Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/534/2013

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu Orange Slovensko, a.s., Bratislava, Metodova 8, IČO: 35 697 270, proti žalovanému V. V., K., Y. XX, o zaplatenie 560,04 € s prísl., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Prešov, Námestie legionárov 5, IČO: 42 176 778, o odvolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu -72 z 12.8.2013 Okresného súdu Košice I

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

Žalobcovi a žalovanému sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania a vedľajší účastník nemá právo na ich náhradu.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) uznesením odpor, doručený mu 16.4.2013, podaný vedľajším účastníkom proti platobnému rozkazu (ďalej len PR) -38 z 21.2.2013, odmietol.

V odôvodnení uznesenia uviedol, že žalobca žalobou, doručeným mu 3.12.2012, sa domáhal voči žalovanému zaplatenia 560,04 € s 9,25 % ročným úrokom z omeškania z uvedenej sumy od 29.4.2011 do zaplatenia, titulom nezaplatenia ceny poskytnutých telekomunikačných služieb a náhrady škody a súčasne požadoval náhradu trov konania, že písomným podaním, doručeným mu 27.12.2012, oznámilo Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Prešov, Námestie legionárov 5, IČO: 42 176 778, že podľa vstupuje do konania na podporu žalovaného ako vedľajší účastník a zároveň vedľajší účastník požiadal o doručenie žaloby s prílohami a uviedol, že navrhuje, aby mu boli priznané trovy konania, že písomným podaním zo 14.1.2013 oznámil žalobcovi vstup vedľajšieho účastníka do konania, že predmetné oznámenie bolo žalobcovi doručené 1.2.2013, že vydal 21.2.2013 PR -38, ktorý bol žalobcovi doručený 3.4.2013, žalovanému do vlastných rúk 2.4.2013 a zástupcovi vedľajšieho účastníka 3.4.2013, že žalovaný proti uvedenému PR odpor nepodal, že elektronickým podaním bez zaručeného elektronického podpisu, doručeným mu 4.4.2013, podal žalovaný odvolanie proti výroku o náhrade trov konania a, že elektronickým podaním so zaručeným elektronickým podpisom, doručeným mu 16.4.2013, podal vedľajší účastník proti PR odpor. Vychádzajúc z ,, a ,, (ich znenie citoval) konštatoval, že vedľajší účastník má v zásade v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, koná však iba sám za seba a je vylúčený z procesných úkonov predstavujúcich dispozíciu s predmetom konania, že právna úprava obsiahnutá v je kogentnou úpravou a účastníci konania môžu robiť len také úkony, ktoré im táto úprava dovoľuje, že neupravuje právo vedľajšieho účastníka podať odpor proti PR (na rozdiel od práva podať odvolanie podľa , ktoré vedľajšiemu účastníkovi priznáva právo podať odvolanie), že výslovne upravuje prípad, kedy dôjde k zrušeniu PR a to iba za predpokladu že žalovaný podá včas odpor s odôvodnením vo veci samej ( ), že z uvedeného vyplýva že právo podať odpor sa viaže výlučne na osobu žalovaného a pokiaľ žalovaný nepodá v zákonnej lehote odpor proti PR, tento nadobúda účinky právoplatného rozsudku. Vzhľadom na skutočnosť, že odpor proti PR podal vedľajší účastník, odpor v podľa odmietol. Napokon,

citujúc znenie , uviedol, že žalovaný podal 4.4.2013 elektronickým podaním bez zaručeného elektronického podpisu odvolanie proti výroku o náhrade trov konania, toto svoje podanie v „zákonnom“ stanovenej 3 dňovej lehote nedoplnil, preto na neho neprihliada.

Vedľajší účastník podal proti uzneseniu včas odvolanie pre nesprávne zistený skutkový stav veci a pre nesprávne právne hodnotenie veci. Položil otázku, ako môže byť napadnuté uznesenie správne, keď súd si myslí, že to jeho zástupca podal odpor proti PR, ako to výslovne uvádza v odôvodnení napadnutého uznesenia. Súdu dal do pozornosti, že advokát nie je účastníkom konania a odpor proti PR podal on, v pozícii vedľajšieho účastníka v tomto konaní, ktorý je v tomto konaní zastúpený zástupcom a pýtal sa, o kom vlastne je napadnutým rozhodnutím rozhodnuté a, či bolo vôbec rozhodnuté o jeho odpore? Uviedol, že súd odmietol jeho odpor, ako podaný neoprávnenou osobou, opierajúc sa o názor, ktorý citoval, že je presvedčený, že cit. názor neodzrkadľuje akútne potreby ochrany masy neinformovaných a rezignovaných spotrebiteľov práve v skrátenom konaní, keď drvivá väčšina spotrebiteľských vecí sa na súdoch SR stále rieši vydávaním PR, v rozpore s , keď súdy SR masovo vydávajú PR aj vo veciach, v ktorých sa uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy zo spotrebiteľskej zmluvy a žalovaným je spotrebiteľ a zmluva obsahuje neprijateľné podmienky, že v takýchto veciach je jedinou účelnou, hospodárnou a efektívnou pomocou spotrebiteľovi predovšetkým jeho vstup, ako vedľajšieho účastníka, do konania a preto je potrebné vykladať zák. tak, že tak môže urobiť kedykoľvek do právoplatného skončenia veci, a podanie odporu môže uskutočniť v zákonnej lehote, tzn. v lehote 15 dní od doručenia mu PR, že platné právo takémuto výkladu jeho oprávnení v skrátenom konaní explicitne nebráni, že len tak sa môžu naplniť vysoké ciele politiky EÚ a z nej vyplývajúci všeobecný záujem pri ochrane spotrebiteľov aj v SR, že neinformovaný a rezignovaný spotrebiteľ sám odpor proti PR, ktorý ani vôbec nemal byť vydaný, nepodá, nedôveruje ani súdu, ani advokátovi, ani jemu a preto sám pomoc nevyhľadá a, že ex offo súdna kontrola neprijateľných zmluvných podmienok sa stáva v skrátenom konaní, pri vydaní PR v spotrebiteľských veciach, len ilúziou. Citujúc znenie čl.169 ods.1 Zmluvy o fungovaní EÚ a čl.38 a čl. 47 Charty základných práv EÚ tvrdil, že je preto zásadne nesprávna právna argumentácia súdu, že nie je oprávnenou osobou na podanie odporu a, že ak vstúpi do konania v dobe, kedy ešte PR nenadobudol právoplatnosť, má rovnaké práva a povinnosti ako hlavný intervient, na strane ktorého vystupuje a plynie mu samostatná lehota na podanie opravného prostriedku, ktorá začína dňom doručenia PR. Poukázal na to, že inštitút vedľajšieho účastníka podľa bol zavedený až novelou č.384/08 Z. z., s účinnosťou od 15.10.2008 a, že právnická osoba vystupujúca v konaní ako vedľajší účastník podľa je k vstupu do konania splnomocnená ex lege, v konkrétnom prípade zák.č.250/07 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. V tejto súvislosti poukázal na najnovší Komentár - I. diel, 2. vydanie 2012, autorov Števček/ Ficová a kolektív, Beckovej edície komentovaných zákonov, nakladateľstva C.H.Beck, str.327-331. Poukázal aj na judikatúru Súdneho dvora EU v doktrinálnych veciach Oceáno Grupo Editorial, Salvat Editorial, C-240/98 až C-244/98, Mostaza Claro C-168/05 a Godard C-429/05, kde Súdny dvor EÚ v krajinách, v ktorých nie je povinné zastúpenie advokátom stanovil pre súdy povinnosť ex offo skúmať neprijateľné (nekalé) podmienky v spotrebiteľských zmluvách a spotrebiteľov nezaväzovať na plnenie z takýchto nekalých podmienok. Do pozornosti súdu dal aj rozhodnutie Súdneho dvora EU Cofidis C-473/00, v ktorom súd rozhodol, že s ohľadom na potrebu ochrany spotrebiteľa a naplnenie čl.6 ods.1 Smernice Rady 93/13/EHS, ktorý predstavuje kogentné pravidlo európskeho práva, súd nemá aplikovať a prihliadnuť na také procesné pravidlo vnútroštátneho práva, ktoré vo svojich účinkoch bráni naplneniu myšlienky a zmyslu ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami zavedenej Smernicou Rady 93/13/EHS. V súvislosti so skráteným konaním a posudzovaním nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách považoval za potrebné poukázať aj na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci Banco Espanol C-618/10 zo 14.6.2012, podľa ktorého právna úprava neumožňujúca súdu v konaní o vydanie PR preskúmať nekalú povahu zmluvných podmienok, nie je v súlade s právom únie. Zdôraznil, že chce naplniť cieľ EÚ pri ochrane spotrebiteľa a paradoxne súd mu v tom zabráni tým, že „posvätí“ nezákonný PR odmietnutím jeho odporu a zaviaže spotrebiteľa na plnenie premlčaného dlhu alebo plnenia z neprijateľných, a teda absolútne neplatných, zmluvných podmienok (pokuty, poplatky, duplicitné sankčné mechanizmy, atď.), že ak súd odmietol jeho odpor postupoval v rozpore s cieľmi EÚ pri zabezpečení vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa deklarovanej v čl.169 ods.1 Zmluvy o fungovaní EÚ a čl.38 a 47 Charty základných práv EÚ, ale aj v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora EÚ a, že takýto nesprávny postup súdu znemožnil realizáciu jeho procesných práv, ktoré sú mu priznané v občiansko-súdnom konaní, čím mu bola odňatá možnosť konať pred súdom ( ). Pokiaľ ide o jeho možnosť podať vo veci opravný prostriedok, poukázal na mimoriadne dôležité uznesenie NS SR z 27.8.2012 (časť jeho odôvodnenia reprodukoval) a na to, že naviac súd na str.2

napadnutého uznesenia mylne poukazuje na , nakoľko on, ktorý je združenie na ochranu spotrebiteľa má právo podať opravný prostriedok aj bez splnenia podmienok stanovených Na podporu svojho stanoviska predlozil aj uznesenie Krajského súdu (ďalej len KS) Prešov z 28.12.2012 (Dôkaz: uznesenie KS Prešov z 28.12.2012). Poukázal v tomto smere aj na uznesenia KS Prešov z 12.6.2012, z 21.6.2012, zo 7.6.2012, zo 6.11.2012, z 29.11.2012 a z 30.4.2012, z ktorých (okrem uznesenia z 30.4.2012) reprodukoval vybrané časti. Napokon uviedol, že považuje za absurdné, aby nezákonným postupom súdu, ktorým vydá PR vo veci, v ktorej ho vydať nesmie, súd odôvodňoval jeho vylúčenie z konania a zabránil mu takýmto nezákonným postupom ochrániť spotrebiteľa pred úžerou, nemorálnosťou a nečestnosťou, a pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami a nekalými obchodnými praktikami. S poukazom na uvedené trval na podanom odpore a navrhol napadnuté uznesenie zrušiť, čím sa ex lege zruší aj vydaný PR.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, o. i., že vstup a kroky vedľajšieho účastníka na svojej strane považuje za plne legitímny a ako jedinú pomoc jemu, poškodenému spotrebiteľovi a plne súhlasí s jeho krokmi. Citoval časť odvolania („Neinformovaný a rezignovaný spotrebiteľ sám odpor proti PR, ktorý ani vôbec nemal byť vydaný, nepodá. Nedôveruje ani súdu, ani advokátovi, ani združeniu a preto sám pomoc nevyhľadá. Ex offo súdna kontrola neprijateľných zmluvných podmienok sa stáva v skrátenom konaní, pri vydaní PR v spotrebiteľských veciach len ilúziou.“) a zdôraznil, že tu je povedané všetko ohľadom tejto veci. Ďalej uviedol, že to že nepodal odpor proti rozkazu, neznačí že s ním súhlasí, že druhý faktor, ktorý toto významne ovplyvnil bol zdravotný, resp. psychický, že krátko predtým neuspel v spore so Slovák Telekom navlas rovnakom, vid:sp.zn.36C/73/2011-128, že nevyslovil žiaden NESÚHLAS s akýmkoľvek úkonom vedľajšieho účastníka, to že spočiatku sa líšili ich úkony zapríčinila neinformovanosť, že on tieto kroky združenia vníma pozitívne a váži si, že tu niekto chráni spotrebiteľa a občana. Napokon, citujúc znenie čl.47 Charty základných práv EÚ, uviedol, že je slušný, poctivý, bezúhonný občan riadne platiaci dane tak sa mu tieto práva a právna pomoc nemá brať, že raz už poškodený, a to dosť bol, vid spomínaný prípad:36C/73/2011-128, že rovnako ako oni, tak aj on považuje za absurdné, aby nezákonným postupom súdu, ktorým vydá PR vo veci, v ktorej ho vydať nesmie, súd odôvodňoval vylúčenie vedľajšieho účastníka z konania a zabránil mu takýmto nezákonným postupom ochrániť spotrebiteľa, jeho práva, pred úžerou, nemorálnosťou a nečestnosťou, a pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami a nekalými obchodnými praktikami, že stotožňuje sa a plne súhlasí s ich podaným odporom a pripája sa k návrhu na zrušenie napadnutého uznesenia, čím sa aj ex lege zruší vydaný PR, že ak už nemôže vziať on späť svoje slovo, a dodatočne podať odpor proti tomuto rozkazu, tak to robí združenie konajúce v jeho prospech a, že nech sa to rešpektuje.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania ( - v ostatných prípadoch, t. j. neuvedených v , možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z , a uznesenie potvrdil podľa , , lebo súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ju právne posúdil, odôvodnenie uznesenia má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s nim v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody sú správne, na čom nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia možno doplniť, že podľa ustálenej judikatúry (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30.10.2013) oznámením tretieho subjektu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného v štádiu skráteného (rozkazného) konania, nenastávajú účinky vzniku vedľajšieho účastníctva tohto subjektu, keďže vylučuje to zmysel a účel inštitútu vedľajšieho účastníctva v spojení so zmyslom a účelom inštitútu skráteného konania, preto neprichádza do úvahy podanie odporu proti PR takýmto subjektom.

Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie konanie.

Podľa účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa s.1 prvá veta o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Žalobca mal v odvolacom konaní úspech, preto by mal právo na náhradu jeho trov, avšak žiadne trovy neuplatnil, rovnako tak žalovaný, a vedľajší účastník v odvolacom konaní nemal úspech, preto nemá právo na náhradu jeho trov.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.