Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_6C-152-2011.pdf
PDF · 90.78 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/152/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v právnej veci žalobkyne: B.. B. I., G.. XX.XX.XXXX, K. R. XXX/X, C. zastúpený advokátkou: JUDr. Ivetou Majlingovou, so sídlom Pohraničná 7, Komárno, proti žalovanému: L. O., G.. XX.XX.XXXX, K. Z. XX/XX, C., o návrhu na zaplatenie istiny 3.593,- € s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni istinu 3.255,- € s úrokom z omeškania 9 % ročne od 15.04.2011 až do zaplatenia, do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
V časti žaloby na zaplatenie 338,-€ s úrokom z omeškania 9 % ročne od 15.04.2011 až do zaplatenia sa žaloba zamieta.
O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 14.04.2011 domáhala proti žalovanému zaplatenia pohľadávky vo výške 3 593,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 15.04.2011 až do zaplatenia ako aj náhrady trov konania z titulu náhrady škody. Vo svojej žalobe uviedla, že dňa 21.01.2010 vo večerných hodinách požiadal žalovaný syna odporkyne, ktorý mal motorové vozidlo zn. U. Y. X,X E., o zapožičanie motorového vozidla. Žalovaný nevenoval dostatočnú pozornosť vedeniu vozidla, dostal šmyk pričom narazil do obvodového múru pivárne „.. Na útvare policajného zboru v Komárne bolo zistené, že žalovaný viedol motorové vozidlo bez vodičského oprávnenia, pričom sa zároveň odmietol podrobiť dychovej skúške ako aj odberu krvi.
Súd vydal dňa 16.05.2011 platobný rozkaz sp.zn. XRo/XX/XXXX, voči ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor, v ktorom uviedol, že považuje výšku žalovanej sumy za nereálnu a značne premrštenú. Žalovaný zároveň uviedol, že odovzdal synovi žalobkyne nové náhradné diely na opravu auta v celkovej hodnote 1 400,- € asi v mesiaci apríl 2010.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a pripojenými listinnými dôkazmi a to najmä so záznamom o podaní vysvetlenia zo dňa 21.01.2010 (čl. 5), znaleckým posudkom č. XXX/ XXXX, C.Ý. Z. T.. W. K., J. U. R. V. (Č.. X - XX), J. O. Č.. XXX/XXXX, C. Z. T.. L. K., J. U. R. V. (Č.. XXX
- XXX), Y. Č.. XXXXXXXX J. V. XX.XX.XXXX (Č.. XX - XX), O. O. O. O.. Č.. XXXXX (Č.. XX), V. J. O. Č.. X Z. J. T.. W. K. (Č.. XXX - XXX), J.G. O. Ú. A. T. Ž. F. Z. Ž. Č.. XXX/XXXX (Č.. XXX - XXX), výsluchom svedkov a ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že motorové vozidlo zakúpila spolu s manželom rok pred dopravnou nehodou za kúpnu cenu v hodnote 150 000,- Sk. Motorové vozidlo používal výlučne syn
žalobkyne. Poškodené motorové vozidlo videla žalobkyňa asi týždeň po nehode, keď požiadala syna, aby ju niekam odviezol. Syn žalobkyne jej oznámil, že žalovaný si vzal kľúče od auta. Žalovaného vyhľadala žalobkyňa v zamestnaní, nakoľko sa s ním nevedela skontaktovať, kde sa dohodli, že žalovaný zabezpečí opravu motorového vozidla. Žalovaný zabezpečil opravára, ktorý po obzretí auta skonštatoval, že je potrebné niečo vymeniť a niečo vyklepať, žalobkyňa však s vyklepaním nesúhlasila a trvala na svojom opravárovi, za ktorým žalovaného poslala. Žalobkyňa neprevzala žiadnu súčiastku od odporcu určenú na opravu motorového vozidla. Žalobkyňa ďalej tvrdí, že ponúkla žalovanému motorové vozidlo na odkúpenie, keďže on nereagoval dala ho zošrotovať, nakoľko potrebovala priestor pred domom. . Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že si nebol vedomí, že majiteľom motorového vozidla nie je syn žalobkyne. Ďalej uviedol, že so žalobkyňou sa dohodol, že vybaví opravu motorového vozidla sám. Neskôr synovi žalobkyne odovzdal súčiastky na opravu, tieto súčiastky mu neboli vrátené späť, avšak má vedomosť, že syn žalobkyne ich odpredal. Žalovaný popiera, žeby mu žalobkyňa niekedy ponúkla motorové vozidlo odkúpiť.
Zo znaleckého posudku Č.. XXX/XXXX, ktorý vypracoval T.. W. K., ktorý predložila žalobkyňa vyplýva, že výška škody bola stanovená na sumu 3 542,- €. Následne bolo v roku 2012 dopracované doplnenie č. 1 znaleckého posudku, v ktorom bola vyrátaná výška škody na sumu 3 632,- €. Následne predložil žalovaný znalecký posudok Č.. XXX/XXXX, ktorý vypracoval T.. L. K., v ktorom bola stanovená výška škody na sumu 2 914,- €. Súd si predvolal na pojednávanie konané dňa 03.05.2013 oboch znalcov. T.. K. vo svojej výpovedi uviedol, že má vedomosť o tom, že sa jeho znalecký posudok líši so znaleckým posudkom T.. K. v koeficiente predajnosti motorového vozidla, avšak je toho názoru, že jeho koeficient je vypočítaní správne. T.. K. ďalej poukazuje na to, že T.. K. použil cenové ponuky z roku 2011 a nie z roku 2010. Následne predstúpil znalec T.. K., ktorý uviedol, že pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal zo znaleckého posudku T.. K., pričom podotkol, že znalec T.. K. zohľadňoval pri svojom výpočte koeficienta predajnosti aj také motorové vozidlá, ktoré mali iný pohon, resp. typ karosérie. Preto zastáva názor, že jeho znalecký posudok je presnejší. Medzi znaleckými posudkami bol rozpor vo výpočte koeficientu predajnosti, keď znalci vychádzali z iných cenových ponúk, pričom vzniknutý rozpor sa nepodarilo odstrániť. Súd preto dospel k záveru, že je potrebné nariadiť nové znalecké dokazovanie, ktorým poveril Ú. A. T. Ž.T. F. Z. Ž. a to uznesením č.k. XC/XXX/XXXX - XXX zo dňa 21.08.2013. Úlohou znaleckého ústavu bolo vyjadriť sa k správnosti vyčíslenia výšky vyčíslenej škody a k stanoveniu všeobecnej hodnoty motorového vozidla pred poškodením. Znalecký ústav doručil súdu znalecký posudok dňa 09.06.2014. Vo svojom znaleckom posudku uviedol, že znalci pri výpočte výšky škody postupovali správne. Pri výpočte koeficientu dopytu trhu T.. K. vychádzal z celkovo 7 vzoriek , pričom v piatich prípadoch sa jednalo o iný typ vozidla, preto je jeho výpočet nesprávny. Pokiaľ ide o znalca T.. K. tento vychádzal zo 14 vzoriek, ktorý prevzal sedem vzoriek zo znaleckého posudku T.. K. a ďalších sedem vzoriek z obdobia 2 roky po dopravnej nehode. Z celkového počtu 14 vzoriek použil T.. K. sedem vzoriek iného typu, preto je jeho výpočet nesprávny. Z dôvodu nesprávne stanoveného koeficientu dopytu trhu bola tiež nesprávne stanovená všeobecná hodnota vozidla pred poškodením, keď T.. W. K. cenu nadhodnotil a naopak T.. L. K. cenu podhodnotil. Na otázku stanovenia výška všeobecnej hodnoty poškodeného vozidla znalecký ústav uviedol, že výška škody ku dňu 21.01.2010 vrátane DPH predstavuje čiastku 3 455,- €.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 427 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
Podľa § 428 Občianskeho zákonníka, svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
V ustanovení § 420 je zakotvená všeobecná zodpovednosť fyzických osôb a právnických osôb, ktorá prichádza do úvahy vždy vtedy, keď nejde o niektorý z prípadov osobitnej zodpovednosti za škodu, ktoré sú upravené v § 421 až 437, resp. v ďalších ustanoveniach Občianskeho zákonníka (pozri napr. § 769 až 771), alebo o prípady osobitnej zodpovednosti, ktoré sú upravené osobitnými zákonmi (napr. zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci). Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je : 1. protiprávny úkon, 2. spôsobenie škody a 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. Táto protiprávnosť môže byť iba výsledkom činnosti ľudí. K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním alebo opomenutím toho, čo malo byť v súlade s právom vykonané. Pod pojmom škody treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Rozoznávame skutočnú škodu a ušlý zisk. Pod skutočnou škodou treba rozumieť zmenšenie majetku poškodeného, prípadne náklady potrebné na to, aby sa dosiahol predchádzajúci stav. Pri úplnom zničení veci pri jej odcudzení alebo strate veci môže skutočná škoda spočívať aj v celej hodnote veci. Príčinná súvislosť ako jedna zo zákonných požiadaviek vzniku zodpovednosti za škodu znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku. Existencia príčinnej súvislosti musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná, nemožno ju len predpokladať. S ohľadom na skutočnosť, že vznik škody nemá spravidla iba jednu príčinu, treba rozlišovať medzi príčinami hlavnými a príčinami vedľajšími. Treba mať na zreteli, že ak majú byť splnené podmienky zodpovednosti protiprávny úkon musí byť následkom aspoň jednej z hlavných príčin. Vzťah medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody musí byť bezprostredný a nie sprostredkovaný. Na rozdiel od predchádzajúcich troch zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, ktoré majú objektívny charakter, zavinenie má charakter subjektívny, pretože znamená psychický vzťah škodcu k protiprávnemu úkonu a ku škode. Pre splnenie podmienok zodpovednosti nie je rozhodujúce, či škoda bola pôsobená úmyselne, alebo z nedbanlivosti. Toto rozlíšenie je relevantné z hľadiska rozsahu náhrady škody. Občianskoprávna úprava vychádza z prezumpcie zavinenia, teda zavinenie sa predpokladá. Tento predpoklad sa však vzťahuje len na zavinenie nedbanlivostné, neplatí pre zavinenie úmyselné, ani pre hrubú nedbanlivosť. Občiansky zákonník však umožňuje zbaviť sa zodpovednosti tzv. exkulpáciu. Škodca musí preukázať existenciu takých okolností, z ktorých možno spoľahlivo vyvodiť, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré bolo možné od neho objektívne požadovať. V konaní o náhradu škody v zmysle § 420 OZ všetky predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu musia byť splnené súčasne.
Predmetom konania je zaplatenie sumy 3 593,- € titulom náhrady škody v dôsledku zničenia motorového vozidla. V danom prípade súd má za jednoznačne preukázané, že žalovaný viedol dňa 21.01.2010 vo večerných hodinách motorové vozidlo zn. U. Y. X,X E., N..Č.. C. XXXCG, ktoré je v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobkyne v meste Komárno za účasti spolujazdca W. I., syna žalobkyne, ktorý bol držiteľom motorového vozidla. Žalovaný nevenoval dostatočnú pozornosť vedeniu vozidla, dostal šmyk a pravou časťou vozidla narazil do obvodového múru pivárne „.. Žalovaný sa odmietol podrobiť dychovej skúške a odberu krvi. Žalovaný v rozhodnom čase nebol držiteľom vodičského preukazu, o čom W. I. nemal vedomosť. V danom prípade účastníci konania nerozporujú, že k dopravnej nehode nedošlo. Žalovaný uznáva, že v dôsledku dopravnej nehody bola spôsobená škoda žalobkyni, avšak nie v takom rozsahu ako to uvádza v návrhu. Žalovaný mal záujem dať opraviť motorové vozidlo, avšak žalobkyňa nesúhlasila s opravárom, nakoľko mala svojho vlastného. Žalovaný z uvedeného dôvodu nakúpil náhradné diely v celkovej výške 1 435,- € čo potvrdil predložením faktúry č. XXXXXXXX J. V. XX.XX.XXXX.
Žalobkyňa sa vo svojom návrhu opiera o znalecký posudok T.. K., ktorý vyčíslil výšku škody na sumu 3 543,- €, ktorú doplnením č. 1 k znaleckému posudku zmenil na sumu 3 632,- €. Odporca zas predložil znalecký posudok vypracovaný znalcom T.. K., v ktorom bola vyrátaná výška škody na sumu 2 914,- €. Nakoľko však medzi znaleckými posudkami predloženými účastníkmi konania boli rozpory, súd vyžiadal odborné stanovisko od Ú. A. T. Ž.T. F. Z. Ž.. Vychádzajúc zo znaleckých posudkov a z výsluchu účastníkov konania, súd mal za preukázané, že žalovaný spôsobil žalobkyni škodu v dôsledku dopravnej nehody. Žalovaný nebol v tom čase držiteľom vodičského oprávnenia a vedel, že svojim konaním porušuje ustanovenie § 4 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, čím sa dopustil protiprávneho konania. Žalovaný zároveň žiadnym spôsobom nepreukázal súdu, že škode mohol zabrániť. Súd pri určení výšky škody vychádzal zo znaleckých posudkov predložených účastníkmi konania ako aj z odborného stanoviska Ú. A. T. Ž. F. Z. Ž.. Zo znaleckým posudkov vyplýva, že výška škody vyrátaná
v znaleckom posudku T.. K. je nadhodnotená, pričom pri výpočte použil iné typy vozidiel a naopak cena stanovená znaleckým posudkom T.. K. je podhodnotená, pričom taktiež pri výpočte použil iné typy vozidiel. Súd teda na odstránenie rozporov vyžiadal Ú. A. T. Ž. F. Z. Ž. o vyjadrenie sa k problematike. Zo záverov znaleckého posudku Ústavu vyplýva, že výška škody na vozidle bola stanovená na sumu 3 455,- €, ktorú súd vzal na vedomie. Keďže žalovaný zaplatil žalobkyni sumu 200,- € dňa 07.04.2010, súd prihliadol na túto čiastočnú úhradu, pričom rozdiel uplatnenej náhrady škody a vyčíslený ústavom činil 138€, v ktorej časti spolu s prijatým plnením a jej príslušenstvom žalobu zamietol ako neodôvodnenú. Priznal žalobkyni nárok na sumu 3 255,- €.
Pokiaľ sa jedná o príslušenstvo pohľadávky k priznanej istine, vychádzajúc z ust. § 517 ods. 1 a 2 Obč. zákonníka, má nárok žalobca na zaplatenie úrokov z omeškania v prípade, ak dlžník nezaplatil pohľadávku riadne a včas, ani v dodatočnej lehote stanovenej veriteľom. Úrok z omeškania je zákonom stanovený v zmysle nariadenia vlády č. 87/l995 Zb. v znení novely č. 586/2008 Z.z., na základe ktorej bola stanovená výška úroku z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššie, ako je úroková sadzba určená Európskou centrálnou bankou platná prvým dňom omeškania sa dlžníka. Výška úroku v rozhodnom čase bola 1,25% + 8% = 9,25%. Keďže žalobkyňa požadovala úrok z omeškania len vo výške 9 % súd jej tento aj priznal.
Podľa § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Súd o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku vzhľadom na zložitosť prípadu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave ( § 204 ods. 1/ O.s.p. ).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1/ O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 12, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože vykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( §205a) f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 205 ods.3/ O.s.p. ).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedia sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( § 251 ods. 2 O.s.p. ).