Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41Cob-51-2022.pdf
PDF · 161.51 KB
Case nature
Area
Subarea
41Cob/51/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a JUDr. Janky Boroškovej, v spore žalobcu V.I.Trade s.r.o., so sídlom Novozámocká 102, 949 05 Nitra, IČO: 31 435 530, právne zastúpený JUDr. Marek Ďuran, advokát so sídlom Štefánikova 34, 949 01 Nitra, IČO: 30 788 285, proti žalovanému i-energy s.r.o., so sídlom Kozačeka 13E, 960 01 Zvolen, IČO: 44 378 441, právne zastúpený Právny dom
- advokáti, s.r.o., so sídlom Dlhá 2, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 36 857 793, o zaplatenie 14.748,42 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen, č.k. 16Cb/25/2018-337 zo dňa 21. apríla 2022, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen č.k. 16Cb/25/2018-337 zo dňa 21. apríla 2022 p o t v r d z u j e .
II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Zvolen (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že žalovaného zaviazal povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 15.499,50 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 23.807,26 Eur od 17.11.2017 do 24.11.2017, zo sumy 13.807,26 Eur od 25.11.2017 do zaplatenia, zo sumy 941,16 Eur od 19.12.2017 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (I. výrok). O trovách konania rozhodol tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania (II. výrok).
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 14.748,42 Eur spolu s úrokom z omeškania, nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky v sume 751,08 Eur a trovami konania. Okresný súd považoval za nesporné, že objednávkou zo dňa 14.06.2017 si žalovaný u žalobcu objednal merače energií pre bytový dom N. XX, Q. (3ks kontrolný vodomer, 1 ks bezdrôtová čítačka údajov, 103 ks meračov studenej vody, 103 ks meračov teplej úžitkovej vody spolu s príslušenstvom nevyhnutným pre montáž a inštaláciu) za kúpnu cenu 19.839,40 Eur bez DPH a objednávkou zo dňa 17.10.2017 si žalovaný u žalobcu objednal montáž meracej sústavy pre bytový dom N. XX, Q.. Žalobca dodal dňa 26.10.2017 žalovanému objednaný tovar a faktúrou č. 720276, splatnou dňa 16.11.2017 vyúčtoval žalobca žalovanému sumu 23.807,26 Eur s DPH za dodanie tovaru. Žalobca následne dňa 11.12.2017 vykonal montáž meracej sústavy v bytovom dome a faktúrou č. 720318 splatnou dňa 18.12.2017 vyúčtoval žalovanému sumu 941,16 Eur za vykonanie objednanej montáže podľa objednávky zo dňa 17.10.2017. Žalovaný zaplatil žalobcovi dňa 24.11.2017 sumu 10.000,-Eur. Okresný súd právne posúdil zmluvný vzťah uzavretý medzi stranami sporu ako kúpnu zmluvu podľa § 409 a nasl. Obchodného zákonníka a Zmluvu o dielo podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. Okresný súd mal za preukázané, že žalovaný nezaplatil žalobcovi dojednanú kúpnu cenu
za dodaný tovar (plnil len čiastočne) a zároveň, že nezaplatil ani cenu za vykonanie diela riadne a včas, a preto uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi zvyšnú časť kúpnej ceny za dodaný tovar ako aj cenu za vykonanie diela spolu v sume 14.748,42 Eur, spolu so zákonnými úrokmi z omeškania, ako aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 751,08 Eur.
3. Z rozsudku okresného súdu č.k. 16Cb/25/2018-192 zo dňa 31.01.2020 ďalej vyplynulo, že žalovaný v rámci svojej procesnej obrany uviedol, že žalobca realizoval dodávku pre troch ich zákazníkov a ani v jednom prípade žalovaný nehodnotil prácu žalobcu ako vysoko profesionálnu. Jednalo sa o P. v Q.
- overenie meračov tepla 3 ks a dodávka 2 ks nových meradiel, kedy išlo o časovo liknavú dodávku a realizáciu s meškaním cca 5 mesiacov. Boli zistené vady, keď jeden merač nemeral vôbec, prietokomer bol namontovaný naopak a overované merače tepla s použitím nesprávnym prevodovým koeficientom medzi GJ a MWh. Časť vád síce bola odstránená, ale došlo k strate údajov o teple TUV. Ďalšou bola spoločná objektová dodávka pre 2 klientov a to P. s termínom objednania 14.06.2017, fakturácia meračov zo strany žalobcu 17.12.2017, pričom nedostal žalovaný od žalobcu potrebné certifikáty, doklady o overení a montážne listy o vykonanej demontáži a montáži meradiel, ako aj dodávka pre P. v Q., ktorú žalovaný považoval za neukončenú. Žalovaný namietal, že nedostal od spoločnosti žalobcu potrebné doklady, certifikáty, doklady o overení a montážne listy o vykonanej demontáži a montáži meradiel. Žalovaný tvrdil, že stratil istotu o odbornej spôsobilosti a dodržaní dohodnutých pravidiel, že úhrada nasleduje po preukázaní bezchybnej dodávky a montáže meračov, a preto nemal dôvod uhradiť cenu tak, ako bola žalobcom požadovaná, Tvrdil, že má právo požadovať náhradu škody, ktorá vznikla jeho klientom nemožnosťou odmerať množstvo spotrebovaného tepla a toto rozúčtovať a to v prípade P. a P. v Q.. Vo vzťahu k nákladom spojeným s uplatnením pohľadávky namietal, že sú určené nesprávne a v rozpore so zákonom, nakoľko niekoľkonásobne prevyšujú sumu 40,-Eur. Obranu žalovaného okresný súd vyhodnotil ako nedôvodnú, keď dospel k záveru, že žalovaný argumentoval skutkovými okolnosťami, ktoré sa vzťahujú na iné záväzkové vzťahy sporových strán, ktoré nie sú predmetom konania.
4. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia ďalej konštatoval, že žalovaný doručil súdu námietku započítania dňa 28.01.2020, na základe čoho sa žalobca a žalovaný snažili v predmetnej právnej veci mimosúdne dohodnúť na vysporiadaní žalobcovej pohľadávky, avšak k uzavretiu mimosúdnej dohody nedošlo, a preto žalovaný jednostranne započítal svoje nároky voči žalobcovi s nárokmi žalobcu uplatnenými v tomto konaní, keď s poukazom na § 358 Obchodného zákonníka a § 580 Občianskeho zákonníka vykonal dňa 14.01.2020 jednostranný vzájomný zápočet jeho pohľadávky v sume 12.171,- Eur k pohľadávke žalobcu v sume 14.748,40 Eur, na základe čoho zostala na strane žalovaného povinnosť zaplatiť žalobcovi už len sumu 2.577,42 Eur. Žalovaný započítací prejav vykonal podaním zo dňa 14.01.2020 z obsahu ktorého vyplývala vzájomnosť pohľadávok, rovnaký druh plnenia (peňažné plnenie), spôsobilosť pohľadávok na započítanie (pohľadávky zo súkromnoprávneho vzťahu), právny úkon smerujúci k započítaniu. Žalovaný si nárok uplatnil titulom z nárokov z vád diela a titulom ušlého zisku. Okresný súd neprihliadol na hmotnoprávnu námietku žalovaného, poukazujúc na § 153 ods. 2 CSP, keď mal za to, že námietka nebola uplatnená včas a skúmanie jej dôvodnosti by si vyžiadalo odročenie pojednávania za účelom vykonania ďalšieho dokazovania.
5. Proti rozsudku č.k. 16Cb/25/2018-192 zo dňa 31.01.2020 podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, pričom Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp.zn. 41Cob/68/2020-267 zo dňa 10.03.2021 rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Krajský súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že okresný súd nepostupoval správne, keď na hmotnoprávny úkon žalovaného doručený súdu pred pojednávaním dňa 28.01.2020 neprihliadal a procesné účinky mu nepriznal s odôvodnením, že ako prostriedok procesnej obrany bol žalovaným uplatnený oneskorene. Poukázal na to, že okresný súd nesprávne na uvedenú situáciu aplikoval ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania uvedené v § 153 CSP. Krajský súd ďalej uviedol, že okresný súd v ďalšom konaní prihliadne na skutočnosť, že žalovaný aj vzhľadom na vznesenie námietky zániku časti pohľadávky žalobcu započítaním uznal pohľadávku žalobcu za existujúcu a zameria sa na zistenie, či žalovaným uznaná pohľadávka žalobcu zanikla započítaním, prípadne určí rozsah v akom pohľadávka zanikla, a zároveň bude skúmať, či v danom prípade boli splnené zákonné podmienky započítania v zmysle § 580 a nasl. Občianskeho zákonníka a § 358 a nasl. Obchodného zákonníka.
6. Okresný súd po zrušení rozsudku č.k. 16Cb/25/2018-192 zo dňa 31.01.2020 odvolacím súdom v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že z predložených listinných dôkazov a skutkových prednesov strán vyplynulo, že žalobca a žalovaný uzavreli Kúpnu zmluvu zo dňa 16.06.2017, predmetom ktorej bolo
dodanie tovaru (meračov energii pre bytový dom N.) podľa objednávky žalovaného zo dňa 14.06.2017, ako aj Zmluvu o dielo zo dňa 17.10.2017, predmetom ktorej bolo vykonanie montáže meracej sústavy v bytovom dome N.. Žalobca dodal dňa 26.10.2017 žalovanému objednaný tovar (merače energii), keď dodanie tovaru žalovaný potvrdil svojim podpisom na dodacom liste č. 720276. Žalobca vykonal montáž meracej sústavy v bytovom dome N. dňa 11.12.2017, keď vykonanie montáže potvrdil žalovaný svojim podpisom na dodacom liste č. 720318. Dodanie tovaru a vykonanie diela (montáže) vyúčtoval žalobca žalovanému faktúrou č. 720276 splatnou dňa 16.11.2017 na sumu 23.807,26 Eur a faktúrou č. 720318 splatnou dňa 18.12.2017 na sumu 941,14 Eur, t.j. spolu v sume 24.748,42 Eur, z ktorej žalovaný zaplatil dňa 24.11.2017 len sumu 10.000,-Eur. Okresný súd mal za preukázané, že žalovaný nezaplatil žalobcovi dojednanú kúpnu cenu za dojednaný tovar (plnil len čiastočne), ani nezaplatil cenu za vykonanie diela riadne a včas, a preto uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi zvyšnú časť kúpnej ceny za dodaný tovar , ako aj cenu za vykonanie diela, spolu v sume 14.748,42 Eur. Okresný súd poukázal aj na započítací prejav žalovaného zo dňa 14.01.2020, ktorý vyhodnotil tak, že žalovaný si započítal svoje pohľadávky voči pohľadávke žalobcu, ktorá je predmetom konania vo výške 12.171,-Eur, a z tohto úkonu žalovaného vyplynulo, že žalovaný predmetnú kúpnu zmluvu a predmetnú zmluvu o dielo, ako aj dodanie predmetu kúpnej zmluvy a predmetu diela žiadnym spôsobom nerozporoval, a preto nárok žalobcu vyhodnotil ako dôvodný. Zároveň zaviazal žalovaného aj na zaplatenie nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v celkovej výške 751,08 Eur s tým, že sa jedná o náklady na právne služby poskytnuté pred začatím konania. Žalovaného tak zaviazal na zaplatenie celkovej sumy 15.499,50 Eur pozostávajúcej z kúpnej ceny a ceny diela vo výške 14.748,42 Eur a z nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 751,08 Eur.
7. Pokiaľ ide o jednostranný zápočet žalovaného zo dňa 14.01.2020 okresný súd dospel k záveru, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadne skutočnosti tvrdených v predmetnom zápočte a mal za to, že predmetným jednostranným zápočtom nedošlo k započítaniu vzájomných pohľadávok tak, ako tvrdil žalovaný, nakoľko čo sa týkalo prvej pohľadávky, ktorú si uplatňoval zápočtom žalovaný voči žalobcovi, a to zľavy z ceny dodávky pri P. (dnes P.) vo výške 7.000,-Eur okresný súd poukázal na to, že síce žalovaný produkoval listinný dôkaz ohľadne uplatnenej reklamácie v súvislosti so zmluvou dielo, avšak tento listinný dôkaz vyhodnotil okresný súd tak, že sa jednalo o uplatnenú reklamáciu zo dňa 21.06.2018, ktorú si uplatňovalo Spoločenstvo vlastníkov bytov U. voči samotnému žalovanému, pričom žalovaný hodnoverným spôsobom nepreukázal oznámenie vád diela a uplatnenie reklamácie v zmysle § 562 Obchodného zákonníka, a z toho dôvodu okresný súd nepriznal objednávateľovi právo z vád diela, keďže objednávateľ neoznámil vady diela bez zbytočného odkladu potom ako ich mal zistiť, pričom v konaní nebolo preukázané, že by nejaké vady predmetného diela boli reklamované.
8. K uplatnenej zľave z ceny dodávky vo výške 1.000,-Eur, ktorá mala byť postúpená z P. okresný súd poukázal, že síce žalovaný produkoval listinný dôkaz a to e-mailovú komunikáciu medzi konateľom žalovaného, ktorá bola adresovaná zamestnancovi žalobcu I.. D. Režovi dňa 02.01.2018, avšak v zmysle § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka objednávateľ bol povinný oznámiť diela zhotoviteľovi bez zbytočného odkladu potom, čo ich mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke, a z vykonaného dokazovania a aj z tvrdenia svedkyne navrhnutej žalovaným A. B., ktorá v čase realizácie predmetného diela bola predsedkyňa Spoločenstva vlastníkov bytov N. vyplynulo, že predmetné dielo sa zrealizovalo v priebehu leta 2017, kedy bolo strany žalobcu predmetnému spoločenstvu vlastníkov bytov aj odovzdané, a pri svojej výpovedi svedkyňa uviedla, že zistili vady diela ku koncu roku 2017, keď zistili, že nebol na predmetom diele správne urobený prevod z jednotiek GJ na kW, avšak samotná svedkyňa pri výpovedi uviedla, že keby si predmetné preberacie protokoly v čase odovzdania diela teda v lete 2017 pozreli náležitým spôsobom tieto vady diela by zistili. Keďže žalobca namietal tú skutočnosť, že žalovaný neoznámil predmetné vady diela bez zbytočného odkladu, preto okresný súd v zmysle § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka nemohol priznať objednávateľovi právo z vád diela, a prihliadnúť na tento jednostranný započítací prejav vo výške 1.000,-Eur.
9. Posledný nárok žalovaného uvedený v započítacom prejave zo dňa 14.01.2020 súvisiaceho s exluzivitou, ktorá mala byť dohodnutá a uplatneného ušlého zisku vo výške 4.171,-Eur okresný súd vyhodnotil tak, že žalovaný hodnoverným spôsobom nepreukázal, že bola uzavretá predmetná zmluva a exkluzivite medzi ním a žalobcom poprípade ďalšími subjektmi, z ktorej by mu mohol vyplynúť ušlý zisk, ktorý si v zápočte uplatnil. Listinný dôkaz čestné prehlásenie I.. D. P. okresný súd nepovažoval za preukázanie konkrétnych a určitých podmienok uzavretej zmluvy o exkluzivite, a preto okresný súd
neprihliadol na jednostranný zápočet žalovaného a keďže žalobca uniesol dôkazné bremeno ohľadne skutočností tvrdených v žalobe, súd žalobe vyhovel.
10. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie aplikoval ustanovenie § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podal odvolanie žalovaný v ktorom navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie, alebo aby rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalobu zamietne a žalovanému prizná náhradu trov konania. Uplatnil odvolacie dôvody uvedené v ustanovení § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), g) a h) CSP.
12. V bode III. odvolania žalovaný namietal, že nesúhlasí s postupom súdu prvej inštancie. Nepoprel, že zo strany žalobcu - zhotoviteľa došlo k dodávke a k inštalácii meracej techniky, avšak namietal, že po uskutočnení odpočtu na predmetných meradlách bolo zistené, že všetky dodané a nainštalované meradlá od žalobcu vykazujú vadu - nesprávny merací rozsah. Poukázal na to, že predmetom zákazky P. U. X, Q. (dnes P.) bola dodávka a inštalácia vodomerov a meračov tepla. Pri tejto zákazke bolo zistené, že inštalované merače tepla majú nesprávny merací rozsah oproti objednávke. Nastavenie jednotiek spotreby energie bolo u všetkých 42 ks meračov tepla z GJ namiesto v objednaných kW. Termínom objednania zákazky bol deň 14.06.2017, no zákazka je neukončená, nakoľko žalobca neodovzdal žalovanému potrebné doklady - certifikáty, doklady o poverení a montážne listy o vykonanej demontáži a montáži meradiel. Dňa 21.06.2018 bola žalovanému doručená reklamácia od I.. D. P. predsedu spoločenstva vlastníkov bytov, v ktorej reklamoval skutočnosti uvedené v jednostrannom zápočte. Žalovaný následne reklamoval uvedené vady diela u I.. D. D. zamestnanca žalobcu. Ten bol o vzniknutej situácii riadne a včas informovaný, nakoľko v čase vyúčtovania tepla v mesiaci január 2018 (keď uvedenú skutočnosť zástupca vlastníkov I.. D. P. zistil) požiadal správcu P. (právneho predchodcu P.) zaslať reklamáciu. Súčasne kontaktoval I.. D. P. žalovaného a aj pána I.. D., ktorý bol v predmetnej zákazke inštalovať odpočtový softvér na merače, pričom I.. D. zistil, že všetky merače ukazujú hodnotu 0,0. Zároveň I.. D. pri riešení tejto reklamácie zistil, že všetkých 42 ks meračov tepla dodal a namontoval s nesprávnym meracím rozsahom. Žalovaný tvrdil, že na vady dodaného a nainštalovaného diela opakovane a bezodkladne žalobcu upozornil a žiadal o nápravu vzniknutého stavu, nakoľko uvedené vady spôsobovali a spôsobujú veľké problémy pri odpočtoch, ktoré sa uskutočňujú raz ročne na konci príslušného kalendárneho roka. Žalovaný namietal, že reklamácia tak bola uplatnená riadne a včas v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka a podľa jeho názoru súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
13. Žalovaný ďalej v odvolaní namietal, že účasť svedkov sa mu nepodarilo zabezpečiť a preto na poslednom pojednávaní navrhol, aby výsluch pána D. zabezpečil žalobca a výsluch I.. P. vykonal súd dožiadaním vzhľadom na jeho osobnú situáciu. Súd prvej inštancie návrh zamietol bez ďalšieho, pričom nesprávnym procesným postupom znemožnil strane aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a zároveň nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, pričom konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a to riadne odôvodnenie rozhodnutia súdu nevykonať znalecké dokazovanie, ktoré v rozsudku súd bližšie neodôvodnil.
14. Žalovaný ďalej namietal, že ako objednávateľovi mu nebol doručený žiaden doklad od žalobcu ako dodávateľa, keď podľa § 15 ods. 6 platného zákona o metrológii, o overení určeného meradla autorizovaná osoba vydá doklad. Žalovaný poukázal na to, že ide o závažné pochybenie rovnako ako aj neodovzdanie certifikátov a dokladov o montáži/demontáži meradiel. Namietal, že keby sa súd prvej inštancie zaoberal uvedenou skutočnosťou dospel by k záveru, že dielo nebolo žalobcom riadne a úplne dokončené, čo možno tiež považovať za vadu. Dielo tak nebolo ani riadne odovzdané žalovanému ako objednávateľovi po úplnom dokončení, keďže k samotnému úplnému dokončeniu diela žalobcom nedošlo. Tvrdil, že keby uvedené súd prvej inštancie skúmal žalovaný by tým podporne uniesol aj dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu skutočností z ktorých vychádza jednostranný zápočet, nakoľko vada bola jednou zo skutočností prečo žalovaný vystavil jednostranný zápočet. Uvedenou skutočnosťou sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal a nijakým spôsobom sa ňou nevysporiadal a teda má konanie inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a zároveň rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
15. K bodu 45. odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku žalovaný uviedol, že pri odpočte na zákazke dňa 02.01.2018 zistil závažné skutočnosti, a to prekalibrovanie z GJ na MWh, ktoré bolo vykonané nesprávne (mal sa použiť prepočítavací koeficient 0,27777778 a registrovanou osobou bol použitý koeficient 0,1, čo spôsobilo zmenu všetkých zachovaných hodnôt v histórii meraní), teda nebolo možné na fakturovanie použiť určené meradlo podľa § 19 ods. 2 písm. f) v tom čase platného zákona č. 142/2000 Z.z. o metrológii. Taktiež overený merač spotreby tepla pre ohrev teplej vody zaznamenal rovnakú hodnotu, akú mal merač pri neskorej inštalácii, teda za obdobie cca 5 mesiacov sa na ohrev teplej vody nespotrebovalo žiadne teplo, čo znamenalo nesprávne inštalovaný merač a tiež platí použitie nesprávneho koeficientu na prepočet. Novoinštalovaný merač tepla neuložil nameranú hodnotu ku koncu roka a z tohto dôvodu je pravdepodobne vadne nastavený alebo vadný. Naopak namontovaný prietokomer v overenom merači bol síce odstránený len došlo k strate dát za polroka nemeraním z dôvodu vadnej inštalácie určeného meradla. Žalobca zároveň meškal s odstránením tejto vady cca 5 mesiacov od objednania. Reklamácia bola žalobcovi zaslaná obratom po zistení vád diela na predmetnej zákazke dňa 02.01.2018. Žalovaný uviedol, že reklamácia bola zaslaná žalovaným žalobcovi. Žalobca resp. pán D. opravil následne časť vadného diela, merače teplej úžitkovej vody však ostali vadné bez výmeny, či inej opravy diela. Merače teplej úžitkovej vody sú neopravené aj napriek včas uplatnenej reklamácie žalovaným u žalobcu. Žalovaný opakovane a bezodkladne upozornil žalobcu a žiadal o nápravu vzniknutého stavu, nakoľko vady spôsobovali a dodnes spôsobujú veľké problémy pri odpočtoch, ktoré sa uskutočňujú raz ročne na konci príslušného kalendárneho roka. K vyjadreniu svedka pani B. k skutočnosti, že keby si predmetné preberacie protokoly v čase odovzdania diela v lehote 2017 pozreli náležitým spôsobom, tak tieto vady diela by zistili, žalovaný uviedol, že nie je odborne spôsobilou osobou na montáž predmetných meračov a preto využíva služby tretích osôb na montáž meračov. Svedok pani B. je len zástupkyňou vlastníkov bytov v rámci spoločenstva vlastníkov bytov a je to fyzická osoba bez vzdelania v odbore a nie je odborne spôsobilou osobou na montáž meračov, čiže nemohla vedieť posúdiť správnosť merania, keďže merače merajú v rôznych hodnotách. Žalobca resp. zamestnanec žalobcu pán D. bol certifikovaný, odborne spôsobilý na montáž takýchto meračov a tak musel a mal vedieť ako ich správne nainštalovať tak, aby boli spôsobilé na užívanie a merali hodnotu v správnych hodnotách. Je zodpovednosťou žalobcu, aby dielo bolo dodané bez vád, vrátane montáže diela. Až pri samotnom odpočte sa vada prejavila, že si ju všimla aj odborne nespôsobilá osoba pani B., keďže na meračoch svietila hodnota 0,0. Žalovaný ďalej namietal, že súd prvej inštancie uviedol v rozsudku, že dielo bolo odovzdané, ale žalovaný túto skutočnosť namietal a súd sa s tým nevysporiadal. Záver súdu o tom, že keby svedok pani B. prezrela merače náležitým spôsobom v čase odovzdania diela je predčasný, nakoľko odovzdanie diela je v konaní sporné. Žalobca nevykonal montáž diela bez vád, o čom bol žalobca bezodkladne informovaný potom, čo žalovaný mohol objektívne zistiť vady diela. Tie bolo možné zistiť tak, ako žalovaný opakovane uviedol na konci príslušného kalendárneho roka, kedy sa vykonávajú odpočty na meracej technike. Žalovaný tak po vykonaní odpočtov na meracej technike na konci príslušného kalendárneho roka obratom reklamoval vady diela u žalobcu. Žalovaný vyslovil názor, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.
16. K bodu 46. odvolaním napadnutého rozsudku žalovaný uviedol, že je potrebné vypočuť I.. P., a to vzhľadom na technickú náročnosť prípadu a rozhodné a relevantné skutočnosti pre správne právne posúdenie prípadu, ako aj skutkových okolností. Žalovaný namietal, že do posledného pojednávania nemal vedomosť o názore súdu, že predložený listinný dôkaz čestné prehlásenie I.. D. P. nepovažuje za preukázanie konkrétnych a určitých podmienok uzavretej zmluvy o exkluzivite. A preto pokiaľ súd prvej inštancie uvedený dôkaz nepovažoval za dostatočný, mal vykonať dokazovanie za účelom preukázania konkrétnych a určitých podmienok uzavretej zmluvy o exkluzivite. Súd prvej inštancie, tak nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, na základe čoho neboli splnené procesné podmienky pre vydanie rozsudku. Žalovaný zároveň poukázal, že navrhol vykonanie znaleckého dokazovania za účelom preukázania a vyčíslenia zľavy z cien diela a na preukázanie ušlého zisku súvisiace s exkluzivitou. Súd prvej inštancie aj v tomto smere návrh na doplnenie dokazovania zamietol, a to z dôvodu, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadne jeho tvrdení. Žalovaný zdôraznil, že za účelom preukázania svojich tvrdení navrhol vykonanie niekoľkých dôkazov, pričom súd prvej inštancie na poslednom pojednávaní tieto návrhy zamietol. Podľa názoru žalovaného súd prvej inštancie mal návrhy na doplnenie dokazovania vykonať, nakoľko uvedené bolo potrebné vykonať za účelom komplexného posúdenia prípadu a to z pohľadu skutkových okolností, ako aj právnych skutočností. Zo strany súdu prvej inštancie tak došlo k zaťaženiu konania vadou, nakoľko súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Na podporu svojich tvrdení žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu v rozhodnutí R59/2020, v ktorom priznal zvýšenú ochranu objednávateľovi, ktorý legitímne očakával vykonanie diela v súlade s uzavretou zmluvou o dielo. Bez ohľadu na to, či objednávateľ v žalobe správne právne kvalifikuje daný stav, súdy sú povinné poskytnúť ochranu nárokov objednávateľa, medzi ktoré patria aj nárok na odstránenie vád a nárok na zľavu z ceny diela, pričom škoda, ktorá objednávateľovi v súvislosti s vadou diela vznikne a ktorú nemožno nahradiť prostredníctvom nárokov z vád, je zhotoviteľ povinný nahradiť objednávateľovi v súlade s ustanoveniami o náhrade škody.
17. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť a zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov súdneho konania. Poukázal na čiastočnú neprípustnosť odvolacieho návrhu, keď napadnutý rozsudok nemožno zrušiť a vec nemožno vrátiť súdu prvej inštancie späť na ďalšie konanie, pretože by došlo k porušeniu § 390 CSP. Žalobca poukázal na to, že si uplatnil nárok na zaplatenie časti neuhradenej ceny za dodanie tovarov a ich montáž v celkovej výške 14.748,42 Eur s príslušenstvom. Zvyšnú časť pôvodnej celkovej ceny 24.748,42 Eur žalovaný uhradil ešte v roku 2017. Takmer dva roky po začatí súdneho konania žalovaný jednostranne započítal svoje fiktívne pohľadávky vo výške 12.171,-Eur s pohľadávkami žalobcu vo výške 14.748,42 Eur. Žalovaný tak uznal nárok žalobcu a zároveň ako sám uviedol na základe zápočtu. Podľa názoru žalobcu vzhľadom na vlastné tvrdenia žalovaného neexistuje dôvod, prečo by súd mohol vyhovieť odvolaniu v časti nespochybneného nároku na sumu 2.577,42 Eur, a preto v tejto časti žalobca považuje odvolanie za zjavne nedôvodné. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný napriek riadne vzneseným námietkam nielenže neuniesol bremeno dokazovania ohľadom zápočtu, ale neuniesol ani len bremeno tvrdenia, keď žalovaný nebol schopný zadefinovať, čo presne bolo obsahom údajnej ústnej inominátnej zmluvy o exkluzivite a aké nároky a aké povinnosti z nej mali vyplývať. Žalobca poprel uzavretie tejto dohody ako celku. Zároveň žalovaný napríklad predložil údajnú reklamáciu, ktorá mala byť doručená žalovanému (nie žalobcovi) dňa 21.06.2018 od I.. P.. Žalovaný tvrdil, že žalobcu na vady opakovane a bezodkladne upozornil, avšak toto žalobcom popreté tvrdenie nijako nešpecifikuje dátumom alebo obsahom upozornenia. Logicky ho ani nepreukazuje. Žalovaný opakovane aj v odvolaní tvrdil, že údajne riadne a včas oznámil vady a uplatnil nároky z vád ohľadom jednotlivých dodávok, avšak predložil jedinú reklamáciu adresovanú žalobcovi dňa 02.01.2018, ktorá však bola zaslaná oneskorene, pretože svedkyňa žalovaného pani Košíková na pojednávaní 21.04.2022 potvrdila, že dielo prevzali v lete 2017 a výslovne uviedla , „že my by sme to zistili keby sme si podrobne pozreli predmetný protokol, ale poviem, že my sme si to nepozreli“. Žalobca poprel obranu žalovaného vo forme jednostranného zápočtu a stotožnil sa s argumentáciou súdu prvej inštancie v bodoch 43 až 46 odôvodnenia napadnutého rozsudku, na ktorú v celom rozsahu poukázal.
18. Žalobca ďalej poukázal na to, že žalovaný sa snažil zdržovať súdne konanie, keď vykonal jednostranný zápočet po takmer dvoch rokoch súdneho konania tesne pred prvým uskutočneným pojednávaním dňa 31.01.2020 a na pojednávaní žiadal v dôsledku toho odročiť pojednávanie. Po viac ako troch rokoch súdneho konania na pojednávaní dňa 28.06.2021 navrhol výsluch troch svedkov s tým, že ich účasť v súlade s § 197 ods. 1 CSP zabezpečí. Dňa 21.04.2022 na pojednávaní zabezpečil jediného svedka, neoznámil vopred, že ostatných svedkov nezabezpečí a dokonca žiadal o ďalšie odročenie pojednávania za účelom ďalšieho ním navrhovaného dokazovania. Na pojednávaní dňa 28.06.2021 žalovaný navrhol výhradne dokazovanie výsluchom troch svedkov a iné dokazovanie nežiadal. Na pojednávaní dňa 21.04.2022 navrhol nové dokazovanie a žiadal uložiť žalobcovi povinnosť predložiť kalkulácie zákaziek, aby mohol žalobca preukázať tvrdený ušlý zisk, ktorý bol predmetom zápočtu a na pojednávaní dňa 21.04.2022 navrhol znalecké dokazovanie. Žalovaný žiadal dokonca uložiť žalobcovi povinnosť zabezpečiť žalovaným navrhnutého svedka pána D., ktorý nie je zamestnancom žalobcu a žalobca nevie, ako by ho mohol donútiť prísť na súd dokazovať tvrdenia žalovaného. Návrhy na vykonanie dokazovania žalovaného, tak boli predkladané oneskorene, boli predkladané zámerne až na pojednávaní, aby súd opakovane odročoval pojednávania (tri pokusy žalovaného o odročenie). Taktiež nespĺňali ani základné formálne náležitosti vyžadované podľa CSP (označenie svedkov, k čomu presne majú vypovedať, aký znalec, z akého odboru, k akým konkrétnym otázkam), boli predkladané bez ohľadu na to, že žalovaný nedokázal ani len špecifikovať svoje tvrdenia (napr. kedy presne uplatnil nároky z vád), t.j. boli navrhované ohľadom neurčitých tvrdení žalovaného. Žalobca ďalej poukázal na zmätočnú argumentáciu žalovaného, ktorý napriek podpísaným preberacím protokolom a napriek tomu, že ním zabezpečená svedkyňa pani Košíková na pojednávaní
dňa 21.04.2022 potvrdila prevzatie diel zhotovených žalobcom dnes označuje prevzatie diel (s týmto sporom vlastne ani nesúvisiacich) za sporné. Podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie správne zamietol návrhy na vykonanie dokazovania, ktoré žalovaný predkladal oneskorene a potom, čo nebol schopný ani len špecifikovať svoje tvrdenia, ktoré mali byť dokazované. Žalobca odmietal postup, keď žalovaný na jednom pojednávaní vyhlásil, že svedkov bude zabezpečovať on, potom počká takmer rok a na poslednom pojednávaní oznámi, že chce svedkov predvolať a ešte aj vykonať ďalšie dokazovanie (znalecký posudok).
19. Záverom žalobca poukázal na to, že žalovaný jednostranným zápočtom uznal nárok žalobcu. V časti 2577,42 Eur nárok žalobcu zápočtom nebol namietaný, t.j. je úplne nesporný. Žalovaný svoje pohľadávky, ktoré v jednostrannom zápočte uviedol nepreukázal. To, že ich nepreukázal a nedokáže ich riadne vyčísliť potvrdil na pojednávaní dňa 21.04.2022 keď uviedol, že vychádzal „z nejakých priemerných skúseností“, a že „pokiaľ by sme sa chceli baviť o nejakých konkrétnych číslach a mať to vyčíslené úplne presne, tak v tomto smere by sme navrhovali predloženie kalkulácie“. Žalovaný tak sám priznal, že jednostranný zápočet bol iba jeho vágny odhad a tento právny úkon, tak nie je presným výpočtom jeho konkrétnych pohľadávok. Aj z pohľadu žalobcu je tento úkon (zápočet) neurčitý. Podľa názoru žalobcu právo žalovaného na spravodlivý proces zjavne porušené nebolo, keď žalobca mohol všetky návrhy na vykonanie dokazovania počas štyroch rokov trvajúceho konania navrhovať oveľa skôr, než na poslednom pojednávaní. Toto svoje právo žalovaný včas nevyužil. Práve naopak, ak by súd prvej inštancie vyhovel postupne predkladaným novým a novým návrhom na dokazovanie porušoval by právo žalobcu na spravodlivý proces. Žalobca dal do pozornosti, že žalovaný ako generálny dodávateľ obdržal od investora (spoločenstvo vlastníkov bytov F/12) peniaze za tovary a práce dodané žalobcom. Riadne dodanie zo strany žalobcu písomne potvrdil I.. Verčimák, tieto peniaze si však žalovaný nechal a neuhradenú sumu, ktorá je predmetom konania odmietol žalovaný uhradiť. Za týmto účelom si žalovaný dodatočne vymyslel fiktívne nároky ohľadom iných nesúvisiacich obchodných prípadov, ktoré započítava, aby nemusel platiť. Ide o klasický prípad, keď generálny dodávateľ nezaplatí subdodávateľovi napriek tomu, že od investora riadne prevzal peniaze a investor nič nenamietal.
20. Žalovaný vo vyjadrení k výzve odvolacieho súdu zo dňa 04.10.2022 uviedol, že mimosúdne rokovania neboli úspešné a k uzatvoreniu dohody o urovnaní sporných nárokov nedošlo, a preto žalovaný v plnom rozsahu zotrval na svojich doterajších vyjadreniach a tvrdeniach a v celom rozsahu sa pridržiava podaného odvolania. Žalovaný však zdôraznil, že na jednej strane súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, ale na druhej strane nevykonal dôkazy smerujúce k uneseniu dôkazného bremena. Obrana žalovaného spočívala v jednostrannom započítaní, ktorým žalovaný započítal nárok z vád diela (zľava z kúpnej ceny) a exkluzivitu (ušlý zisk). Súd prvej inštancie odmietol jednostranný zápočet z dôvodu, že žalovaný nepreukázal skutočnosti z ktorých jednostranný zápočet vychádzal, avšak tieto skutočnosti žalovaný chcel preukázať práve výsluchmi svedkov a znaleckým dokazovaním, čo súd prvej inštancie odmietol, a to len z dôvodu nehospodárnosti, pričom súd prvej inštancie nevykonanie znaleckého dokazovania bližšie neodôvodnil. K navrhovaným výsluchom svedkov žalovaný uviedol, že bezprostredne potom, ako sa dozvedel o osobných problémoch svedka I.. P. navrhol, aby bol jeho výsluch vykonaný dožiadaním. Podľa názoru žalovaného nemôže niesť zodpovednosť za to, že sa o uvedenom dozvedel pred posledným pojednávaním a nebolo tak v možnostiach žalovaného zabezpečiť jeho účasť. Žalovaný do posledného pojednávania nemal vedomosť o názore súdu prvej inštancie, že predložený listinný dôkaz (čestné prehlásenie I.. D. P.) nepovažuje za preukázanie konkrétnych a určitých podmietok uzavretej zmluvy o exluzivite. Aj preto žalovaný vopred nedal návrh na vykonanie výsluchu I.. P. dožiadaním. Žalovaný opätovne zdôraznil, že v zápisnici o pojednávaní zo dňa 28.06.2021 je uvedené, že žalovaný „účasť všetkých týchto svedkov sa pokúsi zabezpečiť do ďalšieho pojednávania“. Nakoľko sa účasť svedkov žalovanému nepodarilo zabezpečiť, žalovaný na poslednom pojednávaní navrhol, aby výsluch pána D. zabezpečil žalobca (nakoľko p. D. je zamestnancom žalobcu) a výsluch p. I.. P. vykonal súd prvej inštancie dožiadaním vzhľadom na osobnú situáciu p.I.. P.. Uvedený návrh súd prvej inštancie neakceptoval a vyhodnotil to ako nehospodárne vykonanie dôkazu. Žalovaný dal do pozornosti, že dôkazy bolo, resp. je potrebné vykonať a to vzhľadom na technickú náročnosť prípadu a rozhodné a relevantné skutočnosti pre správne právne posúdenie prípadu, ako aj skutkových okolností.
21. Vo vzťahu k vyjadreniu svedkyne p. B. (že keby si predmetné preberacie protokoly v čase odovzdania diela, teda v lete 2017 pozreli náležitým spôsobom, tak tieto vady diela by zistili) žalovaný považoval za potrebné uviesť, že p. B. nie je odborne spôsobilou osobou na montáž predmetných meračov, preto
žalovaný využíva služby tretích osôb na montáž meračov. P. B. je len zástupkyňou vlastníkov bytov v rámci spoločenstva vlastníkov bytov a je to iba bežná fyzická osoba bez vzdelania v odbore a nie je odborne spôsobilou osobou na montáž takýchto meračov, čiže nemohla vedieť posúdiť správnosť merania, keďže merače merajú v rôznych hodnotách. Podľa názoru žalovaného je nesprávne na základe vyjadrenia osoby, ktorá nemá vzdelanie odvodzovať a mať preukázanú skutočnosť, že vady neboli uplatnené včas a mali sa uplatniť pri preberaní diela (pričom aj samotné prebratie a ukončenie diela je navyše sporné). To, že merače merajú nesprávne bolo zistené až v mesiaci január 2018, kedy boli na meračoch namerané nulové hodnoty, t.j. vada meračov resp. nesprávnej montáže sa prejavila až neskôr. Až vtedy mohlo dôjsť k odhaleniu vady, a to aj priemerne rozumnou osobou. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením súdu prvej inštancie, že k uplatneniu vady došlo neskoro a má za to, že vadu uplatnil hneď ako sa o nej dozvedel a mohla dozvedieť aj priemerne rozumná osoba. Celé rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce sa SVB N., podľa názoru žalovaného bolo založené a postavené na jednej svedeckej výpovedi p. B., a preto žalovaný navrhol opätovný výsluch p. B..
22. Žalovaný ďalej uviedol, že zamestnanec žalobcu p. D. bol certifikovaný odborne spôsobilý na montáž týchto meračov a tak musel a mal vedieť ako ich správne nainštalovať tak, aby boli spôsobilé na užívanie a merali hodnotu v správnych hodnotách. P. B., ako ani žalovaný nie je odborne spôsobilou osobou na posúdenie, či meracia technika bola nainštalovaná správne alebo nie. Je zodpovednosťou žalobcu, aby dielo bolo dodané bez vád vrátane montáže diela. Až pri samotnom odpočte sa táto vada prejavila tak, že si ju všimla aj odborne nespôsobilá osoba - p. B., keďže na meračoch svietila hodnota 0,0. Podľa názoru žalovaného zo strany súdu prvej inštancie došlo k zaťaženiu konania vadou, nakoľko súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jeho patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a dospel tak na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalovaný opakovane namietal vadu diela vrátane skutočností, že nedošlo k riadnemu a úplnému ukončeniu a odovzdaniu diela, súd prvej inštancie však v rozsudku uviedol, že dielo bolo odovzdané. Podľa názoru žalovaného záver súdu prvej inštancie bol predčasný, nakoľko sa súd prvej inštancie s námietkou žalovaného nevysporiadal a odovzdanie diela je v konaní naďalej sporné. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd v súlade s § 384 ods. 1 a 2 CSP vykonal dokazovanie v podobe výsluchu svedkov I.. D. P., I.. D. D. a I.. A. B. a vykonaním znaleckého dokazovania a následne žalobu zamietol, alebo aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie alebo, aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne a žalovanému prizná náhradu trov konania.
23. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ustanovenia § 34 CSP prejednal odvolanie v rozsahu danom § 379 CSP rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
24. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
25. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
26. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného súdu odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne. Odvolací súd (v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 387 ods. 2 CSP) sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením jeho rozhodnutia, ktoré je dostatočné, zrozumiteľné a presvedčivé a logickým spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými skutkovými i právnymi otázkami a aspektmi a teda spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie neporušil právo strán sporu na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť.
27. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia (v súlade s citovaným § 387 ods. 2 CSP) preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty sporu, ktorými reaguje na argumenty žalovaného uvedené v odvolaní.
28. Odvolací súd vychádzal zo skutkového stavu, tak ako ho zistil súd prvej inštancie. Vykonaným dokazovaním v prejednávanom spore bolo preukázané a medzi žalobcom a žalovaným nebolo sporné, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu Kúpnej zmluvy zo dňa 16.06.2017 a Zmluvy o dielo zo dňa 17.10.2017. Nebolo sporné, že objednávkou zo dňa 14.06.2017 si žalovaný u žalobcu objednal merače energií pre bytový dom N. ( 3 ks kontrolný vodomer, 1 ks bezdrôtová čítačka údajov, 103 ks meračov studenej vody, 103 ks meračov teplej úžitkovej vody, spolu s príslušenstvom nevyhnutným pre montáž a inštaláciu) za kúpnu cenu 19.839,40 Eur bez DPH. Objednávkou zo dňa 17.10.2017 si žalovaný u žalobcu objednal montáž meracej súpravy pre bytový dom N.. Následne dňa 26.10.2017dodal žalobca žalovanému tovar (merače energií) pre bytový dom N., pričom dodanie tovaru žalovaný potvrdil podpisom na dodacom liste č. 720276. Faktúrou č. 720276 splatnou dňa 16.11.2017 vyúčtoval žalobca žalovanému sumu 23.807,26 Eur za dodanie tovaru (meračov energií) pre bytový dom N. na základe objednávky zo dňa 14.06.2017. Následne dňa 11.12.2017 žalobca vykonal montáž meracej sústavy v bytovom dome N., čo potvrdil žalovaný podpisom na dodacom liste č. 720318. Faktúrou č. 720318 splatnou dňa 18.12.2017 vyúčtoval žalobca žalovanému sumu 941,16 Eur za vykonanie montáže meracej sústavy v bytovom dome N. v zmysle objednávky zo dňa 17.10.2017. Žalovaný dňa 24.11.2017 zaplatil žalobcovi len sumu 10.000 Eur. Žalovaný teda plnil iba čiastočne a nezaplatil žalobcovi celkovú dojednanú sumu za dodaný tovar a za vykonanie diela t.j žalovaný nezaplatil žalovanému zvyšnú časť kúpnej ceny za dodaný tovar ako aj cenu za vykonanie diela spolu v sume 14.748,42 Eur.
29. Prvú pohľadávku uplatnenú jednostranným zápočtom žalovaného a to konkrétne zľavu z ceny dodávky pri SBD Q., dnes SVB U. vo výške 7.000 Eur (jednalo sa o uplatnenú reklamáciu zo dňa 21.06.2018, ktorú si uplatňovalo Spoločenstvo vlastníkov bytov, U. voči žalovanému), súd prvej inštancie vyhodnotil tak, že žalovaný hodnoverným spôsobom nepreukázal oznámenie vád diela a uplatnenie reklamácie v zmysle § 562 Obchodného zákonníka z dôvodu, že objednávateľovi súd prvej inštancie nemohol priznať právo z vád diela a z dôvodu, že objednávateľ jednak neoznámil vady diela bez zbytočného odkladu potom ako ich mal zistiť ako aj z dôvodu, že zároveň nebolo preukázané, že by nejaké vady predmetného diela boli reklamované.
30. Druhú pohľadávku uplatnenú jednostranným zápočtom žalovaného a to konkrétne zľavu z ceny dodávky vo výške 1.000 Eur, ktorá mala byť postúpená z P., predložený listinný dôkaz žalovaným a to konkrétne mailovú komunikáciu medzi konateľom žalovaného adresovanú zamestnancovi žalobcu I.. D. D. dňa 02.01.2018 súd prvej inštancie vyhodnotil tak, že jednak z výpovede svedkyne navrhnutej žalovaným A. B. (v čase realizácie diela bola predsedkyňa P.), ako aj z produkovaných dôkazov vyplynulo, že dielo sa realizovalo v priebehu leta 2017, kedy aj bolo odovzdané a vady diela boli zistené ku koncu roka 2017, keď zistili, že na predmetom diele nebol správne urobený prevod z jednotiek GJ na kWh a zároveň z výpovede svedkyne B. vyplynulo, že keby si preberacie protokoly pozreli v čase odovzdania diela v lete 2017 náležitým spôsobom, tieto vady diela by zistili. Súd prvej inštancie tak vyhodnotil, že žalovaný neoznámil vady diela bez zbytočného odkladu a preto objednávateľovi nemohol priznať právo z vád diela v zmysle § 562 ods. 2 ObZ a prihliadnuť tak na jednostranný započítavací prejav vo výške 1.000 Eur.
31. Nárok žalovaného a to ušlý zisk vo výške 4.171 Eur súvisiaci s exkluzivitou súd prvej inštancie vyhodnotil tak, že žalovaný nepreukázal hodnoverným spôsobom, že by bola uzavretá zmluva o exkluzivite medzi žalovaným a žalobcom, z ktorej by mu mohol vyplynúť ušlý zisk uplatnený v jednostrannom zápočte, pričom listinný dôkaz konkrétne čestné prehlásenie I.. D. P. vyhodnotil súd prvej inštancie tak, že z neho nemal preukázané konkrétne a určité podmienky uzavretej zmluvy o exkluzivite.
32. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, ktorý po preskúmaní jednostranného zápočtu žalovaného zo dňa 14.01.2020, ktorým si žalovaný chcel započítať celkový nárok ich spoločnosti vo výške 12.171 Eur (čl. 163 spisu) mal za preukázané, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadne skutočností tvrdených v jednostrannom zápočte.
33. Žalovaný v odvolaní namietal nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie v tom, že nevykonal ním navrhnuté dôkazy (nevypočul navrhnutého svedka I.. D. P., I.. D. D., ako aj nevykonal znalecké dokazovanie za účelom preukázania a vyčíslenia zľavy z cien diela a ušlého zisku).
34. Z obsahu spisu vyplýva, že prvé pojednávanie na prejednanie veci samej bolo nariadené na deň 26. marca 2019 (č.l. 94 spisu). Žalovanému bola doručená výzva súdu prvej inštancie zo dňa 25.02.2019, aby zabezpečil účasť osoby, ktorú navrhuje vypočuť na pojednávaní (č.l. 95 spisu). Pojednávanie bolo odročené na deň 10. mája 2019 z dôvodu, že súd prvej inštancie vyhovel žalovanému, ktorý žiadal odročiť pojednávanie žiadosťou zo dňa 21.03.2019 z dôvodu, že konateľ spoločnosti žalovaného bol dočasne práceneschopný a ako účastník konania sa chcel k predmetu konania vyjadriť a vyjadril nesúhlas s pojednávaním v jeho neprítomnosti, ako aj z dôvodu žiadosti právneho zástupcu (kolízia pojednávaní). Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu opätovne požiadal žiadosťou zo dňa 07. mája 2019 o odročenie pojednávania a to z dôvodu, že konateľ spoločnosti bol naďalej práceneschopný, ako aj z dôvodu, že po ukončení práceneschopnosti konateľa žalovaného sa strany sporu mali stretnúť za účelom mimosúdneho doriešenia sporu. Súd prvej inštancie po neúspešných mimosúdnych rokovaniach strán sporu nariadil pojednávanie na deň 15.11.2019. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu opätovne požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu, že konateľ žalovaného je dočasne práceneschopný (č.l. 152 a 158 spisu). Súd prvej inštancie vyhovel žiadosti právneho zástupcu žalovaného odročil pojednávanie a nariadil nový termín pojednávania na deň 31. januára 2020. Ako vyplýva zo zápisnice z pojednávania zo dňa 31. januára 2020 právna zástupkyňa žalovaného navrhla vypočuť ako svedka I.. D. D. (zamestnanca spoločnosti žalobcu), I.. D. P. (predsedu spoločenstva vlastníkov bytov U. W.), W. C. (vedúcu technického úseku P.) a I.. B. (predsedkyňu spoločenstva vlastníkov bytov N.), ktorá mala potvrdiť, že zo strany žalobcu došlo k vadnému dodaniu tovaru. Súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 31. januára 2020 nenariadil ďalšie dokazovanie a uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené. Vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 16Cb/25/2018-192 zo dňa 31.januára 2020, ktorý bol zrušený uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 41Cob/68/2020-267 zo dňa 10. marca 2021. Po zrušení rozhodnutia okresného súdu odvolacím súdom nariadil súd prvej inštancie pojednávanie na deň 28. júna 2021. Ako vyplýva zo zápisnice z pojednávania zo dňa 28. júna 2021 právna zástupkyňa žalovaného navrhla doplniť dokazovanie výsluchom svedka I.. D. D., I.. D. P., svedkyne W. C. a svedkyne I.. A. B. s tým, že uviedla, že účasť všetkých svedkov sa pokúsi zabezpečiť do ďalšieho pojednávania. Pojednávanie bolo odročené na deň 20. septembra 2021 a to za účelom doplnenia dokazovania žalovaným navrhnutými svedkami, ako aj za účelom doplnenia dokazovania ohľadne skutočností, na ktoré poukázal v uznesení Krajský súd v Banskej Bystrici. Dňa 17. septembra 2021 právna zástupkyňa žalovaného požiadala o odročenie pojednávania a to z rodinných dôvodov na strane právneho zástupcu žalovaného. Pojednávanie bolo odročené na deň 25. novembra 2021 za účelom znovu predvolania strán prostredníctvom ich právnych zástupcov a za účelom doplnenia dokazovania vypočutím navrhnutých svedkov. Žiadosťou zo dňa 24.11.2021 právna zástupkyňa žalovaného požiadala o odročenie pojednávania zo zdravotných dôvodov na strane právneho zástupcu žalovaného. Pojednávanie bolo zrušené a preložené na deň 10.02.2022. Súd prvej inštancie následne zrušil termín pojednávania určeného na deň 10.februára 2022 z dôvodu § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 62/2020 - núdzového stavu a nariadil pojednávanie na deň 21.apríla 2022. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 21. apríla vyplýva, že žalovaný nezabezpečil účasť navrhnutých svedkov I.. D. D., I.. D. P. a W. C.. Na pojednávaní bola vypočutá prítomná svedkyňa A. B.. Súd prvej inštancie návrh na doplnenie dokazovania výsluchom navrhnutých svedkov, ako aj ohľadom predloženej kalkulácie ušlého zisku, poprípade nariadenia znaleckého dokazovania zamietol a vyhlásil uznesením dokazovanie za skončené. 35. K námietke žalobcu o nedostatočne zistenom skutkovom stave odvolací súd uvádza, že súd nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Obsahom práva na spravodlivý proces ( čl. 46 ods. 1 Ústavy SR) je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnený tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a na základe výkladu a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné, alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka, aby všeobecný súd sa stotožnil s jeho právnymi názormi, hodnotením dôkazov (sp,zn. IV. ÚS 22/4) ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami ( I. ÚS 50/04).
36. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, k svojim záverom dospel na základe riadne vykonaného dokazovania a dostatočne zisteného skutkového stavu. Náležite vysvetlil v bode 24. odvolaním napadnutého rozsudku, aj prečo nevykonal výsluch svedkov I.. D. D. a I.. D. P.. Súd prvej inštancie, ktorý zamietol návrhy na vypočutie svedkov, ktorých účasť
na pojednávaní mal zabezpečiť žalovaný, tak dôsledne postupoval v súlade s prejednacím princípom, ktorý ovláda kontradiktórne konanie. Je nepochybné, že v predmetnom spore mal žalovaný dostatok času, (aj vzhľadom na dĺžku prebiehajúceho konania, ktoré bolo opakovane odročené z dôvodov žiadosti právneho zástupcu žalovaného, na zabezpečenie prítomnosti navrhovaných svedkov) a aj napriek tomu ich účasť nezabezpečil. Navyše odvolací súd poukazuje aj na to, že súd môže napriek tomu, že svedok je prítomný na pojednávaní jeho výsluch nevykonať, keďže nie je viazaný dôkaznými návrhmi účastníkov konania v takom slova zmysle, že by bol povinný vykonať všetky dôkazy. Súd je oprávnený posúdiť dôkazné návrhy a rozhodnúť, ktoré z nich vykoná. Výsluch svedkov je len jedným z dôkazných prostriedkov a nevykonanie takéhoto dôkazu nie je postupom, ktorým by súd účastníkovi odňal možnosť konať pred súdom. Ako vyplýva z postupu súdu prvej inštancie, výsluch navrhnutých svedkov ako aj návrh na vykonanie znaleckého dokazovania okresný súd zamietol a to aj riadne odôvodnil v odvolaním napadnutom rozsudku, čím si splnil svoju povinnosť a teda tvrdenie žalovaného o nesprávnom procesnom postupe súdu prvej inštancie z dôvodu, že nevykonal navrhnuté dôkazy vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné.
37. Odvolací súd odvolaciu námietkou žalovaného, že riadne a včas reklamoval vady diela na predmetnej zákazke vyhodnotil za nedôvodnú. Aj podľa názoru odvolacieho súdu z výpovede svedkyne B. jednoznačne bolo preukázané, že dielo bolo prevzaté v priebehu leta 2017 a objednávateľ si nepozrel protokoly o prebratí diela, čo malo za následok zistenie vád diela (nebol správne urobený prevod z jednotiek GJ na kWh), až ku koncu roku 2017. Objednávateľ teda neprehliadol dielo s odbornou starostlivosťou bez zbytočného odkladu po odovzdaní a nepostupoval bez zbytočného odkladu reklamáciou od ich zistenia v zmysle § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka. Žalovaný namietal, že ním navrhnutá svedkyňa nie je odborne spôsobilou osobou na posúdenie správnosti merania. Podľa názoru odvolacieho súdu fakt, že osoba, ktorá síce nemá odbornosť vyžadovanú na montáž meračov, ale vie posúdiť, že nebol správne prepočítaný prevod z jednotiek z GJ na kWh, nemôže mať za následok zníženie kvality a hodnovernosti jej výpovede. Naviac odvolací súd poukazuje na to, že aj samotný žalovaný ju navrhol vypočuť k predmetu konania a nenamietal v čase ním navrhnutého dokazovania jej neodbornosť.
38. Žalovaný v odvolaní namietal aj skutočnosť, že súd prvej inštancie nevykonal znalecké dokazovanie za účelom preukázania a vyčíslenia zľavy z ceny diela a na preukázanie ušlého zisku súvisiaceho s exkluzivitou. V tomto smere odvolací súd poukazuje na to, že pokiaľ súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že listinným dôkazom a to čestným prehlásením I.. D. P. nedošlo k preukázaniu konkrétnych a určitých podmienok uzavretej zmluvy o exkluzivite bolo nadbytočné pripustiť dokazovanie v tomto smere, keď nebol daný prvotný predpoklad a to uzavretie ústnej inominátnej zmluvy o exkluzivite a na to nadväzujúca majetková ujma (ušlý zisk).
39. Keďže postup súdu prvej inštancie bol plne v súlade s procesnými pravidlami uvedenými v Civilnom sporovom poriadku, nie je možné dospieť k záveru, že by postupom súdu prvej inštancie bolo žalovanému znemožnené uskutočniť jeho procesné práva. Naopak žalovaný mal dostatočný časový priestor na uskutočnenie svojich procesných práv v súlade s Civilným sporovým poriadkom, ibaže ho nevyužil.
40. S ohľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu v súlade s § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil, a to vrátane závislého výroku o trovách konania, kde súd prvej inštancie správne aplikoval ust. § 255 ods. 1 CSP, ohľadne ktorého žalobca v odvolaní neuviedol žiadnu konkrétnu odvolaciu argumentáciu.
41. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP a aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. V tomto prípade bol v odvolacom konaní plne úspešný žalobca, preto mu odvolací súd priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
42. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici ako súdu odvolacieho pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).