Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_8C-6-2014.pdf
PDF · 105.64 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/6/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom Mgr. Dušanom Chamulom, v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270, so sídlom v Bratislave, ul. Metodova 8, zastúpený: Bobák, Bollová a spol., s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom v Bratislave, Dr. Vl. Clementisa 10, proti žalovanému: O.. L. U., F.. X.X.XXXX, T. Ž., K.. Z. Č.. XXXX/X, v konaní o zaplatenie 151,22 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 80,22 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne z dlžnej sumy 80,22 Eur od 27.7.2012 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobou zo dňa 21.10.2013 sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 151,22 Eur s úrokom z omeškania 8,75 % ročne z dlžnej sumy od 27.7.2012 do zaplatenia.
Žalobca odôvodnil žalobu tým, že uzatvoril so žalovaným Zmluvu o pripojení č. I. zo dňa 25.11.2010, na základe ktorej žalobca umožnil žalovanému využívať komunikačné služby, žalovaný sa zaviazala platiť odplatu za dohodnuté služby. V zmysle predmetnej zmluvy žalobca vypožičal žalovanému SIM kartu s telefónnym číslom: XXXXXXXXXX. V snahe predísť procesnej neistote, pri posudzovaní nároku z titulu zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody, v časti zmluvnej pokuty vo výške 71,-- Eur s tým, že ustanovenie Dodatku, v ktorom je dohodnutá výška zmluvnej pokuty za mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie bolo v inom súdnom konaní označené ako neprijateľná zmluvná podmienka Rozsudkom KS Prešov sp. zn. 6Co/91/2011, sa žalobca domáha voči žalovanému náhrady škody, ktorá vznikla žalobcovi za odpredaný mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie Huawei E1752 USB modem a to vo výške 71,-- Eur. Uvedená zmluvná pokuta bola dojednaná ako paušalizovaná náhrada škody pre prípad, že žalobca si svoje povinnosti poskytnúť zvýhodnené služby a telekomunikačné zariadenie za akciovú cenu splnil, ale žalovaný by si svoju základnú povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu počas doby viazanosti a riadne plniť svoje záväzky nesplnil. Zmluvná pokuta nebola dojednaná s úmyslom privodiť žalovanému neprijateľné zmluvné podmienky. Zmluvná pokuta mala byť preventívnym a uhradzovacím nástrojom pre prípad porušenia základného zmluvného záväzku žalovaného. Žalovaný si bol vedomý, že telekomunikačné zariadenie je mu predávané za cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.3 Dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou a poskytnutou zľavou len z toho dôvodu, že žalovaný sa zaviazal užívať služby po dobu dohodnutú v
Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo, že žalobcovi by vznikla škoda minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny telekomunikačného zariadenia. Okrem škody za telekomunikačné zariadenie žalobcovi vznikli ďalšie škody zo zvýhodnených cien služieb počas doby viazanosti, nákladov za predajný proces, akceptačný a aktivačný proces, SIM-kartu a vyhradenú kapacitu prevádzkovej siete, ktorá si vyžaduje rozšírenie kapacity investície a údržbu prevádzky, pričom tieto ďalšie škody si žalobca neuplatňuje z dôvodu náročnosti dokazovania. Výpočet vzniknutej škody žalobca špecifikoval nasledovne: akciová cena 9,00 Eur, predajná cena 80,00 Eur, uplatnená škoda = 71,00 Eur. Žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb vo výške 80,22 Eur vyfakturovaných v období 2012/03 - 2012/05. Žalobca pokusom o pokonávku zo dňa 12.7.2012 oznámil žalovanému sumy neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za telekomunikačné zariadenie, vyzval ho na ich úhradu v dodatočnej lehote. Žalovaný na pokus o pokonávku nereagoval žiadnou ani čiastočnou úhradou pohľadávky. Z tohto dôvodu si žalobca uplatnil okrem sumy za neuhradené služby vo výške 80,22 Eur i sumu 71,00 Eur ako náhradu škody, ktorá mu preukázateľne vznikla, t.j. spolu sumu 151,22 Eur.
V priebehu konania súd zistil, že žalovanému nie je možné doručovať písomnosti, pretože jeho pobyt nie je známy, resp. na adrese trvalého pobytu nepreberá zásielky. Súdu sa nepodarilo zistiť ani žiadne vhodné osoby pôsobiace v prostredí blízkom žalovanému, ktoré by v prejednávanej veci prichádzali do úvahy ako jeho opatrovník. Z tohto dôvodu súd rozhodol, že písomnosti určené žalovanému sa budú doručovať uložením v súdnom spise.
Súd podľa § 115a ods. 2 O.s.p. na prejednanie veci samej nenariadil pojednávanie, nakoľko predmetom sporu je suma 151,22 Eur, teda suma neprevyšujúca 1.000,-- Eur, predpokladaná § 200ea ods. 1 O.s.p.. V danej prípade preto ide o drobný spor.
Rozsudok bol vyhlásený verejne dňa 14.7.2014 o 10:15 hod. podľa § 156 ods. 3 O.s.p..
Z listinných dôkazov mal súd zistené :
Žalobca a žalovaný uzatvorili Zmluvu o pripojení č. I. zo dňa 25.11.2010, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytovať žalovanému telekomunikačné služby v programe Internet na doma Klasik+. V Dodatku k Zmluve o pripojení č. I. zo dňa 25.11.2010 sa strany dohodli, že žalobca predá žalovanému telekomunikačné zariadenie Huawei E1752 USB modem so zľavou z jeho spotrebiteľskej ceny za kúpnu cenu 9,00 Eur. Dodatok tiež zahŕňal ustanovenie s podmieneným odkazom na ďalšiu listinu, že žalobca poskytne žalovanému výhody uvedené v dokumente Bonusy ponuky „Akvizičná ponuka HSDPA“ zo dňa 10.11.2010 a tento dokument ako Príloha č. 1 k Dodatku k zmluve bol tiež pripojený. Zároveň žalovaný sa zaviazal zotrvať 24 mesiacov v zmluvnom vzťahu so žalobcom, resp. využívať jeho služby, pri ktorých je výška mesačných poplatkov minimálne 18,90 Eur, resp. svojím správaním nedať v uvedenej lehote žalobcovi dôvod na odstúpenie od zmluvy a táto povinnosť bola sankcionovaná zmluvnou pokutou vo výške 71,00 Eur.
Žalobca vyfakturoval žalovanému mesačné poplatky za služby a ďalšie poplatky (č.l. 13 - 16 spisu) vo fakturačných obdobiach od 03/2012 do 05/2012, spolu pohľadávky vo výške 80,22 Eur.
Listom zo dňa 12.7.2012 žalobca vyzval žalovaného na úhradu pohľadávky za zúčtovacie obdobia 03/2012 až 05/2012 najneskôr do 26.7.2012.
Žalovaný na pokus o pokonávku nereagoval.
Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (účinnosť nadobudol dňa 1.11.2011): Zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky
a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
Podľa § 78 ods. 9 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách: Zmluvy o pripojení podľa doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona.
Podľa § 43 ods. 1 zák. č. 610/2003 Z. z. (účinného v čase uzatvorenia zmlúv): Zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zák. č. 610/2003 Z. z.: Podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do 3 mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.
Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zák. č. 610/2003 Z. z. O elektronických komunikáciách: Účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
Podľa § 43 ods. 5 písm. b) zák. č. 610/2003 Z. z.: Podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.
Podľa § 52 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.5.2014 (ďalej OZ): Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 588 OZ: Z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka: Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka: Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.1.2013: Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi účastníkmi konania vznikol záväzkový vzťah z titulu uzatvorenej zmluvy o pripojení, na základe ktorej žalobca poskytoval žalovanému verejné telekomunikačné služby. Žalovaný bol v zmysle tejto zmluvy okrem iného povinný platiť cenu za poskytnuté služby podľa Zmluvy a podľa Cenníka, ako aj cenu za iné služby na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní. Žalovaný si túto povinnosť v rozsahu mesačných poplatkov za služby a ďalšie poplatky (č.l. 13 - 16 spisu) vo fakturačných obdobiach spolu od 03/2012 do 05/2012, spolu pohľadávky
vo výške 80,22 Eur, nesplnil. Poskytnutie služieb telefónneho operátora žalovaný nespochybňoval, preto súd považoval žalobu v tejto časti za skutkovo i právne dôvodnú a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 80,22 Eur.
Priebeh sporu je podľa skutočností známych súdu z úradnej činnosti poznačený vývojom rozhodovacej praxe súdov vo vzťahu k spotrebiteľskému charakteru obdobných zmlúv. Aj v tomto prípade predmetná zmluva však vykazuje znaky hromadného predloženia spotrebiteľovi zo strany dodávateľa v rámci jeho podnikateľskej činnosti, preto súd zároveň právne podriadil hodnotenie tejto zmluvy aj ustanoveniam § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv súd interpretuje ako systematicky špecifický okruh ustanovení o prejave vôle, vedúci k materiálnej ochrane spotrebiteľov pred podmienkami, ktoré zákon označuje ako neprijateľné, teda podľa interpretácie súdu ako bežne nepredvídateľné u obstarania tovaru alebo služby, ak neboli individuálne dojednané, teda s ohľadom na pozornosť, čas a energiu, akú môže spotrebiteľ tomuto bežnému obstaraniu venovať. V tomto fakticky zákon uprednostňuje úpravu vzájomných zmluvných práv a povinností v hlavných ustanoveniach zmluvy, teda v predmete a cene plnenia, a to určito, jasne, zrozumiteľne (viď cit. ust. § 53 ods. 1 OZ). Podľa zákonného demonštratívneho výpočtu neprijateľných zmluvných podmienok ide o podmienky nezriedka spojené až so samotným prístupom spotrebiteľa k súdu a preto musia byť súdom preskúmavané automaticky, čo navyše znamená, že ich platnosť je súčasťou samotného „sporu o právo“, aj bez ohľadu na vzdelanostné alebo sociálne postavenie spotrebiteľa. Právnym následkom tohto právneho preskúmania by mohlo byť nepriznanie časti plnenia ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá by bola z toho dôvodu bola absolútne neplatná. Jednou z takýchto podmienok je aj zmluvná pokuta ako sankcia za porušenie zmluvy spotrebiteľom. Za týchto skutkových východísk s odkazom na ďalšiu rozhodovaciu činnosť súdov však v tomto prípade si žalobca neuplatnil právo z predmetného zmluvného ustanovenia, ale titulom náhrady škody.
Uvedený nárok na náhradu škody súd nemohol žalobcovi priznať, keďže nemal preukázané všetky predpoklady občianskoprávnej zodpovednosti, konkrétne vznik škody, resp. jej výšku a príčinnú súvislosť medzi protiprávnym úkonom, v danom prípade porušením zmluvnej povinnosti, a spôsobením škody. Je nepochybné, že žalovaný porušil svoju právnu povinnosť, ktorá je v tomto prípade zmluvnou povinnosťou
- platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Lenže toto porušenie právnej povinnosti neviedlo k vzniku škody, lebo keď išlo o porušenie zmluvnej povinnosti, bolo vecou obidvoch zmluvných strán, ako si plnenie zo zmluvy predovšetkým ocenia a prípadne aj v súlade so zákonom zabezpečia. Súd neuznal za východisko úvah o vzniku škody to, že dodávateľ služieb, zároveň ako predávajúci telekomunikačného zariadenia, tento predal podľa Dodatku zmluvy č. I. zo dňa 25.11.2010 „so zľavou z jeho spotrebiteľskej ceny“ za kúpnu cenu 9,00 Eur (Huawei E1752 USB modem). Stanovenie tejto ceny telekomunikačného zariadenia v zmysle skutkovej argumentácie žalobcu má vzťah k zvolenému programu služieb, ku ktorému sa účastník, teda tunajší žalovaný, zaviazal (nepožiadať o zníženie programu, riadne plniť všetky svoje povinnosti vyplývajúce z právneho vzťahu s telefónnym operátorom). V tomto zmysle je zabezpečovanou povinnosťou násobok povinných mesačných platieb, ktorým žalobca vôbec neargumentuje. Zmluva s dodatkom, podľa ktorého bolo telekomunikačné zariadenie predané, je jasná v základných náležitostiach včítane ceny mobilného telefónu, keď nejasné vyhlásenie o tom, že cena je zľavnená, pričom nie je uvedená výška tejto zľavy, je v tomto hodnotení oddeliteľné. Inak by súd nemohol zaviazať žalovaného z uzatvorenej zmluvy. Nie je dojednaná ani rozväzovacia podmienka, aby súd mohol spätne preskúmavať cenu telekomunikačného zariadenia. Podľa názoru súdu dodávateľ v tomto prípade deformuje svoje daňové povinnosti proti štátu, keď vedome predáva tovary za symbolickú cenu, teda príznačne v hlavných ustanoveniach zmluvy a počíta s tým, že v dostatočnom okruhu prípadov mu bude požadovaná cena fakticky vyplatená inak. Tým, že účastníci uzavreli o kúpe telekomunikačného zariadenia zmluvu, tak pre túto konkrétnu kúpu je jedine smerodajná dojednaná kúpna cena a žiadna iná. Kupujúci nemohol spôsobiť predávajúcemu škodu počítanú z hodnoty telekomunikačného zariadenia svojím ďalším správaním, keďže žalobca mal právo na zaplatenie konečnej kúpnej ceny telekomunikačného zariadenia podľa základného zmluvného dojednania. Preto už pre rozhodnutie nebol podstatný ani výtlačok o „predajnej cene telekomunikačného zariadenia“ v sume 80,00 Eur (č.l. 5 spisu), zrejme interného charakteru z prostredia dodávateľa, predložený do spisu tunajšieho konania, podľa ktorého po odpočítaní akciovej ceny 9,00 mala žalobcovi vzniknúť skutočná škoda vo výške 71,00 Eur. Preto súd nárok žalobcu vo zvyšnej časti (tvrdenej škody) zamietol.
Aj keď nad rámec toho už žalobca škodu neodôvodňuje, iba možné odôvodnenie naznačuje, tak je namieste primerane skonštatovať, že tieto náznaky nie sú namieste. Ako v prípade ceny telekomunikačného zariadenia, obdobne by argumentačne neobstálo ani tvrdenie toho, že aj cena poskytovaných služieb bola zľavnená. Čo sa týka ďalších nákladov (údržba siete a pod.), tak tie sú zjavne výdavkami s podnikateľskou činnosťou, oproti čomu je vecou žalobcu, aby svoje príjmy dosahoval na základe riadne dojednaných zmlúv s dôrazom na základné náležitosti zmluvy a v nadväznosti na ne prípadne aj s primeraným zmluvným zabezpečením.
Okrem istiny, ktorá pozostáva z neuhradených služieb a zmluvných pokút, si žalobca uplatnil voči žalovanému aj úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 27.7.2012 do zaplatenia titulom omeškania s plnením peňažného dlhu. Vychádzal pri tom z toho, že žalovaného vyzval na zaplatenie dlžnej sumy pokusom o pokonávku, kde bola určená lehota na zaplatenie dlžnej sumy. Nárok na zaplatenie úrokov z omeškania súd priznal podľa návrhu žalobcu, keďže žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou za poskytnuté služby už skôr, po splatnosti jednotlivých faktúr. Výška úrokov je podľa Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, zvýšená o 8 %, v danom prípade 0,75 % ročne. Súd preto žalobe aj v časti úrokov z omeškania počítaných z priznanej istiny vyhovel.
Úspech oboch účastníkov konania bol takmer totožný, preto súd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 O.s.p., ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.