Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_50C-8-2011.pdf
PDF · 87.87 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-50C/8/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Mészárosovou v právnej veci navrhovateľa: A.. K. L., nar. XX. XX. XXXX, H. X/B, XXX XX L., proti odporcom: 1. C. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. - J., adresa pre doručovanie V. XX, XXX XX L., 2. H. F., nar. XX. XX. XXXX, Y. XX, XXX XX L., zast. C. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. - J., 3. J. R., nar. XX. XX. XXXX, Y. R. XX, XXX XX Y. R., adresa pre doručovanie V. XX, XXX XX L., v konaní o zaplatenie 1 963,78 EUR s prísl. takto
rozhodol:
Odporcovia v 1., 2. a 3. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 1 963,78 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1 800,- EUR od 04.09.2010 do zaplatenia a zo sumy 163,78 EUR od 07.10.2011 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd konanie v časti príslušenstva 9 % ročne zo sumy 163,78 EUR od 04.09.2010 do 06.10.2011 z a s t a v u j e .
Odporcovia v 1., 2. a 3. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 117,50 EUR a z trov právneho zastúpenia vo výške 353,50 EUR a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 25. 07. 2011 domáhal, aby súd vydal platobný rozkaz a zaviazal odporcov povinnosťou zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne istinu vo výške 1 963,78 EUR s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 1 963,78 EUR od 04. 09. 2010 do zaplatenia ako aj trovy konania.
Svoj návrh odôvodnil tým, že je vlastníkom bytu č. XXX na V. ul. č. XX v L., odporcovia bez právneho dôvodu užívali vyššie uvedenú nehnuteľnosť od XX. XX. XXXX do XX. XX. XXXX, kedy boli vyprataní z bytu prostredníctvom súdneho exekútora. Za uvedené obdobie trvajúce XXX dní sa odporcovia bezdôvodne obohatili na úkor navrhovateľa o žalovanú sumu, keď výška obvyklého mesačného nájomného vrátane nákladov na služby spojené s užívaním bytu predstavovala sumu 600,- EUR, za obdobie 5 mesiacov od mája 2010 do septembra 2010 bezdôvodné obohatenie predstavovala sumu 5x600 = 3 000,- EUR, čo pri počte dní v mesiacoch máj až september ( 153 dní ) predstavuje sumu 19,6078 EUR na jeden deň. Keďže odporcovia užívali byt v období od 11. 05. 2010 do 03. 09. 2010, kedy boli z bytu vyprataní, pri počte dní bezdôvodného obohatenia 115 dní, sa obohatili na úkor navrhovateľa o sumu 115x 19,6078 = 2 254,90. Po odpočítaní sumy nákladov za služby vo výške 291,12 EUR žalovaná suma predstavuje výšku 1 963,78 EUR. Navrhovateľ listom zo dňa 11. 08. 2010 vyzval odporcov na zaplatenie žalovanej sumy, odporcovia dlžnú sumu navrhovateľovi neuhradili. Keďže sa odporcovia dostali so zaplatením žalovanej sumy do omeškania, navrhovateľ si uplatnil aj zákonný úrok z omeškania.
Tunajší súd vydal dňa 26. 07. 2011 platobný rozkaz, ktorým zaviazal odporcov povinnosťou spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi do 15 dní od doručenia platobného rozkazu žalovanú sumu s príslušenstvom ako aj trovy konania.
Proti platobnému rozkazu podali v zákonnej lehote odporcovia odpor, v dôsledku ktorého došlo k zrušenie platobného rozkazu.
Súd vo veci rozhodol na pojednávaní konanom dňa 15. 07. 2014, pojednávania sa zúčastnil navrhovateľ a odporca v 3. rade, pojednávania sa nezúčastnili odporkyňa v 1. rade a odporca v 2. rade, ktorého v konaní zastupovala odporkyňa v 1. rade na základe plnej moci zo dňa 07. 12. 2011 ( č. l. 50 spisu ). Odporkyňa v 1. rade podaním doručeným súdu 11. 07. 2014 ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní zo zdravotných dôvodov ( rovnako ako neúčasť na pojednávaní dňa 10. 06. 2014 ), ku ktorému doložila doklad o práceneschopnosti zo dňa 02. 05. 2014, s tým, že na deň 15. 07. 2014 má stanovenú kontrolu u lekára, pojednávanie žiadala odročiť na september 2014. Zároveň ospravedlnila neúčasť odporcu v 2. rade, dôvod neúčasti odporcu v 2. rade na pojednávaní neuviedla. Keďže ospravedlnenie odporkyne v 1. rade nespĺňalo náležitosti ust. § 119 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní, za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania, súd podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti odporkyne v 1. rade a odporcu v 2. rade.
Pred otvorením pojednávania vo veci samej navrhovateľ zobral návrh v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 163,78 EUR od 04.09.2010 do 06.10.2011 späť, vo zvyšnej časti zotrval na návrhu.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporcu v 3. rade ako aj obsahom listinných dôkazov predložených navrhovateľom a to listom vlastníctva k bytu, zápisnicami z výsluchu odporcov pred OR PZ Bratislava Petržalka - Juh, výzvou na vypratanie nehnuteľnosti a úhradu dlhu zo dňa 11. 08. 2010, listinnými dôkazmi preukazujúcimi výšku obvyklého mesačného nájomného, pripojeným spisom tunajšieho súdu č. k. 41C 412/2011 a zistil tento skutkový stav:
Navrhovateľ je vlastníkom bytu č. XXX v L. na V. ul. č. XX, čo vyplýva z listu vlastníctva č. XXXX. Titulom nadobudnutia vlastníckeho práva navrhovateľa k bytu bolo osvedčenie o vykonaní dobrovoľnej dražby N 545/2010 Nz 16503/2010 zo dňa 11. 05. 2010. Ako vyplýva zo zápisníc z výsluchu odporcov v1. až 3. rade pre orgánmi PZ Bratislava Petržalka Juh, v žalovanom období v predmetnom byte bez právneho dôvodu bývali odporcovia v 1. až 3. rade, a to až do 03. 09. 2010, kedy boli z bytu vysťahovaní.
Z listinných dôkazov - internetových ponúk na prenájom 3 - izbového bytu súd zistil, že obvyklé mesačné nájomné za prenájom X-izbového bytu v lokalite J. v dotknutom období predstavovalo výšku XXX,- U. a viac. Pri počte dní protiprávneho užívania bytu odporcami 115 dní ( od 11. 05. 2010 do 02. 09. 2010, keď 03. 09. 2010 boli odporcovia z bytu vyprataní prostredníctvom exekútora ), predstavuje bezdôvodné obohatenie podľa výpočtu navrhovateľa, s ktorým sa súd stotožnil, sumu 2 254,90 EUR. Od uvedenej sumy navrhovateľ odpočítal sumu nedoplatku na vyúčtovaní nákladov za služby za obdobie od 01. 06. 2010 do 31. 12. 2010 vo výške 291,12 EUR, na zaplatenie ktorej sumy nedoplatku boli odporcovia zaviazaní v konaní tohto súdu č. 41C 412/2011.
Z výsluchov odporkyne v 1. rade dňa 09. 03. 2011, odporcu v 2. rade dňa 05. 04. 2011 a odporcu v 3. rade dňa 17. 03. 2011, vykonaných orgánmi OR PZ v Bratislave V, Obvodné oddelenie Bratislava Petržalka - juh v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-651/PJ-B5-2011, ako aj z výsluchu odporcu v 3. rade v tomto konaní súd zistil, že v žalovanom období odporcovia v 1., 2. a 3. rade spoločne bývali v byte navrhovateľa, bez súhlasu navrhovateľa, navrhovateľovi za užívanie bytu nič neplatili.
Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 veta prvá Občianskeho zákonníka sa predmet bezdôvodného obohatenia musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Podľa § 96 ods. 2 O.s.p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Podľa § 96 ods. 3 O.s.p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.
V zmysle uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa proti odporcom je dôvodný.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že odporcovia v 1., 2. a 3. rade sa na úkor navrhovateľa obohatili tým, že sa ich majetok nezmenšil, hoci sa zmenšiť mal a to o sumu zodpovedajúcu výške nájomného, ktoré by v prípade právneho vzťahu k bytu boli povinní platiť navrhovateľovi. Odporcovia byt užívali bez súhlasu navrhovateľa.
Z listinných dôkazov - internetových ponúk na prenájom 3 - izbového bytu mal súd za preukázané, že obvyklé mesačné nájomné za prenájom X-izbového bytu v lokalite J. v dotknutom období predstavovalo minimálne výšku 600,- EUR . Pri počte dní protiprávneho užívania bytu odporcami 115 dní ( od 11. 05. 2010 do 02. 09. 2010, keď 03. 09. 2010 boli odporcovia z bytu vyprataní prostredníctvom exekútora ), predstavuje bezdôvodné obohatenie sa odporcov na platbách rovnajúcich sa obvyklému nájomnému sumu 2 254,90 EUR a po odpočítaní sumy nedoplatku na vyúčtovaní nákladov za služby za obdobie od 01. 06. 2010 do 31. 12. 2010 vo výške 291,12 EUR, žalovanú sumu 1 963,78 EUR. Súd preto odporcov na splnenie tejto solidárnej povinnosti zaviazal s poukazom na skutočnosť, že odporcovia v žalovanom období v byte navrhovateľa bez jeho súhlasu bývali a za užívanie bytu mu nič nezaplatili.
S plnením žalovanej povinnosti sa odporcovia dostali do omeškania, keď navrhovateľ listom zo dňa 11. 08. 2010, doručeným odporkyni v 1. rade dňa 13. 08. 2010, vyzval odporcov na zaplatenie dlžnej sumy 1 800,- EUR do 3 dní. Splatnosť dlžnej sumy 1 800,- EUR bola určená dňom 16. 08. 2010, pričom navrhovateľ žiadal úrok z omeškania od 04. 09. 2010 a to vo výške 9 % ročne. Ku dňu 04. 09. 2010 bola výška úroku z omeškania s poukazom na ust. § 3 ods. 1 nar. vlády SR 87/1995 Z. z. 9 %, preto súd zaviazal odporcov na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1 800,- EUR od 04. 09. 2010. Keďže vo výzve zo dňa 11. 08. 2010 navrhovateľ vyzval odporcov na zaplatenie sumy 1 800,- EUR a predmetným návrhom sa domáhal zaplatenia sumy 1 963,78 EUR, súd splatnosť sumy 163,78 EUR ( 1963,78 - 1800 ) odvodil od dátumu doručenia platobného rozkazu spolu s návrhom v deň 21. 09. 2011 odporcovi v 2. rade ( najskorší dátum doručenia platobného rozkazu ), ku ktorému pripočítal
lehotu 15 dní na plnenie. Preto súd úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 163,78 EUR priznal navrhovateľovi až od 07. 10. 2011.
Vzhľadom na účinné späťvzatie návrhu navrhovateľom v časti o zaplatenie príslušenstva 9 % ročne zo sumy 163,78 EUR od 04.09.2010 do 06.10.2011 , súd v tejto časti konanie zastavil s poukazom na ust. § 96 O.s.p.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O. s. p., podľa ktorého aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia v spojení s ust. § 146 ods. 2 O.s.p, podľa ktorého ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. V zmysle citovaného ustanovenia súd teda pri rozhodovaní o trovách konania skúmal aj procesnú zodpovednosť za zastavenie konania na oboch procesných stranách. Žaloba bola v časti späťvzatá bez vecného vyriešenia predmetu sporu, v tejto časti bol preto navrhovateľ neúspešný. Keďže však navrhovateľ mal neúspech v pomerne nepatrnej časti ( zastavenie konania v časti príslušenstva ), súd mu priznal plnú náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 117,50 EUR a z trov právneho zastúpenia vo výške 353,50 EUR za tri úkony právnej služby á 81,33 EUR ( 1. prevzatie a príprava zastúpenia - 18. 07. 2011, 2. písomné podanie na súd - návrh
- 18. 07. 2011, 3. vyjadrenie k odporu - 28. 02. 2012, 1 úkon právnej služby 20,33 EUR (zastupovanie na informatívnom výsluchu - 11. 01. 2013 ), 2x režijný paušál vo výške 7,41 EUR v roku 2011, 1x režijný paušál vo výške 7,63 EUR v roku 2012, 1x režijný paušál vo výške 7,81 EUR v roku 2013, súčet odmeny za úkon právnej služby a režijného paušálu súd zvýšil o 20% DPH, spolu 510,60 EUR. Pri výpočte trov právneho zastúpenia súd postupoval podľa § 10 ods. 1, 13a ods. 1 písm. a), c), 13a ods. 4, § 16 ods. 3 a 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Za účasť na informatívnom výsluchu dňa 11. 01. 2013 súd priznal odmenu vo výške 1/4 základnej sadzby tarifnej odmeny podľa ust. § 13a ods. 4 vyhl.
Za základ pre výpočet odmeny súd považoval sumu 1 963,78 EUR priznanú navrhovateľovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom Okresného súdu Bratislava V, písomne, v štyroch vyhotoveniach. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42ods. 3 O.s.p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 205 ods. 2, 3 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.