Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_13P-124-2014.pdf
PDF · 96.97 KB
Case nature
Area
Subarea
13P/124/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v konaní pred samosudkyňou Mgr. Zuzanou Bezákovou vo veci starostlivosti súdu o maloletú T. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, Štefánikova tr. 88, Nitra ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matky T. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. strelnici XX, Z. a otca F. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. XX. F. XXXX/XX, A., o návrhu matky na udelenie súhlasu k podaniu žiadosti o zmenu priezviska maloletej, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka - matka mal. dieťaťa sa svojím návrhom osobne podaným na tunajší súd dňa 07.04.2014 domáhala, aby súd povolil zmenu priezviska maloletej zo súčasného priezviska „R.“ na priezvisko „A.“ z dôvodu, že otec sa o maloletú nezaujíma. Uviedla, že maloletá jej bola po rozvode zverená do opatery. Naposledy ju otec videl 25.12.2012 cca na 4 hodiny a predtým jedenkrát v lete na cca 3 hodiny. Roky predtým sa dajú jeho stretnutia zrátať na jednej ruke. Nie sú s ním v žiadnom kontakte. Celá starostlivosť a výchova je na nej. Vyživovaciu povinnosť si riadne plní. Ďalším dôvodom je prianie dcéry volať sa po matke a v neposlednom rade sú to problémy pri vybavovaní súvisiace s rôznymi priezviskami.
Matka vypočutá ako účastníčka konania na pojednávaní uviedla, že návrh na udelenie súhlasu s podaním žiadosti na zmenu priezviska pre mal. T. za otca, podala z dôvodu, že ju o to požiadala a bol to návrh dcéry. Situácia vyvrcholila po zvýšení výživného v 5/2013, kedy si dcéra vypočula telefonický rozhovor s otcom, najprv otec komunikoval s dcérou, potom s ňou, kde sa negatívne - vulgárne vyjadril na jej adresu. Dala telefón na hlasný odposluch, aby to aj dcéra počula, nie je to malé dieťa a aby si aj ona o tom vedela urobiť obraz. Potom si dala dcéra zmeniť telefónne číslo, bolo to aj z dôvodu, že rodina otca, konkrétne jeho brat, vypisoval na telefón maloletej sms-ky, ktoré boli určené jej. Dcéra ju požiadala o podanie takéto návrhu asi v 1/2014, zvažovali túto možnosť už aj keď si ona dala zmeniť priezvisko, čo bolo asi pred tromi rokmi, presne si nepamätá. V tom čase bola mladšia, preto to neriešili. Už raz sa v minulosti otca pýtala, či by súhlasil so zmenou priezviska, on to odmietol, preto ho pred podaním návrhu nekontaktovali. Po rozvode manželstva otec nemal upravený styk s maloletou, mal sa realizovať na základe dohody, ona bola tá, ktorá musela otca viackrát žiadať, aby zintenzívnil svoj záujem o dieťa. Z jeho strany nebol záujem o trávenie času s dieťaťom. Stretával sa s dcérou maximálne 10 krát od rozvodu manželstva, vždy to boli len krátko hodinové stretnutia, nejednalo sa o víkendové stretnutia, ani o prázdninové stretnutia a dovolenky. Naposledy bola dcéra v kontakte s otcom 3 hodiny v lete 2012 a asi 4 hodiny na Vianoce v r. 2012. Odvtedy spolu neboli v osobnom kontakte, ani v telefonickom, ani iným spôsobom spolu nekomunikovali. Otec si vyživovaciu povinnosť k dcére plní v súdom stanovenej výške,
nad rámec stanoveného výživného, keď sa s dieťaťom stretával, tak jej kupoval darčeky ako oblečenie a podobne. Po zvýšení výživného, jej nad rámec stanoveného výživného neprispel. Mal. navštevuje ôsmy ročník ZŠ G. v Z., čo sa týka vybavovania úradných záležitostí, nezaznamenala problém v tom, že má iné priezvisko ako mal. T.. Žiadnym spôsobom otcovi v kontakte s mal. nebránila, mohol hocikedy prísť a byť s dieťaťom. Taktiež nepovažuje za starostlivosť o dieťa a záujem o dieťa zo strany otca tých pár telefonátov do roka a pár stretnutí, ktoré s dieťaťom mal. Otec sa nikdy neinformoval na školské výsledky maloletej, nikdy sa nebol pýtať v škole ako sa jej darí, nezaujímal sa o jej mimoškolské aktivity. Matka ďalej uviedla, že priezvisko si zmenila asi tri roky po rozvode manželstva. Dovtedy zmenu priezviska neriešila, riešila ostatné veci po rozvode. Už v tom období chcela zmeniť priezvisko maloletej. Jej rodičia ju však od toho odhovorili, báli sa, že by mohla mať maloletá nejaké problémy v škole, kde ju evidovali a poznali pod priezviskom R.. Teraz je už dcéra staršia, už aj učitelia v škole a aj priatelia vedia, že by si chcela dať zmeniť priezvisko. Od 9/2015 bude chodiť na strednú školu, kde ju nebudú poznať pod pôvodným priezviskom, preto sa rozhodli, že tento návrh podá teraz. Nikdy by takýto návrh nepodala, ak by sa otec správal ako otec k dcére, prejavoval o ňu záujem, staral sa o ňu aj po rozvode a nielen jej sľuboval stretnutia, ktoré skoro väčšinou odvolal. V záverečnom návrhu matka žiadala, aby súd jej návrhu vyhovel a vyslovil súhlas za otca maloletej k zmene priezviska dieťaťa, aby rozhodol v prospech dieťaťa.
Otec vypočutý ako účastník konania na pojednávaní uviedol, že nie je pravdou, že nemá záujem o svoju dcéru, že sa o ňu nezaujíma tak, ako uviedla matka vo svojom návrhu a výpovedi. Po rozvode manželstva od r. 2008 až do Vianoc 2012, bol s dcérou v pravidelnom kontakte, jednalo sa o víkendové stretnutia. S manželkou boli dohodnutí, že sa bude s dcérou stretávať každý druhý víkend. S dcérou býval buď každý druhý víkend alebo minimálne raz do mesiaca počas víkendu, kedy trávili víkendy v A., kde žije v spoločnej domácnosti s matkou. Nie sú pravdivé tvrdenia matky, že sa o dcéru nezaujímal, nekontaktoval, že sa s ňou nechcel stretávať, alebo sa s ňou stretával - stretol 10x od rozvodu manželstva. Niekedy sa stalo, že s dcérou išiel na víkend, alebo niekde na výlet a matka dcére telefonovala, že jej je bez nej smutno a musel dieťa zaviesť späť k matke. Je pravdou, že mal. je veľmi precitlivená. S dcérou býval v pravidelnom dennom telefonickom kontakte. Naposledy sa s ňou stretol na Vianoce 2012. Telefonoval s ňou ešte v 1/2013. Odvtedy nie sú v žiadnom kontakte. Matka totiž zmenila telefónne číslo dieťaťu. Viackrát sa pokúšal dcéru navštíviť v domácnosti matky, matka mu to neumožnila, nikdy neotvorila. Neriešil tento problém podaním návrhu na úpravu styku na súd. Myslel si, že to nebude dobre vplývať na dcéru, pretože vie, aká je labilná. Vedel však, že dcéra počula ich rozhovor s matkou po rozhodnutí súdu o zvýšení výživného v 5/2013. Nie je pravdou, že by sa vulgárne vyjadroval na adresu matky, práve naopak to bola ona, čo sa takto voči nemu vyjadrovala. Len jej povedal, že dosiahla, čo chcela a bude platiť zvýšené výživné. Nevie o tom, že by jeho brat písal nejaké sms správy na telefón mal. T.. Vyživovaciu povinnosť k dcére si plní v súdom stanovenej výške 100 eur, vždy prispieval nad rámec stanoveného výživného, kupoval dcére darčeky ako oblečenie, telefón, notebook, televízor. Od kedy nie sú v kontakte s dcérou, neprispieva jej ani pri príležitosti sviatkov, nekupuje žiadne darčeky, pokiaľ by sa s ňou stretával, prispieval by aj nad rámec stanoveného výživného. Nebol sa informovať od r. 2013 ani v škole ohľadom školských výsledkov maloletej, ani u jej ošetrujúceho lekára na jej zdravotný stav u Dr. F.. Do r. 2012 mal tieto informácie od dcéry, ako uviedol, boli v dennom telefonickom kontakte, o všetkom mu rozprávala. S návrhom matky nesúhlasí aj z toho dôvodu, že chce, aby to bolo rozhodnutie dcéry a nie matky, pokiaľ si bude chcieť zmeniť priezvisko, bude plnoletá, nech tak urobí sama.
Maloletá T. R. vypočutá ako účastník konania na pojednávaní uviedla, že chodí do ôsmeho ročníka ZŠ G.. Vie, o čom je toto súdne pojednávanie. S mamou sa rozprávali o tom, že už podala takúto žiadosť na súd. Už v minulosti sa rozprávali o tom, že by chcela mať rovnaké priezvisko ako mama. Mama si zmenila svoje priezvisko, nepamätá si presne kedy. Bývajú v spoločnej domácnosti aj so starými rodičmi, teda maminými rodičmi. S otcom nie je v súčasnosti v žiadnom kontakte, nevolajú si, ani sa nestretávajú. Naposledy sa videli na Vianoce v r. 2012, odvtedy neboli ani v telefonickom ani v osobnom kontakte a v r. 2012 sa stretli len raz v lete a aj predtým to bývali nepravidelné stretnutia. Možno, že po rozvode, tak pred šiestimi rokmi, sa stretávali častejšie, aj spolu častejšie komunikovali, ale v poslednom období menej a od r. 2012 vôbec. Nepamätá sa, že by často chodila k otcovi do A., párkrát tam prespala, určite to nebolo každý víkend. Nepamätá si, že by ju matka odhovárala zo stretnutí s otcom, práve naopak, bola rada, že sa s otcom stretáva. Bola spokojná, keď boli spolu. Vypočula si po zvýšení výživného telefonát otca a mamy, otec sa do mamy navážal, že či je spokojná, že bude platiť o 30 eur viac. Po
tomto telefonáte sa už neozval ani mame, ani jej. Nikdy by mu nepovedala, aby sa s ňou nestretával. Uviedla, že teraz nevie, že keby otec chcel, aby spolu strávili čas, nemala by záujem. Už nemá k nemu citový vzťah, pretože sa prestal o ňu zaujímať. Nemá problémy s tým, že má iné priezvisko ako má matka a starí rodičia, ani v škole, ani v bežnom živote, chce len, aby sa volala rovnako ako mama. Aj keď nemá problémy s iným priezviskom ako mama, predsa by chcela mať rovnaké priezvisko ako má mama, s ktorou má veľmi dobrý vzťah, rozumejú si. Otec ju nekontaktoval ani prostredníctvom sociálnej siete, ani iným spôsobom.
Kolízny opatrovník sa v záverečnom návrhu pripojil k matke a žiadal súd, aby vyslovil súhlas za otca maloletej.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a oboznámením sa s obsahom nasledujúcich listinných dôkazov:
- návrh zo dňa 07.04.2014,
- rodný list maloletej,
- správa z pohovoru s maloletou zo dňa 06.05.2014,
- vyjadrenie otca zo dňa 19.05.2014,
- mail matky zo dňa 25.11.2010
- pripojené spisy Okresného súdu Nitra sp.zn. 17C/101/2004, 17C/294/2007, 24P/132/2013 a zistil tento skutkový a právny stav:
Maloletá T. R., nar. XX.XX.XXXX pochádza z manželstva účastníkov konania, ktoré bolo rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 17C/294/2007 - 17 zo dňa 16.01.2008 rozvedené. Maloletá bola zverená do výchovy a osobnej starostlivosti matke, otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 2000,- Sk mesačne, pričom styk upravený nebol, bol ponechaný na vzájomnú dohodu rodičov. Rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 24P/132/2013 - 44 zo dňa 28.05.2013 súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na sumu 100 eur mesačne počnúc od 01.04.2013. Otec si vyživovaciu povinnosť riadne plní v súdom stanovenej výške. Žiadny z rodičov nemá iné vyživovacie povinnosti.
Matka žije od rozvodu manželstva spoločne s maloletou T. R., nar. XX.XX.XXXX v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi. Otec mal. dieťaťa v súčasnosti býva v A. v spoločnej domácnosti so svoju matkou.
Z pripojeného spisu sp. zn. 17C/294/2007 z výpovedí účastníkov súd zistil, že manželia ukončili spolužitie v septembri 2007, pričom spoločnú domácnosť opustil otec. Otec v rozvodom konaní uviedol, že čo sa týka styku s maloletou dcérou, tak tento žiadal, aby bol čo najčastejší, domnieval sa, že sa na jeho realizácii s matkou dohodne a ak nie, tak potom podnikne v tejto veci ďalšie kroky.
Čo sa týka realizácie styku otca s maloletou po rozvode manželstva, súd má za preukázané, že styk sa po rozvode realizoval pravidelne až do roku 2012. Rodičia boli dohodnutí, že otec sa bude s maloletou stretávať každý druhý víkend, minimálne 1x do mesiaca. Matka síce uviedla, že styk otca s mal. dcérou sa od rozvodu realizoval iba zo 10 krát a nikdy sa nejednalo o dlhodobé stretnutia s prespatím, súd však tieto tvrdenia považuje za zavádzajúce, nakoľko samotná mal. T. na pojednávaní uviedla, že po rozvode sa s otcom stretávala častejšie a častejšie aj spolu telefonicky komunikovali, i keď stretnutia neboli každý víkend, ale taktiež uviedla, že párkrát u otca prespala. Naposledy bola s otcom v osobnom kontakte v roku 2012 - v lete a na Vianoce. Otec ešte telefonicky kontaktoval maloletú v 1/2013. Odvtedy ju žiadnym spôsobom nekontaktoval, ako uviedol, nemá na ňu telefónne číslo, nakoľko matka ho mal. dcére zmenila. Otec uviedol, že sa dcéru viackrát pokúšal navštíviť, no matka mu to nikdy neumožnila, nikdy neotvorila. K ďalšiemu narušeniu vzájomných vzťahov došlo aj po súdnom konaní o zvýšení výživného na mal. dieťa v 5/2013, kedy si mal. dieťa vypočulo telefonický rozhovor medzi rodičmi.
Podľa § 35 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. , ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
Podľa § 8 Zákona o mene a priezvisku č. 300/1993 Z.z., zmena mena alebo zmena priezviska maloletého sa nepovolí, ak by bola v rozpore so záujmom maloletého, alebo s § 4 ods. 2, alebo ak by bola v rozpore s právnym poriadkom alebo tradíciou iného štátu, ak štátny občan Slovenskej republiky je tiež štátnym občanom iného štátu.
Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že návrh matky na udelenie súhlasu na podanie žiadosti o zmenu priezviska nie je dôvodný. Súd udelí súhlas na podanie žiadosti jedným z rodičov ( proti vôli druhého rodiča) na zmenu priezviska dieťaťa len vtedy, ak sú na to závažné dôvody, pričom takýmito dôvodmi sú predovšetkým dôvody, ak si rodič, ktorého priezvisko dieťa má , neplní svoje povinnosti voči dieťaťu, neprejavuje oň záujem a zrejme stratil k nemu citový vzťah alebo z iného vážneho dôvodu nie je v záujme ďalšie výchovy dieťaťa, aby sa u neho udržiaval a prehlboval pocit spolupatričnosti s týmto rodičom.
Je zrejmé, že vzájomná komunikácia medzi rodičmi maloletého dieťaťa je narušená a tým je narušený aj celkový vzťah a styk otca s mal. dieťaťom. Podľa názoru súdu by mal. dieťa nemalo byť svedkom žiadnych konfrontácii medzi rodičmi, a to ani telefonickej konfrontácie rodičov po súdnom rozhodnutí o zvýšení výživného v 5/2013, nakoľko toto môže vplývať ako prostriedok manipulácie dieťaťa tým, že mal. dieťa sa prikloní na stranu jedného rodiča a druhého začne odmietať.
V konaní vyvstáva viacero sporných otázok ohľadom doposiaľ realizovaného styku, keď matka udáva, že od rozvodu manželstva musela práve ona nabádať otca, aby sa o dieťa zaujímal, v styku mu nebránila, naopak, žiadala otca, aby sa o dcéru viacej zaujímal. Uviedla, že od rozvodu manželstva sa styk realizoval maximálne 10 krát, pričom sa nejednalo o víkendové stretnutia, ale iba krátko hodinové stretnutia. Naopak otec, tak vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 19.05.2014 ako aj na pojednávaní uviedol, že matka mu v stretávaní s dcérou bránila, dieťa deptá. Uviedol, že nemá kontakt na dcéru, nakoľko jej matka zmenila telefónne číslo, pokúšal sa dcéru navštíviť, avšak bezúspešné, matka mu to neumožnila. Otec nepodal návrh na súd, aby bol upravený styk s maloletou súdnou cestou, ani nekontaktoval ÚPSVR Nitra, Oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, aby sa dovolal styku s maloletou. Otec nepodnikol žiadne úradné kroky k tomu, aby sa mohol s mal. dieťaťom pravidelne stretávať. Svoje počínanie odôvodnil tým, že maloletá je precitlivená a labilná a myslel si, že to na ňu nebude dobre vplývať.
V konaní bolo preukázané, že otec maloletej od rozvodu manželstva si riadne plní vyživovaciu povinnosť k maloletej a v čase, keď sa s maloletou stretával, prispieval aj nad rámec bežného výživného. Súd zistil, že v čase, keď mal otec na maloletú telefonický kontakt, tak bol s maloletou v pravidelnom telefonickom kontakte, teda o maloletú prejavoval záujem. Maloletá na pojednávaní uviedla, že teraz by zrejme nemala záujem s otcom tráviť čas, nakoľko k nemu stratila citový vzťah, pretože sa o ňu prestal zaujímať. Súd poukazuje na skutočnosť, že od narodenia dieťaťa až do rozvodu manželstva, kedy mala maloletá T. cca 8 rokov, zabezpečoval otec taktiež osobnú starostlivosť o mal. dieťa. Súd poukazuje tiež na skutočnosť, že počas realizácie styku sa vedel otec o dieťa riadne postarať, v jeho starostlivosti neboli zistené nedostatky.
V záujme mal. dieťaťa je, aby bol u neho udržiavaný a prehlbovaný styk s biologickým otcom a taktiež pocit spolupatričnosti s týmto rodičom tým. V záujme maloletej je, aby sa otec pokúsil nadviazať pravidelný kontakt s mal. dieťaťom a tak obnoviť ich citové väzby. Zmena priezviska mal. dieťaťa môže mať podstatný vplyv na to, aby sa vzťahy otca a maloletej ešte viac narušili. Keďže v konaní neboli preukázané dôvody, ktoré by odôvodňovali tak závažný zásah do rodičovských práv otca ako je zmena priezviska dieťaťa - otec si plní vyživovaciu povinnosť k dieťaťu, nestratil k dieťaťu citovú väzbu, súd
návrh matky na udelenie súhlasu na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletej T. R. zamietol. V prípade, že mal. dieťa a matka bude na zmene priezviska trvať aj do budúcna, môže si maloletá T. po dosiahnutí plnoletosti podať návrh na zmenu priezviska sama.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a / O. s. p. tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže išlo o konanie, ktoré súd mohol začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené(§ 205a O. s. p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.