Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21P-86-2014.pdf
PDF · 76.72 KB
Case nature
Area
Subarea
21P/86/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Sudca Okresného súdu Martin JUDr. Dušan Pagáč, v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa:
J. Š., nar. XX.XX.XXXX,
bytom ako matka, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine, dieťa rodičov, matky: I. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., W. Č.. XX, a otca: I. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., D. Č.. X, v konaní o návrhu matky na zmenu priezviska maloletej, takto
rozhodol:
I. Návrh matky na nahradenie súhlasu otca s podaním žiadosti o zmenu priezviska
maloletej J. Š., nar. XX.XX.XXXX, sa zamieta.
II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa 16.04.2014, matka žiadala, aby súd zmenil priezvisko maloletej J. z priezviska „Š.N.“ na „W.“. Uviedla, že po rozvode manželstva s otcom maloletej, jej bola maloletá J. Š. zverená do osobnej starostlivosti. Matka sa stará aj o ďalšie dve maloleté deti, a to W. W., nar. XX.XX.XXXX a J. W., nar. XX.XX.XXXX. Uviedla, že otec sa o dcéru J. nezaujíma a výživné na ňu neplatí, a že po rozvode manželstva si svoje priezvisko zmenila zo „Š.“ na „W.“. Ďalším dvom deťom, a to W. a J., bolo rozhodnutím Okresného úradu v Martine zmenené priezvisko zo „Š.“ na „W.“. Z toho dôvodu by chcela, aby sa ona a jej tri deti, o ktoré sa stará, mali rovnaké priezvisko, a to „W.“.
Otec sa k návrhu vyjadril podaním zo dňa 27.05.2014 a uviedol, že so zmenou priezviska svojej dcéry J. nesúhlasí. Pripustil, že v čase, keď bol nezamestnaný, platil výživné nepravidelne. V súčasnosti sa zamestnal v zahraničí a dlh na výživnom sa snaží zaplatiť. Poukázal na to, že bývalá manželka - matka maloletej, mu bráni sa s dcérou stretávať. Uviedol, že dcéru J. miluje a má o ňu záujem.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, vypočutím zástupcu kolízneho opatrovníka a obsahom súdnych spisov sp. zn. 20P/98/2011, 21P/116/2013 a 21C/306/2010.
Bolo preukázané, že manželstvo rodičov maloletej J. bolo rozsudkom č.k. 21C/306/2010-57 zo dňa 21.06.2011 rozvedené. Maloletá J. bola na obdobie po rozvode manželstva zverená do osobnej starostlivosti matke. Súd otca zaviazal platiť výživné na maloletú J. vo výške 70,- € mesačne a upravil aj jeho právo stretávať sa s dcérou, a to každý párny víkend, a to v sobotu od 09,00 hod. do 18,00 hodiny, a v nedeľu od 09,00 hod. do 18,00 hodiny. Na škodu maloletej J. rodičia medzi sebou riadnym spôsobom nekomunikujú a otec sa s maloletou stretáva nepravidelne.
Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 10.06.2014, otec vypovedal, že matka mu bráni s maloletou J. sa stretávať. Matka žije v trojizbovom byte v T., ktorý je v jej osobnom vlastníctve, a stará sa o tri svoje deti
- J. Š., W. W.U. O. J. W.. W. a J. W. sú dvojičky, a narodili sa dňa XX.XX.XXXX. Otec týchto dvojičiek nie je v rodnom liste uvedený. Dvojičky mali rovnaké priezvisko ako bývalý manžel matky I. Š.Č.. Na základe žiadosti matky Okresný úrad v Martine rozhodnutím zo dňa 16.12.2013 povolil zmenu priezviska maloletého W. Š. na priezvisko W. a zmenu priezviska maloletej J. Š. na W.. Týmto rozhodnutím povolil aj zmenu priezviska matky I. Š. na priezvisko W.. Matka uviedla, že by chcela, aby sa všetky tri deti, o ktoré sa stará, volali rovnako ako ona a mali priezvisko „W.“. Z toho dôvodu trvala na tom, aby súd nahradil súhlas otca s podaním žiadosti o zmenu priezviska maloletej J., z priezviska Š. na priezvisko W..
Súd vo veci vypočul aj maloletú J., ktorá má však ešte len päť rokov. Maloletá J. povedala, že sa volá W.. Vypovedala, že chodí do materskej škôlky a stretáva sa aj s otcom. Stará sa o ňu matka, a má dvoch súrodencov - W. W. a J. W..
Zástupca kolízneho opatrovníka vypovedal, že ak otcovi vznikol dlh na výživnom, nemôže to byť dôvodom na zmenu priezviska maloletej J.. Navrhol, aby súd návrh matky na zmenu priezviska maloletej zamietol.
Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnutú v podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, a v príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd. Za podstatnú vec v zmysle citovaného ustanovenia Zákona o rodine je potrebné považovať aj podanie žiadosti rodičov o zmenu priezviska maloletého dieťaťa.
Pri rozhodovaní súd v zmysle ustanovenia § 100 ods. 3 O.s.p. zisťoval aj názor maloletého dieťaťa. Vzhľadom na vek maloletej J., ktorá mala minulý mesiac len päť rokov, je rozumová schopnosť maloletej vnímať priebeh súdneho konania obmedzená. Súd zisťoval, či existujú také vážne dôvody na strane rodičov a na strane maloletého dieťaťa, na základe ktorých by pripadalo do úvahy, aby súd nahradil súhlas otca s podaním žiadosti o zmenu priezviska maloletej. Zmena priezviska maloletého dieťaťa znamená značný zásah nielen do práv rodičov, ale aj do práv maloletého dieťaťa.
Bolo preukázané, že otec má záujem o maloletú dcéru. Chcel by sa s ňou stretávať a starať sa o ňu. Dcéru miluje a má o ňu záujem. Dlh, ktorý mu vznikol neplatením výživného, sa snaží splácať.
Z týchto dôvodov, s prihliadnutím aj na zamietavé stanovisko zástupcu kolízneho opatrovníka, súd v aktuálnej situácii nepovažoval za potrebné, aby bol podaný návrh na zmenu priezviska maloletej. Maloletá J., vzhľadom na svoj nízky vek, ešte nevie posúdiť význam zmeny svojho priezviska, a na svoje terajšie priezvisko „Š.“ je už zvyknutá. Z týchto dôvodov súd návrh matky, ktorým žiadala, aby súd nahradil súhlas otca s podaním žiadosti o zmenu priezviska maloletej J. Š. na „W.“, zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože konanie sa mohlo začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).
Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
Podľa ust. § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na začatie exekúcie.