Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_8C-480-2013.pdf
PDF · 92.49 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/480/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Bibiánou Ťažiarovou v právnej veci navrhovateľky: G. G., narodená X.X.XXXX, bytom S. č.XX, XXX XX H. proti odporcom: X. H. G., narodený 1. XX. XXXX, bytom N. Z. XXXX/XX, H., 2. L. F., narodená X.X.XXXX, bytom S. Y. XX, XXX XX H., o určenie výživného na plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
I.Odporca v rade 1 je povinný platiť na výživu navrhovateľky sumu 100,- eur mesačne vždy do 15 dňa každého mesiaca s účinnosťou od 4.6.2013.
II. Súd návrh navrhovateľky voči odporcovi v rade 1 v časti výživného 530,- eur mesačne od 4.6.2013, návrh v časti finančnej pomoci na bývanie vo výške 115,- eur mesačne od 4.6.2013 z a m i e t a .
III. Súd návrh navrhovateľky voči odporkyni v rade 2 z a m i e t a .
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 4. 6. 2013 sa navrhovateľka voči odporcovi v rade 1 domáha výživného 630 eur mesačne, finančnej pomoci na bývanie vo výške 115 eur mesačne, od odporkyne v rade 2 výživného 15 eur mesačne, finančnej pomoci na bývanie vo výške 2 eur mesačne od podania návrhu.
Odporca v rade 1 s návrhom navrhovateľky nesúhlasí.
Odporkyňa v rade 2 sa k návrhu nevyjadrila.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom odporcu v rade 1, oboznámením sa s obsahom spisového materiálu najmä návrhom zo dňa 18.5.2013, výpisy z účtov odporcu, potvrdením o výške dôchodkových dávok z 29.4.2013, vyjadrením odporcu v rade 1 z 9.1.2014, výpisom z účtu na č.l. 30, potvrdením o príjme odporcu v rade 1, odpoveďou ÚPSVaR Trnava zo dňa 19. 2. 2014, oznámením Strednej zdravotníckej školy zo dňa 27.8.2013, zo dňa 19. 9. 2013, zo dňa 21. 2. 2014, odpoveďou Sociálnej poisťovne z 5.12.2013, z 26. 2. 2014, z 3. 3. 2014, z 14. 3. 2014, z 20.3.2014, spisom 11P/3/2007, s obsahom celého spisového materiálu, keď pojednával v neprítomnosti navrhovateľky a odporkyne v rade 2 v zmysle ustanovenia § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, keď obe mali doručenie predvolania vykázané riadne. Odporkyňa v rade 2 svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila. Do spisového materiálu bola v deň pojednávania doručená písomnosť potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti navrhovateľky, avšak bez sprievodného listu. Súd predmetnú písomnosť posúdil v súlade s ustanovením § 119 Občianskeho súdneho poriadku a pojednával v neprítomnosti navrhovateľky, keď nezistil žiaden dôvod na odročenie a odporkyne v rade 2 v zmysle ustanovenia § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a zistil nasledovný skutkový stav.
Odporca v rade 1 uviedol, že s návrhom nesúhlasí. Je zamestnaný a má príjem 562,83 eur mesačne. V domácnosti žije sám a má výdavky na bývanie fond opráv 57,98 eur, služby 74,55 eur, elektrika 15,48 eur, SIPO 4,64 eur. Byt, v ktorom žije má v podielovom spoluvlastníctve so súrodencami. Iný majetok väčšej hodnoty ani motorové vozidlo nevlastní. Vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke si plní vo výške 100 eur mesačne a zaplatil aj za mesiac jún 2014.
Z rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 11P/3/2007-156 zo dňa 14. 5. 2009 súd rozhodol o zvýšení výživného na navrhovateľku (v čase rozhodovania maloletú) na 100 eur mesačne od 1. 10. 2007. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že matka maloletej (odporkyňa v rade 2) od 1. 7. 2008 poberá invalidný dôchodok vo výške 7469 Sk (247,93 eur) a má vo vlastníctve 1/2 nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, k. ú. H. a to parcela č. XXXX/X, parcela č. XXXX/X, parcela č. XXXX, parcela č. XXXX, dom súp.č. XXXX, otec (odporca v rade 1 má priemerný čistý mesačný príjem 458 eur a nie je vlastníkom nehnuteľnosti.
Z potvrdenia Trnavského samosprávneho kraja zo dňa 29. 4. 2013 vyplýva, že navrhovateľka je v školskom roku 2012/2013 študentkou II. ročníka trojročného denného vyššieho odborného štúdia, študijný odbor diplomovaná všeobecná sestra. Od 4. 9. 2012 k 29. 4. 2013 je PN.
Z potvrdenia Trnavského samosprávneho kraja zo dňa 19. 9. 2013 a zo dňa 21. 2. 2014 vyplýva, že navrhovateľka je v školskom roku 2013/2014 študentkou II. ročníka trojročného denného vyššieho odborného štúdia, študijný odbor diplomovaná všeobecná sestra.
Z potvrdenia Trnavského samosprávneho kraja zo dňa 6. 6. 2014 vyplýva, že navrhovateľka ukončila úspešne II. ročník a v školskom roku 2014/2015 bude naďalej pokračovať v štúdiu v III. ročníku a v júni 2015 by mala ukončiť štúdium.
Z oznámenia zamestnávateľa navrhovateľky ACNielsen Slovakia s.r.o. vyplýva, že navrhovateľka od 19. 4. 2012 do 31. 12. 2012 pracovala na základe dohody a v mesiaci apríl mala príjem 48,21 eur, v mesiaci august 30,78 eur.
Z oznámenia Sociálnej poisťovne ústredie zo dňa 5. 12. 2013 vyplýva, že navrhovateľka poberá od 21. 7. 2011 invalidný dôchodok vo výške 160,70 eur mesačne.
Z oznámenia Sociálnej poisťovne ústredie zo dňa 24. 2. 2014 vyplýva, že navrhovateľka poberá invalidný dôchodok vo výške 165,20 eur mesačne.
Z oznámenia zamestnávateľa odporcu v rade 1 vyplýva, že za obdobie 4/2012-12/2012 mal čistý príjem 4719,55 eur /mesačný priemer 524,39 eur/; za obdobie 1-12/2013 mal čistý príjem 6753,99 eur /mesačný priemer 562,83 eur 1567,86 eur; za obdobie 1-5/2014 mal čistý príjem 2763,65 eur (mesačný priemer 552,73 eur).
Z predpisu mesačnej zálohovej úhrady za užívanie bytu platný od 1. 6. 2014 vyplýva výška úhrady 74,55 eur do fondu opráv, úhrady za služby 58,38 eur.
Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava zo dňa 10. 6. 2013 vyplýva, že odporkyňa v rade 2 poberá prídavok na dieťa a príplatok k prídavku na dieťa spolu vo výške 33,93 eur (23,10 + 10,83).
Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava zo dňa 19. 2. 2014 vyplýva, že odporkyňa v rade 2 poberá prídavok na dieťa a príplatok k prídavku na dieťa spolu vo výške 34,54 eur (23,52 + 11,02).
Z oznámenia Sociálnej poisťovne ústredie zo dňa 3. 3. 2014 vyplýva, že odporkyňa v rade 2 poberá invalidný dôchodok vo výške 305,50 eur mesačne.
Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť, ods. 2 obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, ods. 4 pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará, ods. 5 výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa ustanovenia § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvodu hodné osobitného zreteľa.
Na základe vykonaného dokazovania má súd preukázané, že navrhovateľka bola už v čase podania návrhu dospelá a naďalej študuje. Súd má za preukázané, že navrhovateľke bol priznaný invalidný dôchodok od 21. 7. 2011, ktorý jej nahrádza príjem. V čase podania návrhu, aj v čase rozhodovania žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou, odporkyňou v rade 1 čo vyplýva z oznámenia Registra obyvateľov SR ako aj zo samotného návrhu navrhovateľky. Navrhovateľka v čase podania návrhu ako aj v čase vyhlásenia rozhodnutia v tejto veci je študentkou trojročného denného vyššieho odborného štúdia, študijný odbor diplomovaná všeobecná sestra a súd ma za preukázané, že naďalej sa pripravuje na svoje budúce povolenie. Dieťa je schopné samo sa živiť ak je schopné samostatne si uspokojovať svoje potreby, pokiaľ ide o navrhovateľku táto okolnosť podľa názoru súdu v jej prípade v celom rozsahu nenastane, nakoľko navrhovateľke bola priznaná invalidita, je jej vyplácaný invalidný dôchodok. Avšak v súčasnosti je navrhovateľka stále študentkou. Navrhovateľka v konaní nepreukazovala výdavky súvisiace s jej zhoršeným zdravotným stavom, kultúrnymi záujmami, školou, bývaním a podobne. Súd má za to, že tie si platí z výživného od odporcu v rade 1, z invalidného dôchodku a tým, že žije s odporkyňou v rade 2 v spoločnej domácnosti delia sa výdavky na bývanie.
Pokiaľ ide o rozhodné obdobie, ktoré je predmetom konania t. j. od 4. 6. 2013 súd vychádzal z návrhu a dňa jeho podania na súde, odkedy je možné najskôr určiť výživné, resp. sa domáhať jeho úhrady. V konaní súd zisťoval schopnosti, možnosti a majetkové pomery odporcu v rade 1, keď má vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke, ktorú si plní vo výške 100 mesačne. Súd nezistil príjem odporcu v rade 1 vo výške 1300 eur mesačne, tak ako to tvrdila navrhovateľka vo svojom návrhu. Mal preukázané, že odporca v rade 1 má výdavky na bývanie v byte, v ktorom žije sám vo výške 136,48 eur (15,48 eur elektrina + SIPO 4,64 eur + 58,38 eur služby + 57,98 eur fond opráv), od 1. 6. 2014 vo výške 152,65 eur (15,48 eur elektrina + SIPO 4,64 eur + 74,55 eur služby + 57,98 eur fond opráv). Vlastní spoluvlastnícky podiel na byte, v ktorom žije. Iný majetok nevlastní. Súd zistil jeho priemerný čistý mesačný príjem odporcu za obdobie 1/2013-5/2014 vo výške 559,86 eur. U odporcu v rade 1 došlo k zvýšeniu jeho príjmu od posledného rozhodovania o výške výživného na navrhovateľku v tejto dobe ako maloletú o 101,86 eur (559,86 eur - 458 eur). Pri svojich úvahách pri určení výživného odporcovi v rade 1 sa súd riadil v súdnej praxi aplikovaným východiskom, podľa ktorého by sa výživné zamestnaného rodiča malo pohybovať v rozpätí 20 - 25 % jeho priemerného čistého mesačného príjmu, samozrejme s možnosťou rôznych modifikácií najmä v závislosti na počte vyživovacích povinností či potrebách jednotlivých oprávnených ale aj povinných osôb. Použitím takýchto úvah dospel k záveru o výške určeného výživného patriaceho navrhovateľke voči odporcovi v rade 1. Avšak takáto situácia by prichádzala do úvahy, keby navrhovateľka nemala pravidelný príjem a to aj vo forme invalidného dôchodku, ktorý nahrádza jej príjem. Súd pri určení výživného musel zohľadniť výšku invalidného dôchodku, ktorý navrhovateľka poberala ku dňu začatia konania a poberá aj ku dňu rozhodovania vo výške 165,20 eur, nakoľko vyplácaný invalidný dôchodok má navrhovateľke slúžiť na pokrytie jej výdavkov na výživu. Navrhovateľka spolu s určeným výživným má príjem vo výške 265,20 eur (165,20 + 100), t.j. vo výške sume, ako je 25 % zo sumy zisteného príjme odporcu v rade 1 ä(139,97 eur ako 25 % zo sumy 559,86 eur). Na základe uvedeného súd určiť výživné odporcovi v rade 1 vo výške 100 eur mesačne od 4. 6. 2013 a vo zvyšnej časti výživného 530 eur od 4. 6. 2013 návrh ako nedôvodný zamietol.
Pokiaľ ide o schopnosti a možnosti odporkyne v rade 2 súd ma za preukázané, že táto žije s navrhovateľkou v spoločnej domácnosti, poberá invalidný dôchodok vo výške 305,50 eur + prídavok na dieťa a príplatok k prídavku na dieťa spolu vo výške 33,93 eur (23,10 + 10,83) ku dňu 10. 6. 2013 a ku
dňu 1. 2. 2014 vo výške 34,54 eur (23,52 + 11,02). Pričom prídavok na dieťa a príspevok k prídavku na dieťa sú určené na výživu navrhovateľky. V čase posledného rozhodovania o výške výživného poberala invalidný dôchodok vo výške 247,93 eur mesačne. V konaní odporkyňa v rade 2 nepreukázala žiadne výdavky na bývanie, ani iné osobné výdavky. Pri svojich úvahách súd vychádzal zo zistených skutkových okolností, že tak ako navrhovateľka aj odporkyňa v rade 2 sú poberateľkami invalidného dôchodku a teda aj odporkyňa v rade 2 má obmedzenú pracovnú schopnosť. Pri rozhodovaní súd vychádzal zo skutočnosti, že jediným zdrojom príjmu odporkyne v rade 2 je invalidný dôchodok. Súd má za to, že odporkyňa v rade 2 nie schopná prispievať na výživu navrhovateľky pravidelnými mesačnými platbami vo výške 15 eur mesačne, čo by súd považoval v rozpore s dobrými mravmi, keď aj odporkyňa v rade 2 je invalidná dôchodkyňa a spoločne s navrhovateľkou žijú v spoločnej domácnosti a spoločne sa podieľajú na nákladoch bývania a iných nutných výdavkoch. Zároveň súd konštatuje, že navrhovateľka má na výživu sumu 299,13 eur (165,20 + 100 + 23,10 + 10,83 eur), od 1. 2. 2014 sumu 299,76 eur (100 + 165,20 + 23,52 + 11,02), t. j. jej príjem je v porovnateľnej výške príjmu odporkyne v rade 2, ktorá má jediný príjem invalidný dôchodok vo výške 305,50 eur mesačne. Na základe uvedené súd návrh voči odporkyni v rade 2 v časti výživného 15 eur mesačne ako nedôvodný zamietol.
Súd návrh navrhovateľky voči odporcovi v rade 1 v časti požiadavky na výživné vo výške 530 eur ako rozdiel sumy 630 eur mesačne od 4. 6. 2013 a určeného výživného 100 eur mesačne od 4. 6. 2013 do budúcna ako nedôvodný zamietol, keď mal za to, že určené výživné je primerané odôvodneným potrebám navrhovateľky a zodpovedá schopnostiam a možnostiam odporcu v rade 1, keď tak ako už bolo uvedené vyššie navrhovateľka má príjem vo forme invalidného dôchodku. Súd sa nestotožnil s návrhom navrhovateľky voči odporcovi v rade 1 v časti finančnej pomoci na bývanie 115 eur mesačne od 4. 6. 2013. Odporca v rade 1 má voči navrhovateľke zákonnú vyživovaciu povinnosť do doby pokiaľ nie je schopná sama sa živiť, pričom táto vyživovacia povinnosť v konkrétnej finančnej čiastke zohľadňuje aj prípadné výdavky spojené s bývaním a zákon neupravuje povinnosť odporcu v rade 1 poskytnúť navrhovateľke finančnú pomoc na bývanie. Taktiež súd zamietol návrh navrhovateľky voči odporkyni v rade 2 v časti finančnej pomoci na bývanie 2 eurá mesačne od 4. 6. 2013, nakoľko zamietol návrh aj v časti výživného ako nedôvodný a zákon tak ako v prípade odporcu v rade 1 neupravuje povinnosť odporkyne 2 poskytnúť navrhovateľke finančnú pomoc na bývanie.
Súd má za to, že navrhovateľka preukázala voči odporcovi v rade 1 existenciu zákonnej povinnosti v zmysle § 62 ods. 1 Zákona o rodine, prispievať jej na výživu, do doby pokiaľ nie je schopná sama sa živiť. Pokiaľ ide o priznaný invalidný dôchodok, tento nahrádza príjem navrhovateľky, ktorá vzhľadom na zhoršený zdravotný stav má obmedzenú schopnosť nájsť si zamestnanie, teda zabezpečiť si príjem na život v rámci pracovného procesu. Navrhovateľka preukázala, že sa pripravuje na svoje budúce povolanie, jej schopnosť pracovného zariadenia sa obmedzená jej zhoršeným zdravotným stavom.
Súd neurčil odporcovi platiť zročné výživné, nakoľko odporcovi v rade 1 uložil povinnosť platiť výživné 100 eur mesačne od 4. 6. 2013 /od podania návrhu/, keď odporca v rade 1 si vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke plní vo výške 100 eur mesačne, určenú rozsudkom č. k. 11P/3/2007-156 zo dňa 14. 5. 2009 a má ju splnenú ku dňu tohto rozhodnutia.
Podľa ustanovenia § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním vypočutím účastníkov konania, listinnými dokladmi založenými v spise, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu ( § 120 ods. 1 O.s.p. ). Navrhovateľka vo svojom návrhu bola povinná v zmysle ust. § 79 ods. 1 Os.p. pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva a ďalej prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov v zmysle ust. § 101 ods. 1 O.s.p. Súd teda vec prejednal v intenciách tvrdení uvádzanými navrhovateľkou, ktorými odôvodňovala svoj návrh. Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním považoval súd za dostatočné pre posúdenie rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa k meritu, a preto uzavrel, že nebolo potrebné nariaďovať výnimočné ďalšie dokazovanie nad rozsah dôkaznej aktivity účastníkov konania (§ 120 ods. 1,4 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že § sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, § ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, § účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, § v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, § sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, § účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, § rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, § súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, § konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, § súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, § súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, § doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), § rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia.