Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10CbZm-6-2014.pdf
PDF · 115.98 KB
Case nature
Area
Subarea
10CbZm/6/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Lenkou Müllerovou, PhD., v právnej veci navrhovateľa: CD Consulting s.r.o., so sídlom Nagano Office Center, K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha 3, Česká republika, IČO: 264 29 705, právne zastúpeného Fridrich N., I..W..V.., I. I. Z. X, XXX XX D., X.: XX XXX XXX, N. V.: C. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom A.. J. J. XXX/XX, XXX XX T. R. C., o zaplatenie pohľadávky zo zmenky vo výške 444,- eur a ostatných postihových práv zo zmenky s prísl., takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu 444,- Eur spolu s úrokom vo výške 0,25 % denne počítaným zo sumy 454,- Eur od 29.03.2011 do 13.06.2011, spolu so zmenkovým úrokom 6 % ročne počítaným zo sumy 454,- Eur od 13.06.2011 do 16.10.2011 a zo sumy 444,- eur od 17.10.2011 až do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 1,51 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Návrh v časti o zaplatenie úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 444,- Eur od 14.06.2011 do zaplatenia z a m i e t a .
Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Návrhom podaným dňa 17.04.2014 žiadal navrhovateľ zaviazať odporcu na zaplatenie zmenkovej sumy 444,- Eur, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne z tejto sumy od 29.03.2011 do zaplatenia, 6 %-ného ročného úroku zo zmenkovej sumy 444,- Eur od 13.06.2011 do zaplatenia, na zaplatenie zmenkovej odmeny vo výške 1,51 Eur a na náhradu trov konania. Navrhovateľ návrh podal na tlačive návrhu na uplatnenie pohľadávky podľa Článku IV. ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len nariadenie). Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že je majiteľom vlastnej vista zmenky, ktorú nadobudol indosáciou. Zmenka bola vystavená odporcom dňa 03.12.2009 na zmenkovú sumu 454,- Eur, pričom odporca sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 29.03.2011. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia". Ako platobné miesto bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ uhradil 10,- Eur. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou bez protestu, indosant nenechal tieto skutočnosti zistiť verejnou listinou. Navrhovateľ tak žiada zaplatiť zmenkovú sumu (od ktorej odčítal zaplatených 10 eur), zmenkový úrok 0,25 % denne, zmenkový 6 %- ný ročný úrok, zmenkovú odmenu a náhradu trov konania.
Podľa článku 2 odseku 1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto štátu.
Podľa článku 2 odseku 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje 2000 EUR bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné ani správne veci ani na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci ("acta jure imperii").
Podľa článku 3 odseku 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, na účely tohto nariadenia je cezhraničným sporom taký spor, v ktorom má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte inom ako v členskom štáte súdu alebo tribunálu konajúceho vo veci.
Primárne súd posudzoval otázku právomoci na konanie v predmetnej veci. Vzhľadom na skutočnosť, že ide o spor medzi zahraničnou právnickou osobou a slovenským štátnym občanom, teda osobami, ktoré majú svoje sídla (bydliska) v dvoch rôznych štátoch Európskej únie, súd stanovil svoju právomoc vo veci konať na základe práva Európskeho spoločenstva, a to článku 2 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu a článku 2 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudku v občianskych a v obchodných veciach.
Podľa článku 4 odseku 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, navrhovateľ začne európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu vyplnením vzorového tlačiva A, ako je uvedené v prílohe I, a jeho podaním na príslušný súd alebo tribunál osobne, poštou alebo akýmkoľvek iným komunikačným prostriedkom, ako je fax alebo elektronická pošta, ktorý je prijateľný pre členský štát, v ktorom sa konanie začína. Tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky obsahuje opis dôkazov, ktoré podporujú pohľadávku, a prípadne sa k nemu pripoja akékoľvek príslušné podporné dokumenty.
Podľa článku 5 odseku 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé vedenie konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok.
Podľa článku 5 odseku 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky súd alebo tribunál vyplní časť I vzorového tlačiva C na odpoveď, ako je uvedené v prílohe III.
Podľa článku 5 odseku 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007,ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva C na odpoveď, pričom v prípade potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty, a zašle ho späť súdu alebo tribunálu, alebo akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.
Súd doručil odporcovi tlačivo C na odpoveď spolu s kópiu návrhu a zmenky podľa čl. 5 ods. 2 a 3 Nariadenia č.861/2007 ES. Odporca prevzal zásielku dňa 13.05.2014, pričom v lehote 30 dní odo dňa doručenia tlačiva (kópie návrhu a zmenky) a ani dodatočne neodpovedal, nárok navrhovateľa žiadnym spôsobom nerozporoval.
Podľa článku 7 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, do 30 dní od doručenia odpovede
odporcu alebo navrhovateľa v lehotách ustanovených v článku 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok alebo: a) v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní, si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti týkajúce sa pohľadávky; b) vykoná dôkazy v súlade s článkom 9 alebo vyk c) predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania.
Podľa Článku 7 ods. 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v lehote ustanovenej v článku 5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo protipohľadávke.
Podľa článku 12 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu - súd alebo tribunál nevyžaduje od strán, aby vykonali akékoľvek právne posúdenie pohľadávky.
Podľa článku 19 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu - pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.
Súd ďalej konštatuje, že európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu je v zásade písomné a súd nariaďuje ústne pojednávanie len vtedy, ak to považuje za potrebné (pre účely preskúmania nároku, ak nie je určitý, alebo sú pochybnosti o oprávnenosti tohto nároku - jeho výšky), alebo ak o to požiada niektorá zo strán (napr. odporca v rámci svojej obrany proti žalovanej pohľadávke, ktorú vznesie na tlačive C v rámci odpovede, alebo v rámci akejkoľvek obrany proti návrhu, ktorá by bola doručená súdu). V tomto prípade žiaden z účastníkov o nariadenie ústneho pojednávania nepožiadal, resp. odporca žiadnu obranu nevzniesol a konajúci súd nariadenie ústneho pojednávania nepovažoval za potrebné, nakoľko navrhovateľ preukázal svoj navrhovaný nárok dostatočným spôsobom - zmenkou.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti , a to dostatočne preukázaný nárok navrhovateľa bez toho, že by odporca voči tomuto nároku uplatnil akékoľvek námietky alebo obranu , súd podľa článku VII. bod 3 nariadenia vo veci vydal rozsudok o uplatnenej pohľadávke, ktorý bol verejne vyhlásený dňa 11.07.2014. Termín vyhlásenia rozsudku bol súdom zverejnený na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu. Navrhovateľ, ani odporca sa verejného vyhlásenia rozsudku nezúčastnili.
Navrhovateľ do súdneho spisu predložil zmenku vystavenú v Žiline dňa 03.12.2009 na zmenkovú sumu 454,- Eur. Podľa tejto zmenky sa odporca zaviazal za túto zmenku pri predložení na rad N. I..W..V.., zaplatiť sumu 454,- Eur a zmenkový úrok 0,25 % denne od 29.03.2011. Zmenka je splatná: N., I..W..V.., N. XX, XXX XX D. "bez protestu", "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia". Vystaviteľ je na zmenke identifikovaný ako C. A.. Zmenka obsahuje adresu vystaviteľa a jeho rodné číslo. Na zmenke je podpis odporcu.
Súd na tento prípad (posúdenie požadovaného nároku navrhovateľa) aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia.
Podľa § 5 ods. 1 článku I. zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového zákona, vo zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú. Podľa ods. 2, úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka za nenapísanú.
Podľa ods. 3, úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.
Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového zákona, každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).
Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového zákona, indosament treba napísať na zmenku alebo na list s ňou spojený. Musí ho podpísať indosant (kto zmenku rubopisom prevádza).
Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového zákona, indosamentom sa prevádzajú všetky práva zo zmenky.
Podľa § 33 ods. 1 prvej časti zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového zákona, zmenku možno vystaviť: na videnie, na určitý čas po videní, na určitý čas po dáte vystavenia, na určitý deň. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia, zmenky s iným časom zročnosti alebo s postupnou zročnosťou, sú neplatné.
Podľa § 34 ods. 1 prvej časti zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového zákona, zmenka na videnie je zročná pri predložení. Musí byť predložená na platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu. Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť. Podľa § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového zákona, majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané; 2. šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti; 3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.
Podľa článku I § 75 Zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového zákona, vlastná zmenka obsahuje: 1/ označenie, že ide o zmenku pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná, 2/ bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu, 3/ údaj zročnosti, 4/ údaj miesta, kde sa má platiť, 5/ meno toho komu, alebo na rad koho sa má platiť, 6/ dátum a miesto vystavenia zmenky, 7/ podpis vystaviteľa.
Podľa § 77 ods. 1 druhej časti zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového zákona, pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu ustanovenia dané pre cudziu zmenku o indosamente, zročnosti, platení, postihu pre neplatenie, platenie pre česť, odpisoch, zmenách, premlčaní, dňoch pracovného pokoja, počítaní lehôt a zákazu dní odkladu.
Podľa § 78 ods. 1 druhej časti zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového zákona, vystaviteľ vlastnej zmenky je zaviazaný rovnako ako prijímateľ cudzej zmenky.
Navrhovateľ uplatňuje voči odporcovi nárok na základe predloženej vlastnej zmenky. Zmenka bola vystavená odporcom v prospech subjektu označeného ako Pohotovosť, s.r.o. a na rubovej strane zmenky je obsiahnutý text: namiesto nás na rad CD Consulting, s.r.o., K Červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha, Česká republika, IČO: 26 429 705. Rubopis je podpísaný konateľom spoločnosti N., I..W..V.., S. F.. V zmysle ustanovenia §-u 14 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového indosamentom boli prevedené všetky práva zo zmenky na spoločnosť CD Consulting, s.r.o., teda na navrhovateľa. Navrhovateľ je tak v konaní aktívne vecne legitimovaným subjektom na uplatnenie nárokov vyplývajúcich z tejto zmenky voči odporcovi ako vystaviteľovi vlastnej zmenky.
Súd konštatuje, že pre zmenku ako cenný papier je charakteristický abstraktný a nesporný záväzok, ktorý je spojený s procesnou a formálnou prísnosťou. Abstraktnosť zmenkového záväzku sa prejavuje v rovine formálno-právnej a hmotno-právnej. Formálno-právna abstraktnosť zmenkového záväzku spočíva v jeho nezávislosti na kauzálnom záväzkovom vzťahu, to znamená, že majiteľ zmenky je oprávnený uplatňovať svoje práva zmenkového veriteľa súdnou cestou na základe platnej zmenky. Tým však nie sú vylúčené možnosti zmenkového dlžníka uplatňovať voči majiteľovi zmenky námietky, ktoré vyplývajú z príčinného kauzálneho vzťahu. Hmotno-právna abstraktnosť zmenkového záväzku sa prejavuje v tom, že dlžník nemôže voči zmenkovému veriteľovi uplatňovať také relatívne mimozmenkové námietky, ktoré majú svoj pôvod v inom vzťahu ako vo vzťahu zmenkového dlžníka a zmenkového veriteľa, ktorý sa domáha zaplatenia zmenky.
Vzhľadom na vyššie uvedené konštatovanie, súd skúmal zmenku ako cenný papier, a teda či predložená zmenka spĺňa náležitosti zákona zmenkového a šekového, a či je platnou zmenkou, pričom kauzálnym vzťahom, ktorý je podkladom vydania zmenky, sa súd nezaoberal, nakoľko tento nebol zo strany účastníka nijako namietaný ani rozporovaný. Súd na zvýraznenie vyššie uvedené opätovne uvádza, že kauza je skúmaná len v prípade námietok (obrany) účastníka (odporcu), pričom bez podnetu súd kauzu neskúma, námietky zo strany odporcu uplatnené neboli.
Čo sa týka samotnej zmenkovej listiny, v tomto prípade sa podľa ustanovenia §-u 33 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového jedná o zmenku vystavenú na videnie, teda o tzv. vistazmenku. Táto skutočnosť vyplýva z textu zmenkového vyhlásenia odporcu, ktorý sa zaviazal zmenkovú sumu zaplatiť pri predložení. Takáto zmenka je podľa ustanovenia §-u 34 ods. 1 zročná pri predložení, pričom zároveň platí zákonná lehota, že zmenka musí byť na platenie predložená do jedného roku od dáta vystavenia, pokiaľ nie je vystaviteľom určená dlhšia lehota tak, ako to urobil odporca v tomto prípade. Zmenka teda obsahuje jednoznačný údaj o tom, že sa jedná o vistazmenku, ktorú oprávnený majiteľ zmenky môže predložiť na platenie do 4 rokov odo dňa jej vystavenia. Zmenka obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti na platnú vlastnú zmenku, a to označenie v texte listiny, že sa jedná o zmenku, bezpodmienečný sľub vystaviteľa uvedenú peňažnú sumu zaplatiť, údaj miesta, kde sa má platiť, meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť a obsahuje tiež dátum a miesto vystavenia zmenky a podpis vystaviteľa. Z takto vystavenej zmenkovej listiny vznikol odporcovi záväzok voči majiteľovi zmenky zaplatiť zmenkovú sumu s príslušenstvom. Vistazmenka je pritom v zmysle citovaných zákonných ustanovení zmenkou, ktorá je splatná dňom jej predloženia. Navrhovateľ v návrhu na začatie konania požaduje 6 % úroky odo dňa 13.06.2011, z čoho možno jednoznačne vyvodiť ako deň splatnosti zmenky deň 13.06.2011, t.j. že v tento deň bola zmenka predložená odporcovi na platenie. Vzhľadom na to, že zmenka obsahuje doložku bez protestu, nie je navrhovateľ povinný túto skutočnosť overiť vo forme verejnej listiny, teda protestom. Možno tak konštatovať, že zmenka sa stala splatnou dňom predloženia 13.06.2011, ktorým dňom vznikla odporcovi povinnosť plniť zmenkové nároky.
Odporca je povinný zaplatiť majiteľovi zmenky zmenkovú sumu 444,- Eur (po zohľadnení čiastočnej úhrady vykonanej odporcom vo výške 10,- eur). Vzhľadom na uvedené, súd v tejto časti návrhu navrhovateľa vyhovel, nakoľko postavenie navrhovateľa ako majiteľa zmenky mu dáva právo na zaplatenie zmenkovej sumy voči vystaviteľovi bez ďalších podmienok. Súd preto návrhu v časti zmenkovej sumy vyhovel. Rovnako bolo návrhu navrhovateľa vyhovené v časti o zaplatenie zákonom stanoveného zmenkového úroku 6 % ročne zo zmenkovej sumy 454,- eur od 13.06.2011 do 16.10.2011 a zo sumy 444,- eur od 17.10.2011 do zaplatenia. Tento úrok patrí navrhovateľovi v zmysle ustanovenia §-u 48 Zákona zmenkového a šekového od splatnosti zmenky až do dňa zaplatenia. Rovnako tak bolo návrhu vyhovené v časti, kde navrhovateľ v súlade so zákonom požaduje odmenu vo výške 1/3-ny percenta zmenkovej sumy, čo zodpovedá čiastke 1,51 Eur.
Navrhovateľ ďalej žiadal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie úroku vo výške 0,25 % denne zo zmenkovej sumy 454,- od 29.03.2011 do 16.10.2011 a zo sumy 444,- eur od 17.10.2011 až do zaplatenia. Pri zmenke splatnej na videnie je podľa §-u 5 Zákona zmenkového a šekového možné ustanoviť úročenie zmenkovej sumy. Toto ustanovenie pritom vyžaduje, aby úroková miera bola uvedená priamo na zmenke. V tomto prípade je táto zákonom stanovená povinnosť dodržaná, keďže priamo zo zmenky vyplýva úroková miera 0,25 % denne. Z tohto ustanovenia ďalej vyplýva, že úrok sa počíta odo dňa vystavenia zmenky okrem prípadu, kedy je na zmenke určený iný deň. V tomto prípade je na zmenke určené, že tento úrok patrí od 29.03.2011. Možno preto konštatovať, že navrhovateľ dôvodne požaduje zaplatenie zmenkového úroku 0,25 % denne zo zmenkovej sumy 454,- Eur od 29.03.2011.
V zásade zmenky pred splatnosťou úročiteľné nie sú s výnimkou vista zmeniek (zmeniek splatných na videnie). Ak by bol tento úrok dohodnutý u ostatných zmeniek , takáto doložka by bola považovaná za nenapísanú a nevyvolala by žiadne zmenkovoprávne účinky. V prípade zmeniek splatných v určitý deň, alebo určitý čas po vystavení zákon predpokladá, že prípadné úroky sú už súčasťou zmenkovej sumy, nakoľko veriteľ aj dlžník si mohli úroky určiť a vypočítať ku dňu splatnosti, ktorá im bola známa v čase vystavenia zmenky. Uvedená situácia však neplatí pri zmenkách splatných na videnie a určitý čas po videní, nakoľko budúca splatnosť nie je známa (stanovená) a je závislá od konania majiteľa zmenky.
Z uvedeného vyplýva, že predložená vista zmenka je úročiteľná dohodnutými úrokmi. Pokiaľ ide o dobu, po ktorú vzniká právo na zaplatenie dohodnutých úrokov, súd má za to, že tieto možno uplatňovať len do okamihu splatnosti zmenky, nakoľko po splatnosti zmenky je pôvodný zmenkový záväzok nahradený záväzkom postihovým vyplývajúcim z ust. § 48 Zákona zmenkového šekového, a teda od splatnosti zmenky je možné požadovať len zákonné úroky 6 %. Súčasné uplatnenie dohodnutého a zákonného úroku popri sebe bezdôvodne zvýhodňuje úročenie jedného typu zmeniek a tým ho nedôvodne preferuje oproti ostatným zmenkám, čo nemá oporu v zákone a je v rozpore s účelom sledovaným ust. § 5 Zákona zmenkového a šekového ( obdobne Zákon směnečný a šekový, komentář - Josef Kotásek, vydavateľstvo Wolters Kluwer, str.74-75, Karol Kizlink, Ján Spišiak, Zmenkové právo, Komentár, Heureka 2005, rozhodnutie Vrchního soudu v Olomouci , sp. zn. 4Cmo/214/2002 zo dňa 16.10.2003 ). Všetky nároky po splatnosti zmenky, ktoré má majiteľ zmenky pri postihu v prvom stupni vymedzuje ustanovenie § 48 Zákona zmenkového a šekového ako maximum práv a ich rozširovanie je neprípustné. Jedná sa o postihové právo, ktoré je potrebné odlíšiť úrokovania zmenky, ktoré zákon výnimočne pripúšťa len v prípade vistazmeniek vzhľadom na neistý okamih splatnosti zmenky, kedy dohodnutý úrok nemožno vopred zahrnúť do zmenkovej sumy.
Na základe vyššie uvedeného súd v časti požadovaných dohodnutých úrokov zo zmenky po splatnosti považuje nárok navrhovateľa za nedôvodný, a preto súd návrhu navrhovateľa v časti požadovaného úroku 0,25 % denne zo zmenkovej sumy vyhovel len čiastočne a priznal navrhovateľovi tento úrok od dohodnutého dátumu 29.03.2014 do dňa, kedy sa podľa návrhu podaného navrhovateľom zmenka stala splatnou, teda do dňa 13.06.2011. V ostatnej časti, kde navrhovateľ tento úrok požadoval aj za obdobie od 14.06.2011 až do zaplatenia súd návrh ako nedôvodný zamietol.
Vo vzťahu k výške uplatneného úroku podľa § 5 Zákona zmenkového a šekového, táto nie je zákonom obmedzená a pre jej posudzovanie podľa kritérií dobrých mravov a poctivého obchodného styku v prejednávanej veci nebol daný priestor, nakoľko účastníkmi neboli v konaní tvrdené žiadne kauzálne súvislosti vystavenia zmenky , ktoré by takéto posúdenie súdom umožňovali.
O trovách konania súd rozhodol podľa článku 16 nariadenia, v zmysle ktorého trovy konania znáša strana, ktorá nemala v konaní úspech. V tomto prípade tak navrhovateľ, ako aj odporca mali v konaní úspech čiastočný. Navrhovateľ pôvodne žiadal zaplatenie istiny 444,- Eur, úroku 0,25 % denne a 6 %-ného úroku a tiež zaplatenie zmenkovej odmeny. Konajúci súd vychádzajúc z navrhovateľom požadovaného úroku 0,25 % denne, ktorý ku dňu vyhlásenia rozsudku 11.07.2014 predstavuje sumu 1.338,16 Eur, 6 %-ného úroku ku dňu 11.07.2014, ktorý predstavuje 82,31 Eur, istina 444,- Eur a zmenková odmena 1,51 Eur, čo spolu zodpovedá čiastke 1.865,98 Eur a navrhovateľovi priznanej sumy istiny 444,- Eur, dohodnutého úroku 0,25 % denne do 13.06.2011, čomu zodpovedá suma 87,39 Eur, zmenkovej odmeny 1,51 Eur a 6 %-ný úroku ku dňu vyhlásenia rozsudku vo výške 82,31 Eur, spolu 615,21 Eur, vyčíslil úspech navrhovateľa vo veci 32,96 % a neúspech, rovnajúci sa úspechu odporcu, v rozsahu 67,04 %. Odporcovi tak vzniklo právo na náhradu 34,08 % jeho trov konania. Odporca však nárok na priznanie náhrady trov konania v súdnom konaní neuplatnil a súd ani nezistil, že by na jeho strane nejaké trovy konania vznikli. Preto o trovách konania rozhodol súd tak, že odporcovi právo na ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom Okresného súdu v Žiline ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Odvolanie nemôže podať účastník, ktorý sa práva na podanie odvolania výslovne vzdal.
Podľa článku 15 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, rozsudok je vykonateľný bez ohľadu na akýkoľvek možný opravný prostriedok. Nevyžaduje sa zloženie záruky.
Podľa článku 18 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, odporca je oprávnený požiadať o preskúmanie rozsudku vydaného v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu príslušný súd alebo tribunál členského štátu, v ktorom bol rozsudok vydaný, ak: a) i) tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky alebo predvolanie na ústne pojednávanie bolo doručené spôsobom bez potvrdenia o doručení do vlastných rúk, ako stanovuje článok 14 nariadenia (ES) č. 805/2004, a ii) doručenie sa bez zavinenia na jeho strane neuskutočnilo v dostatočnom predstihu, aby si mohol pripraviť obhajobu, alebo b) odporcovi zabránila vo vznesení námietky voči pohľadávke vyššia moc alebo výnimočné okolnosti bez zavinenia na jeho strane za predpokladu, že koná bez zbytočného odkladu.
Podľa článku 18 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, ak súd alebo tribunál zamietne preskúmanie na základe toho, že sa neuplatňuje žiaden z dôvodov uvedených v odseku 1, rozsudok zostáva v platnosti. Ak súd alebo tribunál rozhodne, že preskúmanie je odôvodnené jedným z dôvodov ustanovených v odseku 1, rozsudok vydaný v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu je neplatný.
Podľa článku 21 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia tejto kapitoly, sa vykonávacie konanie riadi právom členského štátu výkonu. Rozsudok vydaný v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa vykonáva za tých istých podmienok ako rozsudok vydaný v členskom štáte výkonu.
Podľa článku 21 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, strana, ktorá požaduje výkon, predloží: a) kópiu rozsudku, ktorá spĺňa potrebné podmienky potrebné na preukázanie jeho pravosti, a b) kópiu tlačiva uvedeného v článku 20 ods. 2 a v prípade potreby jeho preklad do úradného jazyka členského štátu výkonu alebo ak je v tomto členskom štáte niekoľko úradných jazykov, do úradného jazyka alebo jedného z úradných jazykov konania súdu alebo tribunálu v mieste, v ktorom sa o výkon žiada, v súlade s právom tohto členského štátu, alebo do iného jazyka, ktorý členský štát výkonu uviedol ako prijateľný. Každý členský štát môže uviesť iný úradný jazyk alebo úradné jazyky inštitúcií Európskej únie ako vlastný, ktorý môže akceptovať v konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Obsah tlačiva D prekladá osoba, ktorá je kvalifikovaná na prekladanie v jednom z členských štátov.
Podľa článku 21 ods. 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, od strany, ktorá požaduje výkon rozsudku vydaného v európskom konaní s nízkou hodnotou sporu v inom členskom štáte, sa nevyžaduje, aby mala:
a) oprávneného zástupcu alebo b) poštovú adresu v členskom štáte výkonu inú, ako je adresa súdneho exekútora príslušného na výkon rozsudku.
Podľa článku 21 ods. 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, od strany, ktorá v jednom členskom štáte žiada o výkon rozsudku vydaného v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu v inom členskom štáte, sa nevyžaduje žiadna záruka, kaucia ani vklad akéhokoľvek druhu z dôvodu, že je cudzím štátnym príslušníkom alebo že nemá bydlisko alebo pobyt v členskom štáte výkonu.
Podľa článku 22 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, výkon sa na návrh odporcu príslušným súdom alebo tribunálom v členskom štáte výkonu zamietne, ak je rozsudok vydaný v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu nezlučiteľný s predošlým rozsudkom vydaným v ktoromkoľvek členskom štáte alebo v tretej krajine za predpokladu, že: a) sa predošlý rozsudok týkal toho istého predmetu sporu medzi tými istými stranami; b) bol predošlý rozsudok vydaný v členskom štáte výkonu alebo spĺňa podmienky potrebné na jeho uznanie v členskom štáte výkonu a c) nezlučiteľnosť nebola a nemohla byť vznesená ako námietka v konaní súdu alebo tribunálu v členskom štáte, ktorý vydal rozsudok v európskom konaní s nízkou hodnotou sporu.
Podľa článku 22 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, v členskom štáte výkonu sa za žiadnych okolností nesmie skúmať vecná stránka rozsudku vydaného v európskom konaní s nízkou hodnotou sporu.
Podľa článku 23 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, ak jedna strana napadla rozsudok vydaný v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu alebo ak je takéto napadnutie stále možné, alebo ak strana podala návrh na preskúmanie v zmysle článku 18, príslušný súd alebo tribunál, alebo iný orgán v členskom štáte výkonu môže na návrh strany, proti ktorej sa výkon žiada: a) obmedziť vykonávacie konanie na ochranné opatrenia; b) podmieniť výkon poskytnutím takej záruky, akú stanoví, alebo c) za výnimočných okolností vykonávacie konanie prerušiť.