Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-116-2013.pdf
PDF · 131.89 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-3C/116/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený splnomocnencom : Tomáš Kušnír, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: W. E., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E. XXX/XX, XXX XX Q., t.č. O. XXX/XX, XXX XX Q., štátny občan SR, o zaplatenie sumy 2 206,88 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Odporcovi súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným na Okresnom súde Skalica dňa 26.3.2013 domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 2 206,88 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2 057,78 eur od 29.6.2012 do zaplatenia a náhradu trov konania ako postúpenú pohľadávku na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 28.6.2012 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa a.s. a navrhovateľom. Svoj návrh odôvodnil tým, že právny predchodca navrhovateľa uzavrel s odporcom dňa 18.6.2008 Zmluvu o kreditnej karte č. XXXXXXXX (ďalej len „zmluva“), ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov na základe ktorej boli odporcovi poskytnuté peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach. Navrhovateľ ďalej uviedol, že zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné podmienky náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka. Odporca neplnil splátky v stanovených termínoch, čím porušil svoju povinnosť podľa zmluvy, postupca odstúpil od zmluvy a vyzval odporcu na úhradu dlžnej sumy. Navrhovateľ v návrhu tvrdil, že má voči odporcovi pohľadávku v celkovej sume 2 206,88 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 2 057,78 eur a úroku z omeškania 149,10 eur v súlade s prílohou k zmluve o postúpení, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Odporca po postúpení pohľadávky neuhradila navrhovateľovi nič. Odporca uznal vyššie uvedený záväzok v Dohode o uznaní záväzku. Navrhovateľ si neuplatňuje uznané náklady inkasného konania. Navrhovateľ si uplatnil návrhom aj úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2 057,78 eur od 29.6.2012, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky resp. po dni riadnej splatnosti podľa prílohy k zmluve o postúpení pohľadávky. V prípade, ak nenastala splatnosť úveru, podľa uvedenia v návrhu si navrhovateľ uplatňoval úrok z omeškania počnúc dňom nasledujúcim po dni doručenia Oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru s odkazom navrhovateľa na § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného do 14.1.2009 a od 15.1.2009 odkazom na jeho znenie účinné od uvedeného dátumu, pre prípad, že výška úroku z omeškania dohodnutá nebola na spravovanie sa pri
nesplnení povinnosti dlžníka plniť riadne a včas na predpisy občianskoprávne, na § 517 Občianskeho zákonníka a nariadenie vlády SR č. 586/2008 Z. z.
Pre nedostatok odôvodnenia návrhu, iba odkazom na zmluvu o postúpení pohľadávok a odkazom na ustanovenia Obchodného zákonníka súd vyzval navrhovateľa na doplnenie návrhu výzvou zo dňa 1.8.2013. Súd požadoval po navrhovateľovi bližšie uviesť v akej výške boli odporcovi poskytnuté finančné prostriedky, koľko splátok a v akej výške odporca zaplatil, ako boli splátky odporcu započítané, z čoho pozostáva istina, či zahŕňa aj úroky, úroky z omeškania, zmluvnú pokutu, poplatky, aká úroková sadzba sa použila, aká bola výška RPMN.
Navrhovateľ v podaní zo dňa 24.1.2014 uviedol, že dňa 18.6.2008 uzatvoril pôvodný veriteľ s odporcom Zmluvu o kreditnej karte, na základe ktorej pôvodný veriteľ poskytol odporcovi úverový rámec vo výške 1 593,31 eur. Dlžná pohľadávka vo výške 2 206,88 predstavuje rozdiel debetných a kreditných operácií a pozostáva z istiny vo výške 2 057,78 eur a z úroku z omeškania vo výške 149,10 eur. Debetné operácie tvorí kartový poplatok vo výške 49,79 eur, poplatky za výber kartou spolu vo výške 1 613,22 eur, poplatok za kartovú operáciu 69,71 eur, debetné úroky vo výške 131,45 eur, zmluvné úroky z omeškania vo výške 347,61 eur. Kreditné operácie predstavujú úhrady odporcu vo výške 154 eur. Úrok z omeškania vo výške 149,10 eur bol vyčíslený úrokovou sadzbou 8 % ročne.
Navrhovateľ na návrhu trval v celom rozsahu.
Navrhovateľ ani jeho splnomocnenec sa na riadne predvolané pojednávanie nedostavili, splnomocnenec navrhovateľa ospravedlnil svoju a navrhovateľovu neúčasť a žiadal, aby sa rozhodlo aj bez jeho účasti na základe predložených dôkazov. Súd preto vec prejednal s použitím ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p. bez prítomnosti navrhovateľa a jeho splnomocnenca, prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy s tým, že sa jedná o vec, ktorú možno rozhodnúť na základe listinných dôkazov.
Odporca dal na pojednávaní k veci dal ústne vyjadrenie v tom zmysle, že v roku 2008 získal od pôvodného veriteľa kreditnú kartu, z ktorej čerpal finančné prostriedky, pričom si nepamätal, koľko z poskytnutých prostriedkov veriteľovi splatil.
Súd preto vec prejednal s použitím ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p. bez prítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu a prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy s tým, že sa jedná o vec, ktorú možno rozhodnúť na základe listinných dôkazov.
Súd vo veci vykonal dokazovanie Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 27.6.2012 a k nej patriacou prílohou č. 1, Zmluvou o kreditnej karte č. XXXXXXXX, Obchodnými podmienkami pre kreditné karty s účinnosťou k 5.6.2006, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 16.7.2012, Dohodou o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 21.8.2012, Pokusom o zmier zo dňa 20.2.2013, výzvou súdu voči navrhovateľovi zo dňa 1.8.2013, vyjadrením navrhovateľa zo dňa 24.1.2014, výpisom z účtu odporcu, výpoveďou zmluvy o kreditnej karte zo dňa 23.2.2009 spolu s doručenkou, výsluchom odporcu a zistil tento skutkový stav veci:
Dňa 27.6.2012 uzavrel navrhovateľ ako postupník so Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako postupcom Zmluvu o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE, pričom príloha k zmluve preukazuje, že pohľadávka voči odporcovi bola postúpená na navrhovateľa.
Listom zo dňa 16.7.2012 oznamovala Slovenská sporiteľňa a.s. odporcovi, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.6.2012 postúpila pohľadávku vo výške 2 206,88 eur na navrhovateľa.
Z Návrhu na uzatvorenie zmluvy o kreditnej karte č. XXXXXXXX zo dňa 18.6.2008 súd zistil, že držiteľom karty bol odporca, ktorý ako majiteľ účtu požiadal o vydanie kreditnej karty s celkovým úverovým rámcom 1 593,31 eur. Odporca v zmluve vyhlásil, že sa oboznámil s Obchodnými podmienkami pre kreditné karty s účinnosťou od 5.6.2006, Obchodnými podmienkami pre poskytovanie a používanie Elektronických služieb a Platobných kariet vydaných pôvodným veriteľom s účinnosťou od 10.9.2002, podľa zmluvy je ďalej používané len „Obchodné podmienky“ a Všeobecnými obchodnými podmienkami vydanými bankou s účinnosťou od 1.8.2002 /ďalej len „VOP“/, sadzobníkom a podmienkami určenými bankou zverejnením, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Odporca ďalej v zmluve vyhlásil, že súhlasí, aby sa všetky právne vzťahy vyslovene neupravené v zmluve riadili ustanoveniami Obchodných podmienok pre kreditné karty, Obchodných podmienok, VOP, sadzobníka a podmienok určených zverejnením, Obchodným zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi a to v tomto poradí.
VOP ani Obchodné podmienky pre poskytovanie a používanie Elektronických služieb a Platobných kariet vydaných pôvodným veriteľom s účinnosťou od 10.9.2002 súdu predložené neboli.
Súdu boli predložené Obchodné podmienky pre kreditné karty s účinnosťou k 5.6.2006 v znení dodatku č. 1 účinného od 1.8.2007.
V zmysle bodu 3.1 Obchodných podmienok je návrh klienta neodvolateľným návrhom, pričom dňom doručenia akceptácie návrhu odporcovi alebo doručením kreditnej karty a PIN-kódu držiteľovi karty vzniká zmluva o kreditnej karte.
Podľa bodu 3.3 banka ako veriteľ poskytne v prospech klienta ako dlžníka úver a klient je povinný za dohodnutých podmienok poskytnutý úver splatiť, platiť úroky a plniť ďalšie dohodnuté podmienky.
Podľa bodu 4.7 banka na základe zmluvy o kreditnej karte poskytne klientovi úver za týchto podmienok: výška celkového úverového rámca je stanovená v súlade so zmluvou o kreditnej karte, úroková sadzba je premenlivá, splatnosť úrokov mesačne ku dňu splatnosti, konečná splatnosť celkového úverového rámca v deň zániku zmluvy o kreditnej karte alebo v deň vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru.
Podľa bodu 4.8 banka poskytne úver najviac do výšky celkového úverového rámca takým spôsobom, že bude realizovať transakcie.
Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 21.8.2012 je predtlačeným formulárom, kde v bode 1.2 sú údaje o odporcovi ako dlžníkovi, v bode 2. je uvedené, že dlžník uznáva záväzok voči veriteľovi vo výške 2 529,59 eur, ktorá pozostáva z istiny 2 057,78 eur, z ostatného príslušenstva podľa zmluvy 149,10 eur, z úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2 057,78 eur od 27.6.2012 do dňa splatnosti poslednej splátky a nákladov na inkasné konanie vo výške 150 eur. V bode 3 dohody je uvedený záväzok dlžníka splatiť záväzok voči veriteľovi v 24 pravidelných splátkach v dohodnutej minimálnej výške 105 eur k 20. dňu v mesiaci, pričom dátum splatnosti prvej splátky je 20.8.2012 a dátum poslednej splátky je 20.7.2014.
Z prehľadu transakcií za obdobie od 2.8.2008 do 5.8.2011 odporcu vyplýva, že odporca vykonal výbery celkom vo výške 1 613,22 eur (48 600 Sk) a uhradil celkom 154 eur (4 639,34 Sk).
Pokusom o zmier zo dňa 20.2.2013 vyzýval navrhovateľ odporcu na zaplatenie dlžnej sumy do 27.2.2013 vo výške 2 327,13 eur.
Výpoveďou zmluvy o kreditnej karte zo dňa 23.2.2009 spolu s doručenkou pre odporcu má súd preukázané, že pôvodný veriteľ vypovedal zmluvu a súčasne požiadal o bezodkladné splatenie celej dlžnej sumy do troch dní odo dňa doručenia výpovede. Výpoveď zo zmluvy prevzal odporca dňa 26.2.2009.
Odporca pri výsluchu uviedol, že v roku 2008 čerpal spolu s manželkou úver od SLSP prostredníctvom kreditnej karty, nepamätal si výšku úveru, nepoznal výšku úroku, ani poplatkov. Dohoda o uznaní záväzku mu prišlo poštou, myslel si, že sa v dohode jedná o úrok z omeškania.
Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení do 31.12.2008 (ďalej len „Obchodný zákonníka“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 prvá veta Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.
Podľa § 503 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
Podľa § 2 písm. a) a b) Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení do 31.7.2008 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.
Podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 52 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení do 31.10.2008 (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nar. vl. 87/1995 Z.z. /účinné do 31.12.2008/ výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 3 ods. 1 Nar. vl. 586/2008 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z. / účinné od 1.1.2009/, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 102 Občianskeho zákonníka pri právach, ktoré sa musia najprv uplatniť u fyzickej alebo právnickej osoby začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo takto uplatnilo.
Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení od 1.5.2014 (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa článku VIII. bod 12. zákona č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto: za § 5a sa vkladá § 5b, ktorý znie: „orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.". Podľa článku XIV. zákon nadobúda účinnosť 1. mája 2014.
Súd sa v prvom rade zaoberal právnou povahou a aplikáciou právnej normy vo vzťahu k predmetu uplatnenej pohľadávky v tomto konaní a právneho vzťahu vzniknutého medzi účastníkmi. Súd má za to, že uvedená zmluva o kreditnej karte zo dňa 18.6.2008 má spotrebiteľský charakter zmluvy, zmluva spĺňa podstatné náležitosti zmluvy podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a spotrebiteľského úveru podľa zákona o spotrebiteľských úveroch a preto súd pri právnom posúdení veci zmluvu posudzoval v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka a tiež v zmysle ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a zákona 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi úverový limit v rámci vykonávania svojej obchodnej činnosti, odporca túto finančnú službu prijal ako spotrebiteľ. Ide tak o zmluvu uzavretú ako spotrebiteľskú, ktorej základným charakterom je charakter absolútneho obchodného záväzkového vzťahu podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka v znení v čase uzavretia zmluvy. Odporca uzatvoril s právnym predchodcom navrhovateľa zmluvu o kreditnej karte podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Zo zmluvy vyplýva, že vzájomné vzťahy sa budú medzi účastníkmi spravovať príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka. V spotrebiteľskom vzťahu platí aj zákonná úprava ochrany spotrebiteľských úverov zákonom č. 258/2001 Z.z., účastníci uzatvorili platnú zmluvu o kreditnej karte s tým, že je uzatvorená podľa Obchodného zákonníka, na ich zmluvný vzťah sa bude aplikovať režim Obchodného zákonníka. Keďže ide v danom prípade o spotrebiteľskú zmluvu, je nevyhnutné použiť na daný vzťah tiež ustanovenia § 53 až 54 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy. Súd mal za preukázanú existenciu úverovej zmluvy, pričom súd dospel k záveru, že právny vzťah medzi účastníkmi sa spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka a tiež v zmysle ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľský charakter zmluvy vyplýva z postavenia účastníkov zmluvy, keď niet pochýb o tom, že pôvodný veriteľ je dodávateľom a zo žiadneho z údajov zistených v konaní nevyplynulo, žeby odporca požadoval poskytnúť úver nie ako spotrebiteľ podľa § 52 ods. 3 OZ, alebo žeby naopak konal ako osoba pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Z uvedeného tak jednoznačne vyplýva, že písomne uzavretá zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, uzavretou medzi dodávateľom vo forme spotrebiteľského úveru.
Novela zákona o ochrane spotrebiteľa v § 5b zaviedla povinnosť súdu ex offo prihliadať na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Súd preto ex offo skúmal, či pohľadávka navrhovateľa voči odporcovi je premlčaná. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby sa právo bolo vykonalo, čo má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému priznať. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Ak uplynula zákonnom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, súd prihliada na premlčanie v súčasnosti ex offo a tak sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho práva.
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že návrh nebol podaný dôvodne. Zo zisteného stavu veci súd vyvodil ten právny záver, že v konaní je potrebné ex offo prihliadnuť na premlčanie uplatneného nároku. Pri posudzovaní premlčania súd aplikoval ustanovenie § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je premlčacia doba tri roky. Úpravu premlčania obsahuje tiež Obchodný zákonník, podľa ktorého je premlčacia doba štvorročná. I keď účastníci uzavreli zmluvu o úvere podľa Obchodného zákonníka, ktorá ako typ zmluvy je absolútnym obchodom, zároveň táto zmluva spadá pod úpravu spotrebiteľských zmlúv podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, na ktorý pri odstúpení od zmluvy ( § 48) odkazuje aj zákon o spotrebiteľských úveroch, ktorá dopadá na právny vzťah účastníkov. Úprava o premlčaní v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka je úpravou nevýhodnejšou pre
spotrebiteľa, preto ju súd na predmetnú vec neaplikoval. Použitie úpravy o premlčacích dobách podľa Obchodného zákonníka na ochranu spotrebiteľa neprichádza do úvahy, pretože je v ňom zakotvená dlhšia (štvorročná) premlčacia doba, ktorá zvyšuje ochranu veriteľa a naopak predlžuje stav neistoty spotrebiteľa, že by veriteľ od neho mohol niečo úspešne žalovať. Súd tak postupoval podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, kedy sa ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom, tzn. že súd na právny vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ použil prednostne ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Navrhovateľ uzatvoril s odporcom zmluvu o kreditnej karte dňa 18.6.2008, ktorú vypovedal svojím podaním zo dňa 23.2.2009, ktoré odporca prevzal dňa 26.2.2009. V zmysle § 103 Občianskeho zákonníka premlčacia trojročná lehota v tomto prípade začala plynúť odo dňa 27.2.2009 (deň nasledujúci po prevzatí výpovede zo zmluvy) a uplynula dňa 27.2.2012. Návrh na súd bol podaný dňa 26.3.2013, teda po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty, preto bolo potrebné premlčaný návrh navrhovateľa ex offo ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť. Súčasne súd poznamenáva, že aj keby súd na daný stav aplikoval štvorročnú premlčaciu lehotu podľa obchodného práva, taktiež by bola pohľadávka navrhovateľa premlčaná.
Vzhľadom k zamietnutiu návrhu pre premlčanie uplatneného nároku navrhovateľa, súd sa nezaoberal neprijateľnými podmienkami zo zmluvy o kreditnej karte.
Čo sa týka Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 21.8.2012, navrhovateľ z nej nevyvodil žiadne tvrdenia rozhodné pre vec. Po oboznámení sa s listinou súd vyvodil záver, že síce obsahuje sumu, ktorú odporca uznáva, avšak nie je z nej zrejmé, aké príslušenstvo je zahrnuté do uznanej čiastky istiny, nakoľko je v bode 2. uvedené, že celková dlžná suma okrem iného pozostáva z „ostatného príslušenstva podľa zmluvy 149,10 eur“. Príslušenstvo nie je s ohľadom na ustanovenie § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka špecifikované a súd ho považuje za neurčité v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kedy sa musí právny úkon urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Aj pre platnosť Dohody o uznaní záväzku sa vyžaduje, aby nebola v rozpore so zákonom. Dohoda o uznaní dlhu musí zodpovedať všetkým náležitostiam platného právneho úkonu, najmä musí byť určitá a zrozumiteľná a v zmysle § 40 ods. 3 OZ v nadväznosti na § 558 OZ má byť právny úkon písomného uznania dlhu podpísaný konajúcou osobou. Pokiaľ sa týka listiny nazvanej Dohoda o uznaní záväzku ako takej ide o predtlač - formulár navrhovateľa, označený ako „dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach“ môže u spotrebiteľa s minimálnym právnym vedomím za určitých okolností, keď je zo strany veriteľa, resp. jeho právneho nástupcu upozorňovaný možným súdnym konaním a následnou exekúciou, priviesť k rozhodnutiu uzavrieť takúto dohodu o splátkovom kalendári v snahe zabrániť jeho postihu a urovnať svoje záväzky voči veriteľovi s tým, že si nemusí byť vedomý aké ďalšie prehlásenia podpísal, vzhľadom k tomu, že samotná Dohoda je vypísaná vo všetkých bodoch zástupcom druhej strany. Záver v predchádzajúcej vete súd robí z doterajšej praxe navrhovateľa, súdu známej z jeho rozhodovacej činnosti o návrhoch navrhovateľa, smerujúcim voči spotrebiteľom. Z množstva Dohôd, ktoré predložil zástupca navrhovateľa spotrebiteľom a na ich základe v súdnych konaniach žiada navrhovateľ priznať premlčaný dlh, uznanie dlhu odporcami v iných súdnych konaniach súd považoval za právne neúčinné, pretože odporcovia nemali vedomosť o následkoch uznania dlhu, ktoré je zakomponované do Dohody o uzavretí splátkového kalendára, pričom v iných konaniach mal súd pochybnosti o tom, že ide o skutočný prejav vôle odporcov uznať dlh a nešlo iba o ich vôľu uzavrieť dohodu o splátkach s navrhovateľom, k čomu súd dospel aj v súdnej veci účastníkov a vyplýva to z výpovede odporcu, ktorému prišla dohoda poštou, pričom si myslel, že sa jedná o oznámenie o výške úrokov z omeškania, podpisom zmluvy nemal záujem uznať svoj záväzok voči navrhovateľovi ani splácať dlh v splátkach, čo potvrdzuje tiež konanie odporcu, ktorý po podpise dohody nezaplatil navrhovateľovi nič, ani jednu splátku. Zámer navrhovateľa dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody spotrebiteľom, súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku so záverom, že pri podpísaní dohody spotrebiteľom boli naplnené zákonné znaky inštitútu o nekalej obchodnej praktike, a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane navrhovateľa a využitie takej obchodnej praktiky zo strany navrhovateľa, ktorá podstatne narúša ekonomické správanie sa druhej strany ako priemerného spotrebiteľa v zmysle ustanovení § 7 ods. 2 písm. a), b) a r) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (zákon účinný v čase podpísania Dohody). Podľa § 7 ods. 1 tohto zákona sú nekalé obchodné praktiky zakázané a čo je zákonom zakázané nepožíva právnu ochranu. O naplnení
znaku nekalej obchodnej praktiky vo vzťahu k odporcovi svedčí aj výpoveď odporcu o okolnostiach, za ktorých došlo k daniu jeho podpisu na Dohodu. Samotná dohoda je vopred navrhovateľom vypracovaný štandardizovaný formulár, v ktorom je ním zakomponovaná aj formulácia o uznaní premlčaného dlhu. V tlačive sú strojom dopĺňané údaje. Súd celú dohodu pre okolnosti za ktorých bola odporcom podpísaná a pre nekalú obchodnú praktiku použitú navrhovateľom vyhodnotil ako neplatnú, odporujúcu v zmysle § 39 OZ účelu zákona a uznanie záväzku za neúčinné.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p., avšak odporcovi, ktorý bol vo veci účastníkom celkom úspešným, súd nepriznal náhradu trov konania, nakoľko odporca výslovne uviedol, že náhradu trov konania nepožaduje priznať, práva na ne sa vzdal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).