Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TO-5C/64/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany samosudkyňou Mgr. Dagmar Snopekovou v právnej veci žalobcu: SPP- distribúcia, a.s., IČO: 35 910 739, so sídlom 825 11 Bratislava, Mlynské Nivy 44/b, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Gallo s.r.o., IČO: 36 715 352, so sídlom 036 01 Martin, Jilemnického 30 proti žalovanému: T. Z., B.. XX.XX.XXXX, X. X. XXX, XXX XX X., občan SR, práv. zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Slávik a partneri, s.r.o., so sídlom nám. M.R. Štefánika 3, 955 01 Topoľčany, o zaplatenie 5.095,39eur s prísl. takto

rozhodol:

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov konania v sume 305,50 eur a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 907,06 eur právnemu zástupcovi odporcu, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal proti odporcovi zaplatenia sumy 5.095,39 eur z dôvodu, že dňa 11.07.2012 bolo zamestnancami navrhovateľa na odbernom mieste, X. XXX t.j. v mieste bydliska odporcu zistené poškodenie plynomeru, konkrétne porušenie overovacej značky na počítadle (v. č.: XXXXXXXXBXXX). Poškodenie meradla bolo potvrdené znaleckým posudkom č.131/PL-2012 vypracovaným znalcom N.. L. I.. V dôsledku uvedeného v období od 19.8.2011 do 11.7.2012 dochádzalo na uvedenom odbernom mieste k neoprávnenému odberu zemného plynu, v zmysle ustanovenia V takomto prípade zákon o energetike ukladá odberateľovi povinnosť uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu. Navrhovateľovi týmto vznikla škoda v žalovanej výške, ktorá bola vyčíslená v súlade s vyhláškou č.

Vo veci súd vydal platobný rozkaz dňa 17.2.2014 pod sp.zn. -18 voči ktorému podal odporca odpor, v ktorom uviedol, že obdržal od navrhovateľa list zo dňa 23.7.2012, Zn. DS/1167/2012- Vyfakturovanie škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu spolu s faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 24.7.2012, splatnou dňa 7.8.2012- vyfaktúrovanie škody. Túto faktúru v odpovedi navrhovateľovi neuznal, pretože žiaden zásah do merača spotreby plynu nevykonával, či už on alebo iná osoba, o ktorej by vedel, a preto toto vyčíslenie škody považuje za neoprávnené a celú vec za nedorozumenie. Navrhovateľ v návrhu neuvádza žiadne skutočnosti, ktoré by preukazovali, že mu akákoľvek škoda vznikla. Navrhovateľ v liste tvrdil, že bola poškodená plomba plynomeru podľa priloženého posudku. Považuje za nemožné, aby vedel zhodnotiť, aký plynomer mu bol namontovaný a či tento spĺňa zákonné požiadavky a je riadne zaplombovaný. Taktiež aj znalec vo svojom posudku uvádza len mieru pravdepodobnosti, že môže predpokladať, že bolo porušené zabezpečenie meradla proti neoprávnenému zásahu. Povinnosť zabezpečiť meradlo má podľa zákona o energetike § 51

ods.2 prevádzkovateľ distribučnej siete, namontovaný merač je verejne prístupný, on nemal možnosť zistiť akúkoľvek manipuláciu s plynomerom. V návrhu a priložených dokladoch navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal, že mu skutočne akákoľvek škoda vznikla. Povinnosťou navrhovateľa je preukázať, že mu skutočne škoda vznikla, až po tomto preukázaní má nárok na náhradu skutočne vzniknutej škody. Len v prípadoch, ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu, je navrhovateľ oprávnený postupovať podľa §-u 59 ods.3 a vyhl.č. Je nelogické a proti ekonomickému rozumu, aby robil akékoľvek zásahy na merači. V predmetnom rodinnom dome býva 6 rokov, jeho spotreba je viac menej konštantná, celý dom je zateplený, má vymenené okná za plastové a v zime využíva krbové kúrenie.

K podanému odporu sa navrhovateľ písomne vyjadril s tým, že odber plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii je v zmysle ustanovenia § 59 ods. 1 písmeno d) zákonná č. Z.z. o energetike považovaný za neoprávnený. V zmysle § 59 ods. 2 uvedeného zákona je odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn povinný nahradiť prevádzkovateľovi škodu, ak vznikla. Škoda v takomto prípade navrhovateľovi vznikne, ak odberateľ odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Odporca v rozhodnom období, preukázateľne odoberal plyn, ku odoberaniu dochádzalo meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Z tohto dôvodu bolo nutné odber plynu odporcom v období od 19.8.2011 do 11.7.2012 považovať súlade s ustanovením § 59 ods. 1 písmena d) zákona o energetike za neoprávnený vzhľadom na skutočnosť, že na meradle nainštalovanom ma na odbernom mieste odporcu došlo k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, údaj o spotrebovanom množstve plynu nemožno považovať za objektívny a spoľahlivý podklad pre vyfakturovanie spotreby plynu v rozhodnom období. Práve porušením plomby na počítadle meradla, ktorá má za úlohu znemožniť prístup ku číselníku meradla, sa sprístupnil číselník meradlá rôznym vonkajším zásahom napr. pretáčaniu číselníka, nie je možné zistiť množstvo skutočne odobratého plynu a navrhovateľ musel na stanovenie jeho odobratého množstva a výpočet škody použiť metodiku stanovenú vyhláškou č. 155 /2005 Z.z. Predpokladom na uplatnenie nároku na náhrady škody je v tomto prípade neoprávneného odberu plynu len preukázanie skutočnosti, že na meradle bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a že takýmto meradlom dochádzalo k odberu plynu.

Navrhovateľ sa na pojednávanie nedostavil, preto súd podľa §-u 101 ods.2OSP prejednal vec v jeho neprítomnosti, prihliadol pritom na obsah spisu a vykonané dokazovanie.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní uviedol , že sa pridržiava návrhu zo dňa 19.9.2013. V období od 19.8.2011 do 11.7.2012 dochádzalo na odbernom mieste odporcu k tzv. neoprávnenému odberu, nakoľko bol plyn odberaný neovereným meradlom. Túto okolnosť zistili kontrolóri zistili, že je porušená plomba na plynomere, čo teda zakladá neoprávnený odber, pretože takéto meradlo nie je overené. V súvislosti s tým bola uplatnená škoda vo výške 5.095,39 eur, na ktorej navrhovateľ trvá, aby mu bola zaplatená. Skutočnosť neoprávneného odberu bola preukázaná N.. L. I.. Podľa navrhovateľa plyn odobratý za rozhodné obdobie t.j. od 19.8.2011 do 11.7.2012 je odporcovi vyúčtovaný a nie je zaplatený, vyúčtovať výšku odberu sa zistiť ani nedá, a preto je dôvodné použitie vyhlášky 155/2005. Pokiaľ ide o okolnosť neoprávneného odberu dovolávame sa aj rozsudku NSSR .

Právny zástupca odporcu na pojednávaní uviedol, že namietajú tvrdenia uvedené v návrhu, sú toho názoru, že objektívna zodpovednosť a náhrada škody vo vyčíslenej výške nie sú dané, navrhol návrh zamietnuť a zaviazať navrhovateľa na náhradu trov konania. Podstatné prednesy uviedli v odpore z 3.3.2014 a vo vyjadrení z 24.4.2014, na ne poukazuje. Teraz dopĺňa prednes v tom smere, že sa domnieva, že navrhovateľ dosiaľ ani nepreukázal základ, t.j. že u odporcu nastúpila objektívna zodpovednosť. Z výsluchov svedkov v obdobných veciach v iných konaniach tohto súdu je zrejmý skutkový stav, pokiaľ ide o pohyby sporných meračov v dobe od ich ciachovania až do namontovania a zistilo sa, že navrhovateľ vôbec nemá vizuálnu evidenciu ciach u meračov, ktoré sú po nejakom časovom odstupe od ciachovania montované. Podľa nich preto základ pre vznik objektívnej zodpovednosti nemožno ustáliť. Okrem toho namieta, že takým postupom, aký použil navrhovateľ pri vyčíslení škody, sa dopracúva k cifre, ktorá je pokiaľ ide o množstvo dovtedy odoberaného plynu za to isté časové obdobie až 5 násobne vyššie a v cene 7 násobne vyššia. Keďže dáva oprávnenie

ministerstvu vydať vykonávaciu vyhlášku na vyčíslenie náhrady škody, škodou sa všeobecne rozumie reparácia do pôvodného stavu, nie je to teda oprávnenie vyčíslovať náhradu takým spôsobom, že táto svojou výškou skôr znamená sankciu a nie náhradu škody. Pripája ešte argument, ktorý teraz zistil porovnaním podkladov poskytnutých samotným navrhovateľom, a to vo výpočte škody navrhovateľ k 17.7.2012 uvádza posledný stav na plynomeri 4.382 m3. Toto je stav plynomera zdokumentovaný aj odfotením meradla a fotografia sa nachádza aj v N.. I.. Stav merača k 18.8.2011, teda k poslednému dňu, kedy podľa navrhovateľa nedochádzalo ešte k neoprávnenému odberu t.j. kedy bol vykonaný posledný odpočet pred zistením neoprávneného odberu , bol 3.205 m3. Za medziobdobie, o ktorom navrhovateľ tvrdí, že šlo o neoprávnený odber t.j. od 18.8.2011 do 17.7.2012, je teda rozdiel na meradle 1.177m3. Za rok spotreby predtým bola vykázaná spotreba a tá aj vyfakturovaná 1.696m3, pričom obdobie údajného neoprávneného odberu zahŕňa v sebe len 11 mesiacov. Týmto poukazuje na to, že tento merač sa vykázanou spotrebou nijako podstatne neodlišuje od spotreby za predchádzajúce obdobie, ktoré napadnuté nie je. Odporca tú skutočnosť, že by malo ísť o neoprávnený odber a plomba, že je údajne nepravá, sa dozvedel až od navrhovateľa, nijako do merača a plomby nezasahoval, plynomer sa nachádza na hranici medzi jeho pozemkom a chodníkom v plechovej krabici otváranej univerzálnym kľúčom, navyše pred cca 6 rokmi urobil v dome rekonštrukciu, súčasťou ktorej bolo zateplenie domu, výmena okien za plastové a zabudovanie krbu na pevné palivo.

Odporca na pojednávaní uviedol, že platil pravidelne čo tam býva asi 5-6 rokov rovnakú sumu mesačných splátok za plyn, preto do hodín plynomeru nechodil ani neopisoval stav, lebo nemal problémy s takýmito vecami. Až pokiaľ mu zavolali pracovníci plynární, že sa na jeho meradle im niečo nevidí, odmontovali hodiny, že si ich vezmú a vymenili ich za druhé a pýtali sa, či im umožní nazrieť do domu a pozrieť si plynové spotrebiče. Čo im bez problémov umožnil, lebo nie je si vedomý nejakej manipuláciu s plynomerom. Pokiaľ ide o žalované obdobie od 19.8.2011 do 11.7.2012, v tomto období mu prišla faktúra, kde bola vyčíslená cena 0 eur.

Vo veci bolo vykonané dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením s dokladom o vyfakturovaní škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu, výpočtom škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, znaleckým posudkom č. -2012, faktúrou č. XXXXXXXXXX, spismi sp.zn. a sp.zn.8Cb/173/2014, fotodokumentáciou a bol zistený tento skutkový stav:

Dňa 11.7.2012 bol vyhotovený zápis o vykonanej kontrole na odbernom mieste, X. XXX t.j. v mieste bydliska odporcu. V zápise bolo uvedené, že sa zistili skutočnosti na odbernom mieste: podozrenie na pozmeňovanie overovacej a zabezpečovacej značky, meradlo zabalené do krabice a bude zaslané na posúdenie znalcovi. Pri výmene prítomný majiteľ, podpísané odporcom.

V konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. svedok Y. Š. - zamestnanec navrhovateľa uviedol, že v mesiaci júl 2012 boli vyslaní na kontrolu na odberných miestach plynomerov. V tomto období boli zistené na viacerých odberných miestach porušenia plomby. Vzhľadom k tomu bol prístroj od odporcu zaslaný na overenie znalcovi. I v iných prípadoch, keď toto zistili a mali podozrenie, bolo to zasielané znalcovi a v niektorých prípadoch sa to potvrdilo, v niektorých nie. V danom prípade bol prístroj v plechovej skrinke voľne dostupný, skrinka sa dala otvoriť univerzálnym kľúčom ako i kombinačkami. Ku skrinke mal ktokoľvek prístup, ak išiel po ulici, do obchodu. Nebol zistený žiaden vandalizmus, ale bolo zistené, že je výmena plomby, čo zistil znalec a takýchto prípadov za zistilo v obci viacej. Rozsudkom OS Topoľčany sp. zn. zo dňa 29.5.2014 bola návrh navrhovateľa: SPP- distribúcia, a.s. zamietnutý.

Podľa záverov znaleckého posudku č. 131/PL-2012 vypracovaného N.. L. I. na základe požiadavky navrhovateľa vyplýva, že na počítadle meradla bolo pôvodné zabezpečenie meradla nahradené plombou so znakmi vytvorenými čeľusťami klieští, ktoré neboli oprávnené na plombovanie meradla. Na telese plynomera sa nenachádzala žiadna plomba. Optickým skúmaním označení, ktoré boli vytvorené čeľusťami plombových klieští znalec zistil obsahovú o zhodu, tovarovú a rozmerovú nezhodu sporného a kontrolného odtlačku. Vzhľadom na zistené skutočnosti znalec predpokladal, že pôvodné zabezpečenie meradla výrobcom bolo odstránené a nahradené zabezpečením, ktoré bolo označené znakmi, ktoré

sú nezhodné so znakmi označenia výrobcu a tieto neboli vyhotovené kliešťami oprávnenými na zabezpečenie meradla.

V konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. svedok N.. L. I. uviedol, že je zapísaný v zozname znalcov od roku 2007, pričom znalecké posudky, ktoré sú predmetom aj tohto sporu vypracováva od roku 2012. V tomto prípade mu bol preložený plynomer a pri demontáži plomby zistil, že tieto neboli správne namontované a teda dali sa odmontovať aj bez ich porušenia , následne po odstránení plomby porovnával znaky na nich so vzorkou, ktorá mu bola poskytnutá od odporcu, pričom táto vzorka vlastne predstavuje odliatok klieští do olova a jedná sa o odliatok takých klieští, ktoré boli použité pri označení plomby pri montáži daného plynomeru. Keď porovnával znaky na plombe tak zistil, že nesedelo umiestnenie znakov ako aj veľkosť a tvar čísel, ako je uvedené v závere . Toto skúmanie robil porovnávacou optickou metódou a to tak, že si zväčšil znaky a po tomto sa dalo zistiť, či boli vytvorené príslušným nástrojom. Zo skúseností vie, že existujú asi 3-4- spôsoby pozmeňovania zabezpečovacích znakov, a to väčšinou ide o iné raznice alebo dochádza k vybratiu plomby a jej vráteniu späť, prípadne keď sa jedná o plastovú plombu, tak po jej poškodení sa ju snažia prilepiť. Po odstránení plomby je možné odstrániť skrutky nachádzajúce sa na kryte číselníka a následne je možné dostať sa k číselníku. Keďže jeho úlohou bolo skúmať len porušenie zabezpečovacích znakov, tak sa nevie vyjadriť, či bol porušený číselník a toto ani neskúma. Skúmať poškodenie číselníka môže znalec z odboru mechanotroniky, čo nie je jeho odbor. On neporovnával zabezpečovacie znaky z odtlačku klieští , lebo tieto nemá k dispozícií, ale má k dispozícií 4 až 5 ks odliatkov odtlačku kliešti do olova.

Dňa 11.7.2012 vyhotovil kontrolór navrhovateľa výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu podľa vyhlášky č. z ktorého vyplýva, že výpočet škody bol od augusta 2011 do júla 2012 určený vo výške 4.834,84 eur za odobratý plyn neoprávneného odberu a náklady spojené so zisťovaním vo výške 260,55 eur, spolu 5.095,39eur.

Faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 24.7.2012, splatnou 7.8.2012, vyfakturoval navrhovateľ odporcovi škodu za neoprávnený odber plynu za obdobie od 19. 8. 2011 do 11.7.2012 v sume 4.834,84 eur, náklady zisťovania -260,55 eur.

V písomnom vyjadrení k návrhu zo dňa 23.4.2014 navrhovateľ uviedol, že nie je možné uzavrieť, že došlo k neoprávnenému odberu plynu a teda že došlo k nástupu objektívnej zodpovednosti. Tvrdenie o tom, že došlo k neoprávnenému odberu a vyvodenie objektívnej zodpovednosti sa opiera o závery predloženého znaleckého posudku znalca N.. L. I., ktorý takýto jednoznačný záver nedáva. To, že došlo k narušeniu zabezpečenia meradla, narušeniu plomby, prípadne jej výmene, vzniku možnosti manipulovať s plombou a meračom, je tvrdenie navrhovateľa, zatiaľ nepreukázané z dôvodov, že odpoveď znalca hovorí o pravdepodobnosti možnosti, nerieši teda odpoveď na túto otázku jednoznačne. Navrhovateľom predložený znalecký posudok bol pritom vyhotovený na jeho objednávku, znalec odpovedal na ním vybrané otázky a v tomto konaní tento posudok možno posudzovať

iba ako dôkaz listinou. Navrhovateľom použitý znalec N.. L. I. je oprávneným znalcom v odbore strojárstvo, odvetvie mechanické zabezpečovacie systémy a v odbore kriminalistika, odvetvie mechanoskopia, nie je znalcom v odbore meracích systémov, metrológie a skúšobníctva. Namieta tento postup, domnieva sa, že na vyslovenie jednoznačných záverov o tom, že bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií, je príslušný Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR, poukazuje najmä na §15 a§19 zák.č. 142/200 Z.z. o metrológií. Zabezpečovacie značky na meradlo osádza práve ÚNMS pri jeho overovaní , aj keď je pravdou, že môže na to poveriť spôsobilú osobu. To však navrhovateľ netvrdil, takže nevedno, akým právom a aké vlastne kliešte znalcovi predložil. Postup navrhovateľa vykazuje známky porušenia jeho ústavných práv, postup navrhovateľa pri vyčíslení škody vychádza z tej úvahy, že skutočne vzniknutú škodu nemožno vyčísliť na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, preto treba použiť vyhl. č. , ktorou sa stanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu. Pojem škoda je v našom práve ustálený a nevykazuje znaky rozpornosti. Keďže zák.č. 656//2004Z.z.neobsahuje definíciu škody, treba vychádzať zo všeobecnej definície škody tak, ako ju chápe občianske právo. Pod pojmom škoda sa chápe ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j.

peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, ak nedochádza k naturálnej reštitúcií, tak poskytnutím peňazí. Skutočnou škodu sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodovej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný chod vecí dalo očakávať. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného alebo stratou očakávaného výnosu. Navrhovateľ vyčíslil škodu za obdobie od 19.8.2011do 11.7.2012 sumou 4.834,84eur, vychádzal pritom zo spotreby 8.528,40m3 a z ceny plynu 0,56691eur/ m3. Na porovnanie uviedol spotrebu plynu za predchádzajúce obdobie roka 19.8.2010 do 18.8.2011 - spotreba 1.696m3 (t.j. 17,971kwh), cena plynu bez DPH 707,33eur, t.j. 0,417eur/m3, navrhovateľ mu vo faktúre za škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu vyčíslil za obdobie 19.8.2011do 11.8.2012 - spotreba 8.528,40m3 (t.j. 90.034,319kwh), cena plynu celková 4.834,84eur, t.j. 0,56691eur/m3. Zákonné splnomocnenie pre ministerstvo dané v ust. §-59 ods.3 sa vzťahuje iba na výpočet výšky škody, neobsahuje v sebe aj oprávnenie na udelenie sankcie, pokuty alebo akéhokoľvek iného postihu. Spôsob výpočtu tejto škody by teda mal byť taký, aby všeobecne vzaté, takto ustálená škoda približne konvenovala s tou sumou, o ktorej možno pri podrobnom skúmaní skutkového stavu v konkrétnom prípade povedať, že je zrejme škodou, ktorá bez ohľadu na spôsob výpočtu vyhláškou, ale s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu vznikla. Takýmito okolnosťami môžu byť napríklad história spotreby na tomto odbernom mieste, spôsob stavebnej úpravy objektu, ktorý môže ovplyvniť spotrebu (vykurovaná nadstavba, prístavba, ktoré by zvýšili spotrebu alebo zateplenie, efektívnejší kotol, zabudovanie krbu, ktoré by znížili skutočnú spotrebu). Každá odchýlka od takto ustálenej spotreby, najmä smerom hore, by mala byť náležite doložená skutkovými zisteniami, inak by nešlo o ustálenie skutočnej škody, ale o druh sankcie. Keď porovná spôsob výpočtu škody navrhovateľom, musí povedať, že sa od týchto zásad diametrálne odchyľuje, za obdobie 11 mesiacov, po ktoré odber plynu posúdil ako neoprávnený odber, vyčíslil ho množstvom 8.528m3, čo je 5-násobok jeho spotreby za posledné nenapadané obdobie odpočtu. Cena plynu pritom vtedy bola 0,417eur/m3 bez DPH (0,50eur /m3 s DPH), pričom vo svojom výpočte navrhovateľ vyčísľuje cenu plynu jednotkovou cenou 0,56691eur/m3, čo je o 13,38% viac než cena plynu, za ktorý ho v poslednom období odoberal. Tento výpočet škody, urobený navrhovateľom, aj keby bol urobený podľa vyhl. č. , vykazuje všetky znaky sankcie, postihu za tvrdený neoprávnený odber, nie znak reparácie spôsobenej škody. Pritom v dokazovaní sa neobjavili žiadne skutočnosti, ktoré by svedčili tomu, že je dôvodné sa odchýliť od výšky škody, ktorú by bolo správne a spravodlivé pri obvyklom chode vecí vyčísliť. Domnieva sa, že úprava obsiahnutá vo vyhl.č. je v rozpore sa ustanoveniami čl.4 ods.1 a čl.11 ods.1 Listiny základných práv a slobôd a s , ak aj s ust. , preto navrhol v prípade, ak súd dôjde k záveru, že došlo k neoprávnenému odberu plynu a mala by byť použitá vyhl. č. , aby konanie podľa §-u 144 ods.2 SR prerušil a podal návrh na Ústavný súd SR na začatie konania na základe SR.

Podľa o energetike a o zmene niektorých zákonov, neoprávneným odberom plynu je odber bez určeného meradla alebo s meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete, alebo na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii.

Podľa ods.2 odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa na zaplatenie sumy 5.095,39 eur spolu s úrokmi z omeškania z titulu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu nie je dôvodný a preto ho zamietol. Je nesporné, že odporca od navrhovateľa odoberal plyn na odbernom mieste, kde má odporca trvalé bydlisko a pri kontrole meradla pracovníkmi navrhovateľa dňa 11.7.2012 vzniklo podozrenie na pozmenenie overovacej a zabezpečovacej značky meradla, v dôsledku čoho bolo uvedené meradlo demontované a predložené znalcovi, ktorý vo svojom znaleckom posudku vyslovil predpoklad, že pôvodné zabezpečenie meradla výrobcom bolo odstránené a nahradené zabezpečením, ktoré bolo označené znakmi, ktoré sú nezhodné so znakmi označenia výrobcu a tieto neboli vytvorené kliešťami oprávnenými na zabezpečenie meradla. Na základe tohto záveru znaleckého posudku

navrhovateľ vyčíslil škodu, ktorá mu mala vzniknúť v dôsledku neoprávneného odberu plynu zo strany odporcu, a keďže odporca takto vyčíslenú škodu neuhradil, tak navrhovateľ sa domáhal jej zaplatenia súdnou cestou.

Prevedeným dokazovaním bolo síce preukázané, že je predpoklad odstránenia pôvodného zabezpečenia meradla u odporcu a jeho nahradenia novým zabezpečením, ktorého znaky neboli vytvorené kliešťami oprávnenými na zabezpečenie meradla, čo samo o sebe je možné hodnotiť ako neoprávnený odber plynu v zmysle a spôsobuje objektívnu zodpovednosť odberateľa plynu za prípadnú škodu. Samotná skutočnosť, že došlo k neoprávnenému odberu plynu však nepostačuje k tomu, aby súd mohol zaviazať odberateľa na náhradu škody bez preukázania toho, či dodávateľovi plynu škoda skutočne aj vznikla. Navrhovateľ taktiež nepreukázal základ, t.j., že u odporcu nastúpila objektívna zodpovednosť. Z výsluchov svedkov v obdobných veciach v iných konaniach tohto súdu je zrejmý skutkový stav, pokiaľ ide o pohyby sporných meračov v dobe od ich ciachovania až do namontovania a zistilo sa, že navrhovateľ vôbec nemá vizuálnu evidenciu ciach u meračov, ktoré sú po nejakom časovom odstupe od ciachovania montované. Preto základ pre vznik objektívnej zodpovednosti nemožno ustáliť.

Ustanovenie veta prvá , výslovne uvádza, že účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, čím stanovuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania a účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu) je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie.

Na základe uvedeného bolo teda povinnosťou navrhovateľa preukázať, že v dôsledku neoprávneného odberu plynu zo strany odporcu mu vznikla škoda, pretože nie je možné súhlasiť s tvrdením navrhovateľa, že škoda mu vznikne ak odberateľ odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, nakoľko zákon vyslovene uvádza, že odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť škodu dodávateľovi, ak táto vznikla. Navrhovateľ však neuniesol dôkazné bremeno na svoje tvrdenie, že mu vznikla škoda v dôsledku neoprávneného odberu plynu a v tomto smere nepredložil žiaden dôkaz, z ktorého by súd mohol zistiť, či navrhovateľovi škoda vznikla a v akom rozsahu. Zo samotného znaleckého posudku je možné zistiť iba to, že existuje predpoklad odstránenia zabezpečenia na meradle a jeho nahradenie iným zabezpečením, ale z tohto posudku nie je možné jednoznačným spôsobom vyvodiť záver, že v dôsledku porušenia zabezpečenia na meradle došlo na strane navrhovateľa ku vzniku škody, a to či už neoprávnenou manipuláciou so samotným meradlom prípadne iným spôsobom. Tvrdenie navrhovateľa, že neoprávneným odberom plynu zo strany odporcu mu bola spôsobená škoda nebolo žiadnym spôsobom bezpečne preukázané a podľa názoru súdu ide len o jeho dohady, na potvrdenie ktorých chýbajú ďalšie dôkazy napr. porovnanie množstva odberu plynu zo strany odporcu pred zistením neoprávneného odberu s odberom, ktorý bol namerané v spornom období poškodeným meradlom a prípadne aj s odberom po výmene meradla dňa 11.7.2012. Navrhovateľ však neprejavil žiadnu snahu preukázať svoje tvrdenie o vzniknutej škode a preto súd nemohol vychádzať iba z toho, že bol zistený neoprávnený odber plynu a z vyčíslenia výšky škody podľa vyhlášky, keďže povinnosťou navrhovateľa bolo preukázať, že mu skutočne škoda vznikla a to už aj z toho dôvodu, že navrhovateľ nie je v žiadnom zmluvnom vzťahu s odporcom a podľa zákona si nárok na náhradu škody okrem navrhovateľa mohol uplatniť aj dodávateľ plynu a prevádzkovateľ prepravnej siete, avšak ani jeden z nich si náhradu škody doposiaľ voči odporcovi neuplatnil a urobil tak len navrhovateľ ako prevádzkovateľ distribučnej siete bez toho, aby hodnoverným spôsobom preukázal, že mu v súvislosti s neoprávneným odberom škoda vznikla.

Povinnosť nahradiť škodu podľa názoru súdu nemôže byť zamieňaná s povinnosťou zaplatiť sankciu za porušenie plomby na meradle spotreby plynu. Ustanovenie

jednoznačne v súlade s realitou predpokladá, že nie každý neoprávnený odber plynu, za ktorý sa považuje aj odber s meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, má za následok vznik škody a nadväzujúci ods. 3 tohto zákonného ustanovenia na úpravu výpočtu škody všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným ministerstvom odkazuje pre prípad nemožnosti vyčíslenia skutočne vzniknutej škody, nie pre prípad nemožnosti zistenia, či škoda skutočne vznikla. V prejednávanom prípade bolo zistené, že originálna plomba bola zamenená za inú plombu, avšak nebolo preukázané, že bol týmto vykonaný zásah do meradla, čo by spôsobil vznik škody. Navrhovateľ svoj nárok uplatnený v konaní identifikoval ako nárok na náhradu škody, za podmienku vzniku ktorého , z ktorého navrhovateľ svoj nárok vyvodzoval, a ktorý iba pre prípad nemožnosti vyčíslenia skutočne vzniknutej škody, nie pre prípad nemožnosti zistenia, či škoda skutočne vznikla, odkazuje na úpravu výpočtu škody všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným príslušným ministerstvom. Podľa názoru súdu vznik škody nemožno vyvodzovať z každého poškodenia plomby meradla (a povinnosť nahradiť škodu nemôže byť zamieňaná s povinnosťou zaplatiť sankciu za porušenie bomby), ale iba zo zásahu do meradla, následkom ktorého by meradlo nezaznamenávalo alebo nesprávne zaznamenávalo množstvo odobratého plynu. V konaní nebolo preukázané, že by odber odporcom pred zistením poškodenia bomby v období od predchádzajúcej kontroly bol výrazne odlišný (vyšší alebo nižší) ako odber predchádzajúcich, či v nasledujúcich obdobiach. Bol vykonávaný na základe zmluvného vzťahu s dodávateľom plynu a nie je preto dôvod považovať ho za škodu, ktorá by bola v príčinnej súvislosti t.j. vo vzťahu príčiny a následku, s porušením povinnosti odoberať plyn iba s meradlom s nepoškodenou overovacou značkou.

Navrhovateľ súdu nepredložil žiadne dôkazy, z ktorých by bolo zrejmé, aká škoda navrhovateľovi vznikla porušením plomby meracieho zariadenia odporcu, či takéto meracie zariadenie bolo v určitom období nefunkčné alebo jeho funkčnosť bola obmedzená. Tieto skutočnosti nevyplynuli ani z navrhovateľom predloženého znaleckého posudku, z ktorého nie je zrejmé, či plomba bola dočasne odstránená, prípadne či aj bez jej úplného odstránenia bol na meradle vykonaný zásah do tohto zariadenia, ktorý by spôsobil jeho nefunkčnosť, alebo nesprávnu funkčnosť. Navrhovateľ nepredložil žiadne hodnoverné dôkazy preukazujúce tieto skutočnosti a preto je potrebné konštatovať, že neuniesol dôkazné bremeno, keďže z vykonaného dokazovania nebolo možné ustáliť, že jeho tvrdenia o existencii škody, za ktorú by zodpovedal odporca sú pravdivé, prípadne, že pravdivými nie sú. Nato, aby mohol byť navrhovateľ v tomto konaní čo i len čiastočne úspešným, musel by preukázať, že skutočne vznikla škoda, to sa mu však nepodarilo.

Z uvedených dôvodov dospel súd k záveru, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie tvrdenia o vzniku škody a preto návrh v celom rozsahu zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa a odporcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal náhradu trov konania spočívajúci zaplatenom súdnom poplatku za podaný odpor v sume 305,50 eur a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 907,06 eur vyčíslené podľa vyhl. č. 655/2004z.z. z hodnoty veci 5.095,39eur - odmena činí 180,93 eur za 1 úkon právnej pomoci, a to za tieto úkony: - dňa 27.2.2014 - prevzatie a príprava zastúpenia -180,93eur, -dňa 27.2.2014- odpor proti platobnému rozkazu, -dňa 23.4.2014 - vyjadrenie vo veci samej, -dňa 30.6.2014- zastúpenie na pojednávaní pred OS Topoľčany, 4x režijný paušál á 8,04eur = 32,16eur, DPH 20% -151,18eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre.

Podľa , v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia / /.