Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

39Cb/102/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou Mgr. Janou Brídzikovou v spore žalobcu: CityRent, s.r.o., so sídlom Ľubochnianska 4, 831 04 Bratislava, IČO: 50 713 477, právne zastúpený: JUDr. Andrej Gara, advokát, so sídlom Štefánikova 14, 811 05 Bratislava, proti žalovanému: UNIQA pojišťovna, a.s., so sídlom Evropská 810/136, Vokovice, 160 00 Praha 6, Česká republika, IČO: 492 40 480, podnikajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom UNIQA pojišťovna, a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Krasovského 3986/15, 851 01 Bratislava, IČO: 53 812 948, právne zastúpený: CLS Čavojský & Partners, s.r.o., s sídlom Zochova 6-8, 811 03 Bratislava, IČO: 36 854 972, o zaplatenie 830,00 EUR s príslušenstvom

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 02.10.2020 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 830,00 EUR s príslušenstvom.

2. Žalobca žalobou uplatnený nárok odôvodnil tým, že dňa 30.08.2018 mal právny predchodca žalobcu dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla značky Suzuki Vitara, EČV: MA XXXDU. Nakoľko motorové vozidlo poškodeného bolo nepojazdné, dňa 14.09.2018 uzavrel poškodený ako nájomca so žalobcom ako prenajímateľom Zmluvu o prenájme motorových vozidiel, na základe ktorej žalobca prenechal poškodenému motorové vozidlo značky Suzuki Vitara, EČV: BL XXXSY („náhradné vozidlo“) do dočasného užívania a poškodený sa zaviazal platiť žalobcovi nájomné vo výške 50,00 EUR bez DPH za každý deň nájmu náhradného vozidla. Dňa 04.10.2018 vystavil žalobca poškodenému faktúru č. 1-180122 na sumu 1.080,00 EUR za užívanie náhradného vozidla. Listom zo dňa 11.10.2018 označeným ako „Oznámenie o poistnom plnení“ bolo žalobcovi žalovaným oznámené, že žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti a vyplatil žalobcovi plnenie v sume 250,00 EUR, zostávajúcu časť fakturovanej sumy vo výške 830,00 EUR žalovaný neuhradil. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 23.09.2020 došlo k postúpeniu dlžnej sumy spolu s príslušenstvom z poškodeného Mariána Kriška ako postupcu na žalobcu ako postupníka. Krátenie poistného plnenia zo strany žalovaného žalobca považoval za nedôvodné. Žalobca uviedol, že poškodený si náhradné vozidlo požičal iba na nevyhnutné obdobie, kedy sa jeho poškodené vozidlo nachádzalo v servise a nemohol ho užívať v dôsledku spôsobenej škody. Náhradné vozidlo bolo z takej istej kategórie ako vozidlo poškodeného. Dňa 30.09.2020 bolo žalovanému doručené oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky. Žalobca si tiež uplatnil nárok na úroky z omeškania, a to vo výške 5,00 % ročne zo sumy 830,00 EUR od 27.10.2018 do zaplatenia.

3. Súd vo veci vydal dňa 14.12.2020 platobný rozkaz č.k. - 43, proti ktorému žalovaný podal odpor.

4. Žalovaný v odpore doručenom súdu dňa 25.01.2021 uviedol, že žalobca s poškodeným uzatvorili nájomnú zmluvu na prenájom náhradného vozidla na dobu 12 dní, čo však žalovaný považoval za dobu neúmernú s poukazom na obvyklú dobu opravy vozidiel, rozsah poškodenia a ďalšie skutočnosti. Žalovaný poukázal na to, že náhrada škody nemá plniť reparačnú funkciu v zmysle plnej kompenzácie nákladov vynaložených za nájom náhradného vozidla bez zohľadnenia ich účelnosti. Žalovaný nesúhlasil s dĺžkou nájmu, nakoľko táto nekopírovala dĺžku vykonávanej opravy poškodeného vozidla. Žalovaný mal za to, že keď aj oprava poškodeného vozidla trvala určitý počet dní, nie je úlohou súdu bez ďalšieho sa s týmto stotožniť, ale je potrebné posúdiť a zvážiť jednotlivé úkony, dni, prestoje a pod. Žalovaný poukázal na to, že svojím postojom k prieťahom v oprave neprispel, obhliadka poškodeného vozidla bola z jeho strany vykonaná bez zbytočného odkladu potom, ako bol na ňu vyzvaný. Žalovaný uviedol, že uznal poškodenému dobu nájmu 5 dní, ktoré považoval za oprávnenú dobu nájmu. Žalovaný mal za to, že žalobcom uplatnený nárok na doplatenie náhrady v sume 830,00 EUR nepredstavuje opodstatnené, nevyhnutne a účelne vynaložené náklady žalobcu, resp. poškodeného predstavujúce skutočnú škodu vzniknutú poškodenému. Žalovaný mal za to, že v konaní je potrebné skúmať kto/čo zapríčinil/zapríčinilo neprimeranú dĺžku opravy poškodeného vozidla a ak sa v konaní preukáže, že neúmerne dlhú dobu opravy zapríčinil autoservis, žalovaný nevidel dôvod, prečo by mal za tento čas žalobcovi ako právnemu nástupcovi poškodeného poskytnúť kompenzáciu. Ďalej žalovaný mal za to, že je potrebné skúmať, či poškodený skutočne počas doby od 14.09.2018 do 25.09.2018 potreboval mať k dispozícii náhradné vozidlo. Žalovaný tak popieral nárok žalobcu čo do dôvodu a výšky a navrhol doplniť dokazovanie výsluchom poškodeného, výsluchom štatutára autoservisu, výsluchom zamestnanca autoservisu, odborným vyjadrením, resp. znaleckým dokazovaním, predložením fotodokumentácie poškodeného vozidla a zápisu o poškodení motorového vozidla zo dňa 30.08.2018. Žalovaný ďalej namietol nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní, nakoľko z predložených listinných dôkazov nemalo vyplývať, kto bol vlastníkom náhradného vozidla v čase uzavretia nájomnej zmluvy. Žalovaný tiež sporoval dôvodnosť žalobcom uplatnených úrokov z omeškania s poukazom na to, že si splnil všetky povinnosti vyplývajúce z o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej tiež len ako „zákon o PZP“). Žalovaný záverom vzniesol námietku premlčania žalobou uplatneného nároku, nakoľko poškodený už v deň uzavretia nájomnej zmluvy vedel, aká bude doba nájmu a aká je výška denného nájomného za nájom náhradného vozidla, a teda si v tento deň voči žalovanému mohol uplatniť tento nárok už prvý deň po uzavretí nájomnej zmluvy, t. j. dňa 15.09.2018 a v rovnakom momente začala poškodenému plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba na uplatnenie tohto nároku na súde, ktorá uplynula dňa 15.09.2020 a teda žaloba bola podaná po uplynutí dvojročnej premlčacej doby.

5. K odporu žalovaného sa žalobca vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 22.04.2021. Žalobca mal za to, že doba prenájmu náhradného vozidla v období od 14.09.2019 do 01.10.2018 vrátane bola dôvodná, nutná a účelná vzhľadom na skutočnosť, že právny predchodca žalobcu nemohol v dôsledku zapríčinenej dopravnej nehody užívať svoje motorové vozidlo do dňa dodania služby - vykonania opravy na motorovom vozidle, ktorého deň bol totožný s dňom ukončenia prenájmu náhradného vozidla - t.j. 01.10.2018. Žalobca zdôraznil, že poškodený bol výlučne poškodeným subjektom z dopravnej nehody. K prenájmu náhradného vozidla bol poškodený donútený v dôsledku právnej skutočnosti poistnej udalosti, ktorá sa stala dňa 30.08.2018 a pri absencii poistnej udalosti by k tomuto postupu vôbec nemusel pristúpiť. Žalobca mal za to, že žalovaný nijako neodôvodnil krátenie požadovaného poistného plnenia ani priznanú dobu prenájmu v rozsahu 5 dní. Žalobca mal za to, že doba nájmu náhradného vozidla bola účelná a dôvodná, nakoľko trvala výlučne po dobu realizácie opravy poškodeného motorového vozidla. K spornej otázke aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore žalobca uviedol, že je aktívne vecne legitimovaným subjektom na základe právne spôsobilej zmluvy o postúpení pohľadávky. Poukázal tiež na to, že realizáciou oznámenia o postúpení pohľadávky voči dlžníkovi zo strany postupcu berie na seba postupca riziko vyplývajúce z toho, že i v prípade neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky splní dlžník svoj záväzok tretej osobe - postupníkovi označenému v oznámení o postúpení pohľadávky. Oznámenie postupcu dlžníkovi o tom, že došlo k postúpeniu pohľadávky je skutočnosťou, na ktorú právo viaže vznik povinnosti dlžníka plniť postupníkovi. Námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore žalobca považoval za nedôvodnú. K otázke úrokov z omeškania žalobca uviedol, že tieto si uplatnil od 16-teho dňa po skončení šetrenia poistnej udalosti do zaplatenia. K vznesenej námietke

premlčania žalobca uviedol, že prenájom náhradného vozidla trval do 01.10.2018, t. j. dňa vykonania opravy poškodeného motorového vozidla. Až dňom vystavenia faktúry za opravu poškodeného vozidla, teda dňa 04.10.2018, sa poškodený dozvedel o výške škody. Žalobca tak mal za to, že žalobný návrh doručený súdu dňa 02.10.2020 bol podaný včas, pred uplynutím dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, ako aj pred uplynutím trojročnej objektívnej premlčacej doby.

6. K replike žalobcu sa žalovaný vyjadril v duplike doručenej súdu dňa 22.07.2021. Žalovaný zotrval na námietke nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, a to s poukazom na tvrdenie, že žalobca nemal preukázať, že bol oprávnený disponovať s náhradným vozidlom a na základe akého právneho titulu. Žalovaný uviedol, že na to, aby leasingový nájomca mohol prenechať predmet leasingu (t.j. náhradné vozidlo) do užívania tretej osobe, teda poškodenému, potreboval by súhlas vlastníka náhradného motorového vozidla, ktorý by sa považoval za právny dôvod, na základe ktorého bolo náhradné vozidlo zverené do dočasného užívania žalobcom poškodenému oprávnene. Žalobca ako prenajímateľ sa však v danom prípade zaviazal na nemožné plnenie, nakoľko na základe nájomnej zmluvy prenechal poškodenému do dočasného užívania náhradné vozidlo, hoci žalobca nebol jeho vlastníkom a nebol ani oprávnený s náhradným vozidlom takto disponovať. Plnenie žalobcu tak bolo od počiatku nemožným, čo spôsobilo neplatnosť nájomnej zmluvy podľa od počiatku. Žalovaný tiež považoval za neurčitú aj zmluvu o postúpení pohľadávky, a to v časti vymedzenia postupovanej pohľadávky. K spornej otázke nutnosti prenájmu náhradného vozidla poškodeným žalovaný opätovne zdôraznil, že bolo potrebné skúmať, či poškodený skutočne počas doby od 14.09.2018 do 25.09.2018 potreboval mať náhradné vozidlo k dispozícii, či svoje osobné, resp. pracovné potreby nemohol uspokojovať bez potreby použitia náhradného vozidla. Žalovaný poukázal na to, že náhrada škody nemá plniť reparačnú funkciu v zmysle plnej kompenzácie nákladov vynaložených na nájom náhradného vozidla bez zohľadnenia ich účelnosti a je potrebné prihliadať aj na cenovú primeranosť takýchto nákladov, čo má podstatný vplyv na určenie skutočnej výšky škody v zmysle . Žalovaný zdôraznil, že žalobca nijakým spôsobom nevysvetlil dôvodnosť a účelnosť doby trvania nájmu náhradného vozidla, hoci bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno bolo na jeho strane, preto mal žalovaný za to, že je potrebné skúmať priebeh procesu opravy poškodeného vozidla tak, aby doba opravy poškodeného vozidla bola obvyklá a poistné plnenie zodpovedalo účelne vynaloženým nákladom. Vo vzťahu k úrokom z omeškania žalovaný zotrval na argumentácii, že žalobcovi nárok na úroky z omeškania neprináleží, nakoľko žalovaný sa do omeškania nedostal, nakoľko si splnil v lehote ustanovenej zákona o PZP svoju povinnosť, ukončil šetrenie škodovej udalosti a na jeho základe žalobcovi oznámil dôvody, pre ktoré mu poistné plnenie poskytol v určitej časti. Žalovaný tiež zotrval na námietke premlčania žalobou uplatneného nároku s tým, že v danom prípade, podľa názoru žalovaného nebolo potrebné čakať na doručenie faktúry vystavenej žalobcom ako prenajímateľom poškodenému ako nájomcovi za nájom náhradného vozidla, nakoľko táto skutočnosť nemá vo vzťahu k včasnému uplatneniu nároku na náhradu škody žiadnu relevanciu. Poukázal na to, že nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú a výška denného nájomného bola poškodenému v čase uzatvorenia zmluvy známa, preto je zrejmé, že v deň uzatvorenia nájomnej zmluvy poškodený vedel, aká je výška škody. Poukázal na to, že nie je potrebné, aby poškodený poznal rozsah - výšku škody presne, ale v zmysle ustanovenia sa poškodený dozvie o škode vtedy, keď nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, a to aspoň v približnej sume s možnosťou jej dodatočného spresnenia. Vzhľadom na uvedené mal žalovaný za to, že nárok žalobcu je premlčaný.

7. Z výpisu z obchodného registra pôvodného žalovaného, vedeného Městským soudem v Praze, vložka: 12826, oddiel: B, súd zistil, že žalovaný bol vymazaný z obchodného registra Českej republiky ku dňu 31.08.2021, nakoľko zanikol v dôsledku cezhraničnej fúzie zlúčením s obchodnou spoločnosťou UNIQA pojišťovna, a.s., so sídlom Evropská 810/136, Vokovice, 160 00 Praha 6, IČO: 492 40 480, Česká republika, ktorá sa stala právnym nástupcom zanikajúcich spoločností: (i) AXA životní pojišťovna a.s., so sídlom Evropská 810/136, Vokovice, 160 00 Praha 6, IČO: 618 59 524, zapísanej v obchodnom registri, vedenom Městským soudem v Praze, oddiel B, vložka 2831, (ii) AXA pojišťovna a.s., so sídlom Evropská 810/136, Vokovice, 160 00 Praha 6, IČO: 281 95 604, zapísanej v obchodnom registri, vedenom Městským soudem v Praze, oddiel B, vložka 12826, a (iii) UNIQA poisťovňa, a.s., so sídlom Krasovského 15, 851 01 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 00 653 501, zapísanej v obchodnom registri Okresným súdom Bratislava I, oddiel Sa, vložka 843/B, a to na základe Projektu cezhraničnej fúzie zlúčením zo dňa 30.03.2021. Na základe uvedenej skutočnosti, súd uznesením č.k.

- 150 zo dňa 24.11.2022 rozhodol o tom, že v konaní namiesto žalovaného: AXA pojišťovna a.s., so

sídlom Evropská 13/8, 120 00 Praha, Česká republika, konajúca prostredníctvom AXA pojišťovna, a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom organizačnej zložky Krasovského 3986/15, 851 01 Bratislava, IČO: 36 857 521 pokračuje s jeho právnym nástupcom: UNIQA pojišťovna, a.s., so sídlom Evropská 810/136, Volkovice, 160 00 Praha 6, Česká republika, IČO: 492 40 480.

8. Súd v konaní nariadil termín pojednávania na deň 21.02.2023, na ktorom spor prejednal a rozhodol v prítomnosti strán sporu.

9. Žalobca na pojednávaní zotrval na žalobe a na písomných vyjadreniach a žiadal žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Žalovaný na pojednávaní rovnako zotrval na procesnej obrane uvedenej v písomných vyjadreniach a žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Žalovaný zároveň na pojednávaní, vzhľadom na vznesenú námietku premlčania žalobou uplatneného nároku, upustil od všetkých návrhov na doplnenie dokazovania navrhnutých žalovaným v rámci jeho písomných vyjadrení v spore a na týchto návrhoch na doplnenie dokazovania ďalej nezotrvával. Po poučení súdom podľa v znení neskorších predpisov („CSP“) zároveň strany na pojednávaní vyhlásili, že žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania v konaní nemajú.

10. Súd sa oboznámil so žalobou a vyjadreniami strán sporu a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými do súdneho spisu, a to najmä: Správou o nehode zo dňa 30.08.2018, Zmluvou o prenájme motorových vozidiel č. 2018100004 zo dňa 14.09.2018, preberacím protokolom č. 2018100004 zo dňa 14.09.2018, odovzdávacím protokolom č. 2018100004 zo dňa 01.10.2018, faktúrou č. 1-180122 na sumu 1.080,00 EUR vystavenou dňa 04.10.2018, listom žalovaného zo dňa 11.10.2018, Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 23.09.2020, oznámením postupcu E. P. o postúpení pohľadávky zo dňa 24.09.2020, doručeným žalovanému dňa 30.09.2020, listom žalobcu zo dňa 28.09.2020 - Predžalobná výzva, faktúrou č. 1855100878 vystavenou dňa 10.10.2018 na sumu 165,25 EUR, faktúrou č. 1855100861 vystavenou dňa 01.10.2018 na sumu 896,20 EUR, zápisom o poškodení motorového vozidla zo dňa 30.08.2018, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi založenými do súdneho spisu.

11. Súd spor právne posúdil nasledovne:

12. Podľa v znení neskorších predpisov („“), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

13. Podľa fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

14. Podľa svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

15. Podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov („zákon o PZP“) poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

16. Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

17. Podľa právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

18. Podľa právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

19. Podľa najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

20. Podľa zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.

21. Súd po vykonanom dokazovaní a zhodnotení výsledkov dokazovania jednotlivo, ako aj v ich vzájomných súvislostiach, dospel k nasledujúcim skutkovým a právnym záverom.

22. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 30.08.2018 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo poškodeného E. P. značky Suzuki Vitara, EČV: MA XXXDU, a to v príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla, ktorého prevádzateľ mal uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Nebolo sporným, že poškodený v postavení nájomcu dňa 14.09.2018 uzavrel so žalobcom v postavení prenajímateľa Zmluvu o prenájme motorových vozidiel č. 2018100004, predmetom ktorej bol nájom náhradného motorového vozidla. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú odo dňa 14.09.2018 do 25.09.2018. Za prenájom náhradného motorového vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č. 1-180122 na sumu 1.080,00 EUR, a to za prenájom náhradného vozidla značky Suzuki Vitara odo dňa 14.09.2018 do 01.10.2018. Dňa 23.09.2020 žalobca ako postupník a poškodený Marián Kriško ako postupca uzavreli Zmluvu o postúpení pohľadávky. Nebolo sporné, že postupca listom zo dňa 24.09.2020, doručeným žalovanému dňa 30.09.2020, oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky. Nebolo sporné, že žalovaný po prešetrení škodovej udalosti priznal žalobcovi plnenie v sume 250,00 EUR, pričom žalobcovi v liste zo dňa 11.10.2018 oznámil, že vyrovnanie za náhradné vozidlo je možné uhradiť iba na dobu, ktorá je obvyklá na opravu pôvodného vozidla, pričom na základe predloženej dokumentácie žalovaný určil túto dobu na 5 dní a žalobcovi priznal náhradu za nájom náhradného vozidla v sume 250,00 EUR s DPH.

23. Žalobca sa v spore domáhal doplatenia náhrady škody vo výške 830,00 EUR s príslušenstvom, a to nároku na náhradu nákladov vynaložených poškodeným za prenájom náhradného motorového vozidla za obdobie, počas ktorého bolo opravované motorové vozidlo poškodeného, ktoré bolo poškodené v priamej príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla, ktorého prevádzateľ mal uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného.

24. Žalovaný v konaní v rámci svojej procesnej obrany vzniesol námietku premlčania žalobou uplatneného nároku, namietal tiež nedostatok aktívnej vecnej legitimácie v spore na strane žalobcu. Žalovaný tiež sporoval dĺžku nájmu náhradného vozidla, ako aj výšku denného nájomného za nájom náhradného vozidla. Žalovaný tiež namietol dôvodnosť žalobcom uplatnených úrokov z omeškania, a to s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. .

25. Aktívnu legitimáciu žalobcu v spore mal súd preukázanú na základe listu postupcu pána Mariána Kriška zo dňa 24.09.2020 adresovaného žalovanému - Oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky, ktoré bolo žalovanému doručené dňa 30.09.2020 (č.l. 26). Súd konštatuje, že oznámenie postupcu dlžníkovi, v danom prípade žalovanému (jeho právnemu predchodcovi) o tom, že došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto sporu, teda pohľadávky poškodeného voči žalovanému z titulu nároku na náhradu nákladov na prenájom náhradného vozidla, je skutočnosťou, na ktorú právo viaže vznik povinnosti dlžníka plniť postupníkovi. Relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu vecnú legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Nad rámec uvedeného mal súd aktívnu legitimáciu žalobcu v spore preukázanú aj na základe žalobcom predloženej Zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej medzi poškodeným Mariánom P. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom dňa 23.09.2020. Vo vzťahu k námietkam žalovaného, ktoré sa vzťahovali k argumentácii, že žalobca nebol/nie je vlastníkom prenajímaných náhradných vozidiel, a teda žalobca ako prenajímateľ nebol oprávnený s prenajímaným náhradným vozidlom disponovať, a teda hoc aj dočasne ho zveriť do užívania nájomcu - poškodeného súd konštatuje, že uvedená argumentácia žalovaného zostala v konaní len v rovine hypotetických úvah, bez relevantného tvrdenia a preukázania uvedenej procesnej obrany žalovaného v spore, pričom v konaní nebolo nijako preukázané, že by žalobca ako prenajímateľ v danom prípade nemohol disponovať prenajímaným náhradným vozidlom. Súd tak vyhodnotil uvedené tvrdenia žalovaného ako ničím nepodložené a

nepreukázané a nájomnú zmluvu ako určitý a platný právny úkon. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že námietka nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu vznesená žalovaným nebola v konaní preukázaná a žalobca bol v konaní aktívne vecne legitimovaným subjektom.

26. Pasívna vecná legitimácia žalovaného v spore bola daná podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP, pričom v konaní nebolo medzi stranami sporným, že motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda na motorovom vozidle poškodeného, bolo povinne zmluvne poistené u žalovaného (jeho právneho predchodcu).

27. V ďalšom sa súd zaoberal posúdením žalovaným vznesenej námietky premlčania žalobou uplatneného nároku. Pri premlčaní práva na náhradu škody je v zmysle ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to dvojročná subjektívna premlčacia doba a trojročná objektívna premlčacia doba. Ich začiatok je upravený odlišne a tieto dve premlčacie doby začínajú plynúť, plynú a končia sa nezávisle od seba. Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému plynie ešte druhá premlčacia doba. Zároveň platí že subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemôže presiahnuť. Objektívna premlčacia doba je trojročná a začína plynúť v okamihu škodovej udalosti. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a na začatie jej plynutia je rozhodujúce posúdenie subjektívnej stránky poškodeného týkajúcej sa jeho vedomosti o škode ako o určitej majetkovej alebo nemajetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť v peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť na súde a vedomosti o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá, teda o zodpovednom subjekte.

28. Medzi stranami bolo, vo vzťahu k žalovaným vznesenej námietke premlčania, sporné posúdenie otázky, kedy sa poškodený E. P. dozvedel o škode ako o majetkovej ujme v takom rozsahu a do takej miery, aby svoj nárok na náhradu škody mohol uplatniť na súde. Žalovaný vzniesol v konaní námietku premlčania žalobou uplatneného nároku, pričom mal za to, že poškodený sa o výške škody dozvedel už v deň uzatvorenia Zmluvy o prenájme motorových vozidiel č. 2018100004, teda dňa 14.09.2018. Žalobca v konaní naopak odvodzoval začiatok plynutia premlčacej doby odo dňa vystavenia faktúry č. 1-180122 za nájom náhradného vozidla, teda odo dňa 04.10.2018, a teda mal za to, že si nárok žalobou uplatnil včas.

29. V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.03.2022, sp. zn. „Pojem „dozvie sa o škode“ (106 ods. 1 ) vyjadruje nielen vedomosť poškodeného o protiprávnom úkone alebo o udalosti, ktorou bola škoda spôsobená, ale aj o tom, že vznikla majetková ujma určitého druhu a rozsahu, ktorú možno natoľko objektívne vyjadriť - vyčísliť v peniazoch, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde. Nie je potrebné, aby poškodený poznal rozsah (výšku) škody presne (napr. na základe odborného posudku), ale v zmysle ustanovenia sa poškodený dozvie o škode vtedy, keď má údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu o náhradu škody na súde, t. j. keď nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, a to aspoň v približnej sume s možnosťou jej dodatočného spresnenia (Ro NS ČR z 29.11.2006, sp. zn. ).“

30. Súd mal z predložených listinných dôkazov, a to zo správy o nehode zo dňa 30.08.2018 bez rozumných pochybností preukázané, že k škodovej udalosti došlo dňa 30.08.2018, kedy sa aj poškodený dozvedel o tom, kto bol v danom prípade škodcom a teda kto za škodu v danom prípade zodpovedá, pričom uvedené ani nebolo medzi stranami sporné. Súd mal ďalej z predloženej Zmluvy o prenájme motorových vozidiel č. 2018100004 zo dňa 14.09.2018 preukázané, že táto bola v písomnej forme uzatvorená na dobu určitú, a teda do 25.09.2018. Nakoľko však nájom náhradného vozidla trval do 01.10.2018, ako mal súd preukázané z odovzdávacieho protokolu č. 2018100004, ako aj z faktúry č. 1-1800122, mal súd preukázanú existenciu nájomnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a poškodeným E. P. aj v ústnej forme, a to práve od 26.09.2018 do 01.10.2018, pričom súd poukazuje na to, že nájomná zmluva bola uzatvorená medzi žalobcom ako prenajímateľom a pánom E. P. ako fyzickou osobou ako nájomcom s tým, že v ustanoveniach a nasl. nevyžaduje pre nájomnú zmluvu určitú formu, možno ju teda uzavrieť aj v ústnej forme. Na základe uvedeného mal súd preukázané, že nájom náhradného motorového vozidla poškodeným Mariánom P. trval od 14.09.2018 do 01.10.2018, teda 18 dní. Súd sa tak nestotožnil s tvrdením žalovaného, že poškodený sa mohol dozvedieť o škode v takom rozsahu, aby si túto mohol uplatniť na súde dňom uzatvorenia písomnej nájomnej zmluvy,

teda dňom 14.09.2018, nakoľko hoci sa v daný deň poškodený, v spojení s preberacím protokolom č. 2018100004 zo dňa 14.09.2018 dozvedel výšku sadzby za deň nájmu náhradného vozidla značky Suzuki Vitara, EČV: BL XXXSY a písomná nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú, v konaní bolo preukázané, že nájom náhradného vozidla trval dlhšie, a teda poškodenému výška škody spočívajúcej v nákladoch potrebných na nájom náhradného vozidla nemohla byť známa v deň uzatvorenia písomnej nájomnej zmluvy v takom rozsahu, aby si svoj nárok mohol uplatniť na súde. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že poškodený sa o škode ako o majetkovej ujme dozvedel v takom rozsahu a do takej miery, aby si svoj nárok na náhradu škody mohol uplatniť na súde dňa 01.10.2018, teda v deň vrátenia prenajatého náhradného vozidla. Deň ukončenia nájmu náhradného vozidla mal súd preukázaný jednak z odovzdávacieho protokolu č. 2018100004 zo dňa 01.10.2018, ako aj z faktúry č. 1-180122 vystavenej žalobcom poškodenému za nájom náhradného vozidla, z ktorej rovnako vyplynulo, že nájom náhradného vozidla trval do 01.10.2018. V uvedenom okamihu ukončenia nájmu náhradného vozidla mal poškodený ako právny predchodca žalobcu vedomosť o výške škody, teda mu už v danom okamihu bola zrejmá dĺžka prenájmu a tiež výška dennej sadzby za nájom náhradného vozidla. Žalobca sa proti námietke premlčania bránil argumentáciou, že poškodený sa dozvedel o výške škody až vystavením faktúry za nájom náhradného vozidla žalobcom, ktorá bola žalobcom vystavená dňa 04.10.2018. S uvedenou argumentáciou žalobcu sa súd nestotožnil z dôvodu, že práve okamihom ukončenia nájmu náhradného vozidla dňa 01.10.2018 poškodený získal vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, teda vedomosť o výške škody, ktorú si mohol vypočítať jednoduchým výpočtom a teda mal vedomosť o škode v takom rozsahu, aby si tento nárok mohol uplatniť na súde a nebol tak viazaný na okamih vystavenia faktúry zo strany prenajímateľa. V zmysle uvedeného súd dospel k záveru, že subjektívna dvojročná premlčacia doba začala žalobcovi (resp. poškodenému) plynúť v deň vrátenia prenajatého náhradného vozidla, teda dňa 01.10.2018 a uplynula dňa 01.10.2020. Žaloba bola žalobcom na súd podaná dňa 02.10.2020, teda po uplynutí subjektívnej dvojročnej premlčacej doby.

31. Sumarizujúc uvedené súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že subjektívna premlčacia doba žalobcu (ako právneho nástupcu poškodeného) začala plynúť dňa 01.10.2018 a s poukazom na ustanovenie uplynula dňa 01.10.2020. Žalobca podal žalobu na súd v predmetnej veci dňa 02.10.2020. Žalovaný v konaní vzniesol námietku premlčania žalobou uplatneného nároku. V zmysle uvedeného súd dospel k záveru, že žalobou uplatnený nárok žalobcu je premlčaný. Vzhľadom na konštatovaný záver bolo bez právnej relevancie skúmanie ďalších meritórnych námietok strán sporu v konaní, nakoľko súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nárok žalobcu je premlčaný, a preto žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

32. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

34. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

35. Žalovaný bol v predmetnom konaní úspešný v celom rozsahu, keď súd žalobu zamietol. S poukazom na uvedené dospel súd k záveru, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v zmysle po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie ( ) do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( v platnom znení).