Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5P-88-2022.pdf
PDF · 103.8 KB
Case nature
Area
Subarea
5P/88/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Luciou Šupenovou, vo veci starostlivosti o maloleté deti: S., nar. XX.XX.XXXX a N., nar. XX.XX.XXXX., obe bytom ako matka, v zast. kolíznym opatrovníkom: Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny B., deti rodičov matky: S., nar. XX.XX.XXXX., trvale bytom: C., t.č. bytom:, B., XXX XX V.., štátna občianka SR a otca: N. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: G., XXX XX G., štátny občan SR, v konaní o návrhu matky o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, takto
rozhodol:
I. Súd z v e r u j e maloleté dieťa N., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti a výchovy matky.
II. Obaja rodičia s ú o p r á v n e n í maloleté dieťa N., nar. XX.XX.XXXX zastupovať a spravovať jeho majetok.
III. Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého dieťaťa N., nar. XX.XX.XXXX. výživným vo výške 50,-Eur mesačne vždy vopred do 25. dňa toho, ktorého mesiaca k rukám matky, počnúc doručením tohto rozsudku.
IV. Otec j e o p r á v n e n ý stýkať sa s maloletým dieťaťom N., nar. XX.XX.XXXX každú párnu nedeľu od 13.00 hod. do 14.00 hod. výlučne v prítomnosti matky.
V. Súd návrh matky o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu S., nar. XX.XX.XXXX . z a m i e t a .
VI. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka sa svojim návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 31.10.2022 domáhala zverenia maloletých detí S., nar. XX.XX.XXXX. a N., nar. XX.XX.XXXX do jej výchovy. Otcovi uložiť povinnosť prispievať na výživu maloletých detí sumou 50,-Eur mesačne na každé dieťa zvlášť vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky. Úpravu styku otca s maloletými deťmi navrhla v každú druhú nedeľu od 13.00 hod. do 14.00 hod. výlučne len v jej prítomnosti. Svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletých detí sa zoznámili pred 3 rokmi vďaka sociálnym sieťam. Na začiatku ich vzťah bol pomerne harmonický. V roku 2019 bola síce ešte maloletá, ale nakoľko sa zblížili rozhodli sa, že budú spolu bývať u jeho rodičov. O rok porodila ich prvé dieťa, kedy sa začali medzi nimi problémy. Bola natoľko naivná, že verila tomu, že s otcom maloletých detí zostanú spolu na celý život a zmení sa. Otec maloletých detí začal požívať alkohol, omamné látky a konflikty medzi nimi boli na dennom poriadku, ktoré sa vyostrili až tak, že sa musela vrátiť späť k rodičom do V.. Podľa jej názoru je závažným problémom, že otec nikdy v živote nepracoval a nechce pracovať, a to bol tiež jeden z dôvodov, že ho opustila. Jej otec, ako aj matka pracovali celý život
a pre ňu je nepredstaviteľné, aby žila z materského príspevku. Keďže nedávala peniaze z materského príspevku otcovi maloletých detí a on nemal žiadny príjem, tak začal byť agresívny, požíval alkohol a omamné látky. Otec maloletých detí je nezamestnaný, nemá žiadny príjem, z uvedených dôvodov v máji 2022 opustila otca a nasťahovala sa späť k svojim rodičom, kde žije do dnešného dňa. Za tieto mesiace sa ukázalo, že otec nemá záujem o nich, dvakrát ich navštívil a to bolo všetko. Na výchovu a výživu vôbec neprispieva matke, deťom nekúpil im ani cukrík.
2. Z rodného listu maloletej S., nar. XX.XX.XXXX uloženého v knihe narodenín C. zväzok XX., ročník XXXX., strana X., por.č. XXX má súd za preukázané, že nie je uvedený otec v rodnom liste maloletého dieťaťa. (č.l. 3 spisu)
3. Z rodného listu maloletého dieťaťa N., nar. XX.XX.XXXX. má súd za preukázané, že otec je uvedený N., označený aj v návrhu. Rodný list je uložený v knihe narodení Matričného úradu O., zväzok XX, ročník XXXX, strana XX, por.č. XXX.. (č.l. 4 spisu)
4. Z Odpovede ÚPSVaR RS zo dňa 20.12.2022 na dožiadanie súdu má za preukázané, že otec maloletého dieťaťa, nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nie je poberateľom žiadnych sociálnych dávok, štátnych sociálnych dávok, opakovaných sociálnych príspevkov, resp. peňažného príspevku za opatrovanie. Je len vedený na žiadosti o pomoc v hmotnej núdzi, ako zaopatrené dieťa do 25 rokov veku. (č.l. 29 spisu)
5. Z Odpovede Sociálnej poisťovne zo dňa 21.12.2022 má súd za preukázané, že matka maloletého dieťaťa, je evidovaná v registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, vedenou sociálnou poisťovňou, ako fyzická osoba, za ktorú platí štát na dôchodkové sporenie v období od 26.07.2020 do trvá. Nie je poberateľkou dávky sociálneho poistenia. Otec nie je v súčasnosti evidovaný v registri poistencov a sporiteľov dôchodkového sporenia vedenou sociálnou poisťovňou, nie je poberateľom dávok sociálneho poistenia. (č.l. 34 spisu)
6. Z Oznámenia ÚPSVaR zo dňa 28.12.2022 má súd za preukázané, že matka maloletých detí je trvale bytom V., X., nie je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi od 01.07.2020 do stále, je poberateľkou rodičovského príspevku na dieťa C. vo výške 280,- Eur mesačne od 01.07.2020 do stále, je poberateľkou prídavku na dieťa C. S. vo výške 60,- Eur mesačne. (č.l. 39 spisu)
7. Z lustrácie v evidencii vozidiel doručenej tunajšiemu súdu dňa 29.12.2022 ORPZ ODI má súd za preukázané, že tak otec ako ani matka, nie sú vlastníkmi motorového vozidla.
8. Z lustrácie Úradu geodézie, kartografie a katastra SR v rozsahu celého územia SR vytvorené cez portál elektronických služieb katastra nehnuteľností, má súd za preukázané, že tak matka ako ani otec, nie sú vlastníkmi žiadnej nehnuteľnosti. (č.l. 46-47 spisu)
9. Zo Správy zo sociálneho zisťovania u otca maloletého dieťaťa vyhotovenej ÚPSVaR RS zo dňa 25.01.2022 má súd za preukázané, že otec býva so svojimi rodičmi a troma ďalšími súrodencami v staršom prízemnom rodinnom dome, ktorý je v osobnom vlastníctve jeho rodičov. Interiér obydlia je členený na kuchyňu, dve izby, kúpeľňu a toaletu. Zariadené sú všetky miestnosti, kompletným štandardným nábytkom, ktorý vyhovuje potrebám členom domácnosti. Každý člen má vlastné lôžko. V domácnosti je vytvorený priestor na súkromie každého člena rodiny, na odpočinok, učenie, hranie, prípravu, stravu. Rodičia s tromi deťmi majú k dispozícii jednu miestnosť a druhá izba patrí otcovi maloletého dieťaťa, ktorý tam býval spolu s matkou maloletých detí a s maloletými deťmi celé dva mesiace. Kým matka s maloletými deťmi neodišla dňa 22.01.2023. V každej miestnosti sú krbové kachle, v ktorých sa kúri drevom. V domácnosti je zavedená elektrina aj voda. Domácnosť je vybavená čiernou a bielou elektrotechnikou. Hygiena bola v čase zisťovania pomerov na požadovanej úrovni v domácnosti. Otec uviedol, že je nezamestnaný, vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie. Nepoberá žiadne dávky, ani príspevky. Po znovu evidovaní bude spoločne posudzovaný s rodičmi, je bez príjmu. Finančne mu vypomáhajú rodičia, ktorý uhrádzajú aj platby spojené s bývaním elektriku a vodu v sume 150,-Eur. Otec uviedol, že sa necíti byť otcom maloletej S., preto nie je uvedený ani v jej rodnom liste. Má vedomosť o tom, že matka mala vzťah aj s iným mužom. Nesúhlasí s uvedeným výživným, nakoľko nemá žiadny príjem a majetok. (č.l. 66 spisu)
10. Zo správy ÚPSVaR LC z prešetrenia pomerov zo dňa 13.02.2023, ktoré bolo vykonané dňa 07.02.2023 ,má súd za preukázané, že matka v domácnosti býva spolu so starými rodičmi maloletých detí. Počas zisťovania bola prítomná matka maloletých detí, ich stará matka a maloleté deti S.. Rodina obýva prízemný rodinný dom, kde sa nachádzajú dve izby, kuchyňa, kúpeľňa, toaleta. Matka s maloletými deťmi obýva jednu izbu, kde sa nachádza manželská posteľ a skrinky, kde majú maloleté deti uložené ošatenie, hygienické potreby. Bytové a hygienické podmienky domácnosti boli počas sociálneho zisťovania na primeranej úrovni. Maloleté deti pôsobili pokojným dojmom, vizuálne boli pracovníkmi prezreté, nebolo na nich badať známky zanedbávania, resp. týrania. Počas ich prítomnosti, maloleté deti reagovali na ich otázky neverbálnym spôsobom. Matka uviedla, že návrhu, ktorý podala na Okresný súd Lučenec trvá v plnom rozsahu. Navrhla zveriť maloleté deti do jej osobnej starostlivosti, výšku výživného určiť v sume 50,-Eur mesačne na každé dieťa zvlášť. Stretávanie otca s maloletými deťmi, navrhla určiť každú druhú nedeľu v čase od 13.00 h. do 16.00 h. za jej prítomnosti. Z programového informačného systému Úradu programu RSD o výplate sociálnych dávok bolo zistené, že matka je poberateľkou rodičovského príspevku v sume 301,- Eur mesačne, prídavku na dieťa v sume 120,-Eur mesačne. Pravidelné mesačné výdavky spojené s chodom domácnosti hradí stará matka maloletých detí, matka prispieva sumou cca 50,-Eur mesačne. Úrad na základe vykonaného sociálneho zisťovania konštatuje, že matka maloletých detí má vytvorené vhodné podmienky na výchovu a starostlivosť o ne, osobnú starostlivosť aktuálne zabezpečuje matka, a preto zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti matky je v ich záujme. Zároveň úrad zastáva názor, že určenie výživného, udržiavanie kontaktu s otcom je v záujme maloletých detí. (č.l. 75 spisu)
11. Podľa § 24 ods. 5 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákona o rodine“), súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
12. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.
13. Podľa § 65 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní. Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
14. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
15. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
16. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
17. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
18. Súd určil splatnosť výživného podľa § 76 odsek 1 Zákona o rodine.
19. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine prvá a druhá veta, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
20. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
21. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
22. Podľa článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti, týkajúcej sa detí, či už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
23. Súd vec právne posúdil podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, v zmysle ktorého sú splnené hmotnoprávne podmienky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, nakoľko podľa zhodných vyjadrení rodičov, títo spolu nežijú, a to v súlade s § 28 s poukazom na § 24 až 26 Zákona o rodine.
24. V Článku 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.
25. Súd po preskúmaní obsahu návrhu a po vykonanom dokazovaní má za to, že návrh matky bol podaný dôvodne. Podmienkou pre rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu je skutočnosť, že rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že návrh matky o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu Amire Máteovej, nar. 26.07.2020 zamietol, a to z dôvodu neurčenia otcovstva k maloletej, čo vyplýva aj z jej rodného listu doloženého matkou. Maloleté dieťa N., nar. XX.XX.XXXX. pochádza z mimomanželského vzťahu. Podľa zhodného vyjadrenia rodičov od mája 2022 nezdieľajú spoločnú domácnosť. V súčasnosti matka býva u svojich rodičov vo V. spolu s maloletým N. a jeho sestričkou. Otec zostal bývať v rodinnom dome svojich rodičov v Obci G. spolu so svojimi tromi mladšími súrodencami. Vzhľadom na to sa súd zaoberal otázkou, komu z rodičov má byť maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Súd zároveň mal preukázané splnenie podmienky pre úpravu výkonu rodičovských práv a povinností v zmysle § 36 ods. 1 Zákona o rodine tým, že rodičia od mája 2022 nežijú v spoločnej domácnosti, ako ani spoločne nezabezpečujú výchovu, výživu maloletého dieťaťa a obnovenie ich spolužitia nie je možné podľa slov matky. V konaní bolo preukázané, že maloletý je vo veku necelého jedného roku a pol. Z uvedeného možno vyvodiť tú skutočnosť, že citová väzba medzi maloletým a matkou je aktuálne silnejšia ako medzi maloletým a otcom, ktorého od odchodu matky zo spoločnej domácnosti videl len dvakrát. Otec s maloletým žil v spoločnej domácnosti do jeho ôsmich mesiacov, na základe čoho sa nevie adekvátne o maloleté dieťa postarať vzhľadom k jeho veku a potrebám. Súd sa zaoberal predmetnou vecou v intenciách vyššie uvedeného a zveril maloleté dieťa do starostlivosti matky, ktorá sa o neho stará nepretržite od jeho narodenia, a v ktorej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. Súd pri rozhodovaní ohľadne zverenia prihliadol na zachovanie stability súčasného výchovného prostredia maloletého dieťaťa. Stabilné rodinné zázemie je podľa názoru súdu pre všestranný rozvoj dieťaťa veľmi dôležité.
26. Medzi rodičmi od začiatku konania (správa ÚPSVaR O. zo dňa 25.01.2023), ako aj na pojednávaní „panovala“ nezhoda ohľadne určenia výšky výživného. Matka navrhovala výživné určiť na maloleté dieťa vo výške 50,-Eur mesačne, otec navrhoval z dôvodu, že nepracuje a nemá žiadny príjem v minimálnej výške, s čím matka na pojednávaní kategoricky nesúhlasila.
27. Pri určovaní výživného povinnému rodičovi, v danom prípade otcovi, súd vychádzal z ustanovenia § 75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine, t. j. veku, odôvodnených potrieb maloletého, možností schopností a majetkových pomerov otca. Sústavná a dôsledná starostlivosť o maloleté dieťa je súčasťou rodičovských práv a povinností. Podmienkou pre uloženie povinnosti prispievať na výživu maloletého dieťaťa je skutočnosť, že rodičia dieťaťa spolu nežijú a nezdieľajú spoločnú domácnosť. Vyživovacia povinnosť zaväzuje oboch rodičov bez ohľadu na to, do koho starostlivosti je dieťa zverené. Predpokladá sa, že rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti si plní svoju vyživovaciu povinnosť k dieťaťu
predovšetkým výkonom osobnej starostlivosti o dieťa, ako poskytovaním stravy, ubytovania, ošatením a uhrádzaním ďalších výdavkov spojených so starostlivosťou. Vyživovacia povinnosť rodičov, ako aj právo maloletého dieťaťa, trvá bez ohľadu na to do koho starostlivosti bolo dieťa zverené. Súd v súvislosti s uvedeným zákonným ustanovením skúmal návrh matky na pojednávaní týkajúci sa uloženia vyživovacej povinnosti otcovi v sume 50,-Eur mesačne. Mesačný príjem matky inkorporuje rodičovský príspevok v sume 301,-Eur a prídavok na dieťa v sume 120,-Eur mesačne. Svojim rodičom na chod domácnosti mesačne prispieva sumou 50,-Eur. Svoje výdavky na maloleté dieťa vyčíslila: plienky 70,-Eur, drogéria 40-50,-Eur, mlieko 0,40 Eur, oblečenie 50,- Eur. Otec maloletého dieťaťa býva u svojich rodičov v rodinnom dome, ktorý za neho uhrádzajú platby spojené s bývaním (elektrika + voda) v sume 150,-Eur. Otec maloletého dieťaťa nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, ani poberateľom žiadnych sociálnych dávok, štátnych sociálnych dávok, opakovaných príspevkov. Je vedený na žiadosti o pomoc v hmotnej núdzi ako zaopatrené dieťa do 25 rokov veku. Má ukončenú základnú školu. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Ako vyplýva z lustrácie SP otec doposiaľ nikde nepracoval, hoci tento rok dovŕši 20 rokov. Na pojednávaní túto skutočnosť odôvodňoval jazykovou bariérou, keďže neovláda slovenský jazyk, na základe čoho ho nechce nikto zamestnať, čomu je v regióne, v ktorom žije dosť ťažko uveriť. Súd dokazovaním nezistil, že by otec trpel nejakým závažným ochorením, ktoré by mu znemožňovalo uplatniť sa na trhu práce, dokonca ani nepreukázal, že si vôbec niekedy hľadal prácu. Na otázku sudcu na pojednávaní, kde a kedy si hľadal naposledy prácu nevedel vôbec odpovedať. S poukazom na uvedené, súd o rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov rozhodol v súlade s návrhom matky a vychádzal z možností a schopností otca, zároveň je primeraná aj veku maloletého dieťaťa, ktoré v čase rozhodovania má jeden rok a päť mesiacov. Súd kladie akcent na to, že otec si musí uvedomiť, že narodenie dieťaťa nesie so sebou aj zodpovednosť a povinnosti. Nemôže sa ako dospelá osoba spoliehať len na pomoc rodičov. Súd poukazuje na to, že je notoricky známe, že potraviny, oblečenie, energie značne zdraželi, čo by si otec maloletého dieťaťa mal uvedomiť.
28. V konaní ostala sporná aj otázka úpravy styku otca s maloletým dieťaťom. Matka navrhla styk upraviť každú druhú nedeľu od 13.00 hod. do 14.00 hod. výlučne len v jej prítomnosti. Predmetné odôvodnila tým, že otec sa ani doposiaľ o maloletého vôbec nezaujímal. Styk otca s maloletým dieťaťom je jedným z mála prostriedkov, ktorým sa má otec možnosť podieľať na výchove maloletého dieťaťa, na rozvoji jeho osobnosti a slúži k upevňovaniu vzájomných citových väzieb. Súd pri úprave reflektoval na doterajší (ne)záujem otca o maloleté dieťa, nízky vek maloletého dieťaťa, rodičovské zručnosti otca, doterajšie vzťahové väzby, aktuálne vývinové potreby maloletého dieťaťa. Nezanedbateľná skutočnosť je postupné vytvorenie si korektného rodičovského vzťahu, ktorý je predpokladom zdravého vývoja maloletého dieťaťa. Navrhovaná úprava styku matkou zodpovedá dennému režimu dieťaťa, jeho útlemu veku s cieľom, aby dieťa začalo postupne spoznávať svojho otca, reagovalo na neho a otec si pravidelnou realizáciou styku začal postupne upevňovať svoje citové rodičovské väzby k maloletému dieťaťu. Súd je na základe vyššie uvedeného toho názoru, že úprava styku otca s maloletým dieťaťom je vzhľadom k momentálnym okolnostiam, veku a potrebám maloletého dieťaťa dostatočná.
29. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec. Odvolanie môže podať účastník, v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd Banská Bystrica.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.
Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 358 Civilného sporového poriadku, odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne, alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 63 Civilného mimosporového poriadku, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Podľa § 64 Civilného mimosporového poriadku, zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Podľa § 44 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Ak účastník konania nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený účastník môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitného predpisu.
Podľa § 376 Civilného mimosporového poriadku ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.
Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, b) prikázaním pohľadávky, c) predajom hnuteľných vecí, d) predajom cenných papierov, e) predajom nehnuteľnosti,
f) predajom podniku,
g) príkazom na zadržanie vodičského preukazu.