Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13CoP-27-2014.pdf
PDF · 79.64 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoP/27/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a sudcov JUDr. Márie Rišiaňovej a JUDr. Danice Kočičkovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Z. O., nar. XX. XX. XXXX, štátny občan Slovenskej republiky, bytom ako matka, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Banskej Bystrici, dieťa rodičov: P. L., nar. XX. XX. XXXX, štátna občianska Slovenskej republiky, bytom Y. XX, P. P., a: Y. O., nar. XX. XX. XXXX, štátny občan Talianskej republiky, bytom P. XX, XXX XX C., T. I. V., o zvýšenie výživného, o odvolaní otca maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 31P/300/2013-132 zo dňa 16. 12. 2013, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd zmenil rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 32P/357/2009-67 zo dňa 01. 04. 2010 vo výroku o výživnom na maloleté dieťa tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletého dieťaťa výživným zvýšeným zo sumy 100 eur mesačne na sumu 120 eur mesačne, počnúc dňom 17. 09. 2013, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Zročné výživné za obdobie od 17. 09. 2013 do 16. 12. 2013 v sume 69,34 eura povolil okresný súd otcovi splácať v mesačných splátkach po 10 eur spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou rozsudku až do zaplatenia, pod následkom straty výhody splátok.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že okresný súd vec právne posúdil podľa ust. § 78 ods. 1, 3 a § 62 ods. 1, 2, 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“). Na základe vykonaného dokazovania zistil, že vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu bola naposledy stanovená rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 32P/357/2009-67 zo dňa 01. 04. 2010, ktorým bola otcovi uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého výživným v sume 100 eur mesačne od 01. 12. 2009. V tom čase mal maloletý 5 rokov a navštevoval materskú škôlku, bol zdravý. Otec maloletého bol v tom čase nezamestnaný, pričom dlhodobo v minulosti pracoval ako kuchár, ale pracovné zmluvy mal uzavreté vždy len na dobu určitú; naposledy dosahoval priemerný mesačný príjem vo výške 591 eur. Otec inú vyživovaciu povinnosť nemal, žil v spoločnej domácnosti s manželkou, ktorá bola nezamestnaná. Matka bola v tom čase riadne zamestnaná so zárobkom 554,11 eura mesačne. Okresný súd konštatoval, že od poslednej úpravy výživného nastala podstatná zmena pomerov najmä na strane maloletého dieťaťa. Maloletý má v súčasnosti 8 rokov a navštevuje tretiu triedu súkromnej základnej školy v P. P.. Za stravu v škole matka platí 23 eur mesačné, ďalej platí školné 22 eur mesačne a má ďalšie náklady na potreby dieťaťa. Stravné v škole pritom zabezpečuje len jedno teplé jedlo denne, a to obed, pričom matka musí maloletému zabezpečovať raňajky, desiatu, olovrant, večeru a celodenné stravovanie cez víkendy a školské prázdniny, rôzne sviatky, čím má zvýšené náklady. Matka má ďalej náklady na ošatenie pre maloletého, obuv, náklady na krytie kultúrnych potrieb, športových
potrieb a záujmových potrieb. Na strane matky bolo zistené, že inú vyživovaciu povinnosť nemá, je riadne zamestnaná a dosahuje priemerný mesačný čistý príjem v sume 584,21 eura. Matka žije s maloletými dieťaťom v spoločnej domácnosť so svojou matkou. Maloletému matka zariadila detskú izbu, s čím mala zvýšené náklady. Otec maloletého je ženatý, jeho manželka bola zamestnaná až do novembra 2013 so zárobkom 400 eur mesačne; v súčasnej dobe je na materskej dovolenke s príjmom 300 eur mesačne, je tehotná a koncom januára 2014 očakávajú narodenie dieťaťa. Otec preukázal svoje príjmy za ostatných 12 kalendárnych mesiacov v celkovej výške 3 813 eur, čo predstavuje 317,75 eura mesačne. Napriek tomu vyčíslil svoje mesačné náklady celkovo až na sumu 1 105 eur mesačne. Je zjavné, že otec musí mať iný zdroj príjmov pokiaľ dokáže zvládať takto vysoké mesačné náklady. Otec maloletého pracuje ako kuchár a má preto pracovné možnosti a príležitosti zamestnať sa prípadne aj v oblastiach mimo miesta svojho bydliska a tam, kde sú lepšie pracovné príležitosti. V tomto smere neobstojí ani obrana otca v tom, že je kríza a nezamestnanosť, pretože reštaurácie napriek kríze všeobecne fungujú v celej Európskej únii a je preto možnosť pracovného zaradenia otca dieťaťa. Otec si musí byť vedomý svojej zákonnej vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu. Na základe uvedeného dospel okresný súd k záveru, že je v súčasných osobných, majetkových, zárobkových možnostiach a schopnostiach otca dosahovať príjem, ktorý dosahoval v čase posledného rozhodovania súdu o výživnom. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého zvýšeným výživným v sume 120 eur mesačne od podania návrhu, t.j. od 17. 09. 2013, pričom rozhodol aj o zročnom výživnom.
Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého dieťaťa. Uviedol, že nesúhlasí so zvýšením výživného na sumu 120 eur mesačne. Zdôraznil, že v dôsledku tej skutočnosti, že jeho manželka nastúpila dňom 04. 11. 2013 na materskú dovolenku, došlo tým k značnému poklesu príjmu ich domácnosti. Ďalej otec uviedol, že dňa 25. 11. 2013 sa im narodila dcéra D. T. O.. V súvislosti s narodením tohto dieťaťa mali značné náklady na zabezpečenie základnej výbavy pre dieťa, na čo s manželkou vynaložili okolo 1 000 eur. Maloletá D. sa narodila predčasne, z ktorého dôvodu musí užívať lieky, za ktoré platia 20 eur mesačne. Na plienky a mlieko pre maloletú platia spolu 70 eur mesačne. Otec ďalej uviedol, že sa im zvýšilo inkaso (výdavky na elektrickú energiu) na 67 eur mesačne. Preto nesúhlasí so zvýšením výživného a naopak žiada, aby výživné na maloletého bolo znížené na sumu 70 eur mesačne.
Matka maloletého vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že otec dlhodobo žije v V., je zdravý, má tak možnosť riadne sa zamestnať a pracovať tak, aby bol schopný zabezpečiť potreby maloletého dieťaťa. Otec nemôže uprednostňovať svoje novonarodené dieťa pred maloletým. U maloletého došlo od posledného rozhodnutia súdu o výživnom k výraznej zmene jeho odôvodnených potrieb. Zdôraznila, že maloletý Z. sa venuje lukostreľbe, s čím jej vznikajú zvýšené výdavky. Táto záujmová činnosť maloleté ale baví a je v nej úspešný. Otec maloletého okrem určeného výživného a občasných darčekov sa inou formou na zabezpečovaní potrieb dieťaťa nepodieľa. Otec v roku 2011 zrušil maloletému životné poistenie a vyplatené financie si ponechal pre vlastnú potrebu. Matka ďalej uviedla, že v roku 2011 sama synovi uzavrela životné poistenie, ktoré platí v sume 20,80 eura mesačne. Zdôraznila, že otec maloletého naposledy navštívil v auguste 2013 a vyjadril sa tak, že maloletého bude navštevovať len jeden krát ročne. Z tohto dôvodu sa mu preto znížili výdavky na cestovné za synom, ktoré vyčíslil na sumu 200 eur, pričom podľa súdneho rozhodnutia má s maloletým upravený styk každý párny mesiac. Na základe uvedeného navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť.
Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že v konaní bola preukázaná zmena pomerov na strane maloletého dieťaťa. Zdôraznil, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a otec si musí byť vedomý svojej zákonnej vyživovacej povinnosti. Je nepochybné, že maloleté dieťa rastie, primerane veku sa zvyšujú jeho potreby a priamoúmerne sa zvyšujú aj výdavky spojené s úhradou týchto potrieb. Rozsudok okresného súdu navrhol kolízny opatrovník potvrdiť.
V dôsledku podaného odvolania krajský súd vec prejednal v medziach daných ustanovením § 212 ods. 2 písm. a/ zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), postupom podľa ustanovenia § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia pojednávania a rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil z týchto dôvodov:
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku prvostupňového súdu (ust. § 219 ods. 2 OSP). V súdenej veci nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozsudku súdu prvého stupňa, v ktorom súd venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodných skutočností, dostatočne zistil skutkový stav a mal spoľahlivé a dostatočné podklady pre rozhodnutie o veci. Dôvody, pre ktoré tak urobil, správne a podrobne rozobral v odôvodnení rozsudku. S týmito dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd a v podrobnostiach na ne odkazuje. Preskúmaním napadnutého rozsudku okresného súdu a konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, odvolací súd neuznal dôvody otca uvedené v podanom odvolaní za relevantné pre zmenu rozsudku okresného súdu. Otec v priebehu konania pred okresným súdom ako aj v podanom odvolaní poukazoval na svoje nízke príjmové pomery. V podanom odvolaní naviac otec uviedol, že mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. K týmto argumentom otca odvolací súd udáva, že podľa zákonných kritérií rozhodných pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je súd povinný prihliadať nielen k odôvodneným potrebám dieťaťa, ale tiež k schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného rodiča (§ 62 ods. 2, § 75 ods. 1 Zákona o rodine). Schopnosti a možnosti rodiča sa posudzujú hlavne z toho hľadiska, aký zárobok alebo iný príjem môže povinný rodič dosiahnuť. Schopnosti dosiahnuť takýto zárobok či príjem sú pritom dané okolnosťami rázu skôr subjektívneho, zatiaľ čo možnosti sú dané okolnosťami rázu objektívneho. Za schopnosti rodiča sa považujú hlavne jeho telesné a duševné vlastnosti, teda jeho zdravie, vlohy a nadanie, získané vzdelanie a skúsenosti. Otec maloletého dieťaťa v konaní nepreukázal súdu konkrétne dôvody, ktoré by mu bránili nájsť si zamestnanie, nepreukázal však ani vôľu a snahu nájsť si zamestnanie, ale sa odvolával len všeobecné frázy o nedostatku pracovných príležitostí v dôsledku krízy. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že rodič je povinný správať sa tak, aby v prvom rade zabezpečil výživu svojich detí; je povinný robiť všetko preto, aby si zabezpečil pravidelný mesačný príjem. Pokiaľ tak rodič nekoná a je nezamestnaný, pričom nepreukáže relevantnými dôkazmi objektívny dôvod, ktorý mu bráni nájsť si zamestnanie, treba vychádzať z toho, že má dostatok finančných prostriedkov pre svoj život, a teda jeho životná úroveň ho zjavne nenúti aktívne si hľadať zamestnanie. Preto odvolací súd neprihliadol na skutočnosť, že otec je nezamestnaný, ani na to, že mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, keďže aj podľa názoru odvolacieho súdu je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu maloletého výživným zvýšeným na sumu 120 eur mesačne bez toho, aby tým bolo ohrozené jeho druhé dieťa, ku ktorému má pritom vyživovaciu povinnosť aj jeho matka (manželka otca).
Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1 a 2 OSP ako vecne správny potvrdil.
O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.
Poučenie:
proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.