Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Co-558-2013.pdf
PDF · 76.96 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/558/2013
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu Plzeňské městské dopravní podniky a. s., Plzeň, Denisovo nábř. 920/12, IČ: 25220683, Česká republika, proti žalovanej M. A., P. H., H. A. X, o vyhlásenie rozsudku sa vykonateľný, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu 5Ecud/19/2012-25 z 8.8.2013 Okresného súdu Rožňava
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa (ďalej len súd) uznesením uložil žalobcovi, aby v lehote 15 dní od jeho doručenia zaplatil poplatok z návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzích rozhodnutí, ktorý je 66 € (pol.č.18d Sadzobníka súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov).
Žalobca podal proti uzneseniu v zák. stanovenej lehote odvolanie, ktoré nasledujúcim spôsobom odôvodnil: Napadnuté rozhodnutie súdu I. stupňa považuje za vecne nesprávne, pretože rozhodnutie súdu I. stupňa spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Súd I. stupňa mu napadnutým rozhodnutím uložil zaplatiť súdny poplatok vo výške 66 €, ktorý je údajne podľa súdu I. stupňa nutné za toto konanie zaplatiť. S takýmto názorom a postupom súdu nesúhlasí. Je toho názoru, že v súvislosti so svojim návrhom z 13.12.2012 na vyhlásenie vykonateľnosti, nie je povinný hradiť akýkoľvek súdny poplatok. Jeho návrh z 13.12.2012 zakladá úplne osobitné konanie sui generis, ktoré je upravené v čl.38 nariadenia Rady (ES) č.44/2001 z 22.12.2000. Ide o konanie o vyhlásení exekučného titulu za vykonateľný. Toto konanie je úplne jednoduché, kedy rozhodnutie je vykonateľné, len čo sú splnené formálne náležitosti (t.j. je doložené osvedčenie o vykonateľnosti), bez toho, aby bolo rozhodnutie preskúmavané. V čl.52 nariadenia Rady (ES) č.44/2001 je potom výslovne zakázané vyberať akýkoľvek poplatok za toto konanie. Toto nariadenie má aplikačnú prednosť pred zákonnými normami vydanými Slovenskou republikou. V anglickom jazyku znie čl.52 nariadenia Rady (ES) č.44/2001 nasledovne: „In proceedings for the issue of a declaration of enforceability, no chargé, duty or fee calculated by reference to the value of the matter at issue may be levied in the Member State in which enforcement is sought.“ V slovenskom jazyku ide o nasledujúci preklad: V členskom štáte, v ktorom sa žiada o výkon, nemožno za konanie o vydanie vyhlásenia vykonateľnosti vyberať poplatok, odvod alebo inú platbu vypočítanú z výšky vymáhaného nároku. Je teda úplne absurdné tvrdenie súdu, že čl.52 nariadenia Rady (ES) č.44/2001 nevylučuje, aby bol za konanie o vyhlásení exekučného titulu za vykonateľný vyberaný súdny poplatok určený paušálnou sumou. Predmetné ust. je tak precízne, že sa snaží prostredníctvom viacerých pojmov (poplatok, odvod alebo iná platba) nadefinovať, že vôbec žiadny súdny poplatok vyberať nemožno. Viac pojmov označujúcich „vyberanie súdneho poplatku“ je použité práve z toho dôvodu, aby pri preklade tohto ust. nemohli vzniknúť žiadne pochybnosti. Nemožno teda vyberať: 1) žiadny poplatok, 2) žiadny odvod, 3) inú platbu vypočítanú z výšky vymáhaného nároku. Z neznámych dôvodov však napriek tomu súd I. stupňa interpretoval uvedené ust. nesprávne a úplne opačne, než je jeho zmyslom. Súd I. stupňa vytrho1 z kontextu celého čl. iba niekoľko slov a ich význam i význam celého čl. následne úplne zdeformoval. Takýto postup je úplne nepochopiteľný. Pokiaľ by sa použil výklad ad absurdum, potom by bolo možné vyberať poplatok určený paušálnou sumou vo výške 66 €, avšak
zároveň by bol protiprávny stav, pokiaľ by bol vyberaný nižší, rovnako vysoký či vyšší poplatok, pokiaľ by sa k jeho výške dospelo percentuálnym výpočtom z predmetu sporu. Takéto ust. by nedávalo žiadny zmysel, resp. nie je zrejmé, aký záujem by bol daný na tom, aby si jednotlivé štáty určili súdny poplatok za tento typ konania paušálnou sumou, hoci každý štát odchylne. Z uvedeného dôvodu je rovnako nutné zaoberať sa výkladom účelovým. Nariadením Rady (ES) r.44/2011 z 22.12.2000 zavedený režim uznávania a výkonu je založený na vzájomnej dôvere vo výkon spravodlivosti v rámci EU. Taká dôvera vyžaduje nielen to, aby boli súdne rozhodnutia vydané v niektorom členskom štáte bez ďalšieho uznané v inom členskom štáte, ale rovnako aby bol postup pre výkon týchto rozhodnutí v naposledy uvedenom štáte účinný a rýchly (pozri rozsudok Súdneho dvora z 13.10.2011, vo veci C-139/10 - Prism Investments BV proti Jaap Anne van der Meer). Ide iba o jednoduché konanie, ktoré nevyžaduje žiadne zložité dokazovanie či zložité právne posúdenie veci. I z tohto dôvodu sa teda javí vyberanie súdneho poplatku v rozpore s účelom a zmyslom daného nariadenia, ktoré predpokladá, že rozhodnutie bude vyhlásené za vykonateľné ihneď potom, čo budú osvedčené niektoré formálne náležitosti. Na okraj uviedol, že pokiaľ bol nútený hradiť súdny poplatok vo výške 66 €, ďalej súdny poplatok vo výške 300 Kč za vydanie osvedčenia o vykonateľnosti a súdny poplatok za exekúciu vo výške 16,50 €, bez toho, aby bolo vopred zrejmé, či bude vôbec exekúcia úspešná, nahrával by takýto systém dlžníkom, lebo veriteľom by sa ich drobnejšie pohľadávky vôbec nevyplatilo vymáhať. Takýto stav by bol isto protiústavný a ukracoval by práva veriteľov. Zrejme z uvedených dôvodov teda na konanie o vyhlásení vykonateľnosti súdny poplatok nie je Nariadením Rady (ES) r.44/2011 z 22.12.2000 stanovený. Z uvedených dôvodov teda nevyhovel výzve súdu zo 4.6.2013 a nezaplatil súdny poplatok vo výške 66 €. I naďalej trvá na svojom návrhu z 13.12.2012, aby bol vyhlásený rozsudok Okresního soudu Plzeň - město z 3.12.2009, č.j.38C 134/2009, za vykonateľný v Slovenskej republike. Nemožno rovnako prehliadnuť skutočnosť, že sa v svojom podaní z 11.6.2013 domáhal toho, aby súd I. stupňa položil predbežnú otázku Európskemu súdnemu dvoru, tykajúcu sa platnosti a výkladu aktov prijatých orgánmi Spoločenstva, konkrétne čl.52 nariadenia Rady (ES) č.44/2001. Súd na tento jeho návrh rezignoval. Rozhodnutie súdu I. stupňa teda považuje za vecne nesprávne, ako považuje za nesprávny celý procesný postup súdu. Pokiaľ by sa i odvolací súd nestotožnil s jeho názorom ohľadne výkladu čl.52 nariadenia Rady (ES) č.44/2001, navrhuje sa, aby položil predbežnú otázku Európskemu súdnemu dvoru, tykajúcu sa platnosti a výkladu aktov prijatých orgánmi Spoločenstva, konkrétne čl.52 nariadenia Rady (ES) č.44/2001. Má za to, že ak vyvstane taká otázka pred súdom členského štátu, môže tento súd, ak považuje rozhodnutie o tejto otázke za nevyhnutné pre vynesenie svojho rozsudku, požiadať Súdny dvor o rozhodnutie o tejto otázke. Otázka by mala byť - podľa jeho názoru - položena nasledujúcim spôsobom: „Je možné za konanie o vyhlásení cudzieho rozhodnutia za vykonateľné v inom členskom štáte podľa nariadenia Rady (ES) č.44/2001 vyberať akýkoľvek súdny poplatok? Je možné vykladať čl.52 nariadenia Rady (ES) č.44/2001 tak, že je možné za konanie o vyhlásení cudzieho rozhodnutia za vykonateľné v inom členskom štáte podľa nariadenia Rady (ES) č.44/2001 vyberať súdny poplatok určený paušálnou sumou?“ V prílohe ďalej priložil uznesenie Okresného súdu Trenčín z 3.5.2013, č.j.61Ecud/5/2012-33 a uznesenie Okresného súdu Košice I zo 6.5.2013, č.j.40C/196/2012, kedy tieto rozhodnutia riešia úplne totožnú záležitosť, aká je riešená v tomto spore a to tak, že podanému odvolaniu bolo vyhovené a súdom boli uznané uvedené námietky ako oprávnené. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie súdu I. stupňa, teda uznesenie Okresného súdu Rožňava z 8.8.2013, č.j.5Ecud/l9/2012-25, a vec vrátil súdu prvého stupňa na prejednanie a rozhodnutie.
Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O. s. p. - v ostatných prípadoch, t. j. neuvedených v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a uznesenie potvrdil podľa § 219 ods.1,2 O. s. p. ako vecne správne.
Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia možno doplniť nasledovné:
Položka 18d Sadzobníka súdnych poplatkov, tvoriaceho prílohu zák.č.71/92 Z. z. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov bola novelizovaná zák.č.286/12 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č.145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ktorým bola táto položka s účinnosťou od 1.10.2012 rozšírená o poplatok za vyhlásenie vykonateľnosti cudzích rozhodnutí.
Zo znenia osobitnej časti dôvodovej správy vyplýva, že nakoľko znenie položky 18d Sadzobníka súdnych poplatkov nebolo v minulosti doplnené o „návrh na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia“ a
vyberanie súdneho poplatku z návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzích rozhodnutí podľa nariadení EÚ sa riešilo len interpretačne cez ust. zák.č.97/63 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, navrhlo sa uvedeným spôsobom doplnenie tejto položky sadzobníka.
Podľa položky 18d Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zák.č.71/92 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení, súdny poplatok za uznanie alebo vyhlásenie vykonateľnosti cudzích rozhodnutí je 66 €.
Podľa čl.52 Nariadenia Rady (ES) č.44/2001 z 22.12.2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, v členskom štáte, v ktorom sa žiada o výkon, nemožno za konanie o vydanie vyhlásenia vykonateľnosti vyberať poplatok, odvod alebo inú platbu vypočítanú z výšky vymáhaného nároku.
Uvedené znenie čl.52 nariadenia neumožňuje výklad, že konanie o vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia je bezplatné, ale dovoľuje iba taký záver, že za konanie o vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia nemožno vyberať platbu (v danom prípade poplatok) vypočítanú z výšky vymáhaného nároku, čo však nevylučuje určenie poplatku pevnou sumou.
Výklad uvedeného čl.52 nariadenia žalobcom je založený na nepresvedčivých argumentoch, preto naň nebol vzatý zreteľ.
Návrhu žalobcu, aby sa Súdnemu dvoru Európskej únie položila prejudiciálna otázka (č.l.267 Zmluvy o Európskej únii), tykajúca sa výkladu čl.52 nariadenia Rady (ES) č.44/2001, nebolo vyhovené, lebo odvolací súd usúdil, že rozhodnutie o takto položenej otázke nie je nevyhnutné pre vydanie jeho rozhodnutia.
Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.