Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_5C-173-2013.pdf
PDF · 93.04 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/173/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Klaudiou Šiškovou v právnej veci navrhovateľa: CASH COLLECTORS SK s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy č. 49, Bratislava, IČO: 44 703 015, zastúpeného Havel, Holásek & Partners s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Mlynské Nivy č. 49, Bratislava, IČO: 36 856 584, proti odporcovi: M. Š.N., nar. XX.X.XXXX, t.č. bytom B. X, XXX XX K., Č. T., o zaplatenie 4.777,14 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.181,35 eur spolu s 8,5% ročným úrokom z omeškania od 10.5.2013 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným proti odporkyni domáhal zaplatenia sumy 4.777,14 eur spolu s 11,65% ročným zmluvným úrokom zo sumy 4.305,31 eur od 10.5.2013 do zaplatenia, s 8,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 4.305,31 eur od 10.5.2013 do zaplatenia a nárok na náhradu trov konania. Návrh zdôvodnil tým, že odporkyňa uzavrela dňa 1.12.2005 s právnym predchodcom navrhovateľa Slovenskou sporiteľňou a.s. Bratislava zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou boli aj ostatné prílohy. Na základe zmluvy bol odporkyni poskytnutý úver 2.655,51 eur (80.000,- Sk). Ďalej boli v zmluve dohodnuté ďalšie platobné podmienky, výška kartového rámca, úroková sadzba, splatnosť úrokov, konečná splatnosť kartového rámca a iné platobné podmienky. Odporkyňa mala splácať úver v pravidelných mesačných splátkach po 38,31 eur s tým, že dátum splatnosti 1. splátky bol určený dňom 20.1.2006 a konečná splatnosť úveru bolo určená dňom 20.11.2015. Splatnosť jednotlivých splátok bola dohodnutá vždy k 20. dňu v mesiaci. V návrhu navrhovateľ uviedol, že výška úrokovej sadzby ako odplaty za poskytnutý úver bola v zmluve dohodnutá vo výške 10,6% ročne, táto bola platná v deň podpisu zmluvy. Išlo o premenlivú výšku úrokovej sadzby. RPMN si zmluvné strany dohodli vo výške 5,66% ročne. Odporkyňa využila možnosť čerpať úver, avšak podmienky pre splácanie úveru nedodržala a dostala sa so splácaním úveru do omeškania. Slovenskej sporiteľni tak vznikla pohľadávka vo výške 4.777,14 eur a táto pozostávala z istiny úveru po splatnosti 4.305,31 eur a úrokov z omeškania z nezaplatených splátok vyčíslených od prvého dňa omeškania so splácaním záväzku do dňa postúpenia predmetnej pohľadávky, t.j. do 26.10.2010 v sume 471,83 eur. Slovenská sporiteľňa a.s. uzatvorila dňa 21.10.2010 so spoločnosťou Havel, Holásek & Partners zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bola aj predmetná pohľadávka pod č. 681. Následne táto spoločnosť postúpila pohľadávku na navrhovateľa zmluvou o postúpení pohľadávok z 1.12.2010 s účinnosťou od tohto dátumu. Na navrhovateľa prešla pohľadávka spolu so všetkými právami s ňou spojenými. Navrhovateľ listom zo dňa 23.4.2013 upozornil odporkyňu na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru ak neuhradí omeškané splátky v lehote 15 dní.
Odporkyňa omeškané splátky v tejto lehote nezaplatila, preto navrhovateľ listom zo dňa 9.5.2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 9.5.2013 a odporkyňu vyzval na úhradu celej pohľadávky do 3 dní od doručenia výzvy. Z návrhu navrhovateľa tiež vyplýva, že podľa základných podmienok zmluvy bol medzi zmluvnými stranami dohodnutý zmluvný úrok vo výške 11,65% ročne, preto si voči odporkyni uplatňuje nárok na zmluvný úrok v tejto výške. Odporkyňa dlžnú sumu nezaplatila, preto uplatňuje navrhovateľ aj úrok z omeškania vo výške podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka.
Odporkyňa sa k návrhu navrhovateľa nevyjadrila, na pojednávanie sa napriek riadne doručenému predvolaniu bez ospravedlnenia nedostavila, v konaní zostala nečinná.
Súd pojednával v neprítomnosti odporkyne podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu navrhovateľa, oboznámením obsahu výpisu z obchodného registra na navrhovateľa, Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 1.12.2005, všeobecných obchodných podmienok, výpisu z bankovej knihy Slovenskej sporiteľne a.s., upozornenia na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 23.4.2013, oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 9.5.2013, oznámenia o postúpení pohľadávky z 12.11.2010 a z 20.12.2010, písomného vyjadrenia navrhovateľa zo dňa 19.2.2014, výpisu z úverového účtu odporkyne, sadzobníka poplatkov a náhrad Slovenskej sporiteľne, a.s., ako aj oboznámením ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:
Dňa 1.12.2005 bola uzavretá medzi Slovenskou sporiteľňou a.s. Bratislava a odporkyňou zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol odporkyni poskytnutý spotrebný úver vo výške 80.000,- Sk, t.j. 2.655,51 eur. V zmluve bola dohodnutá úroková sadzba 10,6% ročne platná v deň podpisu zmluvy s tým, že podľa čl. IV. bod 2 zmluvy bol veriteľ oprávnený meniť výšku úrokovej sadzby dohodnutú v základných podmienkach zmluvy tak, že zmena výšky úrokovej sadzby je účinná rozhodnutím veriteľa a zverejnením. RPMN bola dohodnutá vo výške 5,66% ročne. Odporkyňa sa zaviazala úver splácať v pravidelných mesačných splátkach po 1.154,- Sk, t.j. 38,31eur vždy k 20. dňu v mesiaci počnúc 20.1.2006 a dátum poslednej splátky bol určený na deň 20.11.2015. Účastníci zmluvy si dohodli poplatok za poskytnutie úveru vo výške 1.600,- Sk a poplatok za správu úveru vo výške 50,- Sk mesačne.
Oznámením o postúpení pohľadávok zo dňa 12.11.2010 oznamovala Slovenská sporiteľňa a.s. odporkyni postúpenie pohľadávky voči nej na Havel & Holásek s.r.o Bratislava a následne oznámením o postúpení pohľadávok z 20.12.2010 oznamovala táto spoločnosť postúpenie pohľadávky na navrhovateľa.
Z vyjadrenia navrhovateľa doručeného súdu dňa 24.2.2014 vyplýva, že odporkyňa úver čerpala jednorazovo dňa 1.12.2005, celkovo uhradila navrhovateľovi, resp. jeho právnemu predchodcovi sumu 474,16 eur. Z oznámenia navrhovateľa bolo zistené, že suma 210,50 Sk, t.j. 6,99 eur bola započítaná na úradu splatných úrokov z omeškania a suma 14.074,50 Sk, t.j. 467,19 eur na istinu úveru. Navrhovateľ si voči odporkyni uplatnil nárok na zaplatenie sumy 4.777,14 eur a táto suma pozostáva z istiny po splatnosti vo výške 4.305,31 eur a úroku z omeškania do dňa postúpenia pohľadávky, t.j. do 26.10.2010 v sume 471,14 eur a zároveň si uplatnil aj nárok na 11,65% ročný zmluvný úrok zo sumy 4.305,31 eur od 10.5.2013 (odo dňa nasledujúceho po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru) do zaplatenia a 8,5% ročný úrok omeškania zo sumy 4.305,31eur od 10.5.2013 do zaplatenia. Istina 4.305,31 eur pritom v sebe zahŕňa aj zmluvné úroky ku dňu postúpenia pohľadávky, t.j. k 21.10.2010 vo výške 1.864,74 eur a poplatky v sume 305,35 eur. Z vyjadrenia navrhovateľa a oznámenia zo dňa 9.5.2013 vyplýva, že navrhovateľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 9.5.2013 v súlade s článkom 7.6.1 Všeobecných obchodných podmienok a podľa § 53 ods. 8 a § 565 Občianskeho zákonníka. Odporkyňa navrhovateľovi dlžnú sumu neuhradila napriek zaslanej výzve.
Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30.06.2006 (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom do 30.06.2006), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom do 30.06.2006), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
Podľa čl. 3 ods.1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.apríla 1993 (ďalej len „smernica“), zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa čl. 3 ods. 2 smernice, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Podľa čl. 3 ods. 3 smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
Podľa čl. 5 smernice, v prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované zrozumiteľne. Keď existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto pravidlo výkladu neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v čl. 7 ods.2.
Podľa čl. 6 ods.1 smernice, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
V súvislosti s implementáciou smernice č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách treba dôsledne odlišovať problematiku ochrany spotrebiteľa a úpravy spotrebiteľskej zmluvy, ktorá sa v praxi uzatvára tak, že obsahuje zmluvné podmienky, ktoré spotrebiteľ nebol schopný ovplyvniť. V zmysle čl. 6 ods. 1 predmetnej smernice majú členské štáty zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzavretých so spotrebiteľom podľa vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola naďalej pre strany záväzná, ak je jej existencia možná bez nekalých podmienok. Uvedená smernica za spotrebiteľskú zmluvu považuje každú zmluvu, pri ktorej spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť jej obsah.
Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je podaný čiastočne dôvodne. Po zhodnotení zisteného skutkového stavu mal súd za to, že účastníci uzavreli dňa 1.12.2005 zmluvu o splátkovom úvere, pričom z právneho hľadiska ide o spotrebiteľský úver, ktorý poskytol navrhovateľ odporcovi podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov.
Preskúmaním uvedenej úverovej zmluvy súd zistil, že uzavretá úverová zmluva síce obsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej len „RPMN“), avšak ide o údaj, ktorý nezodpovedá reálnej RPMN predmetného spotrebiteľského úveru. Ročná percentuálna miera nákladov vyjadruje celkové ročné náklady na pôžičku. RPMN zahrňuje úroky, poplatky aj prípadné poistenie. RPMN má vyjadrovať číslo, ktoré má umožniť spotrebiteľovi lepšie vyhodnotiť výhodnosť alebo nevýhodnosť poskytovaného úveru. RPMN udáva percentuálny podiel z dlžnej čiastky, ktorý musí spotrebiteľ zaplatiť za obdobie jedného roka v súvislosti so splátkami, správou a ďalšími výdajmi spojenými s čerpaním úveru. Avšak RPMN uvedená v predmetnej zmluve v zmysle vnútroštátnej úpravy nevyjadruje percentuálny podiel z dlžnej čiastky, ktorý musí spotrebiteľ zaplatiť za obdobie jedného roka v súvislosti so splátkami, správou a ďalšími výdajmi spojenými s čerpaním úveru. RPMN je vzhľadom na poplatky a ostatné náklady spotrebiteľa súvisiace so spotrebiteľským úverom vždy vyššia ako úroková sadzba úveru dohodnutá v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Ak je ročná úroková sadzba úveru dohodnutá ako v predmetnej zmluve vo výške 10,60% nemôže byť RPMN vzhľadom na dohodnuté poplatky za správu úverového účtu v nižšej výške ako je 10,60%, no v danej zmluve bola dohodnutá RPMN vo výške 5,66%, čo nezodpovedá skutočnosti. Vzhľadom na čl. 6 ods. 1 smernice 93/13/EHS vyhodnotil súd, že uvedenie RPMN, síce vo výške, ktorá je v súlade s vnútroštátnou úpravou, ale ktorá nezodpovedá skutočnosti a požiadavkám komunitárneho práva na ochranu spotrebiteľa, je nekalou podmienkou. Keďže ide o nekalú podmienku, je neplatná, a preto ako keby ani nebola v predmetnej zmluve o splátkovom úvere uvedená. Súd mal za to, že ak aj je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená RPMN, ktorá nezodpovedá podmienkam poskytnutého úveru, ako keby tam ani nebola uvedená, nakoľko ide o klamlivý, nesprávny a zavádzajúci údaj. Neuvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN), resp. jej neuvedenie v skutočnej výške v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2006 znamená, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedenej úverovej zmluvy potom vyplýva, že navrhovateľ poskytol odporkyni úver vo výške 80.000,- Sk (2.655,51 eura). Keďže odporkyňa na základe uvedenej úverovej zmluvy, ktorá sa považuje z vyššie uvedených dôvodov za bezúročnú a bez poplatkov, zaplatila celkom sumu 474,16 eura (14.285,- Sk), zostáva jej uhradiť titulom vrátenia dlžnej sumy zo zmluvy o splátkovom úvere sumu 2.181,35 eura.
Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa. Uvedené sa týka aj prípustnosti maximálnej výšky úrokov z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 OZ. Čo sa týka úrokov z omeškania ich výšku zákon č. 258/2001 Z. z. neupravoval. Takáto úprava bola obsiahnutá v dvoch právnych predpisoch a to v ustanovení § 369 Obchodného zákonníka a v ustanovení § 517 Občianskeho zákonníka. Kým Obchodný zákonník v čase uzatvorenia zmluvy výšku úrokov pri jej dojednaní zmluvnými stranami neobmedzoval, Občiansky zákonník neumožňoval priznať vyššiu výšku úrokov z omeškania, než ako to vyplývalo z ustanovenia § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., teda maximálne len do výšky dvojnásobku diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku bola v tomto smere pre spotrebiteľa výhodnejšia a tejto výhodnejšej úpravy sa spotrebiteľ vzdať nemohol. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 54 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Navrhovateľ podaným návrhom uplatňuje zaplatenie úrokov z omeškania v sume 471,83 eura. V sume, ktorá predstavuje úrok z omeškania vo výške 26,40% ročne z navrhovateľom uplatnenej istiny do 26.10.2010, t.j. vo výške vyššej v porovnaní s úrokom z omeškania na aký by navrhovateľovi vznikol nárok pri aplikácií výhodnejšej právnej úpravy pre spotrebiteľa- odporcu obsiahnutej v Občianskom zákonníku. Vzhľadom na uvedené súd navrhovateľovi uplatnené úroky z omeškania v sume 471,83 eura nepriznal.
Keďže odporkyňa nesplácala poskytnutý úver v dohodnutých termínoch splatnosti, pričom celkový dlh z titulu poskytnutého a nevráteného úveru nezaplatila ani na základe výzvy zo dňa 9.5.2013, súd priznal navrhovateľovi ním uplatnený úrok z omeškania v zákonnej výške 8,5% ročne zo súdom priznanej istiny úveru v sume 2.181,35 eura od 10.5.2013 do zaplatenia, ktorého výška bola uplatnená v súlade s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov a v súlade s § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka.
Z uvedených dôvodov súd zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.181,35 eura s 8,5% ročným úrokom z omeškania od 10.5.2013 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku (v časti o zaplatenie 2.595,79 s 8,5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.123,96 eura od 10.5.2013 do zaplatenia) súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal, pretože obaja účastníci mali v konaní len čiastočný úspech (úspech v konaní každého z účastníkov bol takmer rovnaký).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne prostredníctvom tunajšieho súdu v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie musí obsahovať označenie účastníkov konania, voči ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom odvolateľ vidí nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu, čoho sa odvolaním domáha, musí byť podpísané a datované. Odvolanie možno zdôvodniť len skutočnosťami uvedenými v § 205 ods. 2 O.s.p..
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia /§ 251 O.s.p./.