Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12C-159-2014.pdf
PDF · 125.32 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-12C/159/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, pred samosudkyňou JUDr. Erikou Trtalovou, v právnej veci navrhovateľa: PROFI CREDIT Slovakia, IČO 35 792 752, so sídlom Bratislava, Pribinova 25, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, IČO 47 233 516, so sídlom Bratislava, Kubániho 16 proti odporkyni: U. S., K.. XX.XX.XXXX, R.Č. W. Y., O. Q., I. J. XXX, o zaplatenie 1.713,88 Eur s príslušenstvom, t a k t o
rozhodol:
I. Návrh zamieta.
II. Odporkyni sa náhrada trov nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.02.2014 domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu zaplatiť sumu vo výške 1.713,88 Eur spolu s úrokom z omeškania 8,5% ročne zo sumy 1.713,88 Eur od 12.05.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že uzatvoril dňa 17.12.2008 s odporkyňou zmluvu o revolvingovom úvere č. 8400016318 na základe, ktorej navrhovateľ poskytol odporkyni úver vo výške 1.427,34,-Eur. Poskytnutý úver sa odporkyňa zaviazala splatiť spolu s úrokom v 48-tich mesačných splátkach vo výške 72,60 Eur v termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára, ktorý bol dohodnutý v zmluve. V súlade s ustanovením zmluvy poskytol navrhovateľ odporkyni revolving dňa 18.05.2012 vo výške 1.742,40 Eur, ktorý sa odporkyňa zaviazala splatiť v 24-och mesačných splátkach vo výške 72,60 Eur v termínoch splatnosti podľa nového splátkového kalendára. Odporkyňa sa dostala do omeškania s úhradou splátok úveru už pri splátke č. 7 do uplatnenia práva navrhovateľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka t. j. do okamžitej splatnosti úveru napokon zaplatila sumu 3.513,32 Eur. Vzhľadom k tomu, že odporkyňa bola v omeškaní s úhradou splátky č. 49 o viac ako 3 mesiace navrhovateľ si uplatnil právo veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka t. j. okamžitú splatnosť úveru. Odporkyni dňa 11.05.2013 vznikla povinnosť uhradiť sumu neuhradených splátok vo výške 1.713,88 Eur, pričom po splatnosti úveru nehradila dlžnú sumu ani čiastočne. V súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka si navrhovateľ uplatňuje úrok z omeškania vo výške podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom k prvému dňu omeškania
Odporkyňa sa k návrhu nevyjadrila.
Vo veci súd rozhodol v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. bez prítomnosti odporkyne, navrhovateľa a právneho zástupcu navrhovateľa. Právny zástupca navrhovateľa požiadal o ospravedlnenie neprítomnosti ako aj neprítomnosti navrhovateľa s tým, že súhlasí, aby bolo rozhodnuté na základe listinných dôkazov a
písomných vyjadrení v intenciách podaného návrhu. Odporkyňa nepožiadala o odročenie pojednávania z vážnych dôvodov, svoju neúčasť dodatočne ospravedlnila.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi najmä so Žiadosťou/Zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru, zmluvnými dojednaniami zmluvy o revolvingovom úvere, kartou klienta, písomným vyjadrením navrhovateľa, priemernou úrokovou mierou a zistil nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľ je obchodná spoločnosť zapísaná v obchodnom registri, ktorá má v predmete svojej činnosti o.i. poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, odporca je fyzická osoba, nepodnikateľ.
Dňa 17.12.2008 uzatvorili zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, obsahom ktorej bol záväzok navrhovateľa poskytnúť odporkyni úver vo výške 1.427,34 Eur a súčasne záväzok odporkyne nahradiť celkové náklady spojené s poskytnutím úveru, a to formou 48 mesačných splátok vo výške 72,60 Eur. Zmluva na lícnej časti obsahuje nadpis „Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere". V bode 1. je označený navrhovateľ obchodná spoločnosť ako veriteľ, v bode 2. je svojimi osobnými údajmi označená odporkyňa, body 3. a 4. neboli vypísané, inak mohli obsahovať údaj o spoludlžníkovi 1/ a spoludlžníkovi 2/. Bod 5 žiadosti obsahuje údaj o požadovanom revolvingovom úvere. Z bodu 5 žiadosti o poskytnutie úveru vyplýva, že odporkyňa ako dlžníčka žiadala navrhovateľa o poskytnutie úveru za nasledovných podmienok: poskytnutá čiastka úveru 1.427,34Eur, splatnosť úveru pri počte 48 splátok k 30. dňu v mesiaci, mesačná splátka vo výške 72,60Eur, zmluvná odmena - celkové náklady so spotrebiteľským úverom 2.057,23 Eur, predpokladaná RPMN za úver v percentách 68,80%, ročná úroková sadzba úveru 68,80%, priemerná RPMN 34,92%, poskytnutá čiastka revolvingu 592,38 Eur, zmluvná odmena za poskytnutie revolvingu bola uvedená suma 1.149,90 Eur a predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 63,23%, ročná úroková sadzba revolvingu v percentách 80,24%. Podstatne iným písmom už boli vyplnené údaje o schválenom revolvingovom úvere, ktoré obsahuje bod 6 lícnej časti tejto zmluvy, kde je uvedená poskytnutá čiastka úveru 1.427,34Eur, počet splátok 48, pri splatnosti k 30-temu dňu v mesiaci, mesačná splátka vo výške 72,60 Eur, zmluvná odmena - celkové náklady so spotrebiteľským úverom 2.057,23 Eur, RPMN za úver v percentách 66,68%, ročná úroková sadzba úveru 68,80%, priemerná RPMN 34,92%, poskytnutá čiastka revolvingu 592,38 Eur, zmluvná odmena za poskytnutie revolvingu bola uvedená suma 1.149,90 Eur a predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 58,54%, ročná úroková sadzba revolvingu v percentách 80,24%. V zmysle bodu 8 lícnej strany zmluvy dlžník s veriteľom v ďalšom odkazujú na úpravu obsiahnutú v zmluvných dojednaniach o revolvingovom úvere na zadnej strane žiadosti/zmluvy, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto žiadosti/zmluvy s tým, že sa s nimi oboznámili a nemajú k ním žiadne výhrady a zaväzujú sa ich dodržiavať. Z uvedeného je zrejmé, že údaje v bode 5 predmetnej žiadosti/zmluvy, ktorú možno považovať za akceptáciu alebo za návrh zmluvy, nie je totožný s akceptáciou žiadosti v bode 6 zmluvy/ žiadosti. Vychádzajúc z podmienok uvedených v § 4 ods. 1, 2, 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch v spojitosti s § 44 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, je potrebné považovať ustanovenia z dojednanej zmluvy o spotrebiteľskom úvere v časti RPMN za neplatné. Prijatie návrhu odporkyne na uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere, urobené vyššie uvádzanými úkonmi navrhovateľa, teda vyplnením bodu 6 žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru a vyhotovením oznámenia veriteľa o schválení úveru, ktoré obsahujú odlišné údaje RPMN a priemernej bolo potrebné považovať za nový návrh v časti, ktorá sa týkala tejto zmeny. Zo strany odporkyne nebol urobený žiadny ďalší písomný úkon, z ktorého by nepochybne vyplývalo, že odporkyňa RPMN vo výške, ktorá bola určená v prejavoch navrhovateľa zo dňa 10.12.2008, akceptovala.
Odporkyňa ako vyplýva z karty klienta uhradila navrhovateľovi celkom 3.513,32Eur.
Podľa § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
Podľa § 502 ods.1 veta prvá Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.
Ustanovenia Obchodného zákonníka, v rámci ktorých je zmluva o úvere považovaná za tzv. „absolútny obchod“, však v čase vzniku daného záväzkového vzťahu neobsahovali špeciálne ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, ktoré aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku pôsobia ako lex specialis. Preto bolo potrebné riadiť sa všeobecnou právnou úpravou.
Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34).
Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu používať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98, C242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero und Salvat Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane a Emilio Vinas Feliú, v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti.
Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.
Podľa ustanovenia čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa ustanovenia čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.
Podľa ustanovenia čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
Podľa ustanovenia čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 (2).
Podľa ustanovenia čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa ustanovenia čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.
Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere (ďalej len „zákona č. 258/2001 Z.z.“)
- spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,.
Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
V súlade s § 2 písm. c) zákona č. č. 258/2001 Z.z. celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z., spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa ustanovenia § 4 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z , zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno,
priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho
čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.
Podľa ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z.; pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa ustanovenia § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z.z.; od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 5 zákona č. 258/2001 Z.z. ak bol spotrebiteľský úver poskytnutý na zakúpenie tovaru alebo poskytnutie služby, veriteľ je oprávnený od zmluvy odstúpiť, ak je spotrebiteľ v omeškaní jednej splátky za časové obdobie dlhšie ako tri mesiace alebo dvoch splátok.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Súd právny vzťah medzi účastníkmi posúdil ako vzťah založený podľa zákona č. 258/2001 Z.z., ktorý vznikol nie podpisom právneho úkonu v ktorom žiadal odporca o poskytnutie spotrebiteľského úveru, ale až poskytnutím peňažných prostriedkov.
Ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. predstavujú špeciálny predpis k úprave úverových zmlúv. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere predstavujú osobitný zmluvný typ záväzku upravený osobitným zákonom č. 258/2001 Z.z., ktorý osobitne ustanovuje náležitosti zmluvy a v ostatných náležitostiach odkazuje na úpravu ustanovení Občianskeho zákonníka (odkazy pod 2/, 6/, 7/, 9/ 11/, ktoré sa týkajú náležitosti obsahu zmluvy § 43 Občianskeho zákonníka, odstúpenie od zmluvy § 48 Občianskeho zákonníka, úpravu vád podľa § 499 Občianskeho zákonníka a pod..) a je určitou formou spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka.
Úmyslom zákonodarcu pri tzv. spotrebiteľských úveroch, teda pri právnych vzťahoch, keď na jednej strane vystupuje veriteľ (zväčša podnikateľ, finančná inštitúcia) a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol a nemôže individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy, je chrániť postavenie slabšieho spotrebiteľa pred nekalými zmluvnými dojednaniami. Preto zákonodarca pre tento zmluvný typ stanovil osobitné podstatné náležitosti pre ktoré je potrebné aplikovať aj niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka ako aj je potrebné prihliadať aj na smernicu Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru (Ú.v. ES L 42, 12.2.1987) v znení smernice Rady 90/88/ EHS z 22. februára 1990 (Ú.v. ES L 61, 10.3.1990) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/7/ ES zo 16. februára 1998 (Ú.v. ES L 101, 1.4.1998) ktorá bola transponovaná do nášho právneho poriadku. Hoci smernica nemá priamy účinok, je potrebné zákonné ustanovenia, ktoré boli prijaté na jej implementáciu resp. transponovanie, vykladať v zmysle dosiahnutia cieľov smernice, teda tzv. euro konformným výkladom.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa ustanovenia § 43c ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu. Včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie dôjde navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím.
Podľa ustanovenia § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.
Podľa ustanovenia § 565 veta prvá Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že medzi účastníkmi vznikol spotrebiteľský vzťah. Pokiaľ zo Všeobecných podmienok navrhovateľa vyplýva aplikácia ustanovenia § 275 ods. 4 Obchodného zákonníka upravujúceho okamih uzatvorenia zmluvy je potrebné uviesť, že aj keď predmetná zmluva o spotrebiteľskom bola uzatvorená podľa ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, teda v danom prípade záväzkový vzťah medzi účastníkmi spadá do kategórie absolútneho obchodu (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka), nemá táto skutočnosť za následok, že sa na predmetný právny vzťah nebudú aplikovať všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka, teda aj zhora citované ustanovenia § 52 a nasl. týkajúce sa ochrany spotrebiteľa s dôrazom na ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vychádzajúc zo zásady subsidiarity Občianskeho zákonníka. Predmetná zmluva tak spĺňa charakteristiku štandardných spotrebiteľských zmlúv. Súčasťou zmluvy sú tiež všeobecné podmienky, ktoré odporkyňa ovplyvniť nemohla, nakoľko boli pripravené už vopred a pre veľký počet spotrebiteľov. Z uvedeného vyplýva, že súd na také ustanovenie všeobecných podmienok formulárovej zmluvy, z ktorého vyplýva aplikácia ustanovenia § 275 ods. 4 Obchodného zákonníka upravujúceho okamih uzatvorenia zmluvy, majúca za následok menej priaznivé postavenie spotrebiteľa s poukazom na povahu ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako jednostranne kogentného neumožňujúceho sa odchýliť od občianskoprávnej úpravy v neprospech spotrebiteľa, nemohol prihliadnuť, a preto súd v predmetnej veci aplikoval zhora citované ustanovenie § 43c a 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka pokiaľ ide o okamih uzatvorenia zmluvy v súlade s ustanovením § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zmluva bola uzavretá medzi veriteľom - navrhovateľom ako právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej podnikateľskej činnosti o. i. poskytovanie úverov z vlastných zdrojov ako podnikanie a spotrebiteľom - odporkyňou ako fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver ako vyplýva z predmetnej zmluvy na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, ide o zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver, teda dočasne poskytnúť peňažné prostriedky na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere v inej právnej forme - vo forme úveru a spotrebiteľ sa zaväzuje tieto vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Súd je toho názoru, že poskytnutie spotrebiteľského úveru len na základe žiadosti, ktorá neobsahuje základné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 4 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z, znamená poskytnutie úveru bezúročne a bez poplatkov a sankcií. Vznik právneho vzťahu je daný jedine tým, že došlo k čerpaniu poskytnutých prostriedkov, pretože samotná zmluva neobsahovala základné náležitosti, dokonca nespĺňala náležitosti zmluvy vyhotovenej v predpísanej písomnej forme. V danom prípade súd prihliadal na ustálenú judikatúru, kedy vo viacerých iných obdobných konaniach bolo ustálené, že sa nejedná o neexistenciu právneho úkonu a je len možné sa domáhať nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, ale takýto nárok možno kvalifikovať ako nárok na vrátenie úveru bez úroku a bez poplatkov.
V zmluve o revolvingovom úvere však absentujú niektoré podmienky, s ktorými zákon o spotrebiteľských úveroch spája právo navrhovateľa ako dodávateľa požadovať späť len poskytnutý úver, bez úrokov a bez poplatkov a povinnosť dlžníka ako spotrebiteľa splatiť úver iba vo výške poskytnutých peňažných prostriedkov, bez úrokov a bez poplatkov. Tu potom navrhovateľ nie je oprávnený zo zmluvy požadovať okrem istiny poskytnutého úveru aj iné plnenie - úroky obsiahnuté v zmluve, poplatok za omeškanie, poistenie. V danom prípade zmluve chýbajú najmä náležitosti určené v § 4 ods. 2 písm. e), i) a j) zákona 258/2001 Z.z.. Pre absenciu týchto náležitostí zmluvy je potrebné považovať tento spotrebiteľský úver za úver bez poplatkov a bez úrokov, ako to vyplýva z ustanovenia. § 4 ods. 3 zákona 258/2001 Z.z.. Najmä súd poukazuje na rozpory medzi zmluvou, oznámením veriteľa o schválení a kartou klienta a poukazuje
najmä na určenie výšky splátky, ktoré je pre spotrebiteľa nezrozumiteľné, nejasné. Vychádzajúc z uvedeného vznikla odporkyni povinnosť vrátiť navrhovateľovi len hodnotu poskytnutého úveru, a preto súd návrh v celom rozsahu zamietol, keďže odporkyňa zaplatila už viac ako je hodnota poskytnutého úveru (poskytnutý úver celkove vo výške 3.169,74Eur - zaplatená časť úveru vo výške 3.513,32 Eur).
Vzhľadom na to, že súd návrh navrhovateľa zamietol v celom rozsahu, mala odporkyňa v konaní plný úspech, a teda jej podľa § 142 ods. 1 O.s.p. voči navrhovateľovi vzniklo právo na náhradu trov konania. Keďže odporkyňa si náhradu trov konania neuplatnila, súd jej náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne cestou tunajšieho súdu písomne, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 221 ods. 1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť
účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa
už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže
namiesto samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.