Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_21Cpr-7-2012.pdf
PDF · 131.08 KB
Case nature
Subarea
21Cpr/7/2012
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. René Miltákom v právnej veci navrhovateľky: X.. S. H., R.. XX.XX.XXXX, D. I. Č.. XX, Bratislava, štátny občan SR, zast.: JUDr. Pavel Polakovič, bytom v Pezinku, proti odporcovi: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 424 99 500, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou a o náhradu mzdy, takto
rozhodol:
Súd určuje, že skončenie štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou odporcu zo dňa 24.11.2011, č. I/127/122815/2011, doručené navrhovateľke dňa 24.11.2011 j e ne p l a t n é.
O povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľke náhradu mzdy a o náhrade trov konania účastníkov rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa na základe žalobného návrhu zo dňa 08.10.2012, ktorý bol doručený súdu toho istého dňa, domáhala súdom autoritatívneho určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou a zaviazania odporcu na náhradu mzdy.
Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tvrdením, podľa ktorého jej dňa 24.11.2011 bola zo strany odporcu daná výpoveď, z dôvodu zrušenia jej štátnozamestnaneckého miesta vo funkcii odborný radca, kontrolór, oddelenie kontroly II s tým, že odporca nemal pre navrhovateľku v čase výpovede iné vhodné štátnozamestnanecké miesto, pričom navrhovateľka sa s odporcom nedohodla inak.
Navrhovateľka napadla platnosť výpovede z dôvodu nedodržania materiálnych náležitostí výpovede, spočívajúce a) v daní výpovede v čase, keď jej pracovné miesto nebolo zrušené, a b) v nesplnení zákonnej povinnosti odporcu poskytnúť navrhovateľke iné vhodné miesto, ktorým odporca v čase výpovede disponoval.
II.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, tvoriacich súdny spis, pričom zistil tento skutkový stav veci:
Hmotnoprávny vzťah medzi navrhovateľkou (ako zamestnancom) a odporcom (ako zamestnávateľom) bol vznikol na základe pracovnej zmluvy, uzavretej dňa 25.07.1994 (č.l. 15-16).
Z obsahu výpovede, zo 24.11.2011, č. I/127/122815/2011 (č.l. 7) vyplýva, že odporca ukončil s navrhovateľkou pracovný pomer výpoveďou podľa § 46 ods. 1 písm. b) zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe, a to z dôvodu uvedeného v § 47 písm. b) zákona o štátnej službe, t.j. na základe rozhodnutia generálneho riaditeľa odporcu zo dňa 10.11.2011, č. 81/2011/120, nakoľko služobný úrad nemal pre navrhovateľku iné vhodné štátnozamestnanecké miesto. Pracovný pomer mal podľa výpovede skončiť uplynutím dvojmesačnej výpovednej doby. Navrhovateľka v čase
výpovede vykonávala funkciu - odborný radca, kontrolór, oddelenie kontroly II, s pravidelným miestom vykonávania štátnej služby - Daňový úrad Bratislava III.
Zo záznamu o ústnom pojednávaní zo dňa 24.11.2011 (č.l. 8) vyplýva, že odporca v zastúpení X.. X. N., riaditeľkou Daňového úradu Bratislava III, K.. K. A., metodikom personalistiky Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky (ďalej aj ,,DR SR"), a K.. C. R., referentom personalistiky DR SR oboznámil navrhovateľku s rozhodnutím generálneho riaditeľa DR SR zo dňa 10.11.2011, č. 81/2011/120, o zrušení štátnozamestnaneckých miest, vrátane pracovného miesta, obsadeného navrhovateľkou. Odporca informoval navrhovateľku, že ku dňu 24.11.2011 nedisponoval iným vhodným štátnozamestnaneckým miestom pre navrhovateľku, pričom odporca sa s navrhovateľkou nedohodol inak. Odporca dal navrhovateľke výpoveď podľa § 47 písm. b) zákona o štátnej službe. Zo záznamu vyplýva aj nesúhlas navrhovateľky so skončením štátnozamestnaneckého pomeru dohodou. Navrhovateľka vzala na vedomie ukončenie pracovného pomeru výpoveďou, a písomné doručenie výpovede, čo potvrdila vlastnoručným podpisom. Zástupcovia odporcu potvrdili pravdivosť obsahu zápisnice vlastnoručnými podpismi.
Z obsahu rozhodnutia generálneho riaditeľa DR SR č. 81/2011/120, zo dňa 10.11.2011 o zrušení štátnozamestnaneckých miest na DR SR (č.l. 79) vyplýva, že generálny riaditeľ a vedúci služobného úradu súčasne X.. X. J., na základe zákona č. 400/2009 Z. z. a na základe Zákonníka práce schválil zrušenie piatich štátnozamestnaneckých miest, vrátane miesta, obsadeného navrhovateľkou.
Z obsahu pracovnej ponuky odporcu (č.l. 9) vyplýva vyhlásenie výberového konania na obsadenie 1 voľného štátnozamestnaneckého miesta vo funkcii: stála štátna služba, odborný radca - správca, odbor štátnej služby: 2.02 Financie, organizačný útvar: Daňový úrad Bratislava V, oddelenie vymeriavacie I: VŠ I. alebo II. stupňa, bez potreby osobitných kvalifikačných predpokladov, s uzávierkou podávania žiadostí do výberového konania dňom 02.12.2011.
Z obsahu pracovnej ponuky odporcu (č.l. 10) vyplýva vyhlásenie výberového konania na obsadenie 1 voľného štátnozamestnaneckého miesta vo funkcii: stála štátna služba, radca - správca, odbor štátnej služby: 2.02 Financie, organizačný útvar: Daňový úrad Bratislava V, oddelenie vymeriavacie V, kvalifikačné predpoklady: úplné stredoškolské, vyššie odborné alebo VŠ I. stupňa, bez potreby osobitných kvalifikačných predpokladov, s uzávierkou podávania žiadostí do výberového konania dňom 02.12.2011.
Z obsahu pracovnej ponuky odporcu (č.l. 11) vyplýva vyhlásenie výberového konania na obsadenie 2 voľných štátnozamestnaneckých miest vo funkcii: stála štátna služba, odborný radca - kontrolór, odbor štátnej služby: 2.02 Financie, organizačný útvar: Daňový úrad Bratislava II, oddelenie kontroly, kvalifikačné predpoklady: VŠ I. alebo II. stupňa, bez potreby osobitných kvalifikačných predpokladov, s uzávierkou podávania žiadostí do výberového konania dňom 02.12.2011.
Z obsahu pracovnej ponuky odporcu (č.l. 12) vyplýva vyhlásenie výberového konania na obsadenie 1 voľného štátnozamestnaneckého miesta vo funkcii: stála štátna služba, radca - správca, odbor štátnej služby: 2.02 Financie, organizačný útvar: Daňový úrad Bratislava II, oddelenie vymeriavacie II, kvalifikačné predpoklady: úplné stredoškolské, vyššie odborné alebo VŠ I. stupňa, bez potreby osobitných kvalifikačných predpokladov, s uzávierkou podávania žiadostí do výberového konania dňom 02.12.2011.
Z obsahu pracovnej ponuky odporcu (č.l. 13) vyplýva vyhlásenie výberového konania na obsadenie jedného voľného štátnozamestnaneckého miesta vo funkcii: stála štátna služba, odborný radca - kontrolór, odbor štátnej služby: 2.02 Financie, organizačný útvar: Daňový úrad Bratislava I, oddelenie kontroly II, kvalifikačné predpoklady: VŠ I. alebo VŠ II. stupňa, bez potreby osobitných kvalifikačných predpokladov, s uzávierkou podávania žiadostí do výberového konania dňom 02.12.2011.
Z potvrdenia o dočasnej pracovnej práceneschopnosti (č.l. 18-19) vyplýva, že navrhovateľka bola práceneschopná od 25.11.2011.
Listom zo dňa 02.10.201 navrhovateľka oznámila odporcovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní.
Odporca na pojednávaní dňa 11.07.2014 uviedol, že pracovný pomer s navrhovateľkou bol ukončený dňa 30.09.2012, a to uplynutím výpovednej doby. Pôvodne mala výpovedná doba uplynúť 31.01.2012.
Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka bola počas plynutia výpovednej doby práceneschopná od 25.11.2011 do 30.09.2012, z dôvodu plynutia ochrannej doby došlo na strane navrhovateľky k predĺženiu výpovednej doby o obdobie jej práceneschopnosti. Odporca ďalej uviedol, že ku dňu 24.11.2011 (t.j. ku dňu výpovede) nedisponoval voľnými pracovnými miestami, vhodnými pre navrhovateľku. Pokiaľ ide o výberové konania, ktoré boli zverejnené 15.11.2011 (o ktoré navrhovateľka opiera neplatnosť výpovede), v danom prípade nemohli byť pracovné pozície z týchto výberových konaní ponúknuté navrhovateľke, nakoľko v čase vyhlásenia výberových konaní, a v čase výpovede boli uvedené pracovné pozície obsadené zamestnancami v dočasnej štátnej službe. Odporca uviedol, že tieto pracovné pozície neboli voľné a nemohli byť ponúknuté navrhovateľke. Odporca nevylúčil, že po zrušení štátnozamestnanecké miesta navrhovateľky došlo po reorganizácii odporcu k znovu vytvoreniu pracovného miesta, ktoré bolo predtým obsadené navrhovateľkou, z dôvodu zrušenia ktorého bola daná výpoveď navrhovateľke.
III.
V zmysle § 10 ods. 1 prvej vety zákona č. 333/2011 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva, Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky a Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky podľa predpisov účinných do 31. decembra 2011 sú Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky podľa tohto zákona.
V zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 333/2011 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva, Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky vykonáva svoju pôsobnosť na celom území Slovenskej republiky. Sídlom finančného riaditeľstva je Banská Bystrica.
V zmysle § 4 ods. 3 písm. a) zákona č. 333/2011 Z.z., Finančné riaditeľstvo SR plní tieto úlohy: riadi a kontroluje daňové úrady, colné úrady a Kriminálny úrad finančnej správy,
Podľa § 47 písm. b) zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe, štátnozamestnanecký pomer možno skončiť výpoveďou.
Podľa § 47 písm. b) zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe, služobný úrad môže dať štátnemu zamestnancovi výpoveď, ak sa zrušuje alebo zrušilo štátnozamestnanecké miesto, služobný úrad nemá pre štátneho zamestnanca iné vhodné štátnozamestnanecké miesto alebo štátny zamestnanec nesúhlasí s trvalým preložením v služobnom úrade a nedohodne sa so služobným úradom inak,
Podľa § 48 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 zákona č. 400/2009 Z. z., ak je daná výpoveď, štátnozamestnanecký pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby. Výpovedná doba je rovnaká pre služobný úrad aj pre štátneho zamestnanca a je dva mesiace.
Výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca.
Počas plynutia výpovednej doby možno štátneho zamestnanca, ktorému služobný úrad dal výpoveď podľa § 47 písm. a) až f), trvale preložiť v služobnom úrade alebo do iného služobného úradu. Ak dôjde k trvalému preloženiu štátneho zamestnanca podľa prvej vety, plynutie výpovednej doby sa zastaví a štátnozamestnanecký pomer trvá naďalej.
Podľa § 49 ods. 1 zákona o štátnej službe, služobný úrad nesmie dať štátnemu zamestnancovi výpoveď v ochrannej dobe, ktorou je na účely tohto zákona aj
a) doba, keď je štátny zamestnanec zaradený mimo činnej štátnej služby; to neplatí v prípade zaradenia mimo činnej štátnej služby podľa § 42,
b) doba čerpania služobného voľna podľa § 69 ods. 1 písm. a), b) a d).
Podľa § 12 ods. 1 zákona o štátnej službe, vedúci služobného úradu (ďalej len "vedúci úradu") na účely tohto zákona je služobne najvyšší vedúci zamestnanec v služobnom úrade; to neplatí vo vzťahu k vedúcemu zamestnancovi vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo alebo ostatný ústredný orgán štátnej správy, okrem štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii podľa § 6 ods. 3 písm. b) piateho bodu.
Podľa § 12 ods. 2 zákona o štátnej službe, vedúci úradu je oprávnený konať v príslušnom služobnom úrade vo veciach štátnozamestnaneckých vzťahov a pracovnoprávnych vzťahov; vedúci úradu je oprávnený konať aj vo veciach právnych vzťahov upravujúcich služobný pomer, ak to ustanovuje osobitný predpis.21) Vedúci úradu môže v služobnom predpise poveriť konaním podľa prvej vety vedúceho zamestnanca.
Podľa § 21 ods. 1 zákona o štátnej službe, voľné štátnozamestnanecké miesto obsadzuje služobný úrad preložením štátneho zamestnanca alebo na základe výberového konania alebo na základe výberu. Voľné štátnozamestnanecké miesto vedúceho zamestnanca obsadzuje služobný úrad preložením vedúceho zamestnanca alebo na základe výberového konania.
Podľa § 1 ods. 4 zákona č. 400/2009 Z. z., na štátnozamestnanecké vzťahy sa vzťahuje Zákonník práce, len ak to ustanovuje tento zákon.
Podľa § 38 ods. 4 Zákonníka práce, povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju poštový podnik vrátil zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.
Podľa § 77 Zákonníka práce č. 311/2001 Z. z., neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
Podľa čl. 1 ods. 1 Organizačného poriadku Daňového riaditeľstva SR, v znení Dodatku č. 1 zo dňa 14.12.2010, Dodatku č. 2 zo dňa 29.03.2011, Dodatku č. 3 zo dňa 28.04.2011, Dodatku č. 4 zo dňa 11.07.2011, Dodatku č. 5 zo dňa 30.08.2011 a Dodatku č. 6 zo dňa 30.09.2011 (ďalej len ,,Organizačný poriadok"), Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky je zriadené zákonom č. 150/2001 Z. z. o daňových orgánoch a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2000 Z. z. o správach finančnej kontroly v znení neskorších predpisov ako daňový orgán pre územné obvody všetkých daňových úradov. Je rozpočtovou organizáciou, ktorá je svojimi príjmami a výdavkami napojená na rozpočet Ministerstva financií SR a je zamestnávateľom zamestnancov daňových orgánov. Sídlom DR SR je Banská Bystrica.
Podľa čl. 1 ods. 2 písm. b) a písm. d) Organizačného poriadku, Daňové riaditeľstvo SR určuje vnútornú organizáciu daňových úradov a vypracúva koncepciu rozvoja daňovej správy.
Podľa čl. 1 ods. 3 Organizačného poriadku, Daňové riaditeľstvo SR je podľa zákona o štátnej službe č. 400/2009 Z. z. služobným úradom. Zabezpečuje plnenie úloh, ktoré mu ako služobnému úradu vyplývajú zo štátnozamestnaneckých vzťahov v súvislosti s vykonávaním štátnej služby, ako aj plnenie úloh, vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov.
Podľa čl. 1 ods. 4 Organizačného poriadku, Organizačný poriadok je základným vnútorným organizačným predpisom pre daňové orgány, ktorými sú Daňové riaditeľstvo SR a daňové úrady.
Podľa čl. 5 ods. 1 písm. a), písm. c) písm. e) Organizačného poriadku, generálny riaditeľ je zároveň vedúcim služobného úradu, ktorý na účely zákona o štátnej službe je služobne najvyšší vedúci zamestnanec v služobnom úrade. Vedúci služobného úradu je oprávnený konať vo veciach štátnozamestnaneckých vzťahov a pracovných vzťahov a zodpovedá za plnenie najmä týchto úloh: uplatňovanie zákona o štátnej službe, návrh personálnej a mzdovej politiky v pôsobnosti Daňového riaditeľstva SR, schvaľovanie politiky štátnozamestnaneckých vzťahov pri vykonávaní štátnej služby a pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov pri vykonávaní prác vo verejnom záujme.
O nadbytočnosť zamestnanca ide vtedy, ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca
ďalej zamestnávať prácami dohodnutými v pracovnej zmluve. Dôvody tejto nemožnosti musia spočívať v tom, že zamestnávateľ ďalej nepotrebuje práce vykonávané zamestnancom,
a to buď vôbec, alebo v pôvodnom rozsahu. Uvedený stav môže byť daný vnútornými organizačnými zmenami alebo znížením celkového počtu zamestnancov. Zákon umožňuje zamestnávateľovi, aby
reguloval počet svojich zamestnancov a ich kvalifikačné zloženie tak, aby zamestnával len taký počet zamestnancov a v takom kvalifikačnom zložení, ktoré zodpovedá jeho potrebám. V prípade posudzovania dôvodnosti použitia tohto výpovedného
dôvodu treba vychádzať z obsahu pracovnej zmluvy a posúdiť, či došlo u zamestnávateľa k takej organizačnej zmene, ktorá by robila zamestnanca pre neho nadbytočným z hľadiska
funkcie, na ktorú znie pracovná zmluva. O výbere zamestnanca, ktorý je nadbytočný, rozhoduje výlučne zamestnávateľ; súd nie je oprávnený v tomto smere rozhodnutie zamestnávateľa preskúmavať (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo 33/2008, zo dňa 29.01.2009).
Obrana žalovaného (spočívajúca v tvrdení, že iné vhodné miesto v čase výpovede zamestnanca nebolo voľné, pretože na toto miesto bolo vyhlásené výberové konanie, pričom bolo obsadené iným zamestnancom, vymenovaným na zastupovanie) nemôže obstáť, preto ak sa služobný úrad rozhodne voľné štátnozamestnanecké miesto obsadiť výberovým konaním, nemá to za následok zánik povinností zamestnávateľa ponúknuť pre štátneho zamestnanca iné vhodné štátnozamestnanecké miesto, teda nesplnenie tejto ponukovej povinnosti má vždy za následok neplatnosť výpovede (rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 1Co/17/2012, zo dňa 13.03.2013).
IV.
a) Postup zamestnávateľa pred výpoveďou
Zamestnávateľ musí pred samotnou výpoveďou uskutočniť niekoľko dôležitých krokov. Pre platnosť výpovede musia byť splnené hmotnoprávne podmienky. Skôr ako zamestnávateľ prepustí zamestnanca, je povinný ponúknuť mu inú vhodnú prácu v doterajšom mieste výkonu práce alebo tiež možnosť pripraviť sa na túto inú prácu. Ponuka inej vhodnej práce však nie je možná pri zrušení zamestnávateľa ako celku alebo jeho premiestnení, pri neuspokojivom plnení pracovných úloh zamestnancom, pri menej závažnom porušení pracovnej disciplíny alebo ak by mohlo ísť o okamžité skončenie pracovného pomeru. Túto ponuku zamestnávateľ nemusí uskutočniť ani vtedy, ak nemá voľné pracovné miesto, alebo má voľné len také miesto, ktoré zamestnanec pre svoj zdravotný stav alebo nedostatok odborných znalostí nevie vykonávať. Dôležité je aj správne načasovanie, ponuka musí predchádzať výpovedi. V opačnom prípade by sa jednalo o neplatnú výpoveď. Neplatná je aj výpoveď, ak zamestnávateľ ponúkne vhodnú prácu len na zastupovanie iného zamestnanca.
b) Výpoveď
Výpoveď je konštitutívny prejav (vyhlásenie) jednej strany právneho pomeru, že daný pomer bude v budúcnosti zrušený (t. j. že od neho odstúpi). Vyskytuje sa spravidla v zmluvách na dobu neurčitú. Pre výpoveď je príznačné, že účinok výpovede (t. j. zrušenie právneho pomeru, spravidla zmluvy) nenastáva daním výpovede, ale až po uplynutí tzv. výpovednej lehoty (výpovednej doby), teda istého zákonom, zmluvou či inak predpísaného obdobia. Tým sa odlišuje najmä od okamžitého zrušenia zmluvy. O výbere zamestnanca, ktorý je nadbytočný rozhoduje zamestnávateľ sám, súd nemôže preskúmať rozhodnutie zamestnávateľa. Výpoveď musí mať všetky náležitosti právneho úkonu. Musí byť písomná, inak je neplatná. Zamestnávateľ sa musí pridržiavať zákonných výpovedných dôvodov. Výpovedný dôvod musí byť v písomnej výpovedi konkretizovaný tak, aby bolo zrejmé, aké sú skutočné dôvody, ktoré ho vedú k tomu, že so zamestnancom končí pracovný pomer a aby tu neboli pochybnosti o tom, ktorý zákonný výpovedný dôvod uplatňuje. Tento dôvod nesmie byť dodatočne menený. Zákon o štátnej službe v ust. § 47 taxatívnym spôsobom uvádza dôvody výpovede, medzi ktoré patrí aj výpoveď z dôvodu, že sa zrušuje alebo zrušilo štátnozamestnanecké miesto, pričom služobný úrad nemá pre štátneho zamestnanca iné vhodné štátnozamestnanecké miesto alebo štátny zamestnanec nesúhlasí s trvalým preložením v služobnom úrade a nedohodne sa so služobným úradom inak (§ 47 písm. b Zákona o štátnej službe).
c) Zákaz výpovede
Existuje stav, počas ktorého nie je možné dať zamestnancovi výpoveď. Ide o tzv. ochrannú dobu, v ktorej platí zákaz výpovede, a to počas dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca pre chorobu alebo úraz odo dňa, keď bol zamestnanec uznaný za dočasne práceneschopného rozhodnutím lekára až do jeho rozhodnutia o skončení práceneschopnosti, alebo rozhodnutia o tom, že zamestnanec je z tohto dôvodu invalidný alebo čiastočne invalidný. Výnimkou je, ak by si túto práceneschopnosť privodil zamestnanec úmyselne, alebo spôsobil v opitosti, či pod vplyvom omamných alebo psychotropných látok. Vtedy zákaz výpovede neplatí.
d) Výpovedná doba
Výpoveď sa musí doručiť druhej strane, inak je neplatná. Doručením ešte pracovný pomer nekončí. Skončenie pracovného pomeru nastáva až uplynutím výpovednej doby. Netreba zabúdať, že dĺžka výpovednej doby určená zákonom je len minimálna. Zamestnávateľ so zamestnancom si môžu vždy dohodnúť výpovednú dobu dlhšiu ako je daná zákonom. Neuvedená alebo nesprávne uvedená výpovedná doba vo výpovedi zamestnanca alebo zamestnávateľa neznamená neplatnosť výpovede, ale skončenie pracovného pomeru uplynutím zákonnej výpovednej doby. Pre začiatok a koniec výpovednej doby zostávajú v platnosti tie isté pravidlá. Výpovedná doba začína plynúť od 1. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca.
e) Výpoveď daná zamestnávateľom: § 47 písm. b) zákona o štátnej službe
Uvedený dôvod možno aplikovať v prípadoch, ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách. Predpokladom použitia tohto výpovedného dôvodu je: 1./ existencia organizačnej zmeny, 2./ nadbytočnosť zamestnanca a 3./ príčinná súvislosť medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou zamestnanca. V prvom rade pri uskutočnení organizačných zmien je potrebné, aby zamestnávateľ o organizačnej zmene písomne rozhodol s uvedením dôvodu organizačnej zmeny, počtu a štruktúry zamestnancov, ktorých sa organizačná zmena má týkať. O výbere zamestnanca, ktorý je nadbytočný rozhoduje zamestnávateľ sám, súd nemôže preskúmať rozhodnutie zamestnávateľa. Súd však skúma, či sú splnené ostatné podmienky vymedzujúce tento výpovedný dôvod. Preskúmanie výpovedného dôvodu súdom sa musí sústrediť na tri základné otázky: 1./ či ide o zmenu úloh zamestnávateľa, zmenu technického vybavenia alebo o iné organizačné zmeny, 2./ či sa stal zamestnanec nadbytočným a 3./ či je daná príčinná súvislosť medzi nadbytočnosťou zamestnanca a organizačnými zmenami. Pritom bude potrebné, aby zamestnávateľ preukázal, že po skončení pracovného pomeru počas obdobia dvoch mesiacoch znovu nevytvoril zrušené pracovné miesto a na toto miesto neprijal nového zamestnanca. Zamestnávateľ môže robiť organizačné zmeny aj skôr, napr. písomne rozhodne o organizačnej zmene v predstihu tak, aby do účinnosti organizačnej zmeny uplynula aj výpovedná doba. Takéto rozhodnutie musí byť prijaté v písomnej forme a malo by byť zamestnávateľom vyhlásené či oznámené dotknutému zamestnancovi, stačí však aj to, ak sa o ňom zamestnanec dozvie najneskôr z výpovede o skončení pracovného pomeru. Ak pri organizačných zmenách u zamestnávateľa odpadne časť pracovnej náplne zamestnanca, ktorý takto prestal byť vo svojom pracovnom úväzku vyťažený, má zamestnávateľ zamestnancovi navrhnúť zmenu dohodnutých pracovných podmienok. Pokiaľ taká zmena nenastane a zamestnávateľ sa so zamestnancom nedohodne na skončení pracovného pomeru, môže zamestnávateľ skončiť tento pracovný pomer výpoveďou ( § 47 písm. b) ZoŠS). Podľa ust. § 47 písm. b) ZoŠS, v prípade uskutočnenia organizačnej zmeny a skončenia pracovného pomeru výpoveďou z uvedeného výpovedného dôvodu, zamestnávateľ nesmie na zrušené pracovné miesto počas dvoch mesiacov prijať nového zamestnanca.
V.
Súd preskúmal skutkový stav a zistil, že navrhovateľka dňa 25.07.1994 uzatvorila pracovnú zmluvu s Ústredným daňovým riaditeľstvom, ktoré bolo neskôr premenované na Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky. Ako vyplýva z čl. 1 ods. 1 Organizačného poriadku, Daňové riaditeľstvo SR bolo zamestnávateľom všetkých zamestnancov daňových úradov v Slovenskej republike. Počnúc dňom 01.01.2012 došlo k prechodu všetkých kompetencií z Daňového riaditeľstva SR na Finančné riaditeľstvo SR (§ 10 ods. 1 prvej vety zákona č. 333/2011 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva). Finančné riaditeľstvo SR má preto pasívnu legitimáciu v tomto konaní.
V čase výpovede (t.j. 24.11.2011) disponovalo kompetenciou zrušovať štátnozamestnanecké miesta Daňové riaditeľstvo SR. V tomto prípade vedúci služobného úradu v súlade s § 12 ods. 1, ods. 2 zákona č. 400/2009 Z.z. a v súlade s čl. 5 ods. 1 písm. a), písm. c) písm. e) Organizačného poriadku, dňa 10.11.2011 vydal rozhodnutie č. 81/2011/120, o zrušení piatich štátnozamestnaneckých miest na DR SR, vrátane miesta, obsadeného navrhovateľkou. Pokiaľ ide o posúdenie správnosti rozhodnutia odporcu č. 81/2011/120, zo dňa 10.11.2011 (o zrušení piatich štátnozamestnaneckých miest na DR SR), súdu v tejto súvislosti neprináleží hodnotiť správnosť takého rozhodnutia (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo 33/2008, zo dňa 29.01.2009).
Súd sa predovšetkým zameral na preskúmanie, či výpoveď zo strany odporcu bola vo vzťahu k navrhovateľke vykonaná v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi (Zákon o štátnej službe, Zákonník práce) a či nebola vykonaná v rozpore s dobrými mravmi (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 9. júna 2010, sp. zn. 5 Cdo 42/2010).
Zákonnými predpokladmi skončenia štátnozamestnaneckého pomeru podľa zákonného ustanovenia § 47 písm. b) zákona o štátnej služby, je zrušenie štátnozamestnaneckého miesta zamestnanca, skutočnosť, že služobný úrad nemá pre štátneho zamestnanca iné vhodné štátnozamestnanecké miesto a taktiež skutočnosť, že štátny zamestnanec nesúhlasil s trvalým preložením v služobnom úrade a nedohodol sa so služobným úradom inak.
Ide o hmotnoprávne podmienky platného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa. Ich splnenie musí preukázať zamestnávateľ. Jednou z hmotnoprávnych podmienok výpovede z dôvodu zrušenia štátnozamestnaneckého pomeru je aj skutočnosť, že služobný úrad nemá pre štátneho zamestnanca iné vhodné štátnozamestnanecké miesto.
V prejednávanej veci súd zistil, že odporca výpoveďou, doručenou navrhovateľke dňa 24.11.2011, vypovedal jej štátnozamestnanecký pomer, vykonávaný vo funkcii odborný radca, kontrolór, oddelenie kontroly II, s pravidelným miestom vykonávania štátnej služby - Daňový úrad Bratislava III a to potom, čo dňa 15.11.2011 vyhlásil minimálne päť výberových konaní na obsadenie nasledujúcich funkcií v stálej štátnej službe: odborný radca - správca, na Daňový úrad Bratislava V, oddelenie vymeriavacie I, radca - správca, na Daňový úrad Bratislava V, oddelenie vymeriavacie V, odborný radca - kontrolór, na Daňový úrad Bratislava II, oddelenie kontroly, radca - správca, na Daňový úrad Bratislava II, oddelenie vymeriavacie II, a odborný radca - kontrolór, na Daňový úrad Bratislava I, oddelenie kontroly II. Na zastupovanie týchto voľných štátnozamestnaneckých miest do ukončenia výberových konaní, služobný úrad odporcu zamestnával zamestnancov v dočasnej štátnej službe. Z uvedeného vyplýva, že odporca v čase doručenia výpovede navrhovateľke, disponoval minimálne piatimi inými, pre navrhovateľku vhodnými štátnozamestnaneckými miestami. Obrana odporcu spočívala v tvrdení, že tieto miesta neboli voľné, pretože na tieto miesta boli vyhlásené výberové konania, pričom v čase výpovede boli aj obsadené zamestnancami v dočasnej štátnej službe.
Takáto obrana odporcu pred súdom neobstála, a to jednak z dôvodu, že pokiaľ by sa striktne vychádzalo z názoru odporcu, že štátnozamestnanecké miesta boli obsadené zamestnancami v dočasnej štátnej službe, nebolo by ich možné obsadiť ani trvalým preložením a ani na základe výsledkov výberového konania. Je tomu tak preto, že preložením alebo na základe výberového konania možno obsadzovať iba voľné štátnozamestnanecké miesto. Odporca uvedené štátnozamestnanecké miesta považoval za voľné a na ich obsadenie vyhlásil výberové konania. Je teda nesporné, že voľné štátnozamestnanecké miesto sa obsadzuje jednak na základe výberového konania, ako aj trvalým preložením iného zamestnanca. Služobný úrad v tomto prípade mal kompetenciu rozhodnúť, či voľné štátnozamestnanecké miesta obsadí trvalým preložením zamestnanca alebo na základe výberového konania, resp. či ich v rámci výpovede ponúkne navrhovateľke s prihliadnutím na jej funkciu, vzdelanie, a
doterajšie pracovné skúsenosti. Rozhodnutie služobného úradu vždy musí zohľadňovať hmotnoprávnu podmienku výpovede uvedenú v citovanom ustanovení § 47 písm. b), t.j. povinnosť ponúknuť štátnemu zamestnancovi iné vhodné štátnozamestnanecké miesto, ak takýmto miestom v čase výpovede disponuje. Ak rozhodnutie služobného úradu pri obsadzovaní voľného štátnozamestnaneckého miesta nezohľadní túto hmotnoprávnu podmienku výpovede a voľné štátnozamestnanecké miesto sa rozhodne obsadiť výberovým konaním, nemá to za následok zánik povinností zamestnávateľa ponúknuť pre štátneho zamestnanca iné vhodné štátnozamestnanecké miesto. Nesplnenie ponukovej povinnosti odporcu, ktorý v čase výpovede disponoval minimálne piatimi voľnými pracovnými pozíciami, vhodnými pre navrhovateľku, má vždy za následok neplatnosť výpovede a to bez ohľadu na skutočnosť, že iné vhodné pracovné pozície v čase výpovede podliehali režimu obsadenia na základe výsledkov výberových konaní, resp. boli obsadené zamestnancami v dočasnej štátnej službe.
Súd ďalej zistil, že ukončenie pracovného pomeru výpoveďou by neprichádzalo do úvahy v čase, ak by sa zamestnanec nachádzal v ochrannej dobe (napr. z dôvodu práceneschopnosti). V tomto prípade odporca ukončil pracovný pomer s navrhovateľkou dňa 24.11.2011, teda v čase, keď sa navrhovateľa nenachádzala v ochrannej dobe. Práceneschopnosť u navrhovateľky nastala deň, po doručení výpovede, t.j. dňa 25.11.2011. Otázka, či sa ochranná doba vzťahuje aj na výpovednú dobu (teda nielen na výpoveď), resp. či výpovedná doba v tomto konaní uplynula dňa 31.01.2012 alebo po ukončení práceneschopnosti navrhovateľky, t.j. dňa 30.09.2012, je v tomto konaní bezpredmetná, nakoľko obaja účastníci sa zhodli na tom, že k uplynutiu výpovednej doby došlo po ukončení práceneschopnosti navrhovateľky, t.j. dňa 30.09.2012. Navyše, zákon o štátnej službe v ust. § 48 upravuje minimálnu dĺžku výpovednej doby (2 mesiace). Uvedená doba je zákonná, pričom účastníci zmluvného vzťahu si môžu upraviť aj dlhšiu výpovednú dobu. Otázka, kedy v tomto prípade došlo skutočne k uplynutiu výpovednej doby, by mala v tomto konaní význam len z hľadiska ust. § 77 Zákonníka práce č. 311/2001 Z.z., podľa ktorého, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, môže zamestnanec, uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Ak by sa v tomto prípade mal pracovný pomer skončiť dňa 31.01.2012 (čo odporca nenamietal, ani nerosporoval), navrhovateľka by zmeškala dvojmesačnú prekluzívnu lehotu, v rámci ktorej by mohla na súde úspešne napadnúť platnosť výpovede zo strany jej zamestnávateľa.
Pokiaľ ide o otázku platného doručenia výpovede, odporca uviedol, že výpoveď doručil navrhovateľke dňa 24.11.2011, v rámci ústneho prejednania zrušenia pracovného miesta, dovtedy obsadeného navrhovateľkou. Navrhovateľka síce uviedla, že výpoveď si prevzala dňa 24.11.2011, avšak za deň doručenia výpovede považuje deň 01.12.2012, kedy jej bola výpoveď doručená prostredníctvom pošty. V zmysle § 38 ods. 4 Zákonníka práce, účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec prijatie písomnosti odmietne. Teda, aj keby navrhovateľka dňa 24.11.2011 odmietla prevziať písomné vyhotovenie výpovede, v zmysle citovaného ustanovenia, účinky výpovede nastali dňa 24.11.2011 a nie dňa 01.12.2012, ako sa mylne domnieva navrhovateľka.
Pokiaľ ide o námietku navrhovateľky, spočívajúcej v tvrdení, že odporca nemohol dňa 24.11.2011 platne ukončiť pracovný pomer výpoveďou, ak ku zrušeniu pracovnej pozície došlo nasledujúci deň (t.j. 25.11.2011), súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti navrhovateľky, že v čase výpovede jej pracovná pozícia nebola zrušená, pričom zo žiadnych zákonných ustanovení nevyplýva, že účinné zrušenie pracovnej pozície musí predchádzať výpovedi. Zrušenie pracovnej pozície môže byť dôvodom na ukončenie pracovného pomeru výpoveďou. Otázka skutočného zrušenia pracovnej pozície, t.j. pred výpoveďou, v deň výpovede, alebo po výpovedi, je otázkou čisto technickou, ktorá nemá vplyv na platnosť výpovede. Podstatné je, aby skutočne došlo k zrušeniu pracovnej pozície, čo odporca v tomto konaní nepochybným spôsobom preukázal. Odporca však nepreukázal, a neodôvodnil, prečo navrhovateľke v rámci výpovede neponúkol inú vhodnú pracovnú pozíciu, ktorou v čase výpovede preukázateľne disponoval.
Neplatnou je aj výpoveď zamestnávateľa, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi. Rozpor s dobrými mravmi predpokladá, že motívy výpovede nie sú v súlade so základnými zásadami právneho poriadku (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 9. júna 2010, sp. zn. 5 Cdo 42/2010). Súd v tejto súvislosti zistil, že odporca nepristupoval k navrhovateľke pri rokovaní a oznámení o skončení pracovného pomeru výpoveďou v súlade so zákonom o štátnej službe a jeho zásadami. Navrhovateľke, ako svojej dlhoročnej
pracovníčke (s ktorou bol v pracovnom pomere takmer 20 rokov), opomenul v rámci výpovede ponúknuť inú vhodnú pracovnú pozíciu, ktorou v čase výpovede preukázateľne disponoval, čím sa voči odporkyni dopustil porušenia nielen ustanovenia zákona o štátnej službe (§ 47 ods.1 písm. b), ale v konečnom dôsledku sa v rozpore aj s dobrými mravmi vôbec nezaoberal otázkou, či jej môže ponúknuť inú vhodnú pracovnú pozíciu, a tak jej umožniť, aby mohla pre odporcu naďalej pracovať. Navyše, odporca nevedel súdu s určitosťou uviesť, či po zrušení pracovného miesta a po reorganizácii odporcu, došlo k znovu vytvoreniu zrušeného pracovného miesta, ktoré bolo do 24.11.2011 obsadené navrhovateľkou. Ak by tomu tak bolo, šlo by zo strany odporcu o konanie, ktoré je v rozpore s všeobecne uznávanými princípmi zo strany väčšiny obyvateľov (dobrými mravmi).
Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010).
Vychádzajúc zo zistených skutočností a s poukazom na citované zákonné ustanovenia platné a účinné v čase výpovede, bolo v tomto konaní preukázané, že odporca porušil jednu zo svojich povinností v rámci ukončenia pracovného pomeru s navrhovateľkou výpoveďou (neponúkol jej iné vhodné pracovné miesto, ktorým v čase výpovede preukázateľne disponoval). Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka uniesla dôkazné bremeno, a preukázala naliehavosť právneho záujmu na výsledku konania v tejto časti, spočívajúcom v stave právnej neistoty, ktorý nemožno odstrániť iným právnym prostriedkom (§ 80 písm. c) Obč. súd. por.), súd v tejto časti konania rozhodol tak, žalobného návrhu v časti určenia neplatnosti ukončenia pracovného pomeru výpoveďou vyhovel.
O uplatnenom práve, t. j. o veci samej, rozhoduje súd formou rozsudku. Rozsudkom by sa malo v zásade vždy rozhodnúť o celej prejednávanej veci. Len výnimočne, ak je to účelné, môže súd rozhodnúť rozsudkom najskôr len o časti prejednávanej veci (tzv. čiastočný rozsudok). Vzhľadom na priebeh súdneho konania a výsledky dokazovania sa súdu javilo účelné rozhodnúť najprv o časti predmetu konania, t.j. o neplatnosti skončenia pracovného pomeru (§ 152 ods. 2 Obč. súd. por.). O ďalšej časti súdneho konania (náhrada mzdy) rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsu
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia Krajskému súdu v Bratislave, podaním na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania možno rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.