Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Co/34/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov JUDr. Zlatice Javorovej a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci navrhovateľa: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, proti odporcovi: I. Y., nar. XX. D. XXXX, bytom E. XX, X. T., o zaplatenie 608,20 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 10. mája 2012 č. k. -30, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 381,92 eur s úrokom z omeškania 0,024% denne od 15.7.2009 do zaplatenia a to v mesačných splátkach po 30 eur, vo zvyšku návrh zamietol a odporcovi uložil i povinnosť zaplatiť navrhovateľovi trovy konania 36 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa právne odôvodnil použitím ust. , , , , , z. č. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.12.2007, , , , , , , , a z. č. - (ďalej len ) a vecne tým, že pri posúdení platnosti navrhovateľom tvrdenej úverovej zmluvy s úverovým rámcom dospel v rámci riešenia predbežnej otázky k záveru, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že by medzi ním a odporcom bola platne uzavretá písomná zmluva o spotrebiteľskom úvere s úverovým rámcom 663,88 eur. Navrhovateľ nepredložil žiadnu takú písomnosť, z ktorej by jednoznačne nad všetky pochybnosti vyplývalo, že ide o písomnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, z ktorej by bolo jednoznačne zrejmé a nepochybné, že navrhovateľ a odporca uzavreli písomnú úverovú zmluvu s úverovým rámcom. Navrhovateľ tvrdí, že sa tak stalo úverovou zmluvou zo dňa 15.7.2007 č. 3705114159, predmetom ktorej bola zmluva o úvere. Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania mal jednoznačne za preukázané, že navrhovateľ a odporca uzavreli písomnú úverovú zmluvu č. 3705114159, ktorá mala slúžiť na poskytnutie spotrebiteľského úveru pre odporcu na kúpu tovaru označeného v zmluve vo výške 8.999 Sk. Navrhovateľ tvrdí že súčasne s uvedenou zmluvou, bola uzavretá aj zmluva o poskytnutí úveru č. 5804008035, s úverovým rámcom vo výške 663,88 eur. Súd prvého stupňa dôvodil, že zmluva o poskytnutí úveru č. 5804008035 s úverovým rámcom vo výške 663,88 eur nebola platne uzavretá. Pri vyhotovení úverových zmluvných podmienok navrhovateľ ako dodávateľ postupoval v rozpore so zásadou dobromyseľnosti a v rozpore s dobrými mravmi, pretože dojednania o revolvingu, ktoré sa nachádzajú v dolnej časti úverovej zmluvy na kúpu tovaru vyhotovil tak drobným písmom, že boli skoro nečitateľné a tým vlastne využil omyl spotrebiteľa, ktorý takýmto drobným písmenám ani nevenoval dostatočnú pozornosť. Dojednania o uzavretí revolvingového úveru

boli zapracované do úverovej zmluvy na kúpu tovaru tak, že spotrebiteľ, ktorý chcel úver na kúpu tovaru vlastne musel podpisom zmluvy o úvere na kúpu tovaru podpísať aj revolvingové zmluvy. Okrem toho aj ďalšie dojednania ohľadne revolvingového úveru ako podstatné náležitosti podľa Zák. o spotrebiteľských úveroch sú zapracované medzi menej podstatné a menej významné úverové podmienky a tiež písané drobným skoro nečitateľným písmom. Takéto konanie navrhovateľa ako dodávateľa je nutné vyhodnotiť ako konanie v rozpore s dobrými mravmi, nielen podľa ust. a ale aj podľa ust. a o ochrane spotrebiteľa. Navrhovateľ v podstate týmto spôsobom využil svoje postavenie dodávateľa a porušil zmluvnú slobodu odporcu, keď mu nanútil vlastne podpisom jednej zmluvy podpis ďalšej, ale bez bližšie dohodnutých podmienok, iba s odkazom na úverové podmienky. Súd prvého stupňa síce mal za preukázané, že navrhovateľ poskytol odporcovi plnenie, avšak dôvodil, že vzhľadom na absolútnu neplatnosť úverovej zmluvy s úverovým rámcom navrhovateľ nemá právo požadovať od odporcu nič naviac len naozaj poskytnuté plnenie, teda skutočne poskytnutú sumu. Preto, ak má odporca nejaké plnenie vrátiť, možno ho uplatňovať iba z titulu bezdôvodného obohatenia, z neplatného právneho úkonu. Súd prvého stupňa vedený týmito úvahami, návrhu navrhovateľa čo do skutočne poskytnutej sumy odporcovi, teda do zaplatenia istiny 381,92 eur vyhovel a návrh čo do zaplatenia zmluvného úroku vo výške 152,25 eur, poplatku za výber z bankomatov vo výške 22,90 eur, zmluvnej pokuty vo výške 21,22 eur, sankčného úroku vo výške 10,51 eur, mesačného poplatku za vedenie účtu vo výške 19,40 eur zamietol, pretože si ich navrhovateľ odvodzuje z absolútne neplatnej zmluvy. Súd prvého stupňa priznal navrhovateľovi aj úroky z omeškania vo výške 0,024% denne zo sumy 381,92 eur odo dňa 15.7.2009 do zaplatenia, uplatnené úroky z omeškania predstavujú 8,76% ročne, čo je nižšia, ako zákonom dovolená výška. Napokon súd prvého stupňa navrhovateľovi, ktorý mal v konaní neúspech iba v nepatrnej časti s poukazom na ust. z. č. - v znení zmien a noviel (ďalej len ) priznal náhradu trov konania účelne vynaložených na bránenie práva v plnej výške za súdny poplatok 36 eur.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ a to voči výroku týkajúceho sa zamietnutej časti. Svoje odvolanie odôvodnil ust. a a to tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a taktiež z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Uviedol, že navrhovateľ uzatvoril s odporcom úverovú zmluvu č. 3705114159 a súčasne zmluvu o revolvingovom úvere. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú úverové podmienky, s ktorými bol odporca oboznámený a podpisom zmluvy prejavil súhlas byť nimi viazaný. Dôvodil, že zmluva je celistvá, bola uzavretá v písomnej forme na jednej listine určitým, slobodným a vážnym prejavom vôle odporcu, zmluva o revolvingovom úvere nadobúda platnosť podpisom úverovej zmluvy, má však odloženú účinnosť až na budúcnosť uskutočnením aktivácie karty. Uzatvorením zmluvy priamo práva a povinnosti odporcovi nevznikli, v okamihu uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere nevznikla odporcovi žiadna povinnosť, ale až okamihom účinnosti tejto zmluvy v dôsledku aktivovania karty. Namietla, že zo samotného uzavretia zmluvy mu nevznikli žiadne práva, iba povinnosť zaslať spotrebiteľovi kartu. Za žiadnych okolností nedochádza akcesorickým uzatvorením zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru k vzniku nerovnováhy v právach a povinnostiach medzi odporcom a navrhovateľom a vôbec nie v nerovnováhe značne v neprospech odporcu. Poukazujúc na ustanovenie a namietal, že navrhovateľ uvádza, že musí ísť o určitý kvalifikovaný rozpor s dobrými mravmi, rozpor právneho úkonu s dobrými mravmi je potrebné posudzovať individuálne s prihliadnutím na konkrétne okolnosti konania účastníkov v príslušnom období a na ich vtedajšie postavenie, uzavretie revolvingovej zmluvy podľa názoru navrhovateľa nie je možné v žiadnom prípade považovať za kvalifikovaný rozpor s dobrými mravmi, ktorý by mal za následok neplatnosť právneho úkonu, navrhovateľ sa ďalej zaoberal neurčitosťou a nezrozumiteľnosťou úkonu, resp. časti zmluvy o revolvingovom úvere, ktoré sa nachádzajú medzi kolónkami 60 a 61, veľkosť písma nemôže mať za následok neplatnosť právneho úkonu z dôvodu neurčitosti a nezrozumiteľnosti. Dôvodil, že odmieta záver, že veľkosťou písma v texte, ktorý sa týkal dojednaní o revolvingových zmluvách, mal záujem vyvolať omyl, alebo že by mohol omyl vôbec takýmto spôsobom na strane odporcu vyvolať, dojednania o revolvingu sú nepochybne napísané takou veľkosťou písma, ktorá umožňuje zistiť ich obsah, sú tiež uvedené na lícnej strane úverovej zmluvy, odporca mal možnosť oboznámiť sa s nimi pred podpisom zmluvy. Preukázal nesúhlas s tvrdením, že zmluva neobsahuje dohodu o výške úverového rámca, o výške splátok, výške úrokov, dohodu o zmluvnej pokute, tieto dojednania sú platnými dojednaniami s ostatnými zmluvnými dojednaniami, majú rovnakú právnu moc a váhu ako dojednanie uvedené na lícnej strane úverovej zmluvy. Mal za to, že

súd prvého stupňa nesprávne posúdil daný právny vzťah z hľadiska dodržania písomnej formy, tvrdil, že evidentne okrem úverovej zmluvy uzavrel s odporcom písomnou formou aj zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru. Navrhoval, aby Krajský súd v Trnave napadnutý rozsudok sp. zn. -43 (zrejme nesprávne označenie napadnutého rozsudku č. k. -30) zmenil v súlade s petitom návrhom na vydanie platobného rozkazu navrhovateľa z 18.11.2011.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba, účastník konania ( a ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( a ) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti je vecne správny a je potrebné ho potvrdiť ( a ).

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. je uloženie povinnosti odporcovi zaplatiť navrhovateľovi sumy 608,20 eur s príslušenstvom a náhradu trov konania.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania.

Rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľovi sumu 381,92 eur s príslušenstvom v mesačných splátkach po 30 eur napadnutý nebol, a preto zostalo rozhodnutie súdu prvého stupňa v tomto výroku právoplatné a rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté.

Odvolací súd preskúmaním rozsudku v napadnutej zamietajúcej časti, prislúchajúceho spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. , keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzil sa na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. So všetkými skutočnosťami uvádzanými odvolateľom sa náležitým a presvedčivým spôsobom vyporiadal už prvostupňový súd, ktorého rozhodnutie spĺňa všetky požiadavky kladené na zákonné rozhodnutie podľa .

Vychádzajúc z obsahu spisu, z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku v napadnutej časti i z obsahu odvolania podaného navrhovateľom je zrejmé, že samotná skutočnosť, že medzi účastníkmi bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej si odporca nesplnil svoju povinnosť a navrhovateľovi časť čerpaného úveru nevrátil, rovnako ako ani to, že na predmetný právny vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia právneho poriadku na ochranu spotrebiteľa, najmä o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom období, ako i a nasl. , nebolo medzi účastníkmi sporné. Sporným ale zostalo a zároveň to tvorilo predmet prieskumu odvolacieho súdu, či predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere má náležitosti predpísané Zákonom o spotrebiteľských úveroch a či teda navrhovateľovi vznikol voči odporcovi nárok na zaplatenie pohľadávok uplatnených zamietnutou časťou návrhu.

V zmysle o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy, teda ku dňu 17.5.2007, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Z obsahu úverovej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi dňa 17.5.2007 založenej v spise a úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia a.s., tvoriacich jej súčasť, bolo zistené, že účastníci uzavreli úverovú zmluvu č. 3705114159, v ktorej je uvedené, že úver sa poskytuje na kúpu televízora PANASONIC TV29MP1P za predajnú cenu 8.999 Sk, výška úveru je 9.936 Sk, mesačná splátka 276 Sk, počet splátok 36, RPMN 34,8%. Neoddeliteľnou súčasťou tejto úverovej zmluvy sú úverové podmienky uvedené na rube tejto listiny na samostatných listoch, pričom odporca podpisom potvrdil, že je oboznámený s úverovými podmienkami a prejavuje súhlas byť nimi zaviazaný. Podpisom tejto úverovej zmluvy zároveň účastníci uzatvorili zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru, na základe ktorej vzniká odporcovi právo na poskytnutie revolvingového úveru s vydaním úverovej karty, za podmienok stanovených v Hlave 8, 9, 10 a 11 Úverových podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasťou tejto zmluvy s úverovým rámcom vo výške 15.000 Sk.

Neboli žiadne pochybnosti o tom, že predmetná zmluva je uzavretá medzi podnikateľom a spotrebiteľom a že má naviac podobu štandardnej formulárovej zmluvy, ktorá je typická tým, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch a že spotrebiteľ spravidla jej obsah nemení vzhľadom na formulárovú predtlač. Teda spotrebiteľ buď prijme podmienky zmluvy, ktoré si dodávateľ sám v predstihu, teda zjavne v ,,kľude a bez časového stresu" podľa svojej predstavy naformuloval, alebo zmluvný vzťah nevznikne. Neboli žiadne pochybnosti ani o tom, že za takéhoto stavu je spotrebiteľ z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície slabšou stranou zmluvného vzťahu (porov. čl. 25 rozsudku Súdneho dvora Európskej únie Mostaza Claro).

Rovnako možno tiež konštatovať, že pri kupovaní tovaru - v danom prípade televízora za predajnú cenu 8.999 Sk, priemerný spotrebiteľ náležite nevyhodnocuje rozsiahle zmluvné podmienky písané veľmi malým písmom. Prirodzene, že spotrebiteľ sa orientuje na kupovaný tovar a predstava, že vyhodnotí všeobecné obchodné podmienky, je len iluzórna. Len ťažko si možno predstaviť, že by sa spotrebiteľ od úverovej časti zmluvy prepracoval naviac k vyhodnocovaniu zjavne podsunutej revolvingovej časti zmluvy.

Navrhovateľ v tomto konaní uplatnený nárok nevyvodzuje zo samotnej úverovej zmluvy, ale práve zo zmluvy o revolvingovom úvere, na základe ktorej vydal odporcovi úverovú kartu.

Súd prvého stupňa preto správne vo veci postupoval, pokiaľ posudzoval, či medzi účastníkmi konania došlo k uzatvoreniu platnej zmluvy o revolvingovom úvere, z titulu ktorej sa navrhovateľ domáha plnenia od odporcu v tomto konaní. Postup navrhovateľa, ktorý umiestnil uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere do vopred predpísaného textu, ktoré odporca nemohol ovplyvniť, resp. odmietnuť, súd prvého stupňa kvalifikoval správne v podstate ako nekalú praktiku. V tomto prípade sa dá usudzovať na nedostatok vôle konajúcej osoby - spotrebiteľa vstúpiť do iného zmluvného vzťahu (revolvingový úver) s navrhovateľom, keďže bolo primárne vo sfére jeho záujmu získanie spotrebiteľského úveru na kúpu televízora. Z uvedeného postupu navrhovateľa potom plynie, že klient nemal inú možnosť, ako prijať zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru aj so zmluvou o revolvingovom úvere, ktorú ani nechcel uzavrieť. Súd prvého stupňa poukázal aj na zrejmý nedostatok slobodnej, určitej a vážnej vôle odporcu spätý so skutočnosťou, či vôbec odporca mal reálnu možnosť odmietnuť poskytnutie revolvingového úveru. V konečnom dôsledku z uvedenej úverovej zmluvy nevyplýva nič iné ako to, že odporca sa môže (má možnosť rozhodnúť sa) v budúcnosti dohodnúť s navrhovateľom o prípadnom revolvingovom úvere. Ak teda veriteľ týmto spôsobom písomný prísľub splní tým, že niekomu požičia peniaze a za zmluvu o úvere považuje súhlas s uzavretím zmluvy o revolvingovom úvere bez osobitnej písomnej zmluvy, v ktorej by tento záväzkový vzťah bol individualizovaný so všetkými náležitosťami, ktoré vyžaduje a zákona o spotrebiteľských úveroch, nebola dodržaná predpísaná písomná forma. Preto je takáto zmluva neplatná v zmysle ustanovenia , keďže zákona o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby bola zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá písomne. Bez pochyby totiž ide o tzv. formulárovú zmluvu, pre ktorú je charakteristické, že jej obsah nie je výsledkom dohody zmluvných strán, ale tento bol vopred určený navrhovateľom v postavení dodávateľa bez toho, aby odporca v postavení objednávateľa mal možnosť ju ovplyvniť. Posudzovaná zmluva svojím rozsahom, štruktúrou, ako i voľbou písma je štandardnou adhéznou zmluvou, pre ktorú je typický dlhý neprehľadný text napísaný miniatúrnym, ťažko čitateľným písmom s odkazom na úverové

zmluvné podmienky tvoriace jej neoddeliteľnú súčasť v rozsahu 3 strán, obdobne napísané nečitateľným písmom bez zrejmého zvýraznenia jednotlivých častí, vrátane zmluvných podmienok týkajúcich sa revolvingových úverov. S ohľadom k predostretému spôsobu vyhotovenia zmluvy a jej štylizáciu je preto dôvodný záver, že odporca v postavení priemerného spotrebiteľa ani nemohol vedieť, že spolu s úverovou zmluvou uzatvára i ďalší záväzkový vzťah s navrhovateľom a to zmluvu o revolvingovom úvere. V tomto smere navrhovateľom predkladané úvahy preto považoval za nenáležité, keď naopak je potrebné vychádzať z toho, že určitosť písomného prejavu je objektívna kategória a prejav vôle by nemal vzbudzovať dôvodné pochybnosti ani medzi účastníkmi právneho vzťahu, ani u osôb nezúčastnených na ich zmluvnom vzťahu. Vzhľadom na to, že súd považuje zmluvu za neplatnú, plnenie, ktoré má odporca vrátiť, možno priznať iba z titulu bezdôvodného obohatenia, tak ako správne uzavrel súd prvého stupňa.

V časti náhrady trov konania sa odvolací súd nestotožnil so záverom prvostupňového súdu o čiastočnom neúspechu navrhovateľa len v nepatrnej časti, ale pre nedostatok odvolania odporcu výrok o trovách konania v neprospech navrhovateľa nezmenil.

S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti ako aj v závislom výroku o trovách konania ako vecne správny s použitím ustanovenia a potvrdil.

V odvolacom konaní mal plný úspech odporca, preto mu podľa vzniklo právo na náhradu trov konania voči neúspešnému navrhovateľovi, odporca si však náhradu trov odvolacieho konania návrhom neuplatnil a z obsahu spisu mu ani žiadne trovy nevyplývajú ( a ), preto bolo dôvodné odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznať.

Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne ( posledná veta o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.