Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/141/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Agnesou Hvastovou, v právnej veci žalobcu E.. W. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. V., H. X, právne zastúpeného JUDr. Erikou Simanovou, advokátkou, so sídlom v Rožňave, Akademika Hronca 9, proti žalovanému Tambora, s.r.o., Rožňava, Nám. baníkov 2, Rožňava, IČO: 36 665 096, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, takto

rozhodol:

Súd u r č u j e, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalovaným žalobcovi zo dňa 08. 10. 2010 je n e p l a t n é.

Súd z a v ä z u j e žalovaného uhradiť žalobcovi trovy konania v sume 588,30 Eur z titulu trov právneho zastúpenia žalobcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca podanou žalobou sa domáhal určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru daného žalovaným žalobcovi zo dňa 08. 10. 2010 a náhrady trov konania od žalovaného.

Žalobu odôvodnil nasledovne :

Na základe písomne uzatvorenej pracovnej zmluvy zo dňa 01. 04. 2008 v znení dodatkov zo dňa 30. 11. 2009 a 31. 05. 2010 bol žalobca zamestnaný u žalovaného ako stavbyvedúci s dohodnutým miestom výkonu práce podľa aktuálnej potreby na celom území Slovenskej republiky. S účinnosťou od 01. 08. 2010 žalovaný navrhol žalobcovi zmenu pracovnej zmluvy v časti dohodnutého druhu práce, miesta výkonu práce a mzdových podmienok, ktorý návrh žalobca neprijal z dôvodu, že nesúhlasil so znížením základnej mzdy na 369,24 Eur mesačne.

Žalobca v mesiaci august 2010 čerpal dovolenku. Po ukončení dovolenky od 30. 08. 2010 žalovaný mu prestal prideľovať prácu. Za mesiace jún, júl, august 2010 mu nevyplatil mzdu, za mesiac september 2010 mu nevyplatil náhradu mzdy. Dňa 27. 09. 2010 žalovaný mu navrhol skončenie pracovného pomeru dohodou. Prijatie tohto návrhu žalobca podmienil vyrovnaním jeho mzdových nárokov, čo žalovaný odmietol. Súčasne žalobca žiadal žalovaného o pridelenie práce. Dohoda o skončení pracovného pomeru nebola uzavretá.

Listom zo dňa 27. 09. 2010 žalovaný doručil žalobcovi upozornenie na hrubé porušenie pracovnej disciplíny z dôvodu, že od 30. 08. 2010 žalobca nenastúpil do práce a neuspokojivo plní pracovné úlohy. Listom zo dňa 01. 10. 2010 mu žalovaný oznámil, že mzdu za mesiace jún, júl, august 2010 mu

nevyplatil preto, lebo si ju žalobca neprevzal osobne v sídle spoločnosti a mzda za september 2010 je splatná v októbri 2010. Súčasne vyzval žalobcu, aby sa dňa 06. 10. 2010 osobne dostavil do sídla žalovaného na pohovor s cieľom finančného vyrovnania.

Keďže mzdové nároky žalobcu neboli vyrovnané ani po tomto termíne, žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne listom zo dňa 06. 10. 2010 písomne vyzval žalovaného na náhradu mzdy a o prideľovanie práce podľa pracovnej zmluvy, ktorú výzvu žalovaný prevzal 08. 10. 2010.

Dňa 13. 10. 2010 žalovaný doručil žalobcovi okamžité skončenie pracovného pomeru podľa , datované dňom 08. 10. 2010, v ktorom ako dôvod okamžitého skončenia žalovaný uvádza žalobcovu neospravedlnenú neprítomnosť v práci od 30. 08. 2010 a neuspokojivé plnenie pracovných úloh, spočívajúce v chybnom a neúplnom vedení stavebného denníka. Písomným podaním zo dňa 20. 10. 2010 žalobca oznámil žalovanému, že s okamžitým skončením pracovného pomeru nesúhlasí a trvá na tom, aby ho žalovaný naďalej zamestnával.

Žalobca uviedol, že nakoľko žalovaný zotrval na okamžitom skončení pracovného pomeru, žalobca bol nútený podať žalobu o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 08. 10. 2010 daného žalovaným žalobcovi, nakoľko s okamžitým skončením pracovného pomeru žalobca nesúhlasí, pretože tvrdí, že pracovnú disciplínu neporušil žiadnym spôsobom a už vôbec sa nedopustil závažného porušenia pracovnej disciplíny. Do práce nenastúpil z toho dôvodu, že žalovaný mu prestal prideľovať prácu, hoci ho o to žiadal. Žalobca uviedol, že je presvedčený o tom, že žalovaný mu prestal prideľovať prácu cielene potom, ako žalobca odmietol podpísať dodatok č. 3 k pracovnej zmluve a nesúhlasil so znížením základnej mzdy.

Žalobca v ústnom vyjadrení uviedol, že posledné dva augustové týždne, t.j. do 30. alebo do 31. 08. 2010 so súhlasom svojho zamestnávateľa čerpal dovolenku. Po návrate z dovolenky žalovaný mu nepridelil prácu s tým úmyslom, že mu bude vykazovať absencie, čo bude dôvodom pre skončenie pracovného pomeru, nakoľko v tom období medzi žalobcom a konateľom žalovaného E.. X. Z. nastali nezhody a žalobca nesúhlasil s opakovaným znížením svojej mzdy zo strany žalovaného. Pred nástupom na dovolenku vykonával prácu na pracovisku pri H. - na stavbe U. - Q. U., na ktorú stavbu dochádzal osobným motorovým vozidlom žalovaného a spolu s ním denne cestovali na túto stavbu týmto motorovým vozidlom aj iní zamestnanci žalovaného. To, že ktorý pracovník na ktoré pracovisko má nastúpiť na ďalší deň určoval konateľ žalovaného E.. X. Z. alebo jeho brat X. Z. a jeden z nich, väčšinou X. Z. predchádzajúci večer telefonicky zavolal zamestnancom, ktorí na ďalší deň mali nastúpiť do práce a oznámil im, na ktorej stavbe budú nasledujúci deň pracovať, ktorým autom budú odvezení na toto pracovisko, kto ich odvezie, kedy po nich príde a kde majú čakať na auto. V sídle spoločnosti žalobca ani ostatní zamestnanci nemali k dispozícii žiadnu miestnosť, kde by sa každé ráno schádzali. Informácie o mieste výkonu práce a o potrebe nastúpiť do práce a o tom, ktorý zamestnanec bude v daný deň vykonávať prácu, dostávali len telefonicky a následne určení pracovníci, ktorí boli poverení riadiť osobné motorové vozidlá, išli pre pracovníkov na určené miesta, kde ich vyzdvihli a zvážali na miesto určenia.

Po návrate z dovolenky žalobca už na pracovisko - na stavbu Q. U. nenastúpil napriek tomu, že táto stavba ešte pokračovala.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že navrhuje, aby súd návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol z dôvodu, že okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobcom bolo z pohľadu žalovaného dôvodné, keďže po ukončení dovolenky ku poslednému dňu mesiaca august žalobca nenastúpil do práce bez predchádzajúceho ospravedlnenia. Písomne sa žalobca dožadoval pridelenia práce až dňa 06. 10. 2010, na čo mu bolo dňom 08. 10. 2010 dané okamžité skončenie pracovného pomeru. Podľa názoru žalovaného uplynulo dostatok času na to, aby sa žalobca skontaktoval so žalovaným a prejavil tak snahu vykonávať prácu u žalovaného, čo však neurobil a preto žalovaný vykázal u žalobcu absenciu v zamestnaní.

Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi - výpisom z obchodného registra ohľadom spoločnosti Thermostav, s.r.o., pracovnou zmluvou uzavretou medzi spoločnosťou Thermostav, s.r.o. a žalobcom zo dňa 01. 04. 2008, dodatkom k pracovnej zmluve zo dňa 30. 11. 2009, dodatkom č. 2 k pracovnej zmluve zo dňa 31. 05. 2010, dodatkom č. 3 k pracovnej zmluve zo dňa 31. 07. 2010, návrhom dohody o skončení pracovného pomeru, žiadosťou o vyplatenie mzdy, písomným upozornením na hrubé porušenie pracovnej disciplíny s možnosťou okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 27. 09. 2010, žiadosťou o vyplatenie mzdy zo dňa 01. 10. 2010, upozornením na hrubé porušenie pracovnej disciplíny - odpoveď, okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 08. 10. 2010, nesúhlasom s okamžitým skončením pracovného pomeru, listinou predloženou žalobcom o obsahu SMS správ zasielaných konateľovi žalovaného E.. X. Z., výpisom z obchodného registra ohľadom spoločnosti Tambora, s.r.o. a boli vypočutí svedkovia Š. M., Q. Y., E.. X. Z., X. Z., E. O. P. Z., V. X., R. P..

Z pracovnej zmluvy uzavretej medzi zamestnávateľom Thermostav s.r.o. Rožňava a zamestnancom E.. W. Z. - účastníkmi konania zo dňa 01. 04. 2008 vyplýva, že účastníci konania sa dohodli, že zamestnanec nastúpi do práce 01. 04. 2008, bude pracovať v pracovnom zaradení stavbyvedúci a miesto výkonu práce bolo dohodnuté podľa aktuálnej potreby na celom území Slovenskej republiky, pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú, boli dohodnuté mzdové podmienky, mzda vo výške 8.100,- Sk mesačne a výplatný termín bol určený na 12. deň nasledujúceho mesiaca. Účastníci zmluvy sa dohodli, že obsah tejto zmluvy môže byť zmenený len vtedy, ak sa na jeho zmene dohodnú obaja účastníci písomne, formou dohody o zmene obsahu pracovných podmienok.

Z dodatku k pracovnej zmluve zo dňa 30. 11. 2009 vyplýva, že dňom 01. 12. 2009 sa žalobcovi zmenil základný plat na 1.138,60 Eur.

Z dodatku č. 2 k pracovnej zmluve uzavretého medzi účastníkmi konania vyplýva, že dňom 01. 06. 2010 sa zmenil základný plat žalobcu na sumu 995,82 Eur.

Z dodatku č. 3 k pracovnej zmluve vyplýva, že pracovná zmluva žalobcu okrem iných zmien, v časti určenia základného platu sa mala zmeniť tak, že základný plat žalobcu mal byť vo výške 369,24 Eur, plus osobné hodnotenie do výšky hrubej mzdy uvedenej v dodatku k pracovnej zmluve č. 2 a odmena za vykonanú prácu mal byť splatná 25. dňa nasledujúceho mesiaca. Táto listina nebola účastníkmi konania podpísaná.

Z obsahu listiny - Dohoda o skončení pracovného pomeru vyplýva, že pracovný pomer uzavretý medzi účastníkmi konania pracovnou zmluvou zo dňa 01. 04. 2008 skončí dňom 27. 09. 2010 dohodou. Listina je datovaná dňom 27. 09. 2010, avšak účastníkmi konania nie je podpísaná.

Zo žiadosti žalobcu o vyplatenie mzdy adresovanej žalovanému zo dňa 27. 09. 2010 vyplýva, že žalobca žiadal o vyplatenie mzdy za mesiac jún, júl, august, september 2010 v lehote 5 dní od doručenia žiadosti a žalobca týmto listom písomne žiadal zamestnávateľa o pridelenie práce, nakoľko žalovaný mu neprideľoval prácu.

Z listu žalovaného zo dňa 27. 09. 2010 vyplýva, že týmto listom žalovaný dal žalobcovi písomné upozornenie na hrubé porušenie pracovnej disciplíny s možnosťou okamžitého zrušenia pracovného pomeru z dôvodu, že žalobca porušuje pracovnú disciplínu tým, že odo dňa 30. 08. 2010 sa nedostavil na svoju riadnu pracovnú zmenu a ani neoznámil dôvod svojej neprítomnosti, preto žalovaný mu eviduje neospravedlnenú absenciu, čo je hrubé porušenie pracovnej disciplíny a z dôvodu neuspokojivého plnenia pracovných úloh a nedostatkov vytknutých zamestnávateľom, ktoré neboli odstránené v primeranom čase, neodborné vedenie stavebného denníka, čo považuje žalovaný za ďalšie porušenie pracovnej disciplíny.

Z listu žalovaného zo dňa 01. 10. 2010 adresovaného žalobcovi - odpovede na žiadosť o vyplatenie mzdy vyplýva, že žalovaný na základe žiadosti žalobcu o vyplatenie mzdy zo dňa 27. 09. 2010 mu

oznámil, že mzda za mesiace jún, júl, august 2010 mu nebola vyplatená z dôvodu, že sa vedome nedostavil k jej prevzatiu do sídla spoločnosti Thermostav s.r.o., Námestie baníkov 2, Rožňava tak, ako ostatní zamestnanci spoločnosti. Všetci ostatní zamestnanci mali mzdy za mesiace až do augusta 2010 vyplatené. Výplata za mesiac september 2010 je splatná v mesiaci október 2010. Žalobcu týmto listom vyzval žalovaný, aby sa do 06. 10. 2010 v čase 8.30 hod. osobne dostavil do sídla spoločnosti Thermostav s.r.o., Námestie baníkov 2, Rožňava na pohovor s konateľom spoločnosti za účelom finančného dorovnania.

Z listu žalobcu, jeho odpovede adresovanej žalovanému na písomné upozornenie na hrubé porušenie pracovnej disciplíny vyplýva nasledovné :

Žalobca uviedol, že počas celého trvania jeho pracovného pomeru u žalovaného výzva na nástup do zamestnania zo strany zamestnávateľa bola vždy ústna alebo telefonická a to nielen pre neho, ale aj pre všetkých zamestnancov spoločnosti. Pred nástupom na dovolenku bol zamestnávateľom vyzvaný k odovzdaniu firemného auta a dňa 30. 08. 2010 sa telefonicky nevedel skontaktovať so zamestnávateľom, nevedel, na ktorú stavbu a akým spôsobom sa má dostaviť. U zamestnávateľa sa zamestnanci zvážajú firemnými autami z miesta svojho bydliska až na stavenisko z toho dôvodu, že spoločnosť nedisponuje spoločnými priestormi pre zamestnancov, kde by sa každé ráno zhromažďovali. Dňa 30. 08. 2010 neprišlo po neho žiadne auto a tak sa pokúšal so zamestnávateľom spojiť nasledujúci deň. Dňa 31. 08. 2010 bol v telefonickom kontakte s X. Z., ktorý žiadal od neho odovzdanie stavebných denníkov a povedal mu, že v nasledujúcich dňoch žalobca bude telefonicky vyzvaný do práce. Podobná situácia sa zopakovala dňa 01. 09. 2010, keď počas telefonického rozhovoru s konateľom spoločnosti E.. X. Z. bol tiež vyzvaný k odovzdaniu stavebných denníkov a oboznámený, že bude telefonicky kontaktovaný zo strany zamestnávateľa ohľadom nástupu do práce. Následne sa žalobcovi nepodarilo skontaktovať sa s konateľom spoločnosti, resp. s povereným zamestnancom spoločnosti, telefón mu nedvíhali a konateľ spoločnosti bol odcestovaný v zahraničí. Žalobca rázne odmietol vytknutie zamestnávateľom uvádzaných nedostatkov, neodborné vedenie stavebného denníka, poukázal na to, že v spoločnosti nie sú odborne spôsobilé osoby s oprávnením na vykonávanie kontroly stavebného denníka a poukázal na to, že tento nedostatok mu nebol nikdy vytknutý ani zo strany zamestnávateľa, ani zo strany investorov. Odmietol aj skutočnosť, že sa vedome nedostavil k prevzatiu mzdy. Poukázal na to, že mzdy nikdy neboli vyplácané k určenému dátumu a náhradný termín mu nebol oznámený a na jeho požiadavku o vyplatenie mzdy mu bolo oznámené, že spoločnosť nedisponuje finančnými prostriedkami na jej vyplatenie. Žalobca opätovne žiadal žalovaného o vyplatenie mzdy a zaradenie do zamestnania.

Žalobca listom zo dňa 06. 10. 2010, doručeného žalovanému 08. 10. 2010 prostredníctvom svojej právnej zástupkyne opakovane vyzval žalovaného na vyplatenie dlžnej mzdy a náhrady mzdy a o prideľovanie práce podľa pracovnej zmluvy.

Z okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 08. 10. 2010 vyplýva, že žalovaný dal žalobcovi okamžité skončenie pracovného pomeru v zmysle , založeného pracovnou zmluvou zo dňa 01. 04. 2008. Dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa bolo to, že žalobca závažne porušil pracovnú disciplínu tým, že sa odo dňa 30. 08. 2010 nedostavil na svoju riadnu pracovnú zmenu, ani neoznámil dôvod svojej neprítomnosti a ani riadne neospravedlnil svoju neprítomnosť, t.j. odo dňa 30. 08. 2010 zamestnávateľ eviduje neospravedlnenú absenciu. Ďalším dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru bolo neuspokojivé plnenie pracovných úloh, konkrétne chybné a neúplné vedenie stavebného denníka pre stavbu U. - Š. O., Q. U., v ktorom žalobca ako stavbyvedúci - zamestnanec zodpovedný za riadne a presné vedenie stavebného denníka nezaznamenával všetky prevedené práce, čím zamestnávateľovi - spoločnosti Thermostav s.r.o., Námestie baníkov 2, Rožňava môže vzniknúť majetková škoda veľkého rozsahu.

Z písomného podania žalobcu zo dňa 20. 10. 2010 vyplýva, že žalobca oznámil žalovanému, že nesúhlasí s okamžitým skončením pracovného pomeru a trvá na tom, aby žalovaný ho naďalej zamestnával.

Z výpisu z obchodného registra ohľadom žalovaného vyplýva, že u žalovaného došlo k zmene obchodného mena z obchodného mena Thermostav s.r.o. na obchodné meno Tambora s.r.o. od 07. 09. 2011. Sídlo, IČO, právna forma a predmet činnosti spoločnosti zostali nezmenené, jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti sa stal Z. H., bytom Á. Y. X, D. XXXX, X..

Svedok Š. M. uviedol, že do augusta 2010 pracoval u žalovaného v pracovnom zaradení vodič, majster aj murár a potvrdil, že večer keď sa vracal domov z práce vždy zavolal konateľovi spoločnosti E.. X. Z., ktorý mu povedal, že na druhý deň kde má ísť po pracovníkov, ktorí pracovníci majú nastúpiť na ďalší deň do práce, na ktoré pracovisko a kto ich má odviezť. Spoločnosť mala viacej pracovísk, preto bolo potrebné sa vždy opýtať konateľa spoločnosti, ktorí pracovníci na ktoré pracovisko majú ďalší deň nastúpiť do práce. Stávalo sa aj to, že nebolo potrebné, aby všetci pracovníci spoločnosti pracovali v nasledujúci deň a tak tí, ktorí neboli vybratí, zaradení do práce na ďalší deň konateľom spoločnosti, zostali doma a za tento deň neboli platení. Potvrdil aj to, že to isté robil aj žalobca, avšak on mal širšie kompetencie, určoval aj to, aké činnosti majú robiť na stavenisku a zabezpečoval materiál pre prácu. Do práce denne chodili v pracovnom oblečení, cestovali autom tam a späť. Do sídla spoločnosti chodili iba raz mesačne, keď im telefonicky oznámil brat konateľa, X. Z., že sa majú dostaviť do sídla spoločnosti pre výplatu.

Svedok Q. Y. uviedol, že u žalovaného pracoval od roku 2008 do augusta 2010 ako vodič mikrobusu, s ktorým vozil zamestnancov, alebo vykonával prácu vodiča nákladného motorového vozidla. Mal uzavretú pracovnú zmluvu na dobu neurčitú so žalovaným, v ktorej bola dohodnutá minimálna mzda, avšak v skutočnosti zarábal viac. Mzda nebola nikdy vyplatená na čas, niekedy o pár dní neskôr, ako bol určený výplatný termín a niekedy až o mesiac. Jeho pracovný pomer u žalovaného bol skončený dohodou, ale predtým mu žalovaný doručil výpoveď a pokiaľ poukazoval na zlý technický stav motorových vozidiel, s ktorými mal pracovať, následne konateľ spoločnosti mal snahu mu doručiť upozornenie na porušovanie pracovnej disciplíny. Vzhľadom na takéto vzťahy spoločnosti nakoniec skončil pracovný pomer dohodu. Potvrdil, že má vedomosť o tom, že žalobcovi nebola za dlhšie obdobie vyplatená mzda ešte v tom období, keď pracoval u žalovaného.

Svedok E.. X. Z. uviedol, že v čase keď došlo k skončeniu pracovného pomeru žalobcu bol jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti Thermostav, s.r.o. Od tej doby došlo k zmene obchodného mena spoločnosti na Tambora, s.r.o. V roku 2010 predal svoj obchodný podiel a odovzdal všetky listiny súvisiace s touto spoločnosťou novému majiteľovi, preto sa nevedel vyjadriť k tomu, kde sa t.č. nachádza stavebný denník, resp. iné firemné dokumenty.

K okamžitému skončeniu pracovného pomeru došlo u žalobcu kvôli tomu, že po čerpaní 2 týždňovej dovolenky, od 30. 08. 2010 sa svojvoľne nedostavil na riadnu pracovnú zmenu a ani neoznámil dôvod svojej neprítomnosti. Svedok uviedol, že on sám žalobcovi telefonicky nevolal, prečo nenastúpil do práce a kde sa nachádza. Po uplynutí niekoľkých dní ekonómka E.. Z. ho kontaktovala, aby sa dostavil do kancelárie, aby odovzdal stavebné denníky. Svedok sa nepamätal, či žalobca mal odovzdať aj iné veci. Okamžité skončenie pracovného pomeru žalovaný doručoval žalobcovi poštou.

Svedok tvrdil, že okamžité skončenie pracovného pomeru bolo žalobcovi dané dôvodne, pretože minimálne 4 dni, od pondelka do štvrtka sa žalovaný neohlásil, neuviedol, kde je, čo je s ním a kde sa nachádza. Ďalším dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru bolo neodborné vedenie stavebného denníka na celú stavbu, ktorú žalovaný staval. Bola to stavba U. - Q.É. U.. V stavebnom denníku neboli napísané denné konkrétne záznamy o tom, aké práce sa vykonali, boli tam len všeobecné záznamy. Na základe takýchto záznamov, nebolo možné skontrolovať, či konkrétne práce boli v daný deň vykonané, z čoho žalovanému neskôr vznikli problémy. Svedok nevedel uviesť presne kedy začali vznikať problémy v dôsledku neuvedenia konkrétnych záznamov do stavebného denníka, ale uviedol, že koncom roka už žalovaný riešil reklamácie, ktoré reklamácia už mohli dôjsť žalovanému v čase skončenia pracovného pomeru so žalobcom a v tejto súvislosti bol uvedený aj tento dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru.

Svedok uviedol, že on sám denné zápisy v stavebnom denníku nekontroloval. Pokiaľ prišiel na stavbu, kontroloval vykonané práce, ale nenahliadal do stavebného denníka. Stavebné denníky mal u seba žalobca, až do toho dňa, keď na výzvu zamestnankyne spoločnosti ich odovzdal. Potvrdil, že žalobcovi od 30. 08. 2010 a nasledujúce 3 až 4 dní telefonicky nevolal. Jeho brat X. Z. tiež bol zamestnancom spoločnosti, do jeho pracovnej náplne patrila organizácia práce. V ten týždeň ako žalobca nenastúpil do práce, vo štvrtok na jeho otázku, čo sa deje so žalobcom, mu jeho brat povedal, že ani jemu sa žalobca do toho dňa neozval. Tvrdil, že žalobca za tieto štyri dni na jeho mobilný telefón nevolal, ktorý mal v tom čase a aj teraz má telefónne číslo XXXXXXXXXX. Predtým denne boli v telefonickom kontakte, takže pokiaľ by videl, že má zmeškaný hovor od žalobcu, určite by mu volal späť. Svedok pripustil, že na SMS správu odoslanú žalobcom dňa 23. 09. 2010 kontaktoval žalobcu formou SMS správy s obsahom, ktorú žalobca predložil súdu.

Svedok X. Z. uviedol, že u žalovaného bol zamestnaný aj on, mal na starosti koordinovanie ľudí a strojov, evidenciu dochádzky. Pamätal si, že žalobca po čerpaní dovolenky nenastúpil do práce a následne bol s ním skončený pracovný pomer. Nepamätal si, či žalobca potom, ako po dovolenke nenastúpil do práce, telefonicky mu volal alebo on volal žalobcovi, resp. či spolu telefonicky hovorili.

Svedkyňa E.. O. P. Z. uviedla, že od 06. 07. 2009 do augusta 2011 pracovala u žalovaného ako ekonómka. Pracovala v kancelárii v sídle spoločnosti. Potvrdila, že na pokyn konateľa v jednom prípade telefonicky kontaktovala žalobcu a vyzvala ho, aby predložil stavebné denníky, vedené ohľadom stavby U. - Q. U., z toho dôvodu, že žalovaný ich mal predložiť investorovi, pretože vznikli určité nezhody. Svedkyňa potvrdila aj to, že zamestnanci nechodili sa denne hlásiť do sídla spoločnosti, teda do práce nastupovali iným spôsobom nie tak, že by prichádzali do sídla spoločnosti. Ani žalobca nebol povinný sa každé ráno dostaviť do sídla spoločnosti, spolu s ostatnými zamestnancami odchádzal na pracovisko skoro ráno, pretože pracovná doba na konkrétnom pracovisku začínala od 07.00 hod. Žalobca mal dohodnutú fixnú mzdu a svedkyni ako ekonómke hlásil X. Z. iba to, koľko dní má žalobca v danom mesiaci odpracovaných. Tvrdila, že v čase trvania pracovného pomeru žalobcu nebol určený fixný termín výplaty v mesiaci. Mzdu vyplácal E.. X. Z., alebo X. Z. zamestnancom v hotovosti. Neospravedlnenú absenciu u žalobcu jej hlásil za mesiac september 2010 E.. X. Z. alebo X. Z..

Svedok R. P. uviedol, že u žalovaného pracoval až do konca roku 2010 ako strojník a žalobca bol jeho nadriadený. Pred čerpaním dovolenky žalobca mal pridelené auto značky R. N. a týmto autom vozil spolupracovníkov a aj jeho na pracovisko na stavbu pri Lučenci (stavba U. - Q. U.). Počas čerpania dovolenky žalobcom na túto stavbu ho vozil V. X.Ť.. Po ukončení čerpania dovolenky, žalobca už nenastúpil do práce. Prácu im prideľoval X. Z., niekedy sa stalo, že aj E.. X. Z. takým spôsobom, že volal v predchádzajúci deň večer predtým, ako mali nastúpiť do práce a povedal, že na druhý deň ráno kto ich odvezie na pracovisko, kde majú čakať na auto, v ktorom čase. Väčšinou pre neho prišlo auto pred jeho dom, kde býva, alebo mal čakať pred obchodným domom N. R.. Pokiaľ v predchádzajúci deň večer mu neoznámili, že má nastúpiť do práce na druhý deň ráno, tak platilo, že v ten deň nenastúpi do práce, teda zostáva doma. Za tento deň mu nebola zaplatená mzda. Takáto dohoda bola medzi všetkými pracovníkmi a X. Z.. O tejto dohode vedel aj E.. X. Z., aj on bol prítomný, keď sa to ustálilo, že v prípade, keď v predchádzajúci večer nezavolajú danému zamestnancovi X. alebo X. Z., na druhý deň ten zamestnanec nemá nastúpiť do práce. Bolo to pravidlo v spoločnosti, rešpektovali to všetci, ktorí tam pracovali. Svedok potvrdil, že aj keď nemal určené, že v ďalší deň má nastúpiť do práce, nemal povinnosť sa dostaviť do sídla spoločnosti ani v tento deň, ale zostával doma. Mzda v spoločnosti nebola vyplácaná na čas, stalo sa, že výplata bola vyplatená s omeškaním. Potvrdil, že práce na stavbe pri H. (stavba U. - Q. U.) pokračovali aj v septembri 2010, avšak on už v októbri 2010 na tejto stavbe nepracoval, pretože bol pridelený na inú stavbu. Podľa jeho vedomostí, neboli žiadne problémy s vedením stavebného denníka zo strany žalobcu. Svedok potvrdil, že začiatkom septembra X. Z. nastúpil na dovolenku, zdržiaval sa mimo žalovanej spoločnosti.

Svedok V. X. uviedol, že u žalovaného pracoval ako strojník v období od roku 2007 do roku 2011. Vyjadril sa, že veľmi bol prekvapený, keď žalobca po čerpaní svojej dovolenky v auguste 2010 už nenastúpil do práce. Potvrdil, že zaužívaným pravidlom u zamestnávateľa - žalovaného bolo, že práca sa prideľovala takým spôsobom, že v deň pred pracovným dňom večer okolo 21.00 hod. až 22.00

hod. telefonicky volal X. Z. a oznámil zamestnancom, teda aj jemu, že nasledujúce ráno kde má čakať, v ktorom čase na odvoz autom na pracovisko. Pokiaľ nezavolal večer, znamenalo to, že na druhý deň nemá nastúpiť do práce, teda, že mu nie je pridelená práca na nasledujúci deň. Stávalo sa to raz za týždeň, ale niekedy aj trikrát do týždňa, čo sa odzrkadlilo aj na výplate, pretože za tieto dni žalovaný svojím zamestnancom nevyplácal mzdu. Stávalo sa, že niekedy telefonicky volal za účelom prideľovania práce vyššie uvedeným spôsobom aj E.. X. Z. - konateľ spoločnosti. Svedok uviedol, že pred nástupom žalobcu na dovolenku pracovali v spoločnej skupine, žalobca bol majster, bol jeho nadriadený - stavbyvedúci. Žalobca rozvážal aj jeho na pracovisko, konkrétne na stavbu pri H. prideleným motorovým vozidlom značky R. N., ktoré počas dovolenky mal odovzdať zamestnávateľovi, čo bolo tiež zaužívané v spoločnosti. Svedok potvrdil, že aj pokiaľ zamestnanci nemali nastúpiť na druhý deň do práce, nebolo ich povinnosťou sa každé ráno dostaviť do sídla spoločnosti, kde chodili iba raz za mesiac v deň, keď sa vyplácala výplata. Svedok sa vyjadril, že podľa jeho vedomostí neboli žiadne problémy s vedením stavebného denníka.

V zmysle , zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec

a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin,

b) porušil závažne pracovnú disciplínu.

V zmysle , okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Vykonaním dokazovaním bolo preukázané, že žalobca na základe písomnej pracovnej zmluvy zo dňa 01. 04. 2008 v znení dodatkov zo dňa 30. 11. 2009 a z 31. 05. 2010 bol zamestnaný u žalovaného v pracovnom zaradení ako stavbyvedúci s dohodnutým miestom výkonu práce - podľa aktuálnej potreby na celom území Slovenskej republiky. S účinnosťou od 01. 08. 2010 žalovaný navrhol žalobcovi zmenu pracovnej zmluvy, ktorý návrh žalobca neprijal z dôvodu, že nesúhlasil so znížením základnej mzdy na 369,24 Eur mesačne. Žalobca so súhlasom zamestnávateľa čerpal dovolenku posledné dva týždne v mesiaci august 2010. Po skončení čerpania dovolenky zamestnávateľ - žalovaný už mu neprideľoval prácu. Žalobca najprv telefonicky, neskôr písomným podaním zo dňa 27. 09. 2010 sa domáhal u zamestnávateľa prideľovania práce, avšak zamestnávateľ naďalej mu neprideľoval prácu a doručil mu písomné upozornenie na hrubé porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 27. 09. 2010.

Následne po doručení výzvy žalobcu zo dňa 06. 10. 2010 žalovanému dňa 08. 10. 2010 o vyplatenie mzdy a náhrady mzdy, žalovaný dal žalobcovi okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 08. 10. 2010 v zmysle - , ktoré žalobcovi doručil poštou dňa 13. 10. 2010. Doručenie okamžitého skončenia pracovného pomeru bolo preukázané zhodnými tvrdeniami účastníkov a vypočutého svedka - bývalého konateľa žalovaného E.. X. Z.. Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo dané z dvoch dôvodov a to z dôvodu neospravedlnených absencií žalobcu v práci a z dôvodu chybného a neúplného vedenia stavebného denníka pre stavbu U. - Š. O., Q. U. žalobcom ako stavbyvedúcim.

Výsluchom svedkov Š. M., Q. Y., V. X., R. P., spolupracovníkov žalobcu - zamestnancov žalovaného v období od júla 2010 do októbra 2010 bolo preukázané, že u žalovaného platilo pravidlo, že prácu prideľoval zamestnancom na ďalší pracovný deň X. Z. alebo konateľ spoločnosti E.. X. Z. telefonicky vždy v predchádzajúci deň večer, ktorí určili, ktorý zamestnanec, akým spôsobom, s ktorým autom bude odvezený na ktoré pracovisko nasledujúci deň ráno. V opačnom prípade, keď zamestnanec nebol zadelený na prácu vyššie uvedeným spôsobom platilo, že zamestnancovi na nasledujúci deň nebola pridelená práca od žalovaného, zamestnanec nemal povinnosť nastúpiť do práce a za tento deň mu nebola zaplatená mzda.

Výsluchom E.. X. Z., bývalého konateľa žalovaného bolo preukázané, že za obdobie 3 alebo 4 dňoch nasledujúcich po ukončení čerpania dovolenky žalobcom v auguste 2010 telefonicky nekomunikoval so žalobcom, následne sa zdržiaval v zahraničí a svedok pripustil, že až na SMS správu odoslanú mu žalobcom 23. 09. 2010 kontaktoval žalobu tiež SMS správou.

Svedok X. Z. si nepamätal, či so žalobcom telefonicky rozprával počas nasledujúcich dní po ukončení čerpania dovolenky žalobcu o prideľovaní práce pre žalobcu.

Svedeckou výpoveďou svedkyne O. P. Z. bolo preukázané, že žalobca na výzvu zamestnávateľa komunikoval so zamestnávateľom a na výzvu zamestnávateľa odovzdal mu stavebný denník.

V priebehu konania došlo k zmene obchodného názvu žalovaného a zmene spoločníka a konateľa spoločnosti. Žalovaná spoločnosť ako aj nový konateľ spoločnosti boli vyzvané na predloženie listinných dôkazov, medzi inými aj na predloženie stavebného denníka, nesprávne vedenie ktorého bol jedným z dôvodov na okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcu, avšak žalovaný v sídle spoločnosti uvedeného vo výpise z obchodného registra nepreberá poštu a novému spoločníkovi a konateľovi spoločnosti sa nepodarilo zásielku obsahujúcu výzvu na predloženie listinných dôkazov doručiť ani prostredníctvom dožiadaného súdu v X..

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že žalobca sa opakovane bezdôvodne, bez ospravedlnenia nedostavil na svoju riadnu pracovnú zmenu, naopak vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný od 30. 08. 2010 žalobcovi neprideľoval prácu v zmysle pracovnej zmluvy, pretože mu neoznámil, akým spôsobom, ktorým autom bude nasledujúci deň po ukončení čerpania jeho dovolenky odvezený na ktoré pracovisko, pričom žalobca pred nástupom na dovolenku odovzdal žalovanému motorové vozidlo, ktorým odvážal spolupracovníkov aj seba za účelom vykonávania práce na toto pracovisko. Žalovaný neprideľoval prácu žalobcovi ani po doručení písomného podania žalobcu žalovanému zo dňa 27. 09. 2010, v ktorom žalobca vyzval žalovaného, aby mu prideľoval prácu. Po doručení opakovanej písomnej žiadosti žalobcu žalovanému o vyplatenie mzdy a náhrady mzdy, žalovaný rozviazal pracovný pomer so žalobcom okamžitým skončením pracovného pomeru, ktorého neplatnosť je predmetom sporu.

V konaní nebol preukázaný ani ďalší dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru. Žalovaný bol nečinný, súdu nepredložil žiadne súdom žiadané listiny, preto nebolo možné zistiť obsah zápisov vykonaných žalobcom do stavebného denníka. Okrem toho druhý dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru - neuspokojivé plnenie pracovných úloh, konkrétne chybné a neúplné vedenie stavebného denníka pre stavbu U. - Š. O., Q. U., v ktorom žalobca ako stavbyvedúci - zamestnanec zodpovedný za riadne a presné vedenie stavebného denníka nezaznamenával všetky prevedené práce, čím zamestnávateľovi - spoločnosti Thermostav s.r.o. Námestie baníkov 2, Rožňava môže vzniknúť majetková škoda veľkého rozsahu, je neurčitý, pretože nie je skutkovo vymedzený tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, v dôsledku čoho okamžité skončenie pracovného pomeru dané z tohto dôvodu je neplatné v zmysle .

Z týchto dôvodov súd žalobe vyhovel, pretože žalobu považoval za dôvodnú.

Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ustanovenie v zmysle ktorého úspešný účastník má právo na náhradu účelne vynaložených trov konania.

V danom prípade žalobca bol v konaní úspešný a na jeho strane vznikli trovy právneho zastúpenia, ktoré súd posúdil v zmysle vyhlášky MS SR č.

Trovy právneho zastúpenia na strane žalobcu pozostávajú z :

- tarifnej odmeny právnej zástupkyne žalobcu v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ citovanej vyhlášky za úkony právnych služieb :

1/ prevzatie a príprava zastúpenia dňa 06.10.2010.................................. 55,49 Eur,

2/ spísanie a podanie návrhu dňa 10.11. 2010 ......................................... 55,49 Eur

3/ účasť na pojednávaní 15.03. 2011 ....................................................... 57,00 Eur

4/ účasť na pojednávaní 22.10. 2013 ........................................................ 60,07 Eur

5/ účasť na pojednávaní 27.11. 2013 v 1/4 tarifnej odmeny ..................... 15,02 Eur

6/ účasť na pojednávaní dňa 15.04. 2014 ................................................. 61,87 Eur

7/ účasť na pojednávaní 10.06. 2014 ........................................................ 61,87 Eur

8/ účasť na pojednávaní 11.07. 2014 ........................................................ 61,87 Eur

spolu tarifná odmena ...........................................................................428,68 Eur

- režijný paušál v zmysle § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky za vyššie uvedené úkony právnych služieb :

1/ 2 úkony vykonané v roku 2010 po 7,21 Eur .......................................... 14,42 Eur

2/ 1 úkon vykonaný v roku 2011 ................................................................ 7,41 Eur

3/ 2 úkony vykonané v roku 2013 po 7,81 Eur .......................................... 15,62 Eur

4/ 3 úkony vykonané v roku 2014 po 8,04 Eur .......................................... 24,12 Eur

spolu režijný paušál ................................................................................... 61,57 Eur

- 20 % DPH v zmysle § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky z tarifnej odmeny a z režijného paušálu, celkove zo sumy 490,25 Eur (428,68 Eur + 61,57 Eur), čomu zodpovedá suma .......................................................................................................98,05 Eur

Celkové trovy právneho zastúpenia žalobcu činia 588,30 Eur, ktoré predstavujú celkové trovy konania na strane žalobcu, k náhrade ktorých bol žalovaný zaviazaný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Krajský súd v Košiciach cestou tunajšieho súdu do 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / /, uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba odvolacími dôvodmi uvedenými v . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak v horeuvedenej lehote účastníci konania nepodajú odvolanie proti rozhodnutiu, rozhodnutie nadobudne právoplatnosť a po uplynutí lehoty uvedenej vo výroku rozhodnutia sa stane vykonateľným. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné

rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutie alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.