Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5T/97/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Viktora Marka, a prísediacich Anny Pivoluskovej a Ing. Jaroslava Belláka, pre zločin podvodu podľa , , na hlavnom pojednávaní dňa 14. 07. 2014 vo Zvolene, takto

rozhodol:

Podľa sa obžalovaný Z. J., nar. XX. XX. XXXX v O., trvale bytom N. Č.. XXX, oslobodzuje spod obžaloby Okresnej prokuratúry Zvolen sp. zn. zo dňa 26. 09. 2013, ktorá mu kládla za vinu spáchanie zločinu podvodu podľa , , ktorý spáchal tým, že dňa 11. 07. 2007 vo L., okres L., ako zodpovedná osoba firmy Z. J. - Marketing Systems, N. XXX, IČO: XX XXX XXX pod zámienkou zhodnotenia peňazí vylákal od poškodených Z. F., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Q., Š. XXX/X a S.. S. N., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Q., Š. XXX/X, finančné prostriedky vo výške 33.193,92 Eur (1.000.000,- Sk), ktoré mu poškodení odovzdali v hotovosti, pričom tvrdil, že finančné prostriedky im vráti spolu s mesačným úrokom vo výške 3% až 4% najneskôr do 11. 07. 2008, pričom už v čase prevzatia uvedených finančných prostriedkov vedel, že nedosahoval také podnikateľské výsledky, aby bol schopný splácať čo i len úroky z uvedenej pôžičky, do dnešného dňa im napriek opakovaným výzvam nevrátil ani len časť poskytnutých finančných prostriedkov, čím im týmto svojím konaním spôsobil škodu v celkovej výške 33.193,92 Eur (1.000.000,- Sk), pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa súd poškodených Z. F., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Q., Š. XXX/X a S.. S. N., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Q., Š. XXX/X, s nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Zvolen podal dňa 26. 09. 2013 na tunajší súd pod sp. zn. obžalobu na Z. J., pre zločin podvodu podľa , .

Obžalovaný Z. J. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa spravil vyhlásenie o tom, že je nevinný. V rámci svojho výsluchu na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení uviedol, že s poškodeným Z. F. sa pozná asi 10 - 12 rokov. Niekedy v minulosti mu poškodený spomenul, že má voľné finančné prostriedky a že ich chce investovať. Takto si od neho zobral dve pôžičky, prvýkrát mu požičal 250.000,- Sk po roku mu obžalovaný vrátil 340.000,- Sk, a asi rok nato mu opäť požičal 300.000,-Sk a on mu vrátil 410.000,-Sk. Potom sa obžalovaný dozvedel, že sa vo L. predáva pozemok aj s nehnuteľnosťami na N., predávala to spoločnosť Bučina N.. Keďže kúpu a následný projekt nemohol obžalovaný realizovať sám, potreboval investora, ktorého začal hľadať. Investora nakoniec našiel v Č. V.. Bol ním K. H., ktorého pozná z minulosti ako bývalého hokejistu, tak ho oslovil na spoluprácu už v čase, keď mal podpísanú zmluvu s G., že už môže hľadať investora. K. H. mu udelil generálnu plnú moc, aby ho obžalovaný zastupoval vo všetkých veciach, aby on zakaždým nemusel cestovať z Č. na N.,

čiže ho zastupoval na rôznych stretnutiach, robil aj prevody v banke, bol vlastne jeho zamestnancom. Obžalovaný následne oslovil F.. M.. V., ktorý začal pracovať na projekte. Mal to byť projekt na viac ako 100 bytov spolu s parkovacími miestami a obchodmi. Keďže tam bola veľká perspektíva do budúcna, tak oslovil poškodeného Z. F., či by mu nemohol finančne pomôcť na preklenutie určitého obdobia. Poškodený mu ale oznámil, že momentálne finančné prostriedky nemá. Zhruba o tri týždne sa mu ozval poškodený, že on peniaze nemá, ale že ich má jeho dcéra a tieto chce zhodnotiť. Tak sa spoločne všetci traja stretli, uzatvorili písomnú zmluvu o pôžičke, a na tomto stretnutí boli aj obžalovanému vyplatené peniaze. Na zmluvu o pôžičke dal aj jeho pečiatku, aby to bolo dôveryhodnejšie, on je podnikateľ fyzická osoba, ale nevedel uviesť, prečo to nezaevidoval do účtovníctva. On nie je účtovník, ale aj v minulosti poškodenému vyplatil vždy zdanené peniaze, už zo zisku, preto to bral tak, že aj teraz mu tie peniaze vráti z čohokoľvek by sa dalo. S týmto projektom bolo veľa práce, na pozemku sa nachádzala aj veľká nehnuteľnosť, s ktorou boli problémy, a vo fáze, keď už prebiehalo územné konanie, mu investor z Č. povedal, že má echo, že sa blíži európska, dokonca celosvetová kríza, tak navrhol, či by nebolo rozumnejšie ísť z kratšej cesty späť, pretože sa bál, že príde o veľké peniaze. Toto sa dozvedel asi niekedy začiatkom roku 2008. Obžalovaný sa ešte snažil presvedčiť K. H., aby v projekte pokračovali, pretože už do toho investovali peniaze aj energiu, ale keďže K. H. do toho investoval peniaze, on aj kúpil nehnuteľnosť, tak mal aj rozhodovacie práva, a nedal sa presvedčiť. Preto projekt nakoniec nechali, aj ho predali, ale skončilo to tak, že zostali v mínuse. Preto aj dlží peniaze, čo ho mrzí, a prehlásil, že keď ich budem mať, tak ich aj vráti. Obžalovaný mal byť v celom projekte ako stavbár, mal mať z toho veľmi pekné peniaze. Výšku jeho príjmu nevedel obžalovaný presne špecifikovať, projekt bol na začiatku, on sa mal však podieľať na výstavbe, ale aj na následnom predaji nehnuteľností, z čoho mal mať polovičný podiel. Ak by to mohol odhadnúť, tak príjem len z výstavby by mohol mať okolo 20.000,- Eur mesačne. Výstavba, resp. dokončenie projektu mala trvať do dvoch rokov. V zmluve o pôžičke bola uvedená splatnosť do jedného roka. Po tejto splatnosti mu aj poškodený volal, aj sa viackrát stretli, a to aj za prítomnosti dcéry poškodeného, a obžalovaný ich vždy ubezpečil, že peniaze vráti. Nevedel uviesť, čo presne povedal poškodenému, že z čoho mu chce tie peniaze vrátiť, pretože tých stretnutí bolo niekoľko, ale spomenul si, že keď sa stretli prvýkrát, tak to bolo pred Poľanou vo L., kde bol prítomný poškodený aj s manželkou, a tam mu obžalovaný povedal, že ten projekt zlyhal, že z toho mu peniaze vrátiť nemôže, ale že urobí všetko preto, aby mu tie peniaze vrátil. Obžalovaný si už chcel dokonca aj požičať, aby peniaze mohol vrátiť, ale v dnešnej dobe už nikto nechce len tak požičať. On sa za to aj hanbí, ale necíti sa vinný. Momentálne skutočne nemá z čoho tieto peniaze vrátiť. Požičané peniaze použil na rozbehnutie projektu, platilo sa z nich napríklad oplotenie, čistiace práce, strážna služba, ako aj cesty do K. cca 3 - 4 krát týždenne. Obžalovaný v tom čase nemal iný príjem, pretože keď začal realizovať ten projekt, popri tom sa nemohol venovať inej činnosti. Poškodený mu aj navrhoval splátky vo výške 10.000,- Eur mesačne, ale on jednoducho nemal z čoho ani takéto splátky uhradiť. V roku 2009 obžalovaný povedal poškodenému, že má rozpracované nejaké pozemky, a že z toho tie peniaze vyplatí, ale kvôli kríze tieto pozemky ešte nie sú úplne dotiahnuté. S poškodeným po lehote splatnosti pohľadávky komunikoval v podstate tak, že poškodený mu vždy volal, emailom nekomunikovali vôbec, vždy len cez telefón. Obžalovaný neviem ani o žiadnej písomnej výzve, ale zhruba pred dvomi rokmi ho kontaktovala poškodená S.. S. N., aby sa stretli, že príde aj s nejakým právnikom, že sa stretnú na N., a dohodnú tam nejaké obnovenie zmluvy, resp. že im podpíše to, že si je vedomí jeho záväzku. On tam aj prišiel, čakal asi hodinu, ale poškodená neprišla. Potom mu už prišlo len trestné oznámenie. Je možné, že sa mu poškodení nemohli dovolať, pretože mobil nemám zapnutý, nakoľko mám voči operátorovi dlžobu. V súčasnosti žije tak, ako na začiatku jeho podnikania v roku 1989. Niekedy zarobí mesačne 300,- Eur, niekedy 250,- Eur, čiže ani momentálne nemá z čoho túto pôžičku splácať.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý poškodený Z. F., ktorý po zákonnom poučení uviedol, že obžalovaného pozná cez jedného kolegu, a asi dňa 07. 07. 2007 spolu s dcérou požičali obžalovanému 1.000.000,- Sk, ktoré patrili jeho dcére. Tieto peniaze mu požičali na jeden rok, v zmluve si dohodli aj úroky. V podstate to bol poškodený, ktorý nabádal dcéru, aby požičali peniaze poškodenému, dcéra vtedy už plánovala odísť na J. L., kde si chceli kúpiť dom, preto na ten jeden rok sa tie peniaze takto investovali, pretože dovtedy len tak stáli. V čase, keď obžalovanému požičiavali peniaze, im obžalovaný tvrdil, že má stroje, nakladače, nákladné autá a že to nie je problém, že keby sa niečo stalo, tak predá stroje, nejaký materiál, a z toho peniaze vyplatí. Poškodený ďalej uviedol, že už v minulosti existovali medzi ním a obžalovaným zmluvy o pôžičke, bolo to v období tak do dvoch rokov pred touto poslednou pôžičkou, prvá pôžička bola na 50 alebo 60 tisíc Sk, z čoho bol výnos asi 5.000,- Sk, druhá pôžička bola asi na 100 tisíc Sk, tretia na 200 tisíc Sk, z týchto bol výnos asi 10.000,- Sk. Vždy to bolo požičané zhruba na pol roka a tie peniaze obžalovaný vždy vrátil. Boli to identické zmluvy o pôžičke ako aj tá posledná.

V lehote jedného roka im peniaze nevrátil, tak nasledovali telefonáty a stretnutia. Obžalovaný im vždy tvrdil, že peniaze už budú, spomínal aj nejakého známeho z K., spomínal, že momentálne financie nemá, že aj jemu dlžia peniaza, že nemá vyplatené faktúry, ale že to vyplatí z nejakých pozemkov alebo z nejakých domov, ktoré sa mali stavať. Takto sa to naťahovalo tri roky, vždy ale boli z jeho strany nejaké výhovorky, že sa to nedá, tak to po 3 alebo 4 rokoch dali na políciu. Ako účel, na ktorý chcel obžalovaný požičať peniaze, im uviedol, že to malo byť na projekt, a to v tom mieste, kde bol dakedy kultúrny dom a teraz je tam Tesco, mali sa tam stavať byty alebo domy. Po lehote splatnosti obžalovaného zo 100% 99% kontaktoval poškodený. Požičanú sumu im neuhradil ani čiastočne, nechcel ju uhradiť ani v splátkach, povedal im, že ju uhradí naraz. Do dnešného dňa však neuhradil ani euro. Na záver uviedol, že on obžalovanému veril, v tom čase už dcéra bývala na J. L., na ten dom si nakoniec zobrala aj úver, a keďže vie, ako funguje podnikanie, tak mu zakaždým veril, že peniaze sa nájdu. Preto to takto odkladali, až to takto dopadlo.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý svedok F.. M.. S. V., ktorý po zákonnom poučení uviedol, že s obžalovaným spolupracoval na jednom projekte, išlo o bývalý kultúrny dom Bučiny. Za ním prišiel obžalovaný spolu s obchodným partnerom a chceli vedieť názor architekta. To bolo v čase asi 5 až 6 rokov dozadu. Tento objekt chceli rekonštruovať prestavbou na byty. Po prvotnej štúdii svedok dospel k záveru, že nie je výhodné tento objekt rekonštruovať, ale že bude najlepšie ho zrútiť a postaviť tam niečo nové. Následne toto po obžalovanom prebral pán K. H., v podstate celý obchodný vzťah prešiel na tohto pána. Odvtedy sa svedok už s obžalovaným nestretol. Projektová dokumentácia, teda štúdia, ktorú vypracoval, bola z jeho strany hodnotená na 200 tisíc Sk, má to zaevidované aj v účtovníctve. Účtované to už bolo ale na pána H., keďže s ním mal zmluvný vzťah. Nespomenul si už, či to bolo účtované na firmu alebo fyzickú osobu, ale je možné že to bolo na spoločnosť Korvi Slovakia. Svedok nevedel uviesť, či z tohto projektu boli vykonané aj nejaké práce, vedel ale, že tam bol stále problém so strážením pôvodného objektu. V súvislosti s týmto projektom mal svedok celkovo štyroch obchodných partnerov, pričom posledný z nich, spoločnosť Innoven, sa dostala do finančnej neschopnosti, jednak voči mne ako aj voči pôvodnému vlastníkovi pozemku. Nakoniec sa celý ten projekt skončil tak, že je tam teraz Tesco. On pre pána H. vypracúval tú štúdiu, pre ďalší subjekt vypracúval podklady pre územné rozhodnutie, a pre posledný subjekt podklady pre stavebné povolenie.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý aj svedok K. H., ktorý po zákonnom poučení uviedol, že obžalovaného pozná, spoločnosť KORVI SLOVAKIA, s.r.o., kúpila objekt tu vo L., a to na rekonštrukciu a výstavbu bytových domov. Vlastníkom nehnuteľnosti sa stala spoločnosť KORVI SLOVAKIA s.r.o. svedok však už s odstupom času nevedel uviesť, koľko peňazí dal na kúpu nehnuteľnosti obžalovaný. Obžalovaný to mal celé na starosti, čím myslel vybavovanie všetkých povolení, projektovú dokumentáciu, oplotenie toho pozemku, proste všetky veci s tým spojené. Toto sa realizovalo asi v roku 2007 alebo 2008. Nakoniec sa tento projekt však nezrealizoval, pretože v Č. nastali problémy s materskou spoločnosťou, tak od projektu odstúpili, o čom rozhodol on. Pre nich to bola stratová záležitosť, pretože tento objekt kúpili v čase, keď začali ísť ceny nehnuteľností nadol, preto sa toho radšej zbavili. Pokiaľ si spomína, tak strata z tohto projektu bola niekoľko miliónov Sk. Stratu niesli on a obžalovaný približne na polovicu. Svedok bol v spoločnosti KORVI SLOVAKIA s.r.o. konateľom a zároveň jediným spoločníkom, túto spoločnosť už ale v minulosti predal. Obžalovaný bol zamestnancom tejto spoločnosti, dá sa povedať, že aj vedúcim počas neprítomnosti svedka, a tento projekt realizovali spolu na základe dohody o spoločnej investícii. Práce spojené s projektom financoval obžalovaný z vlastných zdrojov, a niečo z financií spoločnosti KORVI SLOVAKIA s.r.o. podľa názoru svedka mal túto investíciu obžalovaný zabezpečenú zmluvne. Na záver uviedol, že podľa neho mala spoločnosť KORVI SLOVAKIA s.r.o. vo svojom účtovníctve zaevidované finančné prostriedky, ktoré do projektu vkladal obžalovaný, on už ale v tejto spoločnosti nie je tri roky.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá aj znalkyňa F.. X. Š.Y., ktorá po zákonnom poučení uviedla, že pôžička obžalovaného vo výške 1 milión Sk nebola zaevidované v účtovníctve, nebola zachytená ani v peňažnom denníku. Podľa jej názoru je možné takúto pôžičku zaevidovať do príjmu, ktorý ale neovplyvňuje základ dane. V účtovníctve obžalovaného bola táto pôžička zachytená v daňovom priznaní ako ostatný príjem podľa § 8, ale podľa nej táto pôžička v daňovom priznaní nemala byť uvedená. Nevedela sa ani vyjadriť k tomu, na aký účel bola táto pôžička použitá. Táto pôžička z účtovného hľadiska nebola prijatá do pokladne ani na bežný podnikateľský účet obžalovaného, je uvedená len v daňovom priznaní ako ostatný príjem. Na otázku obhajcu, či pri obratoch prihliadala aj na zmluvu o sprostredkovaní, znalkyňa uviedla, že na túto zmluvu neprihliadala, prihliadala len na sumy na základe

vyplatených faktúr. Suma tri milióny Sk nefigurovala v účtovníctve, predpokladala ale, že obžalovaný vyplatil dvakrát po jednom milióne Sk ako sprostredkovateľskú províziu, a že tam bola zahrnutá aj suma od poškodeného vo výške jeden milión Sk. Tie dva milióny Sk nebolo možné identifikovať ako vyplatené provízie. Jej pri vypracovaní znaleckého posudku nebol predložený žiadny doklad o tom, že obžalovanému boli vyplatené tri milióny Sk na základe sprostredkovateľskej zmluvy. Pokiaľ by ale mala vedomosť o tom, že obžalovanému bola vyplatená suma tri milióny Sk, malo by to vplyv na závery znaleckého posudku, a to také, že určite by táto suma išla do príjmov, bol by aj robený prepočet na jednotlivé mesiace, aby sa tak zistilo aký bol priemerný mesačný príjem obžalovaného v uvedenom období. Predovšetkým by to malo vplyv na otázku číslo 2, teda výšku mesačného príjmu, ako aj na otázku číslo 3, teda či mohol obžalovaný predpokladať, že bude schopný pôžičku splatiť. Znalkyňa ďalej uviedla, že príjmy obžalovaného v roku 2008 oproti roku 2007 postupne klesali a to zhruba osemnásobne. Keďže znalkyňa na hlavnom pojednávaní zistila, že obžalovanému bola vyplatená provízia vo výške 3 milióny Sk, uviedla, že pokiaľ bola obžalovanému vyplatená provízia vo výške 3 milióny Sk, tak príjmy obžalovaného za rok 2007 vo výške 3.872 645,- Sk (čl. 97 - strana 25 znaleckého posudku) pozostávajú jednak z tejto provízie ako aj s ďalších príjmov (zo závislej činnosti aj ako zamestnanca), a to v tej zvyšnej časti, teda 872.645,- Sk.

V súlade s a súd na hlavnom pojednávaní vykonal aj dokazovanie prečítaním listinných dôkazov, a to: znalecký posudok z odboru ekonómie (č.l. 77 - 162), správa daňového úradu (č.l. 171 - 185), správy a posudky na obžalovaného (č.l. 186 - 187), odpis registra trestov obžalovaného (188), projektová dokumentácia vypracovaná F.. M.. S. V.Ý. „PARK-ON-PARK“ spolu so všetkými listinnými dôkazmi súvisiacimi s realizovaným projektom, ktoré tvoria prílohu spisu.

Po vykonaní a zhodnotení vyššie uvedeného dokazovania súd dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom.

Obžaloba kládla obžalovanému za vinu v podstate to, že vylákal od poškodených Z. F. a S.. S. N. finančné prostriedky vo výške 33.193,92 Eur, ktoré mu poškodení odovzdali v hotovosti, pričom tvrdil, že finančné prostriedky im vráti spolu s mesačným úrokom vo výške 3% až 4% najneskôr do 11. 07. 2008, pričom už v čase prevzatia uvedených finančných prostriedkov vedel, že nedosahoval také podnikateľské výsledky, aby bol schopný splácať čo i len úroky z uvedenej pôžičky, a do dnešného dňa im napriek opakovaným výzvam nevrátil ani len časť poskytnutých finančných prostriedkov.

V prvom rade súd uvádza, že to nebol obžalovaný, ktorý vylákal od poškodených finančné prostriedky vo výške 33.193,92 Eur, ale že to bol poškodený Z. F., ktorý tieto finančné prostriedky spolu s dcérou, poškodenou S.. S. N., odovzdali obžalovanému. Je pravda, že najprv obžalovaný oslovil poškodeného, či by mu nepožičal finančné prostriedky, ktoré chcel investovať do projektu, ale na to mu poškodený oznámil, že finančné prostriedky nemá. Následne však v podstate z iniciatívy poškodenej S.. S. N. oslovil obžalovaného poškodený, ktorý mu chcel dobrovoľne finančné prostriedky požičať. Nie je teda pravdivé tvrdenie, že finančné prostriedky od poškodených vylákal obžalovaný. O tejto skutočnosti svedčí aj fakt, že obžalovaný už v minulosti dvakrát požičal obžalovanému finančné prostriedky, ktoré mu vždy aj s dohodnutými úrokmi obžalovaný vrátil. Preto aj v tomto prípade dobrovoľne, bez toho, aby bol uvedený do omylu, opätovne požičal poškodený so svojou dcérou obžalovanému sumu vo výške 33.193,92 Eur.

Vykonaným dokazovaním bolo taktiež preukázané, že obžalovaný mal v čase, keď si požičiaval finančné prostriedky od poškodených, resp. v čase, kedy mal tieto vrátiť spolu s dohodnutým úrokom, dostatok prostriedkov, z ktorých by tieto požičané peniaze vrátil. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný sa podieľal na projekte, z ktorého mali pre neho plynúť finančné prostriedky v dostatočnej výške na to, aby z nich bol schopný vrátiť nielen požičané peniaze, ale aj dohodnuté úroky. O tom, na aký účel potrebuje peniaze obžalovaný požičať, bol v informovaný aj samotný poškodený. Teda vedel, resp. musel predpokladať, že požičanie peňazí so sebou nesie určitú mieru rizika, ktoré ale dobrovoľne podstúpil. V prípade bezrizikového investovania mohli poškodení uložiť finančné prostriedky do banky, kde by však nezískali taký úrok z uložených peňazí, ako si dohodli s obžalovaným. Poškodení teda neboli zo strany obžalovaného uvedení do omylu, a ani obžalovaný nevyužil ich omyl. Skutočnosť, že obžalovaný sa podieľal na realizácii projektu, zhodne potvrdili svedkovia F.. M.. S. V.Ý. a K. H.. Obhajoba a tvrdenia obžalovaného o tom, z čoho mal vrátiť poškodeným požičané peniaze, boli teda v tomto smere dostatočne verifikované a potvrdené. Len dôsledkom nastávajúcej krízy a ukončenia realizácie projektu došlo k situácii, že obžalovaný z tohto projektu nemal žiadny zisk, a teda ani prostriedky, z ktorých by

požičané peniaze vrátil. O ukončení projektu však nerozhodol obžalovaný, ale svedok K. H., čo aj obaja zhodne potvrdili.

Znalkyňa F.. X. Š. na hlavnom pojednávaní po oboznámení s tým, že obžalovanému bola dňa 05. 06. 2007 vyplatená suma 3 milióny Sk (oznámenie notárky S.. O. G. - č.l. 249 - 250 spisu), uviedla, že v čase vypracovania znaleckého posudku o tejto skutočnosti nemala vedomosť, a pre závery znaleckého posudku to má vplyv na otázku číslo 2, teda výšku mesačného príjmu, ako aj na otázku číslo 3, teda či mohol obžalovaný predpokladať, že bude schopný pôžičku splatiť. Z uvedeného je zrejmé, že aj tvrdenia uvedené v obžalobe v tej časti, že obžalovaný už v čase prevzatia finančných prostriedkov od poškodených vedel, že nedosahoval také podnikateľské výsledky, aby bol schopný splácať čo i len úroky z uvedenej pôžičky, boli týmto vyvrátené.

Z vyššie uvedených skutočností je potom zrejmé, že konaním obžalovaného neboli naplnené všetky obligatórne zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu podvodu, konkrétne subjektívna stránka tohto trestného činu. Úmyselné zavinenie vo forme priameho úmyslu v zmysle nebolo v tomto konaní vôbec preukázané. Z uvedeného dôvodu preto súd nemal inú možnosť, ako obžalovaného podľa spod obžaloby oslobodiť, pretože skutok uvedený v obžalobe nie je trestným činom.

Na dôvažok súd ešte poznamenáva, že jednou zo zásad trestného práva je ultima ratio, teda zásada subsidiarity trestnej represie. Uvedená zásada znamená, že prostriedky trestného práva majú byť použité až v prípade, keď ostatné prostriedky ochrany práv zlyhajú, resp. sú nepostačujúce. V právnom štáte je taktiež neprípustné, aby trestné právo suplovalo ostatné právne odvetvia, a prostredníctvom neho sa uplatňovali práva, ktoré je možné uplatňovať iným spôsobom, teda podľa iných právnych odvetví. V uvedenom prípade mali poškodení dostatok času aj priestoru pre to, aby si svoju pohľadávku proti obžalovanému uplatňovali v civilnom práve. Ako uviedol samotný poškodený, veril obžalovanému, že peniaze zoženie, preto celú záležitosť začal riešiť neskoro. V zmysle zásady vigilantibus iura scripta sunt (právo je písané pre bdelých) sa ale subjekt dotknutý na svojich práva o tieto musí zaujímať a relevantným spôsobom, ale najmä včas, sa domáhať ich ochrany, čo sa však v tomto prípade nestalo.

Pretože súd obžalovaného Jozefa Nosáľa spod obžaloby oslobodil, musel poškodených Z. F. a S.. S. N. v zmysle s ich nárokom na náhradu škody odkázať na občianske súdne konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok. Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného;

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech;

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech;

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli;

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli;

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu;

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.