Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_11Co-25-2014.pdf
PDF · 88.63 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/25/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a členov senátu JUDr. Romana Tichého a JUDr. Adriany Gallovej v právnej veci žalobcu: DK02Net s. r. o., so sídlom Dolný Kubín, Mierová 1967/12, IČO: 45 432 015, právne zastúpeného JUDr. Michaelou Pagáčikovou, advokátkou, so sídlom S. Y., M. XXXX, proti žalovanej: Z. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. č. X, v konaní o zaplatenie 183,24 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 4C/118/2013-34 zo dňa 24. septembra 2013, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výroku II., ktorým v ostatnej časti návrh zamietol, p o t v r d z u j e .
Rozsudok okresného súdu vo výroku III., ktorým žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, z r u š u j e a v zrušenom rozsahu v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie.
Vo zvyšku (vo výroku I.) s a rozsudku okresného súdu n e d o t ý k a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd vo výroku I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 183,24 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 15,27 eur od 16.09.2010 do 15.10.2010, s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 15,27 eur od 16.10.2010 do 15.11.2010, s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 15,27 eur od 16.11.2010 do 15.12.2010, s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 15,27 eur od 16.12.2010 do 29.01.2011, s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 15,27 eur od 30.01.2011 do 15.02.2011, s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 15,27 eur od 16.02.2011 do 16.03.2011, s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 15,27 eur od 17.03.2011 do 15.04.2011, s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 15,27 eur od 16.04.2011 do 15.05.2011, s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 15,27 eur od 16.05.2011 do 15.06.2011, s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 15,27 eur od 16.06.2011 do 15.07.2011, s 9,5 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 15,27 eur od 16.07.2011 do 15.08.2011, s 9,5 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 15,27 eur od 16.08.2001 do zaplatenia, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, vo výroku II. návrh v ostatnej časti zamietol a vo výroku III. žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
O nárokoch žalobcu rozhodol podľa § 43 ods. 1 až 7, § 40 ods. 1, 2, 3 a 8 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, § 1 ods. 1, 2, § 2, § 3 ods. 1, 3, 6 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 4 a 10, § 39, § 40 Občianskeho zákonníka.
Prvostupňový súd v odôvodnení uviedol, že na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalovaná na základe zmluvy č. 102027 zo dňa 30.03.2010, objednávky zo dňa 30.03.2010 využívala služby dátovej siete, za ktoré jej žalobca faktúrami vyfakturoval dodanie ním
poskytovaných služieb za obdobie 01.09.2010 až 15.08.2011. Žalovaná ich v lehote splatnosti neuhradila. Pokiaľ sa týka v návrhu uplatňovaného úroku z omeškania v žalobcom požadovanej výške 0,1 % denne z dlžnej sumy, okresný súd tento nepriznal a to z dôvodu, že na predmetný vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia o ochrane spotrebiteľa, keďže sa jedná o spotrebiteľský vzťah. Aj keď žalobca v zmysle zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách vydal všeobecné podmienky pre používanie dátovej siete dňa 12.02.2010 (i keď z nich nie je zrejmé, kedy ich mala podpísať žalovaná) okresný súd v záujme ochrany spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany, ktorá nemôže ovplyvniť ich obsah, preskúmal všeobecné podmienky a dospel k záveru, že pokiaľ sa týka § 10 ods. 3 časti „pri nedodržaní termínu splatnosti faktúry prináleží prevádzkovateľovi za každý deň omeškania penále vo výške 0,1 % z dlžnej čiastky“, jedná sa o neplatné ustanovenie podľa § 39 a § 40 Občianskeho zákonníka. Občiansky zákonník penále upravuje v § 544 ods. 3 v časti „ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále)“ avšak penále je možné uplatniť iba z dôvodov uvedených v zákone a to § 697 a § 723 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, teda tam, kde to zákon výslovne umožňuje. V iných prípadoch tak nie je možné urobiť. Dojednanie o zmluvnej pokute je samostatným právom, netvorí príslušenstvo pohľadávky (§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Písomné dojednanie o zmluvnej pokute medzi účastníkmi tohto zmluvného vzťahu bolo medzi stranami uvedené v dodatku ku zmluve č. 48180 zo dňa 19.12.2008, avšak z návrhu nevyplýva uplatnenie tohto nároku. Na základe týchto skutočností, z pohľadu ochrany spotrebiteľa, je nevyhnutné toto ustanovenie, ktoré nemá oporu v zákone, považovať za neprijateľnú podmienku. Túto podmienku však okresný súd nevyhlásil za neprijateľnú vo výroku rozsudku, nakoľko ustálil, že predmetné ustanovenie je absolútne neplatné, a teda žiadne práva a povinnosti stranám na jeho základe nevznikli. Okresný súd bol toho názoru, že v danom prípade mal žalobca právo iba na úrok z omeškania vo výške ustanovenej v § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Úrok z omeškania patrí žalobcovi od splatnosti jednotlivých faktúr do zaplatenia, avšak okresný súd priznal tento úrok iba do dňa uplatňovaného v návrhu, keďže sa jedná o návrhové konanie a súd nemôže priznať viac ako je požadované. Okresný súd sa tiež nestotožnil so sčítacou metódou žalobcu u jednotlivých faktúr, keďže takto vypočítaná výška úroku z omeškania je pre spotrebiteľa skresľujúca, odchyľujúca sa od zákonných noriem. Preto v prevyšujúcej časti návrh zamietol. O trovách konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 O. s. p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom žiadal, aby krajský súd zmenil rozsudok okresného súdu v súlade s návrhom žalobcu tak, ako je uvedený v písomnom vyhotovení návrhu. Zároveň žiadal, aby mu krajský súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Vo vzťahu k uplatnenému nároku na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 0,1 % z dlžnej sumy počítanej za každý deň omeškania uviedol, že výška úroku z omeškania predstavuje legálnu sankciu za neplnenie si zmluvných povinností zo strany účastníka zmluvného vzťahu. Hoci v prípade jej uplatnenia môže byť takáto sankcia dlžníkom subjektívne pociťovaná ako neprimerane vysoká, zaťažujúca a nespravodlivá, a to bez ohľadu na to, či je v konkrétnom prípade pre neho likvidačná alebo nie. Poukázal tiež na to, že v danom prípade sa práve žalovaná správala v hrubom rozpore s dobrými mravmi, pretože poskytovanú službu reálne využívala počas obdobia od 09/2010 do 08/2011, avšak dohodnutú cenu za túto službu neuhradila. V prípade, ak by žalovaná plnila svoje povinnosti zo zmluvy riadne a včas, nárok na úhradu úroku z omeškania by žalobcovi nikdy nevznikol, nakoľko úrok z omeškania predstavuje sankciu, ktorú možno uplatniť iba v prípade omeškania dlžníka. V danom prípade bola žalovaná povinná uhrádzať mesačne faktúry vo výške 15,27 eur. Po prepočítaní výšky úroku z omeškania - v sume 0,1 % denne z tejto čiastky, za obdobie jedného kalendárneho mesiaca (30 dní), predstavuje úrok z omeškania čiastku 0,47 eur, vzhľadom na nízku sumu pohľadávky. Uvedenú výšku úroku z omeškania nemožno považovať za neprimerane vysokú, teda takú, ktorá by bola spôsobilá negatívne ovplyvniť, dokonca poškodiť dlžníka. Vzhľadom na vyššie uvedené považoval požiadavku na zaplatenie dohodnutej ceny za poskytované služby, ako aj úrok z omeškania za dôvodnú a oprávnenú. Žalobca tiež namietal odôvodnenie okresného súdu vo výroku o trovách konania. Vzhľadom na absenciu odôvodnenia aplikácie § 142 ods. 2 O. s. p. ho považoval za nepreskúmateľné.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O. s. p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O. s. p. tento rozsudok vo výroku II. podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil a vo výroku III. o trovách konania zrušil podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f), h) O. s. p. a vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie podľa ust. § 221 ods. 2 O. s. p.. Výroku I. sa odvolací súd nedotkol, keďže tento nebol napadnutý odvolateľom prostredníctvom odvolacích námietok.
Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil, okrem rozhodnutia o trovách konania.
V prejednávanej veci odvolací súd konštatuje, že žalobca odvíja právo na zmluvné úroky z omeškania od spotrebiteľskej zmluvy v zmysle ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá ako typová zmluva je uzatváraná vo viacerých prípadoch a spotrebiteľ obsah zmluvy v časti o zmluvných úrokoch obvykle neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie podľa ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ako správne uviedol prvostupňový súd. Žalobca ako dodávateľ zmluvné úroky z omeškania so žalovanou ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvný úrok je dojednaný za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách (viď. Všeobecné a zmluvné podmienky ust. § 10 ods. 3). Zmluva o využívaní dátovej siete v zmysle ust. § 43 zákona č. 610/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov je svojím charakterom občianskoprávnou zmluvou, hoci v Občianskom zákonníku nie je výslovne ako spotrebiteľská zmluva upravená (uvedené platí tak za znenia ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka pred novelou č. 568/2007 Z. z., ako i po uvedenej novele s účinnosťou od 01.01.2008). Vzťah medzi Občianskym zákonníkom a zákonom č. 610/2003 Z. z. má povahu vzťahu všeobecného predpisu a osobitného predpisu (lex specialis). Je nepochybné, že žalobca pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet podnikania (viď výpis z obchodného registra na spoločnosť žalobcu a vymedzený predmet činnosti) a žalovaná vystupovala ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti (ust. § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka).
Krajský súd poukazuje tiež na znenie ust. § 53 ods. 1, 2 a 4 Občianskeho zákonníka a na to, že i v prípade platnosti zmluvného dojednania týkajúceho sa zmluvného úroku z hľadiska určitosti považuje zmluvný úrok za neprijateľnú podmienku, ktorá spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, použijúc výklad v prospech spotrebiteľa v zmysle ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Na základe vyššie uvedeného krajský súd v súlade s názorom okresného súdu dospel k záveru, že ustanovenia o zmluvných úrokoch v zmluve o využívaní dátovej siete boli žalovanej nanútené, teda neboli individuálne dojednané v zmysle ust. § 53 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka. Krajský súd nespochybňuje význam zmluvného úroku z omeškania a uznáva jeho vzťah aj k úrokom z omeškania, t. j. že zmluvný úrok z omeškania obstojí aj popri iných uplatňovaných nárokoch ako napríklad zmluvná pokuta, ktorú si však žalobca ako nárok neuplatnil. Pokiaľ ide však o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o taký zmluvný úrok, ktorý obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy. V danej veci žalovaná ako spotrebiteľ nemohla nijakým spôsobom ovplyvniť dojednanie zmluvných úrokov z omeškania, nakoľko tá bola súčasťou všeobecných - zmluvných podmienok a bola vopred pripravená, t. j. ide o formulárovú zmluvu, ktorú musela žalovaná buď v celosti prijať alebo v celosti odmietnuť. Preto prvostupňový súd správne vyhodnotil toto dojednanie ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá nebola individuálne dojednaná a z toho dôvodu je neplatná. Následne potom správne priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške ustanovenej v § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., opierajúc sa pritom o § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, pričom výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. § 53b ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi za odplatu, sankcie za omeškanie s plnením záväzku spotrebiteľa spolu nesmú byť vyššie, ako ustanoví osobitný predpis, čo bolo v danom prípade dodržané. Pričom v zmysle prechodného ustanovenia § 879m Občianskeho zákonníka sa na danú situáciu vzťahovala právna úprava účinná od 01.06.2010, keďže na nároky vyplývajúce z právnych vzťahov pred 01.06.2010, ktoré však boli uplatnené po tomto dátume, nakoľko nárok bol uplatnený dňa 06.08.2013, a to za obdobie počínajúc septembrom 2010, pričom právny vzťah samotný vznikol uzavretím zmluvy dňa 30.03.2010.
Odvolací súd konštatuje, že okresný súd v odôvodnení (vo vzťahu ku trovám konania) uviedol, že rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 2 O. s. p. tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu nevyplýva, na základe akých (konkrétnych)
skutočností dospel okresný súd k záveru o trovách konania, preto považuje rozhodnutie okresného súdu za nepreskúmateľné. Okresný súd totiž nijakým spôsobom bližšie nekonkretizoval skutočnosti, na základe ktorých rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia len stroho konštatoval, že rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O. s. p.
Podľa odvolacieho súdu nepreskúmateľné je rozhodnutie, odôvodnenie ktorého dostatočne nevysvetľuje, z akého dôvodu rozhodol súd tak, ako ho uviedol vo výroku rozhodnutia (rozsudku). Rozhodnutie súdu musí obsahovať úplné a výstižné odôvodnenie. V súlade s ust. § 157 ods. 2 O. s. p. v spojení s ust. § 167 ods. 2 O. s. p. musí súd v odôvodnení rozhodnutia podať výklad opodstatnenosti a zákonnosti výroku rozhodnutia, musí sa vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky zistené skutkové okolnosti, ale tiež s poukazom na prijaté právne závery. Dostatočnosť a relevantnosť dôvodov rozhodnutia sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia (rozhodnutie III. ÚS SR 328/2005).
Vyššie konštatované požiadavky rozsudok okresného súdu v napadnutej časti výroku o trovách konania nesplnil. Okresný súd len všeobecne konštatoval prijatý záver bez prináležiacej skutkovej a právnej argumentácie, čo malo dopad na jeho neúplné a nepreskúmateľné tak skutkové aj právne závery v časti napadnutého rozhodnutia. Z tohto dôvodu došlo k naplneniu ust. § 221 ods. 1 písm. f) a h) O. s. p. pre zrušenie napadnutého rozsudku okresného súdu v napadnutom výroku a podľa ust. § 221 ods. 2 O. s. p. pre vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
V ďalšom konaní sa okresný súd bude dôsledne zaoberať aplikáciou použitých ustanovení o trovách konania tak, aby bolo dostatočne zrejmé, ako právnu normu aplikoval na prejednávaný prípad. Následne vyhodnotí všetky dôkazy a zdôvodní, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z akých záverov vychádzal a ako ich skutkovo a právne vyhodnotil. Závery, ktoré prijal, primerane vysvetlí tak, aby z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplývala jednostrannosť a ani taká aplikácia príslušných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok prípustný nie je.