Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Co-193-2013.pdf
PDF · 122.85 KB
Case nature
Area
Subarea
23Co/193/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a členiek senátu: JUDr. Lea Stovičková a JUDr. Daša Kontríková v právnej veci
navrhovateľky: PhDr. D. Z., bytom H., U. XX, zastúpená JUDr. Ľudovítom Mrázom, advokátom so sídlom v Bratislave, Kalinčiakova 21 proti odporcovi: Ing. Július Horváth JUTEX, s miestom podnikania v Hlohovci, Nitrianska 103, IČO: 17 700 621, zastúpený JUDr. Danielom Pavelkom, advokátom, so sídlom v Hlohovci, Pribinova 46, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave, Štefánikova 17, IČO: 31 595 545, o mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č. k. 7C/337/2008-340 zo dňa 21. decembra 2012, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvého stupňa s a p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala uloženia povinnosti odporcom zaplatiť jej sumu 3.385,78 eura titulom 5-násobného zvýšenia základného odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej len SSU). O trovách konania súd prvého stupňa rozhodne samostatným uznesením. Súd vec právne posúdil podľa ust. § 427 ods. 1, § 441, § 444 Občianskeho zákonníka, ako aj ustanovení § 4 ods. 1, § 5 ods. 2 a § 6 ods. 2 vyhl. č. 32/1965 Zb. Skutkovo rozsudok odôvodnil tým, že navrhovateľka sa domáhala, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke 76.673 Sk s 9,5 % úrokom z omeškania ročne od 01.02.2007 do zaplatenia. Návrh odôvodnila tým, že dňa 03.06.2004 došlo k dopravnej nehode v meste Hlohovec, pri ktorej navrhovateľku zrazilo nákladné motorové vozidlo značky Avia s evidenčným číslom HC 710 AH vedené S. K.. Pri dopravnej nehode navrhovateľka utrpela ťažké zranenia a vznikla jej majetková škoda spočívajúca v poškodení bicykla a zničení oblečenia, ktoré mala v čase nehody na sebe. Rovnako v dôsledku zranení spôsobených nehodou vynaložila náklady spojené s liečbou a rehabilitáciou. Vodič S. K. bol obvinený zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví. Je zamestnancom spoločnosti JUTEX Slovakia, s.r.o. Prevádzkovateľom uvedeného dopravného prostriedku bol v čase nehody odporca. Súd z dôvodu čiastočného späťvzatia návrhu konanie o zaplatenie 992,27 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % zo sumy 992,27 eur od 01.02.2007 do zaplatenia zastavil uznesením zo dňa 27.08.2009 a uznesením zo dňa 10.09.2009, č. k. 7C/337/2008-95 pripustil zmenu návrhu, podľa ktorej odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke 3758,48 eur spolu s 9,5 % úrokom z omeškania ročne od 01.02.2007 do zaplatenia. Súd na pojednávaní dňa 04.12.2012 vylúčil konanie o zaplatenie sumy 756,59 eur (vecná škoda) spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 756,59 eur od 01.02.2007 do zaplatenia na samostatné konanie. Predmetom konania tak zostalo mimoriadne zvýšenie náhrady za SSU. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľka v dôsledku nehody dňa 03.06.2004 utrpela početné poranenia, ktoré si vyžiadali hospitalizáciu a následnú liečbu vrátane rehabilitačnej. Dopravná nehoda bola spôsobená zamestnancom odporcu, ktorý
pri vjazde z vedľajšej cesty na hlavnú zadnými kolesami vozidla prehliadol navrhovateľku, ktorá po hlavnej ceste jazdila na bicykli, pričom došlo k stredu vozidla s navrhovateľkou. Navrhovateľka sa v pôvodnom návrhu domáhala okrem iného náhrady škody za SSU vo výške dvojnásobku základného bodového hodnotenia t.j. 2 x 850 bodov, čo pri hodnote 60 Sk za bod predstavuje sumu 51.000 Sk. Navrhovateľka sa neskôr domáhala zvýšenia náhrady za SSU na päťnásobok, t.j. vo výške 102.500 Sk (po odpočítaní poskytnutého plnenia vo výške 25.500 Sk), ktoré odôvodnila nákladmi na kúpeľnú liečbu, pretrvávajúcimi bolesťami, výdavkami na lieky a ortopedickú obuv, sústavnou odkázanosťou na iných pri zabezpečovaní si domácich prác a nákupov. Výška odškodnenia za bolesť a SSU sa určuje podľa predpisov platných v čase, kedy došlo k poškodeniu zdravia, t.j. podľa vyhlášky 32/1965 Zb. V zmysle citovanej vyhlášky je možné zvýšiť sumu zodpovedajúcu základnému bodovému hodnoteniu bolestného a SSU v dvoch prípadoch. Jednak je to zvýšenie lekárom až na dvojnásobok v prípade, že sa poškodený nemôže uplatniť v rodinnom, politickom, kultúrnom a športovom živote, v prípade obmedzenia voľby povolania a ďalšieho sebavzdelávania (§ 6 ods. 2 vyhlášky 32/1965 Zb.) a jednak ide o zvýšenie súdom z dôvodu hodného osobitného zreteľa (§ 7 ods. 3 vyhlášky 32/1965 Zb.).V prípade hodnotenia SSU, znalec nepristúpil k zvýšeniu bodového hodnotenia za SSU ani pri jednej položke. Zo štyroch položiek tri položky hodnotil polovičným počtom bodov. Pre posúdenie potreby mimoriadneho zvýšenia odškodnenia za SSU súd vychádzal z porovnania spôsobu života navrhovateľky pred nehodou a po nehode. Ako už bolo uvedené vyššie, mimoriadne zvýšenie odškodnenia za sťaženie SSU prichádza do úvahy len v prípade, že uplatnenie poškodeného v živote je vo väčšom rozsahu obmedzené alebo stratené, ako to predpokladá § 6 ods. 2 vyhlášky. Navrhovateľka pred nehodou bola na dôchodku. Vykonávala bežné práce v domácnosti, v záhrade a okolo domu. Vo voľnom čase sa venovala ručným prácam, čítaniu kníh, ale aj aktívnym fyzickým činnostiam ako bicyklovanie, hubárčenie a turistika. Po nehode nie je schopná vykonávať práce v záhrade a okolo domu. Vykonanie niektorých domácich prác si musí zabezpečovať prostredníctvom tretích osôb. Fyzicky aktívne nežije, nakoľko aj bežná chôdza jej robí problémy. Na podklade znaleckého posudku však možno konštatovať, že navrhovateľka nie je obmedzená v žiadnej sfére života v celom rozsahu. Následky dopravnej nehody síce sťažili realizáciu bežných úkonov u navrhovateľky, avšak porovnaním spôsobu života navrhovateľky pred nehodou a po nehode, s prihliadnutím na vek navrhovateľky, súd nezistil obmedzenia navrhovateľky pri jej uplatnení sa v živote rodinnom, politickom, kultúrnom a športovom v rozsahu väčšom ako predpokladá § 6 ods. 2 vyhlášky. Je nepochybné, že dopravná nehoda spôsobila u navrhovateľky poškodenie zdravia. Súd však nemôže priznať navrhovateľke mimoriadne odškodnenie za SSU svojvoľne, ale pri rozhodovaní o týchto nárokoch musí rešpektovať zákonné kritériá, ktoré umožňujú pristúpiť k mimoriadnemu odškodneniu len v prípade dôvodov hodných osobitného zreteľa. Na základe vyššie uvedeného možno konštatovať, že v zmysle kritérií stanovených legislatívou pre mimoriadne zvýšenie odškodnenia SSU ako i v zmysle zaužívanej súdnej praxe, nie sú u navrhovateľky splnené podmienky na mimoriadne zvýšenie. Navrhovateľka má právo na odškodnenie za bolesť a SSU v zmysle záverov znaleckého posudku. Nakoľko však vedľajší účastník navrhovateľke plnil v súlade s bodovým hodnotením bolestného a SSU, súd návrh navrhovateľky v plnom rozsahu zamietol.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala odvolanie navrhovateľka prostredníctvom právneho zástupcu. V odvolaní uviedla, že podaným návrhom požadovala zaplatiť náhradu za bolesť vo výške určenej podľa bodového ohodnotenia znalcom, t.j. za 238,75 bodov, čo sa rovnalo sume 14. 325 Sk, náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej len SSÚ) vo výške dvojnásobku bodového hodnotenia určeného znalcom, t.j. 2x 425 bodov x 60 Sk/bod, 51.000 Sk, náklady spojené s liečením 6.348 Sk a škodu na veciach 5.000 Sk. Po podaní žaloby odporca, resp. poisťovateľ za odporcu čiastočne plnil, škodu na zdraví (bolestné a náhradu SSÚ) v základnej výške bodového ohodnotenia uhradil, preto navrhovateľka v tejto časti zobrala návrh späť. Návrhom z februára 2009 súdu navrhla, aby okrem iného uložil odporcovi povinnosť zaplatiť jej ako náhradu za SSÚ 5 násobok bodového hodnotenia v znaleckom posudku a po odpočítaní poskytnutej náhrady vo výške základného bodového hodnotenia, zaplatiť náhradu SSÚ vo výške štvornásobku základného bodového hodnotenia určeného znalcom, t. j. 4x (425 bodov x 60 Sk/bod ) = 102.000 Sk = 3385,78 eura. Súd napadnutým rozsudkom návrh navrhovateľky zamietol, aj keď mal bez pochybností preukázané pre rozhodnutie podstatné skutočnosti, že pri dopravnej nehode dňa 03.06.2004 navrhovateľka utrpela závažné poranenia, úraz pri dopravnej nehode mal za následok trvalé následky na zdraví navrhovateľky, navrhovateľka má podstatne obmedzenú pohyblivosť, v dôsledku čoho nie je schopná žiadnej záujmovej činnosti - ako sú vychádzky do prírody, turistika, práca v záhradke, ale nemôže vykonávať ani domáce práce (upratovanie domu, pranie a žehlenie záclon a väčších kusov prádla), ani nosiť bežné nákupy z obchodu,
v dôsledku poranenia močových ciest s trvalými následkami sa navrhovateľka nemôže zúčastňovať dlhšie trvajúcich spoločenských podujatí, ani stretnutí so známymi a priateľmi, trpí trvalou bolestivosťou, ktorá na utlmenie vyžaduje užívanie liekov voľnopredajných, teda že úraz navrhovateľku vyradil zo spoločenského života, trvale ju v osobnom živote odkázal na nevyhnutnú pomoc tretích osôb a spôsobil jej sústavne opakované bolestivé stavy. Zo znaleckého posudku znalca MUDr. Mariána Pamulu, vyžiadaného pre účely tohto konania mal súd preukázanú nespornú skutočnosť, že zmeny zdravotného stavu nie sú vyvolané žiadnymi chorobami či chorobnými zmenami pred úrazom, ale výlučne ako dôsledok závažného zranenia pri dopravnej nehode, že navrhovateľka má obmedzenú pohyblivosť, bolestivosť i dôsledky poranenia močových ciest, zmeny zdravotného stavu sú trvalé, nie je možné ich zvrátiť, v zmysle navrátenia zdravotného stavu do pôvodného stavu. Vekom sa budú následky zhoršovať (ak by nebolo poúrazových dôsledkov, starnutie a staroba by sa nezapísala takým razantným zhoršením zhoršovaním zdravotného stavu, ako to je už v súčasnosti a bude aj v budúcnosti, bez spojenia s následkami úrazu, zdravotný stav vystavený len dôsledkom starnutia by nebol taký zlý a obmedzujúci vo všetkých oblastiach ako je dnes, v dôsledku vplyvu úrazového deja na organizmus navrhovateľky). Pre úplnosť treba uviesť a to je nesporné aj pre odborníkov, ak by navrhovateľka nenavštevovala pravidelne rehabilitačné úkony a kúpeľné liečby, jej zdravotný stav by bol ešte horší. Pritom ide často o liečebné úkony nehradené, resp. neúplne hradené zdravotnou poisťovňou. Aj napriek všetkým uvedeným a nesporným skutočnostiam súd návrh navrhovateľky zamietol. Podľa odôvodnenia rozsudku, súd k tomuto záveru viedla predovšetkým skutočnosť, že znalec ani v jednej položke nepristúpil k zvýšeniu bodového hodnotenia a tri zo štyroch položiek hodnotil iba polovičným počtom bodov. S poukazom na uvedené dôvody, podľa názoru súdu neboli splnené podmienky ustanovenia § 7 ods. 3 vyhl. 32/65 Zb. a teda podľa názoru súdu nebol zistený dôvod hodný osobitného zreteľa pre priznanie žalovaného nároku. Tento právny názor súdu nepovažovala navrhovateľka za dôvodný ani správny. Len samotné bodové hodnotenie nemôže byť podkladom pre takýto záver súdu. Znalec hodnotí výlučne z medicínskeho hľadiska dopady úrazového deja na trvalé následky a teda aj dôvodnosť a výšku náhrady za SSÚ. Je však úlohou súdu, aby posúdil, aký dopad na spoločenské uplatnenie poškodeného majú dôsledky úrazu a to ako v osobnom, tak aj v spoločenskom, či rodinnom živote. Nie je možné súhlasiť s názorom vedľajšieho účastníka, že postačí základná náhrada, keďže v prípade navrhovateľky išlo o osobu vo veku 62 rokov, kedy je miera uplatnenia človeka vo všetkých sférach nižšia. Ak by sme vychádzali z názoru vedľajšieho účastníka, dôchodcovia by nemali nárok na žiadnu náhradu vyššiu ako je základná. Vedľajší účastník totiž opomenul, že náhrada za SSÚ sa vzťahuje nielen na mladých ľudí, že produktívny vek sa predlžuje v dôsledku zvyšovania veku dožitia a že v prípade navrhovateľky sú všetky dôsledky predpokladané citovanou vyhláškou, tak ako ich podrobne uviedla vyššie. V tejto súvislosti poukázala aj na rozhodnutia súdov v ČR, z ktorého vyplýva, že „rozhodujúce pre posúdenie primeranosti odškodnenia je reálna hodnota peňažnej čiastky, ktorou majú byť kompenzované imateriálne pôžitky, o ktoré poškodený v dôsledku poškodenia zdravia prišiel a že pri určení čiastky zvýšenej náhrady za náhrady za SSÚ.... tzv. následkom je podstatné, či finálna čiastka odškodnenia vzhľadom na následky poškodenia zdravia pre uplatnenie poškodeného vo všetkých sférach života je primeraná a to najmä so zreteľom k významu zdravia v hierarchii všeobecne uznávaných hodnôt, k potrebe naplnenia satisfakčnej a prevenčnej povinnosti... (rozsudok NS ČR sp. zn. 25 Cdo 4477/2010, zhodne aj ďalšie rozhodnutia NS citované v rozsudku). V tejto súvislosti považovala navrhovateľka za potrebné uviesť, že suma náhrady za SSÚ 25.500 Sk poskytnutá vedľajším účastníkom, vzhľadom na trvalé, doživotné a závažné následky úrazu v zmysle uvedeného rozhodnutia určite nespĺňa ani primeranosť k významu zdravia v hierarchii celou spoločnosťou uznávaných hodnôt a nie je ani reálnou náhradou k funkcii kompenzácie imateriálnej ujmy. Uvedená suma zodpovedá sume 846,45 eura. Teda podľa odporcov, ale zrejme aj názoru súdu, ktorým sa riadil pri rozhodovaní, primeraná výška náhrady za SSÚ zodpovedá priemernej mzde za približne 4 kalendárne týždne, teda za necelých 24 pracovných dní. Aj táto podstatná skutočnosť vylučuje dôvodnosť záveru, že poskytnutá náhrada je primeraná. Ak by súd bol priznal náhradu za SSÚ v požadovanom päťnásobku základného bodového hodnotenia, t. j. 4.232,22 eura, a odporcovi zostala povinnosť doplatiť ešte 3.385,78 eura, teda išlo by o sumu zodpovedajúcu 5,4 násobku priemerného mesačného zárobku (v SR za 1. - 3 štvrťrok 2012), nikto nemôže namietnuť neprimeranosť, pokiaľ má aspoň čiastočne kompenzovať imateriálne pôžitky, o ktoré úraz navrhovateľku doživotne pripravil. Navrhovateľka poukázala tiež na tú skutočnosť, že samotný zákonodarca si bol vedomý, že bodová hodnota 60 Sk za bod v roku 2004 nezodpovedala príjmovým pomerom a životným nákladom v SR. Dôkazom neprimerane nízkej hodnoty bodu je skutočnosť, že necelé 2 mesiace po úraze navrhovateľky zák. č. 437/2004 Z.z. hodnota bodu bola zvýšená na 320 Sk za bod. Ako uviedol znalec vo svojom posudku, pri takejto hodnote bodu by už nárok vo výške základného bodového hodnotenia predstavoval sumu 4.452 eura, teda viac, ako si uplatnila navrhovateľka vo svojom návrhu. Všetky
uvedené skutočnosti potvrdzujú, že žalovaná suma neodporuje zásade uvedenej v citovanom rozsudku NS ČR, primeranosti finálnej čiastky jeho odškodnenia najmä so zreteľom na význam zdravia v hierarchii všeobecne uznávaných hodnôt, na potrebu naplnenia satisfakčnej a prevenčnej povinnosti. V prípade argumentácie súdu, že znalec tri zo štyroch položiek hodnotil polovičným počtom bodov, navrhovateľka poukázala na dôvody uvedené znalcom na strane 9 posudku. Podľa článku II. ods. 12 prílohy citovanej vyhlášky plnou sadzbou sa hodnotí najzávažnejší následok, zatiaľ čo ostatné sa prepočítavajú len polovicou. Tejto normatívnej úprave zodpovedá preto aj bodové hodnotenie SSÚ a znalec pri hodnotení bodmi ani inak postupovať nemohol, ak sa nemal dopustiť porušenia predpisu a tým aj svojej povinnosti znalca. Teda právny názor súdu, že v neprospech navrhovateľky je uvedená okolnosť, nemá oporu v právnom predpise. S poukazom na všetky uvedené skutočnosti podľa názoru navrhovateľky existuje dôvodný záver, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Z uvedených dôvodov navrhovateľka navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrhu navrhovateľky v celom rozsahu vyhovie a uložil odporcovi povinnosť zaplatiť jej 3.385,78 eura titulom odškodnenia SSÚ spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % zo žalovanej sumy od 01.02.2007 do zaplatenia a priznal navrhovateľke náhradu trov konania pred súdom prvého stupňa a pred odvolacím súdom.
K odvolaniu navrhovateľky sa vyjadril odporca v prvom rade prostredníctvom právneho zástupcu. Vo vyjadrení uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za správne a navrhuje ho potvrdiť. Vo veci bolo nariadené znalecké dokazovanie a znalec pri posudzovaní miery poškodenia zdravia a jeho dopadu na spoločenské uplatnenie navrhovateľky neaplikoval mimoriadne zvýšenie sumy zodpovedajúcej základnému bodovému ohodnoteniu bolestného a SSÚ. Rovnako tak i súd mal pri rozhodovaní za to, že v tejto veci nie sú dané podmienky k tomu, aby došlo k mimoriadnemu zvýšeniu náhrady za bolestné a SSÚ.
K odvolaniu navrhovateľky sa vyjadril vedľajší účastník podaním doručeným súdu 16.07.2013. Vo vyjadrení uviedol, že z dôvodu, že v čase vzniku dopravnej nehody mal odporca s vedľajším účastníkom uzatvorený zmluvný vzťah a to povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenému prevádzkou motorovým vozidlom, nároky navrhovateľky za odporcu uhradil vedľajší účastník. Na základe predložených listinných dokladov uspokojil vedľajší účastník uplatnené a preukázané nároky, bolestné v sume 475,50 eura, SSÚ 846, 44 eura, účelne vynaložené náklady na liečbu v sume 528,91 eura a vecnú škodu v sume 58,02 eura. Navrhovateľka sa prostredníctvom podaného návrhu domáhala zvýšenia náhrady za SSÚ na dvojnásobok, poukazujúc na ustanovenie § 6 ods. 2 vyhl. č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a SSÚ. Podľa názoru vedľajšieho účastníka, je nárok navrhovateľky na zvýšenie náhrady SSÚ na dvojnásobok nedôvodný. Podľa § 6 ods. 2 vyhlášky suma zodpovedajúca základnému počtu bodov zistenému lekárom sa primerane zvýši až na dvojnásobok podľa predpokladov, ktoré poškodený vo veku, v ktorom bol poškodený na zdraví, mal pre uplatnenie v živote a v spoločnosti a ktoré sú v dôsledku poškodenia obmedzené alebo stratené. Týmito predpokladmi sa rozumie najmä možnosť uplatniť sa v rodinnom, politickom, kultúrnom a športovom živote a možnosť voľby povolania a ďalšieho sebavzdelávania, pritom sa prihliada na to, či ide o muža alebo ženu a pri odstrániteľnosti trvalých následkov aj na upozornenie lekára podľa § 10. Vychádzajúc z obsahu § 6 ods. 2 vyhl. č. 32/1965 Z.z. zastáva vedľajší účastník názor, že zvýšenie základného počtu bodového ohodnotenia SSÚ je oprávnený vykonať lekár, ktorý bodové ohodnotenie vykonal, a že súd je oprávnený rozhodovať len o zvýšení náhrady za bolestné a SSÚ v tzv. prípadoch osobitného zreteľa, pričom samotná vyhláška nedefinuje, čo možno považovať za prípad osobitného zreteľa. Vedľajší účastník sa ale zároveň tiež domnieva, že medzi ustanovením § 6 a § 7 existuje spojitosť a to z toho hľadiska, že nemožno za prípad osobitného zreteľa považovať prípad, u ktorého nedôjde ani k základnému zvýšeniu bodového ohodnotenia SSÚ na dvojnásobok, keďže už pri tomto zvýšení by mal lekár, ktorý bodové ohodnotenie vykonáva, prihliadať na okolnosti uvedené v odseku 2 § 6 citovanej vyhlášky a existencia týchto predpokladov by mala byť akýmsi návodom pre prípadné rozhodnutie o mimoriadnom zvýšení náhrady za SSÚ. Je potrebné zdôrazniť, že ani súdny znalec nepristúpil k zvýšeniu základného bodového ohodnotenia SSÚ na dvojnásobok, tak ako mu to umožňovalo citované ustanovenie, čo potom len potvrdzuje názor vedľajšieho účastníka že daný prípad nemožno považovať za prípad hodný osobitného zreteľa. Samotná skutočnosť, že v dôsledku predchádzajúcej právnej úpravy predstavovalo odškodnenie navrhovateľky nižšiu sumu, než v prípade, ak by sa jej nárok posudzoval podľa zák. č. 437/2004 Z.z o náhrade za bolesť a náhrade za SSÚ nemôže byť dôvodom na to, aby konajúci súd
návrhu navrhovateľky vyhovel. Z uvedených dôvodov vedľajší účastník navrhol, aby odvolací súd vecne správny rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustný odvolací dôvod (§ 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.), preskúmal rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok je vecne správny.
Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 7C/337/2008 po čiastočnom späťvzatí návrhu, po pripustení zmeny návrhu uznesením zo dňa 10.09.2009, č.k. 7C/337/2008-95, po vylúčení návrhu o zaplatenie 756,59 eura s príslušenstvom na samostatné konanie uznesením na pojednávaní 04.12.2012, je mimoriadne zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľky, ktorá sa domáhala päťnásobku základného bodového hodnotenia, t. j. 4.232,22 eura, pričom odporcovi by zostala povinnosť zaplatiť navrhovateľke ešte 3.385,78 eura, pretože už navrhovateľke ako základnú náhradu za SSU zaplatil 846,44 eura (25.500 Sk). Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bol návrh navrhovateľky zamietnutý.
Pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie spoločenského uplatnenia (§ 444 Občianskeho zákonníka). Občiansky zákonník právne nevymedzuje pojem bolestné, ani pojem sťaženie spoločenského uplatnenia a ani to, v akom rozsahu sa náhrada za tieto ujmy na zdraví odškodňuje. Tieto otázky sa posudzujú z lekárskeho hľadiska a do 31.07.2004 boli upravené vyhláškou č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia, ktorú treba na daný prípad aplikovať (§ 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia). Náhrada za bolesť a náhrada za SSU sú dve relatívne samostatné zložky náhrady na zdraví, i keď sú vo vyhláške upravené spoločne, pričom oba druhy odškodnenia sú náhradou tzv. nemateriálnej ujmy a majú slúžiť na to, aby si poškodený mohol obstarať náhradné pôžitky na vyrovnanie prežitých a prežívaných utrpení, strastí a kompenzovanie životných obmedzení vyvolaných úrazom. Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky SSU sa odškodňuje, ak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky na životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Odškodnenie za SSU musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Pri odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia sa vychádza zo základného počtu bodov, ktorým bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku (§ 6 ods. 1 vyhlášky). Podľa § 6 ods. 2 vyhlášky sa suma zodpovedajúca základnému počtu bodov zistenému lekárom primerane zvýši až na dvojnásobok podľa predpokladov, ktoré poškodený vo veku, v ktorom bol poškodený na zdraví, mal pre uplatnenie v živote a v spoločnosti, a ktoré sú v dôsledku poškodenia obmedzené alebo stratené. Týmito predpokladmi sa rozumie najmä možnosť uplatniť sa v rodinnom, politickom, kultúrnom a športovom živote, možnosť voľby povolania a ďalšieho sebavzdelávania, pritom sa prihliada i na to, či ide o muža alebo ženu a pri odstrániteľnosti trvalých následkov aj na upozornenie lekára podľa § 10 vyhlášky.
Ustanovením § 7 ods. 1 vyhlášky sa výška odškodnenia za bolesť a SSU uplatnenia určuje sumou 60,- Sk za jeden bod. Celková výšky odškodnenia za bolesť a za SSU z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu 240.000 Sk, z toho odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu 72.000 Sk, a to ani s pripočítaním odškodnenia podľa § 3 ods. 2 (§ 7 ods. 2 vyhlášky). Podľa § 7 ods. 3 vyhlášky v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie primerane zvýšiť, a to aj nad ustanovené najvyššie výmery odškodnenia.
Náhrada za SSU určená na základe počtu bodov ustanoveného v lekárskom posudku predstavuje jednorazové odškodnenie za nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho osobných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Výška konkrétneho
odškodnenia za SSU závisí teda jednak od ohodnotenia v lekárskom posudku a jednak od toho, či a v akom rozsahu a s akými prejavmi došlo k zmene stavu pred vznikom škody a po ňom. Pre správne určenie výšky tohto odškodnenia je nevyhnutné najskôr zistiť, aké mal poškodený predpoklady pre svoje uplatnenie v živote a v spoločnosti pred vznikom škody a aké predpoklady má po vzniku škody. Z porovnania týchto predpokladov možno potom vyvodiť záver, či a do akej miery boli touto udalosťou zúžené alebo stratené možnosti uplatnenia sa v živote a v spoločnosti. Odškodnenie za SSU má vo svojej podstate predstavovať náhradu za preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre život a životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh.
Zvýšenie odškodnenia za SSU nad ustanovené najvyššie výmery odškodnenia v zmysle § 7 ods. 3 vyhlášky je prípustné len v celkom výnimočných prípadoch hodných osobitného zreteľa, kedy zapojenie poškodeného do spoločenského (napr. kultúrneho, športového, politického) života je v dôsledku poškodenia zdravia veľmi výrazne obmedzené alebo úplne stratené v porovnaní s jeho významnými aktivitami pred vznikom škody.
Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že dňa 03.06.2004 zamestnanec odporcu spôsobil dopravnú nehodu, v dôsledku ktorej navrhovateľka utrpela zlomeninu panvového prstenca, zlomeninu krčka stehennej kosti, pomliaždenie brušnej steny, pomliaždenie nohy, v dôsledku ktorých zranení bola dňa 04.06.2004 operovaná pre zlomeninu krčka pravej stehennej kosti, 15.07.2004 bola prepustená do ambulantnej liečby, následne bola v liečbe a starostlivosti traumatológa, ortopéda, rehabilitačného lekára, urológa. Dňa 23.11.2005 absolvovala operačný zákrok s odstránením osteosyntetického materiálu z oblasti krčka pravej stehennej kosti a v rokoch 2009 až 2012 absolvovala dlhodobú rehabilitačnú a kúpeľnú liečbu. V čase dopravnej nehody mala navrhovateľka 62 rokov, bola starobnou dôchodkyňou tri roky. Z výsluchu navrhovateľky vyplynulo, že pred dopravnou nehodou sa vo voľnom čase venovala turistike, hubárčeniu, bicyklovaniu, plávaniu, čítaniu kníh, ručným prácam a štrikovaniu. Okrem toho sa starala o domácnosť, o svoju chorú matku, robievala aj mužské práce ako rúbanie a pílenie dreva. Keďže má záhradu pri dome, tak rýľovala, okopávala a sadila v záhrade. Po nehode nebola schopná vykonávať práce v záhrade, starať sa o domácnosť a nie je veľa činností, ktoré môže vykonávať, pretože ju bolí noha a kĺby, dlho nevydrží robiť, ani chodiť. Z vypracovaného znaleckého posudku znalcom MUDr. Mariánom Pamulom zo dňa 23.08.2012 vyplynulo, že navrhovateľka netrpela a netrpí závažnejšími ochoreniami, výraznejšie nepriaznivé dôsledky na jej zdravotný stav malo zranenie spôsobené dopravnou nehodou, ide o obmedzenie pohybu a chôdze, vyžadujúcu si podporu bariel a palice, obmedzenie dlhších peších pochodov (i za pomoci bariel, palice), rýchlej chôdze, behu a pod. S tým súvisí obmedzenie všetkých každodenných úkonov - nákupy, upratovanie a pod. Únik moču spôsobuje zápach, nutnosť nosenia vložiek, vyžaduje si zvýšenú hygienu. K obmedzeniu dochádza hlavne v kontakte so spoločenským prostredím (pobyt v priestoroch, kde sa nachádza zdržuje viac ľudí, obchody, nákupné centrá, kiná, divadlá a pod.). Toto obmedzenie je nemenné, nepredpokladá sa výraznejšia zmena či už v zmysle zlepšenia alebo zhoršenia. Zranenia spôsobené nehodou ovplyvňujú hlavne mobilitu poškodenej. Bolestné bolo ohodnotené 238,75 bodmi a SSU 425 bodmi, na základe čoho bolo navrhovateľke vedľajším účastníkom, s ktorým mal odporca uzatvorenú zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, vyplatená titulom bolestného suma 14.325 Sk a titulom sťaženia spoločenského uplatnenia suma 25.500 Sk.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého stupňa ohľadne nepreukázania dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali mimoriadne zvýšenie odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia navrhovateľky, pričom v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku.
Podľa ustálenej súdnej praxe (keďže vyhláška neobsahuje rozsah odškodnenia SSU) predpokladom mimoriadneho zvýšenia SSU je existencia takých skutočností, ktoré umožňujú vyvodiť záver, že obmedzenie poškodeného nemožno vyjadriť len základným odškodnením SSU, ktoré už samo predstavuje náhradu za preukázateľné nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného a pre uspokojovanie a plnenie jeho životných a spoločenských potrieb a úloh. Primerané zvýšenie nad stanovenú najvyššiu výmeru odškodnenia v zmysle ust. § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. prichádza
do úvahy len výnimočne, v prípadoch hodných osobitného zreteľa, kedy kultúrne, športové alebo iné zapojenie poškodeného pred úrazom bolo na vysokej úrovni a mimoriadne (porovnaj R 10/1992, ale aj rozsudok NS ČR 25 Cdo 1593/2001, 25Cdo 847/2004). Odvolací súd sa v danom prípade priklonil aj k právnemu názoru vedľajšieho účastníka, že ust. § 6 a 7 cit. vyhlášky súvisia v tom smere, že v lekárskom posudku sa pri odškodňovaní SSU vychádza zo základného počtu bodov, ktorým bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku. Sumu zodpovedajúcu základnému počtu bodov môže lekár primerane zvýšiť až na dvojnásobok podľa predpokladov, ktoré poškodený vo veku, v ktorom bol poškodený na zdraví, mal pre uplatnenie v živote a v spoločnosti a ktoré sú v dôsledku poškodenia obmedzené alebo stratené. (Týmito predpokladmi sa rozumie najmä možnosť uplatniť sa v rodinnom, politickom, kultúrnom a športovom živote a možnosť voľby povolania a ďalšieho sebavzdelávania). Následne potom v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a za SSU primerane zvýšiť. V danom prípade ale lekár v znaleckom posudku nielen že nevyhodnotil SSU navrhovateľky následkom úrazu pri dopravnej nehode dvojnásobkom priznaných bodov, ale bodovým hodnotením jej nepriznal ani základné bodové hodnotenie v plnej výške (ako na to poukázal súd prvého stupňa), len jednu položku (obmedzenie hybnosti bedrového kĺbu) ohodnotil plnou výškou 300 bodov, a ďalšie tri položky (poúrazovú distrofiu svalstva stehna, jazvy po operácii a úraze, poruchy močenia následkom poranenia močových orgánov) dokonca krátil o polovicu. Podľa názoru odvolacieho súdu mimoriadne zvýšenie SSÚ prichádza do úvahy v tých prípadoch, keď aj lekár v posudku vyjadrí zvýšenie SSU dvojnásobkom bodov, podľa práve tých kritérií, ktoré sú určujúce aj pre mimoriadne zvýšenie SSU (uvedené v § 6 ods. 2 cit. vyhl.).
Súd prvého stupňa správne prihliadol na vek, zdravotný stav a kvalitu života navrhovateľky pred úrazom a po úraze. Bolo potrebné prihliadnuť na to, že k úrazu navrhovateľky došlo v čase, keď táto mala 62 rokov, bola starobnou dôchodkyňou, mala rôzne záľuby, bicyklovala, venovala sa turistike, starala sa o domácnosť, o záhradu. V súčasnosti je obmedzená hlavne v pohybe, pri chôdzi používa barlu, palicu, nemôže chodievať tak ďaleko a tak rýchlo ako pred nehodou, so všetkými domácimi prácami a prácami v záhrade potrebuje pomoc, má obmedzené návštevy spoločenských a kultúrnych podujatí, pre únik moču. Takéto obmedzenia navrhovateľky po úraze spôsobeným dopravnou nehodou nemožno považovať za splnenie predpokladov pre mimoriadne zvýšenie SSU a obmedzenia boli kompenzované základným odškodnením SSU. Mimoriadnym zvýšením SSU sa odškodňujú prípady, keď osoba čiastočne alebo úplne sa nie je schopná o seba postarať, keď ostane pripútaná na invalidný vozík, alebo ostane ležiacim pacientom a pod. Navrhovateľka v odvolaní poukazuje na to, že v záujme zlepšenia zdravotného stavu sa pravidelne zúčastňuje kúpeľných a rehabilitačných pobytov, t.j. nie je v stave, ktorý by ju tak výrazne obmedzoval, že by jej uplatnenie v živote a v spoločnosti bolo v dôsledku poškodenia vážne obmedzené alebo stratené. Odvolací súd nemohol prihliadnuť k argumentu odvolateľky, že ak by sa jej úraz stal o dva mesiace neskôr, bola by odškodnená podľa novej vyhlášky, podľa ktorej by základná náhrada odškodnenia predstavovala sumu vyššiu ako tú, ktorej zaplatenia sa domáha. Súd bol povinný rešpektovať prechodné a záverečné ustanovenia zák.č.437/2004 o náhrade za bolesť a o náhrade za SSU (nahradil vyhl. č.32/1965 Zb.), podľa ktorých na odškodnenie SSU sa použije právny predpis účinný v čase, kedy k úrazu došlo (§ 11 ods. 1). Rozhodnutie súdu v danej veci je aj v súlade s rozdutím NS ČR 4477/2010, na ktorý poukazovala navrhovateľka v odvolaní. Aj v tomto rozhodnutí sa uvádza (v právnej vete), že mimoriadne zvýšenie SSU sa priznáva v prípadoch, ak je poškodený pre následky úrazu takmer vyradený zo života a jeho predpoklady k uplatneniu v spoločnosti sú takmer stratené. V prípade navrhovateľky však nemožno hovoriť o tom, že by následkom úrazu bola takmer vyradená zo života a jej uplatnenie v spoločnosti by bolo takmer stratené. Okrem toho skutkový stav v tomto rozhodnutí je výrazne odlišný, keď išlo o prípad hodný osobitného zreteľa predovšetkým vzhľadom k veku poškodeného (22 rokov), v ktorom k ujme na zdraví došlo a rozsahu jeho zdravotného poškodenia (SSU bolo ohodnotené vo výške 7.160 bodov). Pre porovnanie navrhovateľka mala v čase úrazu 62 rokov a jej bodové ohodnotenie SSU predstavovalo 425 bodov.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 O.s.p. z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdil.
Súd prvého stupňa rozhodne o náhrade trov konania, vrátane trov odvolacieho konania podľa § 224 ods. 3 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.