 7, bod 7.5 zmluvy o NFP prijímateľ vyhlásil, že všetky vyhlásenia pripojené k žiadosti o NFP ako aj zaslané poskytovateľovi pred podpisom zmluvy, sú pravdivé a zostávajú účinné pri uzatvorení zmluvy v nezmenenej forme. Nepravdivosť tohto vyhlásenia prijímateľa sa považuje za podstatné porušenie zmluvy o poskytnutí NFP. Prílohou č. 1 zmluvy o NFP boli všeobecné zmluvné
podmienky (ďalej aj len „VZP“) k zmluve o poskytnutí NFP. Podľa článku 1, bod 3. VZP sa vzájomné práva a povinnosti medzi zmluvnými stranami riadia Zmluvou o poskytnutí NFP, právnymi predpismi a dokumentmi, ktoré sú uvedené v článku 3.3. zmluvy a na ktoré zmluva odkazuje. Základný právny rámec upravujúci vzťahy medzi poskytovateľom a prijímateľom tvoria najmä, ale nielen právne predpisy, a to Nariadenie EÚ 1080/2006, Nariadenie 1083/2006, implementačné nariadenie, Európska charta pre malé a stredné podniky, ako aj právne predpisy Slovenskej republiky. Podľa článku 2, bod 1. VZP prijímateľ sa zaväzuje dodržiavať ustanovenia Zmluvy o poskytnutí NFP tak, aby bol projekt realizovaný riadne, včas a v súlade s jej podmienkami a postupovať pri realizácii aktivít projektu s odbornou starostlivosťou. Podľa článku 4 bod 4., veta prvá VZP je prijímateľ povinný predložiť poskytovateľovi záverečnú monitorovaciu správu najneskôr do 15. dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k ukončeniu prác na projekte za podmienky, že boli zrealizované a uhradené všetky (oprávnené i neoprávnené) výdavky všetkým dodávateľom a tieto sú premietnuté do účtovníctva prijímateľa v zmysle príslušných právnych predpisov SR a EÚ a podmienok stanovených v zmluve o poskytnutí NFP. Podľa článku 8, bod 1. VZP prijímateľ je povinný zrealizovať schválený projekt v súlade so Zmluvou o poskytnutí NFP a ukončiť práce na projekte riadne, včas a v súlade s článkom 2, bod 2.4. zmluvy. Prijímateľ je povinný bezodkladne oznámiť poskytovateľovi zmenu termínu ukončenia prác na projekte v súlade s článkom 6, bod 6.3. písm. a) zmluvy. Podľa článku 9, bod 2, 2.1. VZP mimoriadne ukončenie zmluvného vzťahu zo zmluvy o poskytnutí NFP nastáva dohodou zmluvných strán alebo odstúpením od zmluvy o poskytnutí NFP. Podľa článku 9, bod 2, 2.2. VZP od zmluvy o poskytnutí NFP môže prijímateľ alebo poskytovateľ odstúpiť v prípadoch podstatného porušenia zmluvy o poskytnutí NFP, nepodstatného porušenia zmluvy o poskytnutí NFP a ďalej v prípadoch, ktoré ustanovujú zmluva a poskytnutí NFP alebo právne predpisy SR. Podľa článku 9, bod 2.4., písm. d), g), h), l) a n) VZP na účely zmluvy o poskytnutí NFP sa za podstatné porušenie zmluvy o poskytnutí NFP zo strany prijímateľa považuje najmä: d) porušenie záväzkov vyplývajúcich z vecnej alebo časovej realizácie aktivít projektu a/alebo nesplnenie podmienok a povinností, ktoré prijímateľovi vyplývajú zo Zmluvy o poskytnutí NFP (najmä nezabezpečenie verejného obstarávania, dodatočné zistenie nedostatkov pri vykonávaní verejného obstarávania, nesplnenie ukazovateľov realizácie projektu definovaných v Prílohe č. 2 k zmluve o poskytnutí NFP alebo iné závažné porušenie zmluvných povinností); f) ak sa zistí porušenie pravidiel a zmluvných podmienok, za ktorých boli prostriedky NFP poskytnuté a/ alebo v prípade porušenia finančnej disciplíny v zmysle § 31 ods. 1 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy; h) poskytnutie nepravdivých alebo zavádzajúcich informácií a/ alebo neposkytovanie informácií v súlade s podmienkami zmluvy o NFP zo strany prijímateľa počas trvania zmluvy, ako aj v čase od podania žiadosti o poskytnutie NFP poskytovateľovi; l) akákoľvek zmena projektu, ktorá má charakter podstatnej zmeny projektu alebo sa považuje za podstatnú zmenu projektu; n) každé porušenie povinností prijímateľa, ktoré je v zmluve o poskytnutí NFP označené ako podstatné porušenie povinností alebo podstatné porušenie zmluvy o poskytnutí NFP alebo také porušenie, v dôsledku ktorého je poskytovateľ oprávnený od zmluvy o poskytnutí NFP odstúpiť. Podľa článku 9, bod 2.7., veta prvá VZP v prípade podstatného porušenia zmluvy o poskytnutí NFP je zmluvná strana oprávnená od zmluvy o poskytnutí NFP odstúpiť okamžite, len čo sa o tomto porušení dozvedela. Podľa článku 9, bod 2.8 VZP odstúpenie od zmluvy je účinné dňom doručenia písomného oznámenia o odstúpení od zmluvy druhej zmluvnej strane. Podľa článku 14, bod 1., písm. d) a i) VZP oprávnenými výdavkami sú všetky výdavky, ktoré sú nevyhnutné na realizáciu aktivít projektu tak, ako je uvedené v článku 2 zmluvy a ktoré spĺňajú nasledujúce podmienky: d) viažu sa na aktivitu projektu, ktorá bola skutočne realizovaná, tieto výdavky boli uhradené dodávateľovi prijímateľa a zároveň boli premietnuté do účtovníctva prijímateľa v zmysle príslušných právnych predpisov SR a EÚ a podmienok stanovených v zmluve o poskytnutí NFP; podmienka úhrady dodávateľom nemusí byť splnená v prípade, ak ide o výdavky, na ktoré sa vzťahuje výnimka uvedená v čl. 8 ods. 5 psím. c) VZP; i) ktoré boli vynaložené v súlade so zmluvou o poskytnutí NFP, právnymi predpismi SR a EÚ. Podľa článku 16 bod 5. VZP prijímateľ je povinný vo všetkých predkladaných žiadostiach o platbu uvádzať výlučne výdavky, ktoré zodpovedajú podmienkam uvedeným v článku 14 VZP. prijímateľ zodpovedá za pravosť, správnosť a kompletnosť údajov uvedených v žiadosti o platbu. V prípade, že na základe nepravých alebo nesprávnych údajov uvedených v žiadosti o platbu dôjde k vyplateniu platby, pôjde o porušenie finančnej disciplíny v zmysle § 31 zákona o rozpočtových pravidlách. Podľa čl. 16 ods. 2 VZP poskytovateľ zabezpečí poskytnutie platby systémom refundácie na základe ŽOP
predloženej prijímateľom. Podľa čl. 16 ods. 4 VZP prijímateľovi vznikne nárok na vyplatenie príslušnej platby iba v prípade, ak podá úplnú a správnu žiadosť o platbu, a to až v momente schválenia súhrnnej ŽoP Certifikačným orgánom. Nárok prijímateľa na vyplatenie príslušnej platby vzniká len v rozsahu v akom Poskytovateľ rozhodne o oprávnenosti výdavkov projektu. Podľa čl. 16 ods. 6 VZP poskytovateľ je povinný vykonať kontrolu podľa § 24b a nasl. zákona č. 528/2008 Z. z., článku 60 Nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1260/1999 v znení nariadenia Rady (ES) č. 1342/2008 a článku 13 Nariadenie Komisie (ES) č. 1828/2006 z 8. decembra 2006, ktoré stanovuje vykonávacie pravidlá Nariadenia 1083 a Nariadenia 1080. Kontrola projektu zahŕňa administratívnu kontrolu a v prípade potreby kontrolu na mieste. Administratívna kontrola ŽoP pozostáva z kontroly jej formálnej a vecnej správnosti. V rámci kontroly formálnej správnosti je poskytovateľ povinný overiť pravdivosť, kompletnosť a správnosť vyplnenia ŽoP. V prípade zistenia formálnych nedostatkov vyzve Poskytovateľ Prijímateľa, aby do 14 dní ŽoP doplnil. V prípade zistenia závažných nedostatkov, alebo nedoplnenia požadovaných údajov v stanovenej lehote, poskytovateľ ŽoP zamietne. V prípade, ak sa Poskytovateľ rozhodne počas výkonu administratívnej kontroly vykonať kontrolu na mieste, lehoty na administratívnu kontrolu ŽoP sú pozastavené. Podľa čl. 16 ods. 7 VZP v rámci kontroly vecnej správnosti je poskytovateľ povinný kontrolovať reálnosť, oprávnenosť, správnosť, aktuálnosť a neprekrývanie sa nárokovaných výdavkov. Poskytovateľ je taktiež povinný skontrolovať, či požadovaná suma v ŽoP zodpovedá údajom uvedeným v priložených dokladoch a či táto suma zároveň zodpovedá rozpočtu projektu. Pri kontrole matematickej správnosti sa kontroluje správnosť údajov o dodaných tovaroch, službách a prácach vo vzťahu k množstvu alebo objemu a jednotkovej cene, súčet jednotlivých položiek uvedených na predloženej faktúre alebo inom relevantnom účtovnom doklade. Kontroluje sa aj súlad s právnymi predpismi SR a EÚ (verejné obstarávanie, ochrana životného prostredia, rovnosť príležitostí, publicita). V prípade potreby vykoná poskytovateľ kontrolu na mieste podľa článku 12 VZP. Podľa článku 17 VZP je prijímateľ povinný uchovávať dokumentáciu k projektu do 31.08.2020 a do tejto doby strpieť výkon kontroly/ auditu zo strany oprávnených osôb v zmysle článku 12 VZP. Stanovená doba môže byť automaticky predĺžená (bez potreby vyhotovenia dodatočného dokladu k tejto zmluvy o poskytnutí NFP, len na základe oznámenia poskytovateľa prijímateľovi) v prípade, ak nastanú skutočnosti uvedené v článku 90 Nariadenia 1083 o čas trvania týchto skutočností. Podľa prílohy č. 2 zmluvy o poskytnutí NFP (Predmet podpory NFP), cieľom projektu bola výstavba komplexného strediska cestovného ruchu s celoročným využitím zabezpečujúcim posilnenie konkurencieschopnosti a atraktivity regiónu a celej SR. Podľa časového rámca realizácie aktivít projektu, všetky aktivity projektu, a to aktivita 1 - výstavba polyfunkčného objektu, aktivita 2 - výstavba pešej kolonády s priľahlou infraštruktúrou a aktivita 3 - výstavba športovísk, mali byť ukončené v októbri 2014.
19. Zo Správy z kontroly na mieste a záznamu z administratívnej kontroly zo dňa 16.12.2016 súd zistil, že v časti Nedostatky zistené na kontrole na mieste ako aj administratívnou kontrolou ŽoP je uvedené: „Aj keď vzhľadom na vývoj stavby nebolo možné fyzicky skontrolovať detailne všetky nárokované výdavky v zmysle rozpočtu, kontrolná skupina dňa 04.04.2016 zistila, že práce na výstupoch projektu neboli ukončené t. z. projekt nebol zrealizovaný v zmysle zmluvy o NFP. V čase konania KnM neboli ukončené niektoré práce v rámci Aktivity č. 1 Výstavba polyfunkčného objektu týkajúce sa oprávnených (nedokončené stropy, podlahy, obklady stien - vonkajšie, nezabudovaná interiérová stena, a iné), ako i neoprávnených výdavkov (vybavenie šatní, wellness a fitness, elektroinštalácie a iné). Aktivity č. 2 Výstavba pešej kolonády s priľahlou infraštruktúrou a 3 Výstavba športovísk, neboli zrealizované vôbec. Kontrolná skupina ďalej konštatuje, že stavebný denník je vedený v týždňových intervaloch, chýbajú v ňom základné údaje ako počasie a počet pracovníkov, či mechanizmov na stavbe. Je vedený veľmi všeobecne a v končenom dôsledku ani neodzrkadľuje skutočný priebeh a postup prác vykonaných v danom časovom období, nakoľko stavebné práce na výstupoch projektu v čase konania kontroly na mieste neboli ukončené. K stavebným objektom SO 01 - 1 pešia kolonáda a SO 18 Športový areál prijímateľ kolaudačné rozhodnutie nepredložil z objektívnych príčin, pretože uvedené SO neboli zrealizované. Kolaudačné rozhodnutie pre SO 17 nadobudlo právoplatnosť dňa 29.01.2016 a bolo vydané bez vád a nedorobkov, čo neodzrkadľuje reálny stav projektu v danom čase. Uvedené potvrdzuje aj fotodokumentácia predložená k ŽoP (z 18.01.2016 - dátum nasnímania), z ktorej je zrejmé, že stavebné práce na projekte neboli ukončené (viď príloha tejto správy - fotodokumentácia) a kolaudačné rozhodnutie nemalo byť na takýto stav budovy vydané. Administratívnou kontrolou ŽoP bolo súčasne zistené, že všetky práce a tovary týkajúce sa oprávnených výdavkov (SO 17) boli podľa predloženého stavebného denníka a faktúry vrátane súpisu prác Prijímateľovi dodané k 30.10.2015. Dodávateľovi
SLOVUNION, s.r.o. boli výdavky za oprávnené a neoprávnené výdavky týkajúce sa aktivít projektu uhradené do 31.12.2015, avšak k čiastočnej alebo úplnej dodávke týchto tovarov a prác počas fyzickej realizácie projektu nedošlo. Práce a tovary boli prijímateľovi postupne dodávané v čase po 31.12.2015, a ku dňu konania 1. a 2. etapy kontroly na mieste neboli práce a dodávky stále ukončené aj napriek tomu, že v stavebnom denníku boli uvádzané ako zrealizované a ukončené (viď Príklad č. 1 a č. 2 vyššie k stavebnému denníku). Na základe uvedených informácií je možné konštatovať, že údaje predkladané zo strany Prijímateľa boli nepravdivé a pravdu skresľujúce. Na základe vykonanej fyzickej kontroly miesta realizácie projektu vo všetkých troch etapách KnM, vyčíslila zároveň KS jednotlivé kontrolné zistenia týkajúce sa oprávnených výdavkov za položky rozpočtu, ktoré neboli zrealizované, boli zrealizované v menšom množstve (resp. výmere) resp. boli zrealizované v inej kvalite (napr. namiesto dlažby bol osadený koberec). Tieto sú uvedené v tabuľke č. 2, ktorá tvorí prílohu č. 2 tohto dokumentu. Prijímateľ počas konania 2. etapy KnM v termíne 29.04.2016 stále neukončil stavebné práce na Polyfunkčnom objekte a Športoviská s Pešou kolonádou neboli zrealizované vôbec (viď fotodokumentácia z 2. etapy KnM). V termíne 3. etapy KnM dňa 27.07.2016 boli stavebné práce na Polyfunkčnom objekte ukončené, Pešia kolonáda bola zrealizovaná len čiastočne a Športoviská neboli zrealizované vôbec (viď fotodokumentácia z 3. etapy KnM). Na základe zistení v rámci vykonanej kontroly na mieste bola vyčíslená celková výška neopravených výdavkov na sumu 397 654,89 EUR, čo predstavuje zmenu prác v objeme 28,87 % oproti zazmluvnenej sume oprávnených výdavkov (vychádzajúcej z ponuky víťazného dodávateľa, t.j. 1 377 369,92 Eur, pričom dodatok k Zmluve o dielo nebol uzatvorený.“
20. Z dodatku č. 2 k zmluve o poskytnutí NFP zo dňa 18.09.2015 súd zistil, že príloha č. 2 bola nahradená novou prílohou č. 2 k zmluve. Podľa prílohy č. 2 zmluvy o poskytnutí NFP, časový rámec realizácie aktivít projektu sa zmenil tak, že všetky aktivity projektu mali byť ukončené v decembri 2015.
21. Zo Smernice SIEA č. 12/2012 - Podpisový poriadok SIEA súd zistil, že podpisovanie písomností vo vonkajšom styku (za organizáciu) vyplýva zo Štatútu SIEA. Za organizáciu podpisuje písomnosti generálny riaditeľ alebo ním poverený zástupca štatutárneho orgánu alebo ním poverený vedúci zamestnanec oprávnený zastupovať ju v rozsahu určenom organizačným poriadkom a týmto podpisovým poriadkom. Počas neprítomnosti generálneho riaditeľa písomnosti, ktoré podľa podpisového poriadku podpisuje generálny riaditeľ je oprávnený podpisovať zástupca štatutárneho orgánu, zamestnanec stanovený podpisovým rozvrhom prípade osobitne splnomocnený zamestnanec.
22. Z odstúpenia od zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. SP1101/127/2013 v znení neskorších dodatkov a žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov súd zistil, že Slovenská inovačná a energetická agentúra listom zo dňa 25.01.2017 odstúpila od Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. SP1101/127/2013 zo dňa 25.09.2013 v znení neskorších dodatkov a požiadala žalobcu o vrátenie finančných prostriedkov. Dôvodom odstúpenia bola skutočnosť, že projekt nebol zrealizovaný včas, t.j. v termíne určenom v zmluve o poskytnutí NFP a zároveň projekt nebol realizovaný riadne, keď skutočný stav projektu je v rozpore so zmluvou o poskytnutí NFP a rozpočtom, pričom žalobca nepožiadal o zmenu zmluvy, projekt nebol realizovaný včas a riadne v súlade s ustanoveniami zmluvy a zároveň v žiadosti o platbu č. 2 ako oprávnené deklaroval výdavky viažuce sa na práce a tovary, ktoré ku dňu ukončenia fyzickej realizácie projektu neboli vôbec zrealizované, alebo boli zrealizované v rozpore so zmluvou, žalovaný deklaroval fyzické ukončenie realizácie projektu a to napriek tomu, že práce na projekte neboli ukončené, atď.
23. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 528/2008 o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva riadiaci orgán je ústredný orgán štátnej správy určený vládou na realizáciu operačného programu okrem riadiaceho orgánu ustanoveného osobitným predpisom.
24. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 528/2008 o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva pomoc a podpora sa poskytuje prijímateľovi na základe zmluvy uzavretej podľa § 269 ods. 1 Obchodného zákonníka.
25. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy verejnými prostriedkami sú finančné prostriedky, s ktorými hospodária právnické osoby verejnej správy; verejnými prostriedkami sú aj prostriedky Európskej únie a odvody Európskej únii a prostriedky poskytnuté z rozpočtu Európskej únie na vykonávanie Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky,
26. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy ak z právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie nevyplýva iné, prostriedky Európskej únie sa zaraďujú do príjmov štátneho rozpočtu okrem prostriedkov súvisiacich s intervenčnými opatreniami, o ktorých osobitný zákon13) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/523/20230307> ustanoví, že sa vedú na samostatnom účte.
27. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu na účely tohto zákona majetkom štátu sú veci vo vlastníctve Slovenskej republiky vrátane finančných prostriedkov, ako aj pohľadávky a iné majetkové práva Slovenskej republiky.
28. Podľa § 2 ods. 2 zák. č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu Slovenská republika ako právnická osoba vlastní majetok a nakladá s ním prostredníctvom správcov majetku štátu v súlade s týmto zákonom. Správca podľa § 1 ods. 1 písm. a), b) a d) môže nadobúdať majetok len do vlastníctva štátu. Správca majetku štátu vykonáva právne úkony pri správe majetku štátu v mene štátu. Správca koná v mene štátu pred súdmi a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku štátu, ktorý spravuje, alebo sporného majetku, ktorého správcom by mal byť podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.
29. Žalovaný v konaní namietal nedostatok svojej vecnej legitimácie v tomto spore. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jedna strana sporu v civilnom sporovom konaní (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a druhá strana (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný).
30. Na to, aby sa niekto stal stranou sporu, netreba, aby bol nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia alebo povinnosti, o ktorú v konaní ide, stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia, ktorého splnenia sa v konaní domáha, resp., či je žalovaný nositeľom takejto hmotnoprávnej povinnosti. Práve pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna zo strán sporu subjektom práva a druhá strana subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v civilnom sporovom procese užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je.
31. Pasívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
- žalovanému v konaní uplatňovaná povinnosť (nárok). Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta.
32. Vzhľadom na skutočnosť, že v prípade neexistencie pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného nie je možné žalobe bez ďalšieho vyhovieť a priznať žalovanému ním uplatnené nároky, súd sa v prvom rade vysporiadal práve s existenciou pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v tomto konaní.
33. Žalobca sa v konaní domáhal zaplatenia sumy 522.156,43 Eur a to na základe Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. SP1101/127/2013 zo dňa, ku ktorej boli uzatvorené dodatky č. 1 až 5. Žalovaná suma predstavuje práve nenávratný finančný príspevok, na ktorého vyplatenie mal žalobcovi v zmysle uvedenej zmluvy vzniknúť nárok a to na základe žiadosti o platbu.
34. V zmysle § 15 zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva je zmluva o poskytnutí nenávratného finančného príspevku uzatváraná medzi prijímateľom príspevku a riadiacim orgánom. Z definície riadiaceho orgánu uvedenej v § 7 zákona č. 528/2008 Z. z. vyplýva, že riadiacim orgánom je ústredný orgán štátnej správy určený vládou na realizáciu operačného programu, pričom v prípade zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku uzatvorenej so žalobcu bol týmto ústredným orgánom štátnej správy práve žalovaný a to na základe uznesenia vlády SR č. 832 zo dňa 08.10.2006, ktorý tak bol splnomocnený aj na uzatvorenie zmluvy so žalobcom. Nenávratný finančný príspevok sa poskytuje na financovanie projektov schválených v zmysle príslušnej výzvy a schémy pomoci. Nenávratný finančný príspevok sa vypláca čiastočne zo zdrojov Slovenskej republiky a čiastočne zo zdrojov Európskej únie. Všetky tieto prostriedky sa však v zmysle zákona
č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy vedú ako výdavky štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.
35. V zmysle zákona č 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu sa za majetok štátu považujú „veci vo vlastníctve Slovenskej republiky vrátane finančných prostriedkov, ako aj pohľadávky a iné majetkové práva Slovenskej republiky“. Citovaný zákon obsahuje aj výslovnú právnu úpravu pasívnej vecnej legitimácie v konaniach pred súdmi a inými orgánmi, ktoré sa týkajú majetku štátu. Podľa § 2 ods. 2 tohto zákona Slovenská republika ako právnická osoba vlastní majetok a nakladá s ním prostredníctvom správcov majetku štátu v súlade s týmto zákonom, pričom správca sám podľa § 1 ods. 1 písm. a) a b) nemôže nadobúdať majetok do svojho vlastníctva. Správca majetku štátu vykonáva právne úkony pri správe majetku štátu v mene štátu. Správca koná v mene štátu pred súdmi a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku štátu, ktorý spravuje, alebo sporného majetku, ktorého správcom by mal byť podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.“. Zdroje z Európskej únie, prostriedky Európskej únie sa v zmysle § 7 ods. 2 zákona 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy zaraďujú do príjmov štátneho rozpočtu. Nakladanie z finančnými prostriedkami v rámci európskych fondov upravuje Nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1260/1999. Toto nariadenie v článku 59 ods. 1 písm. a) splnomocňuje členský štát na označenie orgánu, ktorý bude vystupovať ako zodpovedný subjekt za riadenie a kontrolu konkrétneho operačného programu. Na túto európsku úpravu nadväzuje úprava v zákone č. 528/2008 Z. z., o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva, ktorý upravuje spôsob kreovania ako aj postavenie riadiaceho orgánu. 36. Na nakladanie s pridelenými finančnými zdrojmi z rozpočtu Európskej únie je tak oprávnený v zmysle európskej úpravy členský štát, t.j. Slovenská republika, ktorý následne určí v zmysle zákona o pomoci a podpore z fondov Európskej únie riadiaci orgán pre konkrétny operačný program. Žalobca sa teda domáhal zaplatenia príspevku z fondov Európskej únie. Vzhľadom na to, že prostriedky fondov Európske únie sa v zmysle § 2 písm. a) zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy považujú za prostriedky, s ktorými hospodária právnické osoby, pasívne vecne legitimovaným subjektom, v konaní, v ktorom sa žalobca domáha vyplatenia takýchto subjektov je Slovenská republika.
37. Štát má v právnych vzťahoch dvojaké postavenie, ktoré je možné odlíšiť iba podľa typu právneho vzťahu, do ktorého štát v danom prípade vstupuje. Ak štát vystupuje ako nositeľ mocenských oprávnení, pri realizácii ktorých autoritatívne rozhoduje, je v takejto situácii subjektom verejného práva. Ak ale vstupuje do právnych vzťahov ako osoba v rovnom postavení s inými účastníkmi týchto vzťahov, stáva sa účastníkom súkromnoprávnych, resp. občianskoprávnych vzťahov. V týchto prípadoch má podľa § 21 Občianskeho zákonníka pozíciu právnickej osoby. Štát ako právna konštrukcia, podobne ako ostatné právnické osoby, nie je spôsobilý tvoriť sám osebe svoju vlastnú vôľu. Úkony štátu ako účastníka občianskoprávnych vzťahov preto musia robiť k tomu povolané iné osoby. Štát ako právnická osoba vlastní majetok a nakladá s ním prostredníctvom správcov majetku štátu. Správca majetku štátu vykonáva právne úkony pri správe majetku štátu v mene štátu. Správca koná v mene štátu pred súdmi a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku štátu, ktorý spravuje, alebo sporného majetku, ktorého správcom by mal byť podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov. Žalovaný tak ako ústredný orgán štátnej správy bol spôsobilý vystupovať v konaní o vyplatenie nenávratného finančného prostriedku konať v mene štátu a na jeho účet, sám však nositeľom pasívnej vecnej legitimácie nebol.
38. Na základe uvedených skutočností sa súd musel stotožniť s námietkou nedostatku pasívnej legitimácie vznesenej zo strany žalovaného a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.
39. Súd sa v súlade s právnym názorom vysloveným odvolacím súdom v tomto konaní zaoberal aj listinnými dôkazmi, ktoré mu boli žalujúcou stranou predložené dňa 06.02.2019. Tieto však boli vzhľadom na absenciu pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v tomto konaní pre rozhodnutie súdu právne bez významu.
40. O trovách konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že priznal úspešnému žalovanému právo na náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu.
41. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z.). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z.).