Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/49/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou JUDr. Dašou Onuferovou, v právnej veci navrhovateľov: v 1. rade: O. K., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom v D., Q. XX, v 2. rade: X.. I. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom v D., C. 7, obaja zastúpení Advokátskou kanceláriou Okenica Šula & Co. s.r.o., so sídlom v Bratislave, Zámocká 7074/30, zastúpenú JUDr. Dominikom Okenicom, konateľom a advokátom, proti odporcovi: X.. S. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom v D., S. rad XXX, zastúpený advokátskou kanceláriou VRBA & PARTNERS, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Sliezska 9, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním, takto

rozhodol:

Súd určuje, že pozemok, ktorý je v geometrickom pláne vyhotovenom spoločnosťou GEOŠ - g.k., s.r.o., pod č. 16/2013, autorizačne overeným IR. a úradne overeným Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislava, zo dňa 05.03.2013, pod č. XXX/XXXX, označený ako parcelné číslo XXXX/X o výmere 2 m2, zastavené plochy a nádvoria v katastrálnom území Vinohrady, obec Bratislava, mestská časť Nové Mesto, okres Bratislava III, ktorý vznikol odčlenením od pozemku parcely registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape parcelné číslo XXXX/X. o výmere 626 m2, zastavené plochy a nádvoria, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území Vinohrady, obec Bratislava, mestská časť Nové Mesto, okres Bratislava III je v bezpodielovom spoluvlastníctve navrhovateľov v 1. a 2. rade.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne náhradu trov konania náhradu trov konania vo výške 100%.

odôvodnenie:

Návrhom na začatie konania, ktorý bol súdu doručený dňa 02.04.2013 navrhovateľ žiadal o určenie, že pozemok, ktorý je v geometrickom pláne vyhotovenom spoločnosťou GEOŠ - g.k., s.r.o., pod č. 16/2013, autorizačne overeným X.. K. C. a úradne overeným Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislava, zo dňa 05.03.2013, pod č. 340/2013, označený ako parcelné číslo XXXX/X. o výmere 2 m2, zastavené plochy a nádvoria v katastrálnom území Vinohrady, obec Bratislava, mestská časť Nové Mesto, okres Bratislava III, ktorý vznikol odčlenením od pozemku parcely registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape parcelné číslo XXXX/X o výmere 626 m2, zastavené plochy a nádvoria, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území Vinohrady, obec Bratislava, mestská časť Nové Mesto, okres Bratislava III je v bezpodielovom spoluvlastníctve navrhovateľov v 1. a 2. rade; dôvodiac tým, že podľa ust. majú navrhovatelia naliehavý právny záujem na takomto určení, založený na ich neistom a stále zo strany žalobcu ohrozovanom a obmedzovanom právnom postavení, keď im najprv zamedzil príjazd motorovými vozidlami k ich nehnuteľnostiam (konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn. ) a neskôr sa žalobou podanou na tom istom súde domáha odstránenia oplotenia, ktorého ani potenciálne nemôže obmedzovať vo výkone vlastníctva a predstavuje len veľmi nepatrný zásah do jeho vlastníctva.

Účastníci sú vlastníkmi pozemkov parcelné číslo XXXX (navrhovatelia v 1. a 2. rade, ďalej len navrhovatelia) a XXXX/X (odporca), ktoré majú spoločnú hranicu, na ktorej je vybudované murované oplotenie súčasťou ktorého je kovová garážová brána pre prechod a prejazd vozidlami, ako aj bránka pre prechod peši. Navrhovatelia nadobudli vlastnícke právo k tomuto pozemku kúpnou zmluvou v roku 1999, odporca kúpnou zmluvou v roku 2009, čo je zrejmé zo zápisov na doložených listoch vlastníctva. Navrhovatelia nadobúdali nehnuteľnosti už oplotené, toto bolo zriadené ešte právnymi predchodcami navrhovateľov, pričom počas výstavby rodinného domu sa rozhodli s estetických a bezpečnostných dôvodov nahradiť pôvodné pletivo za oplotenie s pôvodnou plechovou garážovou bránou za riadne murované oplotenie s kovovou garážovou bránou aj s bránkou pre prechod peši. Svoje nehnuteľnosti užívali pokojne bez toho, aby do ich práv niekto zasahoval, resp. stavbu oplotenia namietal, najmenej po dobu 13 rokov a keďže po celý tento čas boli presvedčení, že oplotenie je vybudované na pozemku v ich vlastníctve, došlo tak ku splneniu všetkých podmienok pre vydržanie ich vlastníckeho práva k pozemku, ktorý je oplotením zastavaný v súlade s ustanovením na účely vymedzenia svojho vlastníckeho práva si dali vyhotoviť geometrický plán spoločnosťou GEOŠ - g.k., s.r.o., pod č. 16/2013, autorizačne overeným X. a úradne overeným Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislava, zo dňa 05.03.2013, pod č. 340/2013, ktorý sporný pozemok označil parcelným číslom XXXX/X o výmere 2 m2.

Odporca vo svojom vyjadrení k návrhu doručenom súdu 07.08.2013 žiada návrh zamietnuť z dôvodu, že tvrdenia navrhovateľov sú nepravdivé a zavádzajúce a samotná žaloba je zmätočná a účelová. Podľa odporcu oplotenie nebolo postavené v pôvodnom mieste pletivového plotu, a to v roku 2005 preto neuplynula 10 ročná vydržacia doba, pretože navrhovatelia sa stali vlastníkmi nehnuteľnosti 08.09.1999 a odporca 20.05.2009, čiže ide len o dobu 9 rokov 8 mesiacov. Navrhovatelia nie sú podľa odporcu dobromyseľní užívatelia svojich nehnuteľností, pretože vedeli, že do roku 2009 patrila sporná hranica v časti parcely odporcu hlavnému mestu SR Bratislave, od ktorej odporca predmetnú nehnuteľnosť kúpil a rovnako vedeli, že predchádzajúci vlastník sa o nehnuteľnosti nestará a tieto každodenne nekontroluje. Navrhovatelia podľa odporcu vedome posunuli hranice pôvodného plotu a oplotenie osadili na nehnuteľnosti odporcu, ktorý má ako vlastník v zmysle ust. právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje. Uviedol, že niekoľkokrát v minulosti navrhovateľov na nesprávnosť oplotenia a na odstránenie plotu upozorňoval, pričom je presvedčený, že navrhovatelia sú si vedomí skutočnosti, že oplotenie posunuli na úkor nehnuteľnosti odporcu, v danom čase vo vlastníctve hlavného mesta SR Bratislavy.

V reakcii na písomné vyjadrenie odporcu k návrhu navrhovatelia doručili súdu dňa 27.09.2013 vyjadrenie, v ktorom uviedli, že nespochybňujú stavbu murovaného plota v roku 2005, ale zdôrazňujú, že ten tam vybudovali presne na tom istom mieste a viedli ho po tej istej trase ako bol vedený pôvodný pletivový plot, ktorý sa na spornej hranici nachádzal už v čase, kedy navrhovatelia nadobudli nehnuteľnosti do svojho vlastníctva, t.j. už v roku 1999. Predmetný presah odporca nenamietal ani po tom, ako nadobudol parcelu č. XXXX/X do svojho vlastníctva od hlavného mesta SR Bratislavy. Tento začal namietať až vtedy, keď sa susedské vzťahy medzi účastníkmi zhoršili a to prvý krát listom zo dňa 07.05.2012, ktorý súdu predložili ako dôkaz. Až do obdržania uvedeného listu navrhovatelia pokojne užívali predmetný murovaný plot a pozemok, na ktorom je vybudovaný v dobrej viere, že obe tieto nehnuteľnosti sú v ich vlastníctve. K uplynutiu 10 - ročnej vydržacej lehoty uviedol, že táto začala plynúť v roku 1999, kedy nadobudli predmetný pozemok do vlastníctva a uplynula v roku 2009, zdôraznil, že oprávnená a dobromyseľná držba navrhovateľov vo vzťahu k tejto časti pozemku trvala až do obdržania listu zo dňa 07.05.2012. Ani skutočnosť, že sa v roku 2009 stal vlastníkom parcely č. XXXX/X odporca, nemala žiaden vplyv na pokojné a dobromyseľné užívanie tejto časti pozemku navrhovateľmi a nedošlo ani vtedy k prerušeniu trvania vydržacej doby. Navrhovatelia odmietajú, že by boli niekedy pred rokom 2012, resp. predtým ako sa susedské vzťahy medzi nimi a odporcom zhoršili niekedy upozorňovaní na akékoľvek nesprávne vedenie predmetného plota alebo na jeho odstránenie a dôrazne sa ohradzujú voči tvrdeniu, že posunuli (vedome či nevedome) predmetný murovaný plot na úkor nehnuteľnosti odporcu.

Súd sa oboznámil s obsahom predložených listinných dôkazov: geometrický plán parcely č. XXXX/ X , výpisy z LV týkajúce sa sporných pozemkov, výzva na odstránenie neoprávnenej stavby, fotodokumentácia a zápisnica z ohliadky na mieste samom, vypočul účastníkov, svedka V., a H. H. zistil nasledovný právny a skutkový stav.

Podľa ust. , návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Návrhom možno uplatniť pozitívne alebo negatívne určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, pričom navrhovateľa zaťažuje dôkazné bremeno, spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva, v čase rozhodovania súdu, má naliehavý právny záujem; ten bude daný spravidla v prípade, keď sa nemožno domáhať priamo plnenia a ak právne postavenie navrhovateľa by bez takéhoto určenia bolo neisté.

Súd sa ako prvým predpokladom dôvodnosti konania zaoberal posúdením naliehavosti právneho záujmu navrhovateľov na takomto určení v zmysle citovaného procesného ust. , keďže ide o určovaciu žalobu, ktorou sa navrhovatelia domáhajú určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti špecifikovanej vo výrokovej časti rozsudku. V tomto prípade súd konštatuje, že naliehavý právny záujem na takomto určení súdu je daný, keď neexistuje iný právny spôsob, ako sa domôcť takéhoto určenia a postavenie navrhovateľov by bez toho bolo právne neisté, keďže odporca spochybňuje a namieta neoprávnenosť ich držby.

Z výpovede navrhovateľky v 1. rade súd zistil, že sa trvá na skutočnostiach uvedených v návrhu a vo vyjadrení k predmetu sporu. Záležitosti týkajúce sa vybavovania oplotenia a jeho stavby (stavebné povolenie) mal na starosti jej manžel, navrhovateľ v 2. rade, ale navrhovateľka si pamätá, že keď sa do domu v roku 2005 nasťahovali, bol tam taký starý škaredý plot, a preto sa obávali, aby im na pozemok a do domu niekto nevnikol, pretože sa tam zvykli potulovať bezdomovci. Oplotenie si postavili na tom istom mieste ako stál pôvodný plot, ktorý bol hrdzavý, drôtený, mal diery, bránička sa nedala zatvoriť. Nový plot si postavili hneď v roku 2005, keď sa tam nasťahovali, odporcu vtedy ani nepoznala. Prvý krát sa s jeho námietkami k výstavbe plotu oboznámila až vtedy, im prišla žaloba zo súdu, dovtedy im stavbu plotu nevyčítal ani ústne ani písomne.

Navrhovateľ v 2. rade sa stotožnil s výpoveďou navrhovateľky v 1. rade, jeho manželky, na doplnenie uviedol, že s oplotením neboli nikdy problémy, naopak odporca využíval prístupovú cestu na parkovisko cez ich pozemok, dovtedy bolo všetko v poriadku, až kým nekúpil susedný pozemok od hlavného mesta a prehradil im prístupovú cestu, čo je predmetom iného sporu. Na nesprávnosť stavby plota nás ústne neupozornil nikdy a písomne prvýkrát až v roku 2012. Pôvodný plot bol z časti pletivový, z časti bol z vlnitého plechu, rovnako aj bránička. Stavebné povolenie na výstavbu plota nemal, nevedel o tom, že je potrebné, ale pri výstavbe sa držal línie pôvodného oplotenia.

Z výsluchu odporcu súd zistil, že namieta, že predmetný plot je čiernou stavbou v zmysle stavebných zákonov. Uviedol, že je pravdou, že od roku 2005 spoločne parkovali na jeho pozemku, v tom čase vo vlastníctve hlavného mesta a odporca na prístup využíval asi dva metre z jeho pozemku, ktorými prechádzal. V roku 2009 však pozemok od mesta odkúpil, dal si ho geodeticky zamerať a už vtedy mal vedomosť o tom, že oplotenie je postavené z časti na mojom pozemku. Upozorňoval na to navrhovateľa, hoci on to teraz popiera. Napriek tomu až do roku 2011 spoločne využívali parkovisko, odporca postavil aj vstupnú bránu, od ktorej dal navrhovateľovi kľúče, ale keď ho v roku 2011 kvôli iným veciam zažaloval a začali súdne spory, ako aj námietky a obštrukcie zo strany navrhovateľa v územnom konaní, rozhodol sa postaviť pletivové oplotenie, ktorým zamedzil vstup iným osobám, teda aj navrhovateľom, na svoj súkromný pozemok. Na pôvodný plot si pamätal ako na pletivový plot s drevenou bráničkou, ktorá nešla zavrieť a pri nej bola vodomerná šachta. V odpovedi na otázky navrhovateľov uviedol, že o posune trasy plotu navrhovateľmi smerom k parcele č. XXXX/X v roku 2005 je presvedčený i napriek tomu, že navrhovateľ si pozemky nezameral, stavbu oplotenia stiahol smerom na svoj pozemok, oproti pôvodnému na jednom mieste 80 cm, na druhom asi 5 cm plot je postavený nesprávne, a teda z časti na jeho pozemku (pôvodne vo vlastníctve hl. mesta). Presah predmetného plotu na jeho pozemok začal písomne namietať až v roku 2012, hoci vedomosť o nesprávnom presahu oplotenia mal už v roku 2009, keď pozemok od mesta kúpil, neriešil to však až do roku 2011, dokedy spoločne s navrhovateľmi užívali parkovisko, až keď navrhovateľ začal s námietkami v územnom konaní, vtedy aj ako reakciu na správanie navrhovateľa postavil oplotenie svojho pozemku.

Z výpovede svedka V., ktorý plot staval spolu so svojimi dvoma synmi asi dva týždne (asi tri krát do týždňa), kamarátsky pre navrhovateľa, nie ako stavebná firma, súd zistil, že svedok si pôvodný plot pamätá ako pletivový, starý, hrdzavý, asi 20 - 30 ročný, zarastený burinou. Najprv ho odstránili a natiahli šnúru z jednej strany na bránu a z druhej strany na zvyšok plota zo strany pravého suseda

od cesty a potom stavali nový plot, na jeho výstavbu použili staré tehly zložené na kope na pozemku navrhovateľa, svedok nevedel, odkiaľ boli tie tehly. Nový plot robili podľa starého, nechali tam akurát stĺpiky z pôvodného, vykopali základy, tie zabetónovali a potom postavili múrik z tehál, pôvodné stĺpiky vybrali predtým von. Počas výstavby s nimi stavbu plota nikto cudzí neriešil, svedok si nepamätal, aby tam okrem neho, jeho synov a navrhovateľa bol aj odporca, prípadne, že by prišiel na stavbu. Na otázku odporcu, prečo na pozemku zostali dva pôvodné stĺpiky, uviedol, že s odstupom času už nevie dôvod, domnieva sa, že ich asi nedokázali vytrhnúť.

Z listu právneho zástupcu odporcu navrhovateľom zo dňa 07.05.2012 je zrejmé, že odporca odvolávajúc sa na ust. a 127 žiadal navrhovateľov v lehote piatich (10) kalendárnych dní odo dňa doručenia tohto listu, aby odstránili plot a bránu z vrchnej časti parcely č. XXXX/X v jeho vlastníctve.

Zo zápisnice z ohliadky na mieste samom vyplýva, že smerom k parcele č. XXXX/X pri murovanom plote z jeho vonkajšej strany sa nachádzajú zvyšky dvoch stĺpikov, o ktorých odporca tvrdí, že boli súčasťou pôvodného oplotenia.

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu, sp. zn. , o určenie práva na zriadenie vecného bremena s rovnakým účastníkmi ako v tomto spore, si súd na žiadosť odporcu prezrel letecké mapy (ortofotomapy), ktorými chce odporca preukázať, že došlo k posunu murovaného plota oproti pôvodnému pletivovému plotu.

Podľa ust. , je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa , oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (ods. 2). Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca (ods. 3). Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby (ods. 4).

Vydržanie je osobitným spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona (ex lege) za predpokladu splnenia týchto zákonom požadovaných predpokladov: a) musí ísť o spôsobilý predmet vydržania, teda každá vec v právnom zmysle, ktorá môže byť predmetom vlastníctva, s výnimkou vecí, ktoré môžu byť iba vo vlastníctve štátu alebo štátom určených právnických osôb; b) držba musí byť oprávnená, čo predpokladá splnenie troch podmienok: faktické ovládanie veci alebo vykonávanie práva; vôľa nakladať s vecou alebo právom ako so svojím a dobrá viera, teda dobromyseľnosť, že mu vec alebo vykonávanie práva patria. Práve dobromyseľnosť ako vnútorný psychický stav držiteľa nemožno priamo dokázať, možno o nej iba usudzovať z okolností, v ktorých sa tento psychický stav navonok prejavuje. Základným rozlišujúcim kritériom je, či držiteľ veci alebo vykonávateľ práva pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti daného prípadu rozumne od neho požadovať, mohol alebo nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec , ktorú fakticky ovláda alebo právo, ktoré vykonáva, patria. Dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní dobromyseľnosti v prípade sporu zaťažuje držiteľa, musí preukázať okolnosti, svedčiace o poctivosti právneho dôvodu nadobudnutia veci; c) držba musí byť nepretržitá počas celej zákonom ustanovenej doby, u nehnuteľností je táto doba desaťročná, započítava sa do nej doba oprávnenej držby právneho predchodcu vydržiteľa. Ak dôjde k prerušeniu vydržacej doby v dôsledku toho, držiteľ prestal byť dobromyseľný v tom, že mu vec patrí, plynutie takto prerušenej vydržacej doby sa neobnovuje ani pri novom vzniku oprávnenej držby tej istej veci.

V danej veci súd posudzoval naplnenie zákonných predpokladov na vznik vlastníckeho práva k predmetnej parcele č. XXXX/X o výmere 2 m2 a dospel k záveru, že navrhovatelia uniesli dôkazné bremeno a dostatočne v konaní preukázali naplnenie podmienok vydržania uvedené v ust. . C. účastníkov, svedka V. A. bolo preukázané, že plot postavený v roku XXXX i za predpokladu, že nebol postavený na presne tom istom mieste ako pôvodný pletivový plot, bol posunutý dovnútra pozemku navrhovateľov, nie smerom k pozemku odporcu, čo nespochybňuje ani odporca a o čom svedčia aj predmetné dva stĺpiky nachádzajúce sa z vonkajšej časti plota smerom k pozemku odporcu. Preto sú námietky odporcu, že bol nie je postavený na identickom mieste ako pôvodný pletivový plot, bez právnej relevancie k predmetu posudzovania. Čo sa týka spochybňovania uplynutia vydržacej doby, t.j. 10 rokov nepretržitej držby, i v tomto prípade súd konštatuje, že navrhovatelia preukázali, že po nadobudnutí nehnuteľnosti v roku 1999 a postavení plota v roka 2005 na tom istom mieste, prípade len s posunom do ich pozemku, neboli v užívaní nehnuteľnosti nikým rušení a s vecou nakladali ako so svojou až do obdržania listu odporcu zo 07.05.2012, dokedy navrhovatelia pokojne užívali predmetný murovaný plot a pozemok, na ktorom je vybudovaný v dobrej viere, že obe tieto nehnuteľnosti sú v ich vlastníctve. Vydržacia doba teda začala plynúť v roku 1999, kedy nadobudli predmetný pozemok do vlastníctva a uplynula v roku 2009, bola oprávnená a dobromyseľná do dňa 07.05.2012. Ani skutočnosť, že odporca sa v roku 2009 stal vlastníkom parcely č. XXXX/X, nemala žiaden vplyv na pokojné a dobromyseľné užívanie tejto časti pozemku navrhovateľmi a nedošlo ani vtedy k prerušeniu trvania vydržacej doby, v konaní nebolo preukázané žiadne ústne, či písomné upozornenie pred 07.05.2012, teda predtým, ako sa susedské vzťahy medzi účastníkmi zhoršili, na akékoľvek nesprávne vedenie predmetného plota alebo na jeho odstránenie. Úd zdôrazňuje, že z výpovede odporcu je zrejmé, že sám odporca presah predmetného plotu na jeho pozemok začal písomne namietať až v roku 2012, hoci vedomosť o nesprávnom presahu oplotenia mal už v roku 2009, keď pozemok od mesta kúpil, neriešil to však až do roku 2011, dokedy spoločne s navrhovateľmi užívali parkovisko, až keď navrhovateľ začal s námietkami v územnom konaní, a vtedy ako reakciu na správanie navrhovateľa postavil oplotenie svojho pozemku.

Na základe uvedených záverov dokazovania súd návrhu vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa v spojení s ust. , vyjadrenú vo výške 100 %, a v tejto výške priznal v spore úspešnému navrhovateľom náhradu trov konania voči odporcovi; po právoplatnosti tohto rozhodnutia bude o výške náhrady trov konania rozhodnuté samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava III., písomne v troch rovnopisoch.

Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach ( ) obsahovať údaj, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ) .