Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_11Co-12-2014.pdf
PDF · 102.15 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/12/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a členov senátu JUDr. Romana Tichého a JUDr. Adriany Gallovej v právnej veci navrhovateľa: Ing. S. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXXX/X, W., právne zastúpeného JUDr. Martinom Olosom, advokátom, so sídlom M. R. R. XX, proti odporcom: v rade 1/ S. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/XX, W., v rade 2/ O. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/XX, W., v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 17C/43/2008-83 zo dňa 02.10.2013, takto
rozhodol:
Čiastočné späťvzatie žaloby navrhovateľom, ktoré súdu došlo 09.05.2014, n e p r i p ú š ť a .
Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým vo zvyšnej časti titulom uplatneného úroku z omeškania návrh navrhovateľa zamietol, p o t v r d z u j e .
Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým navrhovateľovi voči odporcom 1/ a 2/ náhradu trov konania nepriznal, z r u š u j e a v zrušenom rozsahu okresnému súdu v r a c i a na ďalšie konanie.
Vo zvyšku s a rozsudku okresného súdu n e d o t ý k a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd vo výroku odporcovi v rade 1/ uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 9.828,58 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne z dlžnej sumy od 25.08.2012 až do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rovnakú povinnosť uložil aj odporcovi v rade 2/, pričom vo zvyšnej časti titulom uplatneného úroku z omeškania návrh navrhovateľa zamietol. Navrhovateľovi voči odporcom v rade 1/ a 2/ náhradu trov konania nepriznal.
Nárok navrhovateľa hodnotil prvostupňový súd podľa § 451 ods. 1, 2, § 456, § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 OZ, ako aj podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.
V prejednávanej veci okresný súd pri svojom rozhodovaní vychádzal zo zistení, že pôvodne rozhodnutie osvedčenia o dedičstve 21D/1386/2005, Dnot 252/05 zo dňa 21.02.2006 ako osobitný druh rozhodnutia o dedičstve, t. j. bolo vydané vo veci samej a bolo právoplatné; následne prípustnosťou obnovy konania (návrhom na obnovu konania možno napadnúť aj rozhodnutie vydané v konaní o dedičstve) pôvodné rozhodnutie vydané v konaní o dedičstve, ktoré bolo dôvodom pre plnenie navrhovateľa a splnenie si hmotnoprávnej povinnosti voči odporcom v rade 1/ a 2/ zaplatením sumy 9.828,58 eur každému z nich a po povolení obnovy konania o dedičstve došlo k novému prejednaniu dedičstva po poručiteľovi a vydaniu iného rozhodnutia než bolo rozhodnutie pôvodné. Teda podľa okresného súdu po právoplatnosti uznesenia o povolení obnovy konania súd „ex officio“ vec znova prejednal
a pôvodné, obnovou konania napadnuté rozhodnutie bolo nahradené rozhodnutím novým, nie však zrušené. Pokiaľ odporcovia v rade 1/ a 2/ poukazovali, že z nového právoplatného uznesenia nevyplýva žiadna zmenená povinnosť, a teda povolením obnovy konania sa predchádzajúce rozhodnutie neruší, okresný súd konštatoval, že z dikcie ustanovenia § 235 ods. 2. O. s. p. „nové rozhodnutie nahradí pôvodné rozhodnutie“ možno vyvodiť, že pôvodné rozhodnutie sa neruší, ale je nahradené novým rozhodnutím; na pôvodné rozhodnutie sa preto neprihliada. V rámci obnoveného konania v danom prípade napadnuté právoplatné rozhodnutie vo veci samej (osvedčenie o dedičstve zo dňa 21.02.2006) bolo zmenené a vydané nové iné rozhodnutie o dedičstve (uznesenie súdu zo dňa 26.07.2012), ktoré nahradilo pôvodné rozhodnutie, a to medzi tými istými účastníkmi prejednania dedičstva a vzťahy dedičov k prejednanému majetku poručiteľa boli novým rozhodnutím upravené inak, a to získaním iných majetkových práv všetkých zákonných dedičov. Teda právoplatnosťou zmeny (novým rozhodnutím vo veci samej) sa ex lege nahradilo pôvodné rozhodnutie a vznikol nárok navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia. Okresný súd sa nestotožnil ani s argumentáciou odporcov v rade 1/ a 2/, ak došlo k nejakej krivde, môže sa voči inému subjektu a z iného právneho titulu domáhať náhrady škody založenej na nesprávnom postupe alebo nesprávnom rozhodnutí, a konštatoval, že v danom prípade nové rozhodnutie sa nedotklo právnych vzťahov žiadnych iných subjektov, ktoré by nadväzovali na právne vzťahy účastníkov deklarované starším, neskôr zmeneným rozhodnutím. Ďalej dôvodil, že podstatou bezdôvodného obohatenia je teda zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydá tomu, na úkor koho bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný. Predpokladom zodpovednosti za získané bezdôvodné obohatenie nie je protiprávne konanie obohateného ani jeho zavinenie, ale objektívne vzniknutý stav obohatenia, ku ktorému došlo spôsobom, ktorý právny poriadok neuznáva. Skutková podstata bezdôvodného obohatenia získaného plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, dopadá na tie prípady, keď v okamžiku poskytnutia plnenia existoval právny dôvod plnenia, ktorý však následne, v dôsledku ďalšej právnej skutočnosti, stratil svoje právne účinky (odpadol). Okamžikom odpadnutia právneho dôvodu sa poskytnuté plnenie stáva bezdôvodným obohatením. Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje totiž zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného, a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť.
Okresný súd bol toho názoru, že v danom prípade poskytnutia plnenia na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia o dedičstve, ktoré bolo neskôr v rámci konania o mimoriadnom opravnom prostriedku (obnovy konania) nahradené novým rozhodnutím a došlo k novému prejednaniu veci a k vydaniu iného rozhodnutia, ide o prípad bezdôvodného obohatenia získaného plnením, ktorého právny dôvod odpadol. Pôvodné rozhodnutie o dedičstve, ktoré bolo dôvodom pre plnenie a splnenie si hmotnoprávnej povinnosti navrhovateľa voči odporcom v rade 1/ a 2/ teda právny dôvod plnenia trval až dovtedy, kým súd opätovne nevydal nové rozhodnutie vo veci prejednania dedičstva po poručiteľovi zo dňa 26.07.2012. Bezdôvodné obohatenie na strane odporcov v rade 1/ a 2/ získané plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka), vznikol okamžikom, kedy odpadol tento právny dôvod už poskytnutého plnenia. V konaní bolo podľa okresného súdu preukázané, že v súvislosti s vydaným rozhodnutím o dedičstve zo dňa 21.02.2006 odporcovia v rade 1/ a 2/ prijali od navrhovateľa výplatok dedičstva, a to každý z nich v sume po 9.828,58 eur a tento sa stal bezdôvodným obohatením okamihom právoplatnosti nového rozhodnutia o dedičstve 21D/1386/2005-247 zo dňa 24.08.2012 a tým odpadol právny dôvod, na základe ktorého navrhovateľ plnil. Rozhodujúca v danej veci bola tiež skutočnosť, kedy bezdôvodné obohatenie na strane odporcov v rade 1/ a 2/ teda vzniklo a okresný súd bol toho názoru, že k splneniu povinnosti odporcom v rade 1/ a 2/ (bezdôvodné obohatenie vydať) nemohlo dôjsť už skôr, než bezdôvodné obohatenie vzniklo, teda až právoplatnosťou nového rozhodnutia vydaného vo veci samej, t. j. 24.08.2012. S poukazom na citované ustanovenia § 451 OZ na strane odporcov v rade 1/ a 2/ vzniklo podľa okresného súdu bezdôvodné obohatenie, ktoré predstavuje vyplatenú sumu 9.828,58 eur, keďže prijali plnenie a naďalej požívajú tento majetkový prospech získaný plnením, ktorého právny dôvod odpadol a preto súd návrhu navrhovateľa v časti istiny v celom rozsahu vyhovel. Ďalej okresný súd dôvodil, že navrhovateľ popri istine uplatňoval i príslušenstvo, a to úrok z omeškania zo sumy 4.265,28 eur od 01.06.2006 až do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 5.563,30 eur od 08.02.2007 až do zaplatenia. Nárok na úroky z omeškania s plnením peňažného dlhu vzniká bez ohľadu na to, čo spôsobilo omeškanie. Úroky z omeškania možno priznať iba od toho času, keď sa dlžník dostal do omeškania. Základným predpokladom vzniku nároku na úroky z omeškania je teda existencia omeškania s plnením peňažného dlhu a základným predpokladom takéhoto omeškania je existencia pohľadávky, t. j. práva na peňažné plnenie a jej zročnosť. Podľa okresného súdu, keďže bezdôvodné obohatenie vzniklo až právoplatnosťou
nového rozhodnutia vydaného vo veci samej, t. j. 24.08.2012, preto okresný súd priznal navrhovateľovi popri istine aj nárok na zákonný úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne z dlžnej sumy až do zaplatenia a vo zvyšnej časti nad rozsah návrh navrhovateľa v časti príslušenstva pohľadávky zamietol.
O náhrade trov konania prvostupňový súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 3 a 150 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 151 ods. 1 O. s. p.
Napokon prvostupňový súd konštatoval, že aj keď v prejednávanej veci mal navrhovateľ úspech len čiastočný a neúspech v pomernej nepatrnej časti v zmysle zásady úspechu v konaní zakotvenej v ust. § 142 ods. 3 O. s. p., patrila by mu plná náhrada všetkých účelne vynaložených trov spojených s bránením práv a okresný súd mu napriek uvedenému náhradu trov konania nepriznal. Okresný súd mal za to, že v prejednávanej veci vyšli najavo také výnimočné okolnosti prípadu, pre ktoré považoval za nespravodlivé, aby odporcovia v rade 1/ a 2/, inak neúspešný účastník, platili navrhovateľovi náhradu trov konania. Za takéto výnimočné okolnosti považoval to, že povolením obnovy dedičského konania 21D/1386/2005 sa pôvodné rozhodnutie nahradilo novým rozhodnutím, návrh na obnovu konania podal samotný navrhovateľ a odporcovia v rade 1/ a 2/ nijako nemohli ovplyvniť rozhodnutie, na základe ktorého prijali poskytnuté plnenie; s prihliadnutím na okolnosti prejednania dedičstva po poručiteľovi, kedy účastníci tohto konania sú zároveň aj zákonní dedičia poručiteľa, okresný súd považoval za nespravodlivé a v rozpore so zásadou spravodlivého usporiadania vzťahov medzi nimi, aby na zaplatenie vzniknutých trov boli zaviazaní odporcovia v rade 1/ a 2/. Na základe vyššie uvedených skutočností preto okresný súd navrhovateľovi právo na náhradu trov konania nepriznal.
Voči citovanému rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ proti výroku o zamietnutí žaloby a proti výroku o trovách konania. Poukázal na to, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu trpí vadou nesprávneho právneho posúdenia veci. Nepriznanie úrokov z omeškania bolo plnenie nedôvodné a nespravodlivé. Odporcovia v rade 1/ a 2/ prevzali žalobu v roku 2008, odkedy mali vedomosť o vedení súdneho konania, ktoré bolo z dôvodu hospodárnosti prerušené. Nepriznaním úrokov z omeškania sa odvolateľ cíti sekundárne poškodený, nakoľko odporcovia v rade 1/ a 2/ nedobromyseľne užívali ním poskytnuté plnenie, napriek tomu, že mali vedomosť o obnove dedičského konania a jej dôvodnosti. Okresný súd opomenul, že povolením obnovy konania sa odkladá vykonateľnosť rozhodnutia, t. j. pôvodné dedičské rozhodnutie od povolenia obnovy už nebolo spôsobilým exekučným titulom a odporcovia tak prijali plnenie na základe rozhodnutia, ktoré ani nemohlo byť podkladom pre exekučné vymáhanie. Taktiež namietal, že v danej veci pri rozhodovaní o trovách konania dôvody hodné osobitného zreteľa absolútne neobstoja, preto je rozhodnutie zložené na zjavne neexistujúcich, resp. irelevantných dôvodov a aplikácia § 150 ods. 1 O. s. p. neprichádza do úvahy. Odvolateľ namietal, že v dôsledku konania odporcov v rade 1/ a 2/ bol nútený brániť sa proti postupu odporcov v rade 1/ a 2/, s čím mu vznikli nemalé náklady. Okrem toho odporcom v rade 1/ a 2/ musel v exekučnom konaní uhradiť značné trovy exekučného konania, napriek tomu, že mali vedomosť, že na zdedených vkladných knižkách sa nenachádzajú finančné sumy tak, ako boli deklarované v pôvodnom dedičskom rozhodnutí. Odporcovia v rade 1/ a 2/ aj po vydaní nového dedičského rozhodnutia, ktoré nahradilo pôvodné dedičské rozhodnutie, odmietali vrátiť prijaté finančné plnenie z pôvodného exekučného titulu. Odporcovia v rade 1/ a 2/ pritom mohli nárok uhradiť a súdne konanie by bolo v dôsledku späťvzatia zastavené a súdny poplatok vrátený. Odporcovia v rade 1/ a 2/ sa však naďalej účelovo snažia ponechať si plnenie z titulu vyplatenia dedičských podielov. Odporcovia v rade 1/ a 2/ majú teda vedomosť, že na ich strane došlo v dôsledku chyby súdneho komisára k bezdôvodnému obohateniu a na tomto pochybení chcú profitovať i po vydaní nového rozhodnutia. Dôsledky nepriznania náhrady trov pokladá za značné, pretože musel zaplatiť súdny poplatok vo výške 1.000,- eur, ako aj odmenu advokáta. Preto úvaha súdu o výnimočnosti prípadu s poukazom na postoj odporcov v rade 1/ a 2/ v konaní je úplne svojvoľná a hraničí až s obhajobou nezákonného postupu odporcov v rade 1/ a 2/ v snahe zmierňovať právnu zodpovednosť odporcov v rade 1/ a 2/. Poukázal na to, že pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa pri rozhodovaní o náhrade trov konania bolo potrebné prihliadať v prvom rade na majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery všetkých účastníkov konania a nielen toho účastníka, kto by mal trovy konania zaplatiť. Okrem toho je významným z hľadiska jeho uplatnenia i postoj účastníkov v priebehu konania. Poukázal tiež na čl. 46 ods. 1 Ústavy SR v súvislosti s právom na rozhodnutie o trovách konania v súlade so zákonom.
K podanému odvolaniu sa odporcovia v rade 1/ a 2/ písomne nevyjadrili.
V priebehu odvolacieho konania navrhovateľ vykonal čiastočné späťvzatie žaloby podľa ust. § 96 a § 208 O. s. p., ktorým zobral navrhovateľ návrh späť proti odporcovi v rade 1/ a 2/, v časti zaplatenia istiny a úrokov z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 9.828,58 eur za obdobie od 25.08.2012 do 16.01.2014 u odporcu v rade 1/, a u odporcu v rade 2/ za obdobie od 25.08.2012 do 02.02.2014. Návrh zdôvodnil tým, že pohľadávka bola uspokojená dobrovoľne, pričom v prevažnej časti zanikol predmet sporu, nakoľko odporcovia v rade 1/ a 2/ uznali, že ich námietky nie sú dôvodné a ich obrana bola účelová a zbytočná. Taktiež sa písomne vyjadril, že trvá vo zvyšku na podanom odvolaní. Na tomto odvolaní trvá s tým, že po pripustení späťvzatia požaduje časť uplatnených úrokov z omeškania za čas od 01.06.2006 do 24.08.2012 a trovy konania.
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým okresný súd vo zvyšnej časti titulom uplatneného úroku z omeškania návrh navrhovateľa zamietol, postupom v zmysle ust. § 156 ods. 3 O. s. p. potvrdil v zmysle ust. § 219 ods. 1 O. s. p. Výrok rozsudku, ktorým okresný súd navrhovateľovi voči odporcom v rade 1/ a 2/ náhradu trov konania nepriznal, zrušil a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f) a h) O. s. p. V časti odvolaním nenapadnutej sa výroku rozsudku okresného súdu nedotkol. Súčasne rozhodol o nepripustení čiastočného späťvzatia žaloby navrhovateľom, ktoré došlo súdu dňa 09.05.2014.
Podľa § 208 O. s. p., ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa, ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví.
Späťvzatie návrhu na začatie konania je dispozitívnym úkonom, na ktorý je oprávnený iba navrhovateľ. K späťvzatiu návrhu na začatie konania môže dôjsť nielen počas konania na súde prvého stupňa, ale aj po vydaní rozhodnutia súdu prvého stupňa, najneskôr však do momentu, kým jeho rozhodnutie nenadobudne právoplatnosť. Znamená to, že vziať žalobu späť je možné počas odvolacej lehoty bez toho, aby muselo byť súčasne podané odvolanie a ak bolo podané odvolanie, tak kedykoľvek počas odvolacieho konania, najneskôr do právoplatnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa.
V danom prípade bol rozsudok okresného súdu doručený navrhovateľovi dňa 23.10.2013 a odporcom v rade 1/ a 2/ cestou ich právneho zástupcu dňa 18.10.2013. Späťvzatie návrhu bolo súdu doručené dňa 09.05.2014, teda v priebehu odvolacieho konania, t. j. v čase, kedy rozhodol prvostupňový súd a rozhodnutie v rozhodnej časti bolo už právoplatné. Z uvedeného dôvodu potom nebolo možné akceptovať dispozitívny úkon navrhovateľa a odvolací súd späťvzatie návrhu nepripustil.
Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým vo zvyšnej časti titulom uplatneného úroku z omeškania zamietol, je vecne správny. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a vyvodil správny právny záver.
Prvostupňový súd správne konštatoval, že v konaní bolo preukázané, že v súvislosti s vydaným rozhodnutím o dedičstve zo dňa 21.02.2006 odporcovia v rade 1/ a 2/ prijali od navrhovateľa výplatok dedičstva, a to každý z nich v sume po 9.828,58 eur a tento sa stal bezdôvodným obohatením okamihom právoplatnosti nového rozhodnutia o dedičstve 21D/1386/2005-247 zo dňa 24.08.2012 a tým odpadol právny dôvod, na základe ktorého navrhovateľ plnil. Taktiež správne dôvodil, že rozhodujúca v danej veci bola skutočnosť, kedy bezdôvodné obohatenie na strane odporcov v rade 1/ a 2/ vzniklo a okresný súd dospel k správnemu názoru, že k splneniu povinnosti odporcami v rade 1/ a 2/ (bezdôvodné obohatenie vydať) nemohlo dôjsť skôr, než bezdôvodné obohatenie vzniklo, teda až právoplatnosťou nového rozhodnutia vydaného vo veci samej, t. j. 24.08.2012. Tiež okresný súd správne dôvodil, že navrhovateľ popri istine uplatňoval i príslušenstvo, a to úrok z omeškania zo sumy 4.265,28 eur od 01.06.2006 až do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 5.563,30 eur od
08.02.2007 až do zaplatenia. Nárok na úroky z omeškania s plnením peňažného dlhu vzniká bez ohľadu na to, čo spôsobilo omeškanie. Úroky z omeškania možno priznať iba od toho času, keď sa dlžník dostal do omeškania. Správne prvostupňový súd konštatoval, že základným predpokladom vzniku nároku na úroky z omeškania je teda existencia omeškania s plnením peňažného dlhu a základným predpokladom takéhoto omeškania je existencia pohľadávky, t. j. práva na peňažné plnenie a jej zročnosť. Napokon správne ustálil, že bezdôvodné obohatenie vzniklo až právoplatnosťou nového rozhodnutia vydaného vo veci samej, t. j. 24.08.2012 a preto priznal navrhovateľovi popri istine aj nárok na zákonný úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne z dlžnej sumy až do zaplatenia a vo zvyšnej časti nad rozsah návrh navrhovateľa v časti príslušenstva pohľadávky zamietol. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že podľa § 563 OZ platí, že ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Keďže čas splnenia dohodnutý nebol, nebol určený ani rozhodnutím, ani ustanovený právnym predpisom a odporcovia v rade 1/ a 2/ si boli vedomí, že proti nim bola žaloba už 09.04.2008, bolo ich povinnosťou od prvého dňa po tom, čo nadobudlo právoplatnosť nové rozhodnutie o dedičstve, splniť dlh navrhovateľovi.
Výrok rozsudku, ktorým okresný súd nepriznal náhradu trov navrhovateľovi voči odporcom v rade 1/ a 2/, zrušil a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f) a h) O. s. p.
Okresný súd nedostatočne odôvodnil právne závery ohľadne aplikácie ust. § 150 ods. 1 O. s. p., ktoré aplikoval na daný prejednávaný prípad a z ktorých vyvodzoval právne závery a z ktorých nie je dostatočne zrejmé, ako vyhodnotil dopad takéhoto rozhodnutia na majetkové pomery navrhovateľa. Toto pochybenie sa nevyhnutne premietlo i do roviny právneho hodnotenia a následne rozhodnutia okresného súdu a viedli krajský súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie okresného súdu je predčasné a arbitrárne. Krajský súd za tohto stavu akcentuje, že v danom prípade absenciu dostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k dôvodom hodným osobitného zreteľa nemôže preklenúť krajský súd doplnením odôvodnenia napadnutého uznesenia v rámci konania o odvolaní navrhovateľa. Navyše odvolací súd pokladá za potrebné uviesť, že výnimočné okolnosti, ktoré prvostupňový súd vzhliadol v tom, že povolením obnovy dedičského konania sa pôvodné rozhodnutie nahradilo novým rozhodnutím, pričom návrh na obnovu konania podal samotný navrhovateľ a odporcovia v rade 1/ a 2/ nijako nemohli ovplyvniť rozhodnutie, na základe ktorého prijali poskytnuté plnenie s prihliadnutím na okolnosti prejednania dedičstva po poručiteľovi, pokladal okresný súd za nespravodlivé a v rozpore so zásadou spravodlivého usporiadania vzťahov medzi nimi, pokladá za nesprávne vyhodnotené, nakoľko navrhovateľ podal dôvodný návrh na povolenie obnovy konania, ktorého výsledkom bolo nové prerozdelenie dedičských podielov, a teda navrhovateľ nemal inú možnosť, ako sa domáhať svojich nárokov súdnou cestou. Práve naopak, konanie odporcov v rade 1/ a 2/ vykazuje znaky konania v rozpore s dobrými mravmi, keďže po rozhodnutí o povolení obnovy konania im nič nebránilo, aby vrátili plnenie navrhovateľovi, keďže výsledok nového rozhodnutia o dedičskom konaní im nemohol byť vopred známy.
V ďalšom konaní sa okresný súd bude dôsledne zaoberať aplikáciou použitých ustanovení Občianskeho súdneho poriadku tak, aby okresný súd dostatočne odôvodnil právne závery ohľadne aplikácie ust. § 150 ods. 1 O. s. p., ak zotrvá na závere o dôvodoch výnimočnosti daného prípadu, aj napriek názoru odvolacieho súdu s tým, že ak nájde iné výnimočné okolnosti daného prípadu, potom vyhodnotí dopad takéhoto rozhodnutia so zameraním na majetkové pomery navrhovateľa. Zároveň sa prvostupňový súd bude zaoberať vyhodnotením aplikácie ustanovení o trovách konania aj v súvislosti s argumentáciou navrhovateľa v odvolaní. Následne vyhodnotí všetky podstatné skutočnosti a zdôvodní, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z akých záverov vychádzal a ako ich procesne a právne vyhodnotil. Závery, ktoré prijal, primerane vysvetlí tak, aby z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplývala jednostrannosť a ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.
Odvolací súd konštatuje, že pokiaľ ide o výrok o trovách konania medzi navrhovateľom a odporcami v rade 1/ a 2/, tento zrušil, nakoľko v zmysle § 224 ods. 3 O. s. p. o náhrade trov odvolacích rozhodne súd prvého stupňa v ďalšom konaní.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok prípustný nie je.