Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_20S-17-2013.pdf
PDF · 84.72 KB
Case nature
Area
Subarea
20S/17/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr. Boženy Husárovej a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu Johns Manville Slovakia, a.s., Strojárenská 1, Trnava, zastúpeného spoločnosťou CLS Čavojský & Partners, s.r.o., Zochova 6-8, Bratislava proti žalovanému Sociálna poisťovňa ústredie, ul. 29. Augusta 8, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 12254-2/2013-BA zo dňa 7.2.2013 jednohlasne takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia č. 12254-2/2013 BA zo dňa 7.2.2013, ktorým žalovaný zamietol jeho odvolanie a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava č. 700-0412895112-GC04/12 zo dňa 27.9.2012 ukladajúce mu povinnosť zaplatiť podľa § 240 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení penále vo výške 16,07 eur (0,05 % dlžnej sumy denne) za oneskorené odvedenie poistného a príspevkov za mesiac január 2012. Namietal, že jeho odvolaniu nebolo vyhovené napriek formálnym nedostatkom a nesprávnym obsahovým náležitostiam rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ktoré neobsahuje podpis oprávnenej osoby, ale bolo vydané za použitia tzv. faximile, hoci zákon použitie predtlače umožňuje iba vo vzťahu k odtlačku pečiatky, nie vo vzťahu k podpisu oprávnenej osoby. Výroková časť prvostupňového rozhodnutia najviac obsahuje údaj o tom, že jeho súčasťou je príloha, čo je v rozpore s ustanovením § 209 zák. č. 461/2003 Z.z., ktoré upravuje obsahové náležitosti rozhodnutia a v ktorom príloha rozhodnutia upravená nie je. Všetky právne významné skutočnosti podstatné pre rozhodnutie vo veci musia byť uvedené v niektorej z obsahových častí rozhodnutia v jeho písomnej forme, t.j. vo výroku, odôvodnení alebo v poučení o opravnom prostriedku, príloha rozhodnutia nemá opodstatnenie a spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov a zmätočnosť minimálne z dôvodu, že nie je možné určiť, či prílohy sú súčasťou výroku, odôvodnenia alebo poučenia. Účastník konania má právo, aby z výroku rozhodnutia poznal rozhodnutie v plnom rozsahu, a aby rozhodnutie bolo náležite odôvodnené, najmä musí byť z neho zrejmé, na základe akých skutkových a právnych okolností správny orgán rozhodol. S touto námietkou sa žalovaný v druhostupňovom rozhodnutí náležite nevysporiadal, keď podľa názoru žalobcu dôvodom pre vytvorenie ďalšej obsahovej náležitosti rozhodnutia bez jej zákonnej úpravy nemôže byť „priestorová náročnosť“. Doručená príloha pritom ani nebola s rozhodnutím žiadnym spôsobom spojená a nebola opatrená pečiatkou ani podpisom oprávnenej osoby. V rozpore s ustanovením § 209 ods. 4 zákona prvostupňové rozhodnutie neobsahuje v jeho odôvodnení uvedenie úvah, ktorými sa správny orgán pri vydávaní rozhodnutia, hodnotení dôkazov a aplikácii právnych predpisov riadil, správny orgán sa nezaoberal otázkou, či žalobca bol povinný poistné a príspevky za určených zamestnancov odvádzať. Súčasne došlo k porušeniu procesných noriem, keď mu rozhodnutie správneho orgánu bolo doručené
bez predchádzajúceho oznámenia o začatí konania vo veci predpísania penále, čím mu bola odňatá možnosť konať a obhajovať svoje práva. Prvostupňové rozhodnutie je preto v rozpore s ustanoveniami § § 173 ods. 2, 195, 196 a 209 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z., v rozpore so všeobecne uznávanými právnymi princípmi administratívneho konania (najmä so zásadou zákonnosti, aktívnej účasti účastníka konania a súčinnosti), zásadou hospodárnosti a rýchlosti konania, ako aj v rozpore s čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 listiny základných práv a slobôd. Výroková časť rozhodnutia obsahuje nesprávne určenie lehoty na plnenie - v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, hoci ide o prvostupňové rozhodnutie, proti ktorému je možné podať odvolanie s odkladným účinkom, a jeho odôvodnenie sa sústreďuje iba na splatnosť poistného, ale žiadnym spôsobom nerieši základnú otázku, či žalobca bol povinný registrovať dvoch zamestnancov vyslaných materskou spoločnosťou so sídlom v USA na vykonávanie práce v Slovenskej republike, a vykonávať za nich odvody poistného a príspevkov. Oneskorené odvody sa týkajú práve zahraničných zamestnancov, ktorí so žalobcom nemali uzatvorený pracovný ani iný vzťah, ktorý by bolo možné subsumovať pod § 5 ods. 1 písm. a) zák. č. 595/2003 Z.z. Vzhľadom na nejednoznačnosť zákona v čase jeho zmeny ku dňu 1.1.2011 žalobca listom zo dňa 12.4.2011 požiadal prvostupňový správny orgán o stanovisko k odvodom, svoju žiadosť opakoval dňa 12.10.2011 a až dňa 26.10.2011 obdržal oznámenie, že sa prvostupňový orgán so žiadosťou o zaujatie stanoviska obrátil na žalovaného a žalovaný následne na Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Napriek nečinnosti správnych orgánov dňa 27.3.2012 oboch zahraničných zamestnancov zaregistroval v sociálnej poisťovni spätne ku dňu 1.1.2011a až 15.8.2018 mu bolo doručené stanovisko Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR zo dňa 19.7.2012. Následne dňa 4.10.2012, obdržal prvostupňové rozhodnutie, ktorým mu bolo uložené penále za oneskorené odvody poistného a príspevkov, pričom prvostupňový správny orgán sa otázkou existencie povinnosti žalobcu vykonávať odvody nezaoberal vôbec a žalovaný iba v minimálnom rozsahu, keď sa odvolal na stanovisko ministerstva. Žiaden z konajúcich orgánov nezačal tzv. nedávkové konanie podľa zákona, v ktorom sa vzhľadom na spornosť veci mohlo rozhodnúť o vzniku, prerušení alebo zániku sociálneho poistenia a o poistnom, ani sa nezaoberal tým, či sa na zahraničných zamestnancov vzťahuje právny poriadok SR, či ich možno považovať za zamestnanca podľa § 4 zákona, či žalobcu možno vo vzťahu k nim považovať za zamestnávateľa a či bol povinný vo vzťahu k nim plniť povinnosti podľa zákona. Postih za oneskorené splnenie zákonnej povinnosti považuje za neprípustný aj z hľadiska ochrany dobrej viery a právnej istoty v súvislosti s obdržaním stanoviska ministerstva vo veci až po uplynutí viac ako 16 mesiacov od podania žiadosti, ako aj v súvislosti s nedostatočnosťou právnej úpravy, ktorá nedáva jednoznačnú odpoveď na otázku existencie odvodenej povinnosti žalobcu v tomto prípade a preto je v rozpore so základnými princípmi právneho štátu ako aj s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva.
Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že podľa § 240 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. bola sociálna poisťovňa povinná žalobcovi penále za oneskorenú úhradu, resp. úhradu poistného a príspevkov v nesprávnej výške predpísať. Zákon neobsahuje žiadne liberačné dôvody, ktoré by bolo možné zohľadniť a penále nepredpísať, preto dôvody, pre ktoré žalobca uhradil poistné a príspevky oneskorene, sú nerelevantné. Poukazoval na to, že podľa § 184 ods. 8 zák. č. 461/2003 Z.z. sa nedávkové konanie začína na základe písomnej žiadosti účastníka alebo z podnetu organizačnej zložky poisťovne, pričom nie je ustanovená povinnosť o začatí konania upovedomiť všetkých účastníkov konania a konanie je podľa § 185 ods. 4 začaté dňom, kedy sociálna poisťovňa urobila voči účastníkom prvý úkon, ktorým môže byť aj doručenie rozhodnutia, s čím sa vo svojom rozhodnutí sp. zn. 7Sžso/20/2010 stotožnil aj Najvyšší súd SR. Predpísané penále vychádza z dôkazov, ktoré predložil sám zamestnávateľ a ktoré ako podklad pre kontrolu odvodu poistného a príspevkov boli dostatočné. Postupom Sociálnej poisťovne neboli porušené zásady a princípy správneho konania a žalobca všetky svoje práva mohol uplatniť v odvolacom konaní, v rámci ktorého žalovaný odstránil formálne nedostatky prvostupňového rozhodnutia a vysporiadal sa so všetkými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní. Výrok prvostupňového rozhodnutia obsahuje všetky zákonné náležitosti, a skutočnosť, že jeho súčasťou je aj príloha spresňujúca spôsob výpočtu penále, jeho nezákonnosť nespôsobuje. Má za to, že v zmysle § 213 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. je poisťovňa oprávnená určiť lehotu na plnenie povinnosti bez ohľadu na to, kedy rozhodnutie nadobudne právoplatnosť, pričom stanovená lehota 15 dní je lehotou štandardnou. Zákon nestavuje, že podpis na rozhodnutí má byť vlastnoručný, aj faximile podpisu sa považuje za jeho prípustnú formu, a vzhľadom na odstránenie nedostatkov prvostupňového rozhodnutia v odvolacom konaní preto nevidí dôvod na zrušenie preskúmaného rozhodnutia.
Súd prejednal vec na pojednávaní, ktorého sa nezúčastnil žalovaný, vypočul žalobcu, ktorý zotrval na dôvodoch uvedených v žalobe, oboznámil sa s celým obsahom spisového materiálu vrátane administratívneho spisu žalovaného a dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania žalobcu.
Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie zo dňa 7.2.2013, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava, zo dňa 27.3.2012 ukladajúce žalobcovi povinnosť zaplatiť do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia penále vo výške 16,07 eur špecifikovanej v prílohe, ktorá je podľa rozhodnutia jeho neoddeliteľnou súčasťou, uložené podľa § 240 zák. č. 461/2003 Z.z. za oneskorené uhradenie poistného a príspevkov za mesiac január 2012.
V súlade so stanoviskom žalovaného vychádzajúcim zo špeciálnej právnej úpravy konania vo veciach sociálneho poistenia vylučujúcej použitie všeobecnej procesnej normy - správneho poriadku za procesné pochybenie prvostupňového správneho orgánu nepovažoval súd nedostatok rozhodnutiu predchádzajúceho oznámenia o začatí konania vo veci uloženia sankcie. Podľa § 185 ods. 4 zák. o sociálnom poistení je konanie, ktoré sa začína na podnet organizačnej zložky poisťovne, začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi prvý úkon. Zákon pritom tento prvý úkon nekonkretizuje a nevylučuje, aby ním bolo doručenie rozhodnutia tak, ako v tomto prípade doručenie rozhodnutia zo dňa 27.9.2012 vo veci uloženia penále 16,07 eur.
Za nedostatky spôsobujúce nezákonnosť rozhodnutia pritom nebolo dôvodné považovať ani jeho obsahové súčasti namietané žalobcom - nedostatok „originálneho“ podpisu za správny orgán konajúcej osoby, existenciu prílohovej časti rozhodnutia, či spôsob určenia lehoty na splnenie uloženej povinnosti uhradiť stanovené penále.
Zákon konkrétnu formu podpisu konajúcej osoby ako náležitosť rozhodnutia nestanovuje, použitie tzv. faximile na vyhotoveniach rozhodnutia doručovaných účastníkom je v právnej praxi obvyklým a nevyvoláva žiadne pochybnosti vo vzťahu k identifikácii konajúcej osoby. Obdobne spôsob určenia lehoty na plnenie zvolený správnym orgánom (viazanosť stanovenej lehoty 15 dní na termín doručenia rozhodnutia, nie na jeho právoplatnosť) vzhľadom na odkladný účinok odvolania proti rozhodnutiu nevyvoláva žiadnu pochybnosť o obsahu uloženej povinnosti a nemá za následok porušenie akéhokoľvek práva zaviazaného účastníka.
Možno pripustiť, že príloha rozhodnutia nie je obvyklou súčasťou rozhodnutia správneho orgánu predpokladanou priamo zákonom. Pokiaľ však nad rámec podstatných náležitostí rozhodnutia obsahuje upresnenie výpočtu penále, nespôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia a možno na ňu nahliadať ako na v špecifických prípadoch rozhodovacou praxou vyžiadané doplnenie majúce pre účastníka výlučne informatívne funkciu.
V konečnom dôsledku sa žalovaný, v rozpore s tvrdením odvolateľa, v obsahu svojho rozhodnutia vysporiadal s otázkou existencie odvodovej povinnosti žalobcu v súvislosti s činnosťou tzv. zahraničných zamestnancov nielen s odvolaním sa na stanovisko Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ale aj aplikáciou ustanovení §§ 3 a 4 zákona o sociálnom poistení (str. 4 rozhodnutia).
Podľa § 3 ods. 1 zákona o sociálnom poistení účinnom od 1.1.2011 zárobková činnosť podľa tohto zákona je, ak osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi SR, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá: a) právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu, okrem nepeňažného príjmu z predchádzajúceho právneho vzťahu, ktorý zakladal právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu poskytnutého z prostriedkov sociálneho fondu, b) dosahovanie príjmu z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu.
Osobitným predpisom k ust. § 3 ods. 1 písm. a/ zákona o sociálnom poistení je § 5 ods.1 zák.č. písm. a/ až h/, ods. 2 a ods. 3 zák.č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
Ustanovenie § 4 ods. 1,2,3,4 zákona o sociálnom poistení na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia, úrazového poistenia a garančného poistenia definuje pojem zamestnanca, z ktorej právnej úpravy mal žalobca vychádzať a to v spojení s § 5 ods. 1 zák.č. 595/2003 Z.z. o
dani z príjmov v znení neskorších predpisov, na ktoré ustanovenie § 4 zákona o sociálnom poistení odkazuje. Z vyššie uvedených právnych ustanovení vyplýva, že zahraniční zamestnanci mali postavenie zamestnancov podľa zákona o v sociálnom poistení, pre ktoré postačuje existencia práva na príjem.
Žalobca tak v súlade so zistením správnych orgánov bol subjektom povinným v zákonom stanovenej lehote odvody poistného a príspevkov do poistných fondov za zahraničných zamestnancov vykonávať, pričom jeho pochybnosti, či pochybnosti samotných správnych orgánov, vo veci výkladu príslušných právnych noriem nie sú vo vzťahu k penále ukladanému podľa § 240 zákona liberačným dôvodom.
Nakoľko vzhľadom k vyššie uvádzaným skutočnostiam súd v postupe a rozhodnutí žalovaného namietané porušenia zákona nezistil žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ako nedôvodnú zamietol.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 246c ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. s prihliadnutím na skutočnosť, že v tomto konaní úspešnému žalovanému žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu Trnava na Najvyšší súd SR. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.