Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13Cb-27-2014.pdf
PDF · 95.28 KB
Case nature
Area
Subarea
13Cb/27/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou Mgr. Annou Monokovou v právnej veci žalobcu: AXA, spol. s r.o., so sídlom Dlhá 88, Žilina, IČO: 00 650 820, zast. Advokátska kancelária Mendel, Mestická, Slovíková, s.r.o., so sídlom Hollého ul. 31/371, Žilina p r o t i žalovanému: POSTAP, s.r.o., so sídlom Ondavské Matiašovce 89, IČO: 31 666 353, zast. Y.. N. L., W.. X.XX.XXXX, F. I. Y. XX o zaplatenie 577,20 eur s prísl. t a k t o
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému iné trovy konania v sume 34,50 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenie sumy 577,20 eur s 9,5 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy odo dňa 01.06.2013 až do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že faktúrou č. 0722013 zo dňa 22.5.2013, ktorá sa stala splatnou dňa 31.5.2013, na sumu 577,20 eur vyúčtoval žalovanému prepravné náklady pri vykonávaní záručných opráv pre žalovaného na miešači cesta SM 300R v dňoch 18.9.2011 a 22.8.-23.8.2012, keďže účastníci sa v záručných podmienkach dohodli, že v prípade reklamácií vád tieto žalobca ako predávajúci odstráni na vlastné náklady s výnimkou nákladov na dopravu súvisiacich s odstraňovaním reklamovaných vád ( bod 6 záručných podmienok ). V dňoch 18.9.2011 a 22.-23.8.2012 vykonal u žalovaného opravu miešača cesta, čo žalovaný písomne potvrdil na pracovných listoch, náklady na dopravu však odmietol uhradiť a to aj napriek viacerým výzvam.
Žalovaný žiadal žalobu odmietnuť s tým, že v odpore proti vydanému platobnému rozkazu uviedol, že dňa 23.8.2010 mu boli na základe písomnej zmluvy uzavretej so žalobcom dodané stroje a to špirálový miešač a pojazdné dieže a s dodanými strojmi prevzal aj protokol o odovzdaní pekárenských zariadení, v ktorom bol pečiatkou uvedený dátum zakúpenia ( dodania strojov ), pričom záručné podmienky neboli jeho súčasťou a neboli ani súčasťou, prílohou kúpnej zmluvy. V článku 4. kúpnej zmluvy je stanovená len dĺžka záručnej doby, záručné podmienky v nej uvedené nie sú. O existencii údajných záručných podmienok a teda aj o údajnej povinnosti platiť prepravné za záručné opravy sa dozvedel až z listu zo dňa 22.5.2013 a z priloženej faktúry, na základe ktorej im boli fakturované prepravné náklady v sume 577,20 eur s odkazom na potvrdené montážne ( pracovné ) listy. Ďalej uviedol, že pracovné listy z predmetných dní skutočne podpísali, tým však len servisným technikom potvrdili, že na zakúpenom stroji bola vykonaná záručná oprava. Skutočnosť, že na pracovnom liste je uvedená aj dĺžka cesty považoval za interný údaj servisných technikov pre potreby v rámci žalobcu. Na potvrdenom pracovnom liste nebola nikde uvedená cesta za prepravné a taktiež nebolo ani len uvedené, že prepravné hradí zákazník, t.j. žalovaný a bude mu následne fakturované. Ak by uvedené podmienky boli súčasťou zmluvy zrejme by
ich žalobca fakturoval samostatne v krátkej časovej lehote po vykonaní opravy a nie súhrnne až dňa 22.5.2013. Preto má zato, že žalobcovi nevznikol nárok na úhradu prepravných nákladov na základe dohodnutých záručných podmienok, pretože dohodnuté neboli. Kupujúcemu v zmysle kúpnej zmluvy nevznikla povinnosť hradiť prepravné náklady spojené so servisnými prácami a teda žalobca fakturoval prepravné náklady neoprávnene.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami - faktúrou č- 0722013, upomienkami, záručným listom a záručnými podmienkami, pracovnými listami, písomným vyjadrením žalobcu, písomnými vyjadreniami žalovaného a jeho prílohami - kúpnou zmluvou, protokolom o odovzdaní pekárenských zariadení a zistil tento skutkový stav.
Z faktúry č. 0722013 vystavenej dňa 22.5.2013 žalobcom súd zistil, že splatnosť faktúry mala nastať dňa 31.5.2013, pričom predmetnou faktúrou boli na základe záručného listu zo dňa 20.3.2010, bod 6. fakturované žalovanému na základe potvrdených montážnych listov prepravné náklady pri záručných opravách a to prepravné náklady za deň 19.09.2011 a prepravné náklady za deň 22.8.-23.8.2012 spolu v sume 577,20 eur.
Upomienkou zo dňa 9.1.2014 žalobca upozornil žalovaného, že pri kontrole účtovných záznamov zistil, že doteraz nebola uhradená faktúra, ktorej splatnosť už pominula a to faktúra č. 0722013 na sumu 577,20 eur so splatnosťou dňa 31.5.2013 a vyzval ho na okamžitú úhradu predmetnej sumy.
Listom žalobcu označeným ako upomienka - pokus o zmier adresovaným žalovanému žalobca uviedol, že pri kontrole účtovných záznamov zistil, že nie je uhradená faktúra č. 0722013 zo dňa 22.5.2013 na sumu 577,20 eur a vyzval žalovaného na úhradu.
Zo záručného listu tak ako bol predložený žalobcom spolu so žalobou a ostatnými prílohami súd zistil, že súčasťou záručného listu sú aj záručné podmienky s tým, že záručný list a záručné podmienky sú na dvoch samostatných listoch. Na záručnom liste sú uvedené údaje žalobcu ako aj adresa odberateľa - žalovaného, dátum zakúpenia stroja, názov a typ stroja a výrobné číslo a rok výroby s tým, že záručný list je opatrený pečiatkou žalobcu. Záručné podmienky ako už súd uviedol sú na samostatnom liste, tieto nie sú opatrené žiadnou pečiatkou ani podpísané. Podľa týchto záručných podmienok a to podľa bodu 1. predávajúci dáva kupujúcemu záruku na stroje a zariadenia, ktoré sú predmetom kúpnej zmluvy s tým, že v bode 2. bola stanovená záručná doba na 12 mesiacov od dodania stroja, počas ktorej si môže kupujúci uplatniť právo z vád tovaru. Podľa bodu 6 predávajúci sa zaväzuje odstrániť reklamované vady, ktoré by znemožňovali normálnu prácu zakúpeného stroja alebo zariadenia, v najskoršom možnom termíne od ohlásenia reklamácie na vlastné náklady s výnimkou nákladov na dopravu súvisiacu s odstraňovaním reklamovaných vád, ktorú hradí objednávateľ.
Z pracovných listov vystaveného žalobcom súd zistil, že zamestnancami žalobcu bola vykonaná cesta do obce Ondavské Matiašovce s tým, že v týchto je uvedený popis vykonaných prác a aj použité náhradné diely, v kolónke dĺžka cesty je uvedené, že sa jednalo o trasu Žilina - Ondavské Matiašovce a Ondavské Matiašovce - Žilina, pracovné listy sú opatrené pečiatkou žalobcu za dodávateľa a pečiatkou žalovaného za objednávateľa.
Z kúpnej zmluvy zo dňa 05.08.2010 súd zistil, že táto bola uzavretá medzi žalovaným ako kupujúcim a žalobcom ako predávajúcim s tým, že v článku 1. bol vymedzený predmet zmluvy ako aj cena. Podľa článku 4. predmetnej kúpnej zmluvy bod 1 záruka na tovar sa stanovuje na jeden rok odo dňa dodania tovaru podľa záručného listu a podľa bodu 2 zodpovednosť za vady tovaru sa rieši v zmysle § 422 a násl. Obchodného zákonníka. V ďalšom bolo uvedené, že kupujúci musí uplatniť reklamáciu písomne s uvedením dôvodu a popisom vady a boli dojednané ďalšie podmienky poskytnutia záruky.
Z protokolu o odovzdaní pekárenských zariadení súd zistil, že žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako odberateľ podpísali predmetný protokol, že predmetom odovzdávacieho protokolu boli tam uvedené stroje a zariadenia s tým, že tieto boli odovzdané dňa 23.8.2010, že boli riadne odskúšané a boli odovzdané do užívania odberateľovi, teda žalovanému spolu s technickou dokumentáciou, návodom na obsluhu, vyhlásením výrobku o zhode a záručným listom.
Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 24.06.2014 uviedol, že na základe kúpnej zmluvy odpredal žalovanému uvedené stroje a zariadenia s tým že tovar bol žalovanému dodaný na základe odovzdávacieho protokolu dňa 23.8.2010. Tovar bol dodaný, odskúšaný so zaškolením, zároveň pri odovzdaní tovaru odovzdal žalovanému technickú dokumentáciu návod na obsluhu, vyhlásenie výrobku o zhode a záručný list. Žalovaný odovzdávací protokol podpísal a tým deklaroval aj prevzatie záručného listu, ktoré uvedené vyplýva aj z článku 4. bodu 1. kúpnej zmluvy, kde je uvedené, že záruka na tovar sa stanovuje na jeden rok odo dňa dodania tovaru podľa záručného listu. Preto tvrdenia žalovaného, že neprevzal záručný list sa nezakladá na pravde, žalovaný záručný list prevzal s ostatnou dokumentáciou strojov, čo potvrdil vlastnoručným podpisom jednak na kúpnej zmluve, ako aj na odovzdávacom protokole. Ďalej uviedol, že svoj nárok považuje za dôvodný, nakoľko podľa bodu 6. záručných podmienok sa účastníci dohodli, že v prípade reklamácie vád tovaru, je tieto dodávateľ povinný odstrániť, s výnimkou nákladov na dopravu. Uviedol tiež, že keďže vykonal v dňoch 18.9.2011 a 22.8.-23.8.2012 u žalovaného opravu reklamovaných vád ,vznikol mu nárok na úhradu nákladov zo Žiliny do sídla žalovaného a späť, kde tieto náklady vyúčtoval v sume 0,44 eur, čo je možné považovať za minimálnu výšku, keďže v tom čase na trhu bežná cena predstavovala sumu 1,20-1,60 eur.
Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 26.6.2014 uviedol, že sa pridržiava predchádzajúcich vyjadrení v podanom odpore a nárok žalobcu neuznáva. Poukázal na to, že v sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada a žalobca musí prioritne uniesť dôkazného bremeno týkajúce sa ním tvrdených skutočností. Čiže musí nielen tvrdiť, ale zároveň aj predložiť také dôkazy ( uniesť dôkazné bremeno ), z ktorých možno dôvodne usúdiť, že ním uplatnený nárok je opodstatnený. Má však zato, že žalobca nemôže v tejto uvedenej veci dohodu o povinnosti platiť dopravné náklady súvisiace s odstraňovaním záručných porúch žiadnym spôsobom preukázať, pretože táto dohoda nebola žiadnym spôsobom dohodnutá - nebola súčasťou kúpnej zmluvy a taktiež ani záručného listu, ktorý prevzal dňa 23.8.2010 pri dodaní zariadení vo forme, v akej ho odoslal súdu, spolu s podaným odporom zo dňa 28.03.2014.
Zástupkyňa žalovaného vo svojom prednese opätovne zotrvala na skutočnostiach uvedených v predchádzajúcich písomných vyjadreniach a teda aj tej skutočnosti, že záručný list síce prevzali, ale len vo vyhotovení na jednom liste, v ktorom boli uvedené údaje žalobcu ako poskytovateľa záruky, adresa odberateľa, dátum zakúpenia stroja, názov a typ stroja a výrobné číslo s tým, že záručné podmienky tak ako boli predložené žalobcom súčasťou tohto záručného listu neboli. Ďalej uviedla, že je pravdou, že žalovaný prevzal preberací protokol a bol ním podpísaný a je tam uvedené, že prevzal aj záručný list, ale aj tu trvajú na tom, že tento záručný list bol prevzatý žalovaným len vo vyhotovení na jednej strane s údajmi tak ako uviedla. Záručná doba bola dohodnutá aj v kúpnej zmluve, čiže mali zato, že táto je jeden rok a ďalej mali zato, že všetky ďalšie vady, ktoré by sa prípadne vyskytli budú kryté, respektíve náklady s tým súvisiace budú kryté žalobcom ako predávajúcim a teda, že im v súvislosti s touto poskytnutou zárukou na jeden rok nevzniknú žiadne náklady. V prípade, žeby už v čase odovzdávania tovaru im boli známe tieto záručné podmienky, tak vzhľadom na cenu tovaru
- predmetných strojov by nikdy s takýmito záručnými podmienkami nesúhlasili. Poukázala na to, že žalovaný nikdy nedisponoval záručnými podmienkami tak ako boli predložené žalobcom, nikdy s nimi nebol ani uzrozumený, nemal ani o nich vedomosť, dozvedel sa o nich až z podanej žaloby. O údajnej povinnosti uhrádzať prepravné náklady pri záručnej oprave sa dozvedeli až z faktúry vystavenej žalobcom dňa 22.05.2013, ale čo sa týka samotného znenia záručných podmienok, respektíve samotnej listiny, jej vyhotovenia, s týmito sa skutočne oboznámili až potom čo im boli doručené ako príloha žalobného návrhu. Záručné podmienky neboli nijako dojednané ani v kúpnej zmluve ani potom následne so žalovaným, teda o týchto záručných podmienkach nemal žalovaný vedomosť. Poukázala taktiež na pracovné listy vystavené žalobcom, v ktorých existuje aj kolónka dôležité upozornenie pre zákazníka, pričom ani v jednom z týchto pracovných listov nebola uvedená skutočnosť, že cestovné náklady bude uhrádzať žalovaný ako kupujúci. V súvislosti s tým, že záručné podmienky skutočne neboli dojednané poukázala aj na to, že prvá oprava bola vykonaná ešte v septembri 2011 a druhá v auguste 2012, no náklady súvisiace s touto opravou, zaplatenie ktorých je predmetom tohto konania, boli vyúčtované žalobcom až faktúrou z mája 2013.
Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
V z mysle § 429 ods. 1 Obchodného zákonníka zárukou za akosť tovaru preberá predávajúci písomne záväzok, že dodaný tovar bude po určitú dobu spôsobilý na použitie na dohodnutý, inak na obvyklý účel alebo že si zachová dohodnuté, inak obvyklé vlastnosti.
Prevzatie záväzku zo záruky môže vyplynúť zo zmluvy alebo z vyhlásenia predávajúceho, najmä vo forme záručného listu. Účinky prevzatia tohto záväzku má aj vyznačenie dĺžky záručnej doby alebo doby trvanlivosti alebo použiteľnosti dodaného tovaru na jeho obale. Ak je v zmluve alebo v záručnom vyhlásení predávajúceho uvedená odlišná záručná doba, platí táto doba ( § 429 ods. 2 Obchodného zákonníka ).
Zárukou za akosť preberá predávajúci záväzok, že dodaný tovar bude po určitú dobu spôsobilý na dohodnutý, inak na obvyklý účel, alebo že si zachová dohodnuté, inak obvyklé vlastnosti. Na platnosť záručného záväzku sa vyžaduje písomná forma a určenie záručnej lehoty. Záruka za akosť sa neposkytuje priamo zo zákona, záväzok zo záruky za akosť môže vzniknúť na základe zmluvy, t.j. strany v zmluve dohodnú záručnú lehotu a podľa potreby upravia záručné podmienky, ide o zmluvnú záruku. Záväzok zo záruky za akosť môže vzniknúť aj na základe jednostranného právneho úkonu, t.j. vyhlásenia predávajúceho vo forme záručného listu. V zmluve, resp. v prejave predávajúceho o poskytnutí záruky treba vymedziť obsah záruky, teda na čo, na ktoré vlastnosti tovaru sa záruka vzťahuje. V prípade, že sa tak nestane, platia zákonné kritéria uvedené v § 429 ods. 1
Predmetom konania v danej právnej veci je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 577,20 eur predstavujúcej náklady na dopravu v súvislosti s poskytnutou zárukou za akosť na tovar dodaný žalobcom ako predávajúcim žalovanému ako kupujúcemu na základe kúpnej zmluvy zo dňa 5.8.2010.
Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobcom ako predávajúcim došlo k poskytnutiu záruky za akosť žalovanému ako kupujúcemu. Samotná záruka za akosť bola dojednaná v predmetnej kúpnej zmluve a to v čl. IV. bod 1., keď si strany výslovne dojednali, že záruka na tovar sa stanovuje na 1 rok odo dňa dodania tovaru podľa záručného listu. Spornou zostala otázka dojednania záručných podmienok, ktoré podľa tvrdenia žalobcu boli súčasťou záručného listu a žalovaný tým, že podpísal protokol o odovzdaní pekárenských zariadení, kde bolo uvedené, že zariadenia sú mu odovzdávané spolu s technickou dokumentáciou, návodom na obsluhu, vyhlásením výrobku o zhode a záručným listom, deklaroval prevzatie záručného listu. Žalovaný skutočnosť prevzatia záručného listu nepoprel, tvrdil však, že tento mu bol vystavený len vo vyhotovení na jednom liste, tak ako to súd popísal vyššie a teda, že jeho súčasťou neboli žiadne záručné podmienky, že o týchto sa dozvedel až po fakturácii žalobcu po vykonaných opravách a so samotným znením záručných podmienok sa skutočne oboznámil až potom, čo mu boli doručené spolu s návrhom na začatie konania ako jeho príloha predložená žalobcom.
V danom prípade sa jedná o sporové konanie a sporové konanie je konaním návrhovým. Navrhovateľ - žalobca je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané).
Na základe vyššie uvedeného má potom súd za to, že žalobca nepreukázal, že v súvislosti s poskytnutou zárukou za akosť boli dojednané aj záručné podmienky ako ich súdu predložil a v zmysle ktorých si uplatňuje nárok v tomto konaní. Ako už súd uviedol vyššie, na platnosť záručného záväzku sa vyžaduje písomná forma. Záväzok zo záruky vznikol v danom prípade na základe jednostranného právneho úkonu a to vyhlásenia žalobcu ako predávajúceho vo forme záručného listu. Žalobca však žiadnym spôsobom nepreukázal, že súčasne s poskytnutím záruky bol medzi účastníkmi dojednaný aj obsah záruky, resp. záručné podmienky. Záručné podmienky sú uvedené na samostatnom liste a v žiadnom z prehlásení, na ktoré žalobca odkazuje a teda či už v zmluve alebo protokole o odovzdaní nie je uvedené, že záruka je poskytovaná za podmienok, ktoré sú prílohou záručného listu, v oboch dokumentoch je odkaz len na záručný list, pričom žalovaný dojednanie týchto podmienok popiera, dokonca dôvodí tým,
že ak by skutočne mali byť dojednané, s takýmito záručnými podmienkami by nesúhlasil a zrejme by nedošlo ani k uzavretiu predmetnej kúpnej zmluvy. Preto súd žalobu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 137 Občianskeho súdneho poriadku trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Žalovaný mal vo veci plný úspech, keďže žaloba bola zamietnutá, preto mu súd priznal plnú náhradu trov konania, na zaplatenie ktorých zaviazal žalobcu ako účastníka, ktorý vo veci úspech nemal.
Zástupkyňa žalovaného uplatnila náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok za podaný odpor. Takto trovy konania pozostávajú z iných trov konania za zaplatený súdny poplatok za podaný odpor, ktorý žalovaný uhradil kolkovými známkami v sume 34,50 eur, na zaplatenie ktorých bol zaviazaný žalobca.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu